Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Marek Čech
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/56/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118012131
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118012131.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júna
2019 v Prešove takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
H. I., nar. XX.XX.XXXX H. D., trvale bytom Ž. Č.. XXX, O.. D.
j e v i n n ý
- z prečinu výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorý spáchal tak,
ž e
- dňa 17.02.2018 v čase o 11.45 hod. na mieste verejnosti prístupnom pred rodinným domom v obci Ž.
Č.. XXX, O.. D. po predchádzajúcej slovnej výmene fyzicky napadol W. I.L., U.. XX.XX.XXXX, F.. R. Ž.
Č.. XXX, O.. D. a to tak, že ho chytil za oblečenie a počas tohto ako spolu zápasili ho dvakrát rukou
zovretou v päsť udrel do oblasti žalúdka, následkom čoho W. I. otočilo na bok a potom ho ešte trikrát
rukou zovretou v päsť udrel do oblasti chrbta a krížov,
t e d a
- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona za nezistenia poľahčujúcich ani
priťažujúcich okolností uvedených v §§ 36, 37 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
peňažný trest v sume 160 (stošesťdesiat) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac. o d ô v o d n e n i e :
ProkurátorOkresnejprokuratúryPrešovpodaldňa2.11.2018naobžalovanéhoH.I.obžalobupreskutok,
ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 17.2.2018 v čase o 11.45 hod. na mieste verejnosti prístupnom pred
rodinným domom v obci Ž. Č.. XXX, O.. D. po predchádzajúcej slovnej výmene fyzicky napadol W. I., nar.
XX.X.XXXX, F. R. Ž. Č.. XXX, O.. D. a to tak, že ho chytil za oblečenie a počas tohto ako spolu zápasili
ho dvakrát rukou zovretou v päsť udrel do oblasti žalúdka, následkom čoho W. I. otočilo na bok a potom
ho ešte trikrát rukou zovretou v päsť udrel do oblasti chrbta a krížov, čím mu spôsobil pomliaždenie
hrudníkovo driekovej chrbtice s dobou liečenia v trvaní od 17.2.2018 do 12.3.2018, teda 24 dní.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. I., svedka -
poškodeného W. I., svedkov G.. A. I. K. G. O., konfrontáciou medzi obžalovaným H. I. a svedkom G. O.,
ako aj listinným dôkazmi uvedenými v ďalšom texte, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný H. I. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu. Na hlavnom
pojednávaní vypovedal v podstatných okolnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, že tvrdenie W. K.
A. je pravda na 50 percent. Dňa 17.2.2018 okolo 11:30 hod. prišiel pred jeho dom W. I. spolu so svojím
synom A. I.. Pristavili sa pred domom, obidvaja stáli pred bráničkou k vstupu na jeho pozemok. On
pristúpil k nim pred bránu, lebo na neho začali vulgárne nadávať, pričom nadávky im opätoval. Vzájomne
si nadávali, no v tom ho W. chytil za golier a on ho tiež schytil za golier. Začali sa medzi sebou naťahovať,
kde počas uvedeného naťahovania s nimi spadlo na zem. W. ho nijako neudrel, no on jeho tiež neudrel,
len sa naťahovali. Keď ležali na zemi, tak k nim pribehol A., syn W. I., od ktorého on dostal štyri rany
päsťou, kopol ho do nohy a údermi mu zlomil rebro. K W. zraneniu mohlo dôjsť vtedy, keď s nimi spadlo
na zem alebo sa možno udrel o bráničku, ale on ho neudrel. To že bol hospitalizovaný v nemocnici
nevedel, ani to, že v minulosti podstúpil operáciu chrbtice.
Obžalovaný ďalej uviedol, že konfliktu predchádzalo to, že bol za starostom, či môže spíliť jabloň na
obecnom pozemku, kde starosta mu dal súhlas, ale len ústny s tým, aby po sebe nenechal bordel, t.
j. nejaké konáre a podobne. Keď začal píliť, prišli za ním W. a A. I., W. manželka a jeho dcéra a pýtali
sa ho, čo tam robí. On im povedal, že má súhlas, kde oni mu povedali, že to môže povedať každý a
zjavne im to vadilo. On keď zrezal jabloň a zmanipuloval drevo mal v pláne zabezpečiť si odvoz, no o
dva dni tam už žiadne drevo nebolo a on od zlosti hodil konár do domu, kde býva dcéra W. I.. Za toto
bol právoplatne odsúdený.
Svedok - poškodený W. I. vypovedal zhodne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, že dňa
17.2.2018 pred obedom sa od dcéry dozvedel, že obžalovaný jej poškodil fasádu rodinného domu
kusom konáru, tak sa s jeho synom vybral k ich chalupe, ktorá je v susedstve s rodinným domom
obžalovaného. Chcel skontrolovať uvedenú chalupu, či im náhodou obžalovaný nepoškodil aj chalupu,
nakoľko v minulosti sa už stalo, že tam rozbil okno v prednej časti chalupy. Išli tam autom, ktoré viedol
on. Po príchode k chalupe a pozemku obžalovaného si všimol, že obžalovaný stál na dvore a fajčil.
Opýtal sa ho, prečo poškodil jeho dcére fasádu. Obžalovaný na to pribehol k nemu pred bránu a začal
na neho ústne útočiť, že mu vzal nejaké drevo a vulgárne mu začal nadávať, že je kokot, chuj a vyhrážal
sa, že to bol ešte len začiatok a že ešte uvidí, keď mu nevráti drevo. Ihneď po uvedených vyhrážkach
ho obžalovaný udrel asi dvakrát päsťou do žalúdka, následkom čoho ho otočilo na bok, drgol do neho
zozadu, pričom, aby nespadol, tak sa chytil plota. Tak ho obžalovaný asi trikrát udrel do krížov. Vtedy
pocítil silnú bolesť a v tom ho schytil za kabát a začal ho ťahať k zemi. Čupel a obžalovaný ho tisol k zemi.
Nepamätá si presne, akým spôsobom na neho tlačil, či na ňom kľačal, alebo len ho rukami tisol k zemi,
nakoľko je to už dlhšia doba. Tak k nim pribehol jeho syn, ktorý odtiahol obžalovaného od neho. Ten ešte
kričal, že ešte uvidia. Po tomto incidente spolu so synom odišiel k jeho dcére kde čakali na políciu. Bolesť
jeho krížov sa stupňovala, pričom mu nepomáhala ani tabletka od bolesti, preto zavolal záchranku, ktorá
ho odviezla na vyšetrenie do nemocnice v D., kde bol týždeň hospitalizovaný. Pri vyšetrení mu zistili
nejaké krvné zrazeniny, spôsobené údermi do jeho krížov. Poškodený tiež uviedol, že v novembri 2014
bol operovaný na chrbticu, pričom do uvedeného útoku sa stále liečil a od uvedeného útoku pociťuje
častejšie bolesti.Na otázku sudcu, či je ulica, na ktorej malo dôjsť k tomuto skutku prechodná alebo slepá poškodený
uviedol, že je to prechodná ulica okolo kostola, ktorá síce nemá pomenovanie, ale domy na nej sú
skolaudované a majú súpisné čísla.
Svedok G.. A. I., syn poškodeného W. I., vypovedal zhodne v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní, že dňa 17.02.2018 pred obedom sa od sestry dozvedel, že obžalovaný jej mal poškodiť
fasádu na rodinnom dome. Nakoľko sa báli, že by im mohol spôsobiť aj škodu na ich chalupe, tak sa
k nej s otcom vybral, aby zistili, či tam nič neporozbíjal, vzhľadom na to, že už minulosti im tam narobil
zloby. K chalupe išli otcovým autom a viedol ho jeho otec. Po príchode k chalupe obžalovaný stál na
dvore, no on ho len počul, ako začal nadávať a to slová: No co vy kokoci a co še vás bojim? Následne na
to obžalovaný vyšiel pred bránu smerom k ocovi a zaútočil na neho. On si všimol, ako ho začal päsťami
udierať do oblasti chrbtice, pričom následne ho schytil a ťahal smerom k zemi, pritlačil ho k zemi a stále
ho udieral do chrbtice. Ako to zbadal, tak k nim ihneď pribehol a odtiahol obžalovaného od jeho otca.
Obžalovaný prestal na otca útočiť, no slovne sa vyhrážal, že ešte uvidia, že to ešte nie je koniec. Celý
tento incident trval asi do dvoch minút. Nie je pravda, aby s obžalovaným a jeho otcom spadlo na zem.
Otec čupel a obžalovaný kľačal na ňom a udieral ho.
Svedok tiež uviedol, že obžalovaný ešte keď odvádzal otca po napadnutí ho obvinil, že on mu zobral
drevo z jablone, ktorú spílil na hranici ich pozemku. Až neskôr pri vyšetrovaní sa dozvedel, že toto drevo
zobrali tí, ktorí predtým bývali na pozemku, kde jabloň stála.
SvedokG.O.takvprípravnomkonaníakonahlavnompojednávaníuviedol,ženiekedyvmesiacifebruár
2018, no presný dátum si nepamätá, len vie, že bola sobota, tak okolo 17.00 hod. prišiel do miestneho
pohostinstva v obci Ž. Q.. „. Q. na pivo. Keďže je to menšia krčma, tak si ihneď všimol, že v tej krčme sa
nachádza obžalovaný, ktorý sedel pod prístreškom s nejakým chlapom a mal už vypité. On si objednal
pivo a prisadol si k nemu. Obžalovaný z ničoho nič začal rozprávať, resp. chváliť, že dnes W. I. so
svojím synom zbil. Spomínal, že si mal narezať nejaké stromy, pričom už narezané drevo mu niekto vzal.
Obžalovaný mu povedal, že si myslel, že to boli oni, tak preto, keď ich zbadal, prišiel k nim a obidvoch
ich zbil.
Súd ďalej vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným H. I. K. E. G. O., kde svedok G. O. zotrval na tom,
že obžalovaný povedal, že W. I. a jeho syna skopal, zbil a smial sa z toho. Obžalovaný na to uviedol,
že to nepovedal.
Z potvrdenia obce Ž. Č.. Q.-XXXX/XXX-O. zo dňa 16.7.2018 vyplýva, že obžalovaný H. I. mal ústny
súhlas starostu obce na zrezanie ovocného stromu na par. L. V. Č.. XX, ktorá je vo vlastníctve obce.
Podmienkou bolo, aby bol strom zrezaný v čase vegetačného kľudu.
Z priestupkového spisu Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy č. s. O.-D.-O.-
XXXX/XXXXXX K. O.-D.-O.-XXXX/XXXXXX súd zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 22.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2018 bolo
zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mali dopustiť W. I. K. G.. A. I. tým, že dňa 17.2.2018
v čase okolo 11.30 hod. pred rodinným domom H. I., mali menovaného fyzicky napadnúť tak, že po
slovnej hádke ho mali kopať a biť po celom tele, čím mu mali spôsobiť podľa znaleckého posudku G..
G. L. poranenia: pomliaždenie temennej oblasti vľavo, pomliaždenie ľavého predkolenia a pomliaždenie
hrudníka vpravo so zlomeninou VI. rebra vpravo, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo
obvineným z priestupku preukázané.
Súd ďalej prečítaním oboznámil znalecký posudok vypracovaný v predmetnej trestnej veci znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo G.. G. L. Č.. XXX/XXXX zo dňa 30.8.2018,
zo záverov ktorého vyplynulo, že poškodený W. I.Š. utrpel pomliaždenie hrudníkovo driekovej chrbtice,
čo je z medicínskeho hľadiska poranenie stredne ťažké s dobou liečenia 23 - 25 dní. V danom
prípade nehrozilo spôsobenie smrti ani vznik ťažkého poranenia. V uvedenom prípade nebol ohrozený
životne dôležitý orgán. Poranenie bolo spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche,
ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou až väčšou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s
najväčšou pravdepodobnosťou pri viacerých úderoch do uvedenej oblasti zatvorenou dlaňou (päsťou),
spôsobenom druhou osobou. Zranenia poškodeného mohli vzniknúť tak, ako to uviedol vo svojej
výpovedi.Znalec v záveroch znaleckého posudku tiež uviedol, že v prepúšťacej správe z hospitalizácie z
nemocnice sa uvádza, že u poškodeného došlo po jeho fyzickom napadnutí k opätovnému prepuknutiu
jeho chronického ochorenia chrbtice, ktoré si následne vyžiadalo liečbu. Je možné predpokladať, že ak
by šlo o zdravého človeka, bez predchádzajúceho ochorenia chrbtice a v minulosti prekonanej operácii
driekovej chrbtice, nemuselo by u neho dôjsť k vzniku takých ťažkostí ako boli následne zistené. V
prípade zdravého človeka by mohlo u neho vzniknúť poranenie ľahké, s dobou liečenia 5 - 6 dní.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva jeden záznam, a to odsúdenie, v prípade ktorého sa na
neho hľadí ako keby nebol odsúdený.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bolo zistené, že obžalovaný sa
dopustil jedného priestupku podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu bola
dňa 23.05.2018 uložená pokuta vo výške 20,- Eur.
Zo správy obce Ž. o povesti obžalovaného zo dňa 26.9.2018 vyplýva, že tento sa na verejnosti správa
slušne, neboli na neho podané žiadne sťažnosti, komisiou na ochranu verejného poriadku riešený nebol.
Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel
súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho
spáchal obžalovaný H. I..
Obžalovanýjezospáchaniaskutkuusvedčovanýnajmävýpoveďousvedka-poškodenéhoW.I.K.E.G..
A.A. I., ktoré nie sú v rozpore s inými vo veci vykonanými dôkazmi. Poškodený W. I. vo svojej výpovedi,
s ktorou korešponduje výpoveď svedka G.. A. I., podrobne popísal sled udalostí zo dňa 17.2.2018 a
konanie obžalovaného, ktorý po tom, čo sa ho poškodený opýtal, prečo poškodil jeho dcére fasádu,
začal poškodenému vulgárne nadávať a vyhrážal sa, že to bol ešte len začiatok a že ešte uvidí, keď
mu nevráti drevo. Obžalovaný následne poškodeného fyzicky napadol tak, že ho päsťou dvakrát udrel
do oblasti žalúdka, následkom čoho poškodeného otočilo na bok a následne ho obžalovaný trikrát udrel
do oblasti krížov. Keď to zbadal svedok G.. A. I., tak k nim ihneď pribehol a odtiahol obžalovaného od
poškodeného. Až potom obžalovaný prestal na poškodeného útočiť.
Obžalovaný je zo spáchania skutku ďalej usvedčovaný aj výpoveďou svedka G. O., ktorý síce nebol
osobne prítomný v čase a mieste spáchania skutku, ale ktorému sa toho istého dňa obžalovaný v
miestnom pohostinstve „chválil“, že poškodeného a jeho syna zbil, a to preto, že mal narezať nejaké
stromy a už narezané drevo mu niekto vzal, pričom obžalovaný si myslel, že to boli oni. Preto, keď ich
zbadal, prišiel k nim a obidvoch ich zbil.
Súd tiež poukazuje na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie súdne lekárstvo G.. G. L. Č.. XXX/XXXX zo dňa 30.8.2018, z ktorých o. i. vyplýva,
že zranenia poškodeného W. I. mohli s najväčšou pravdepodobnosťou vzniknúť pri viacerých úderoch
zatvorenou dlaňou (päsťou), spôsobenom druhou osobou, teda tak, ako to poškodený uviedol vo svojej
výpovedi.
Súd, poukazujúc na uvedené, vyhodnotil obranu obžalovaného ako účelovú a nemal pochybnosti o tom,
že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný H. I.. Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou
skutku obsiahnutou v obžalobe okresného prokurátora, ktorý konanie obžalovaného po právnej stránke
kvalifikoval ako prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný H. I. na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti
tým, že fyzicky napadol iného. Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa
§ 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný svojím konaním chcel porušiť alebo ohroziť
záujem chránený zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane pokojného občianskeho spolužitia predzávažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Obžalovaný, aj s prihliadnutím na jeho vek
a životné skúsenosti si musel byť vedomý protiprávnosti svojho konania a tým, že na mieste verejnosti
prístupnom bezdôvodne fyzicky napadol inú osobu porušenie, resp. ohrozenie záujmu chráneného
zákonom spôsobiť chcel. Obžalovaný konal cielene, nakoľko sa domnieval, že poškodený a jeho syn mu
vzali ním narezané drevo, pričom o napadnutí poškodeného sa následne dokonca „chválil“ inej osobe.
Súd má však zároveň za to, že konanie obžalovaného nemožno subsumovať pod skutkovú podstatu
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. V tomto smere pritom považuje
za mimoriadne dôležité poukázať na výsledky znaleckého dokazovania v prejednávanej trestnej veci.
Zo záverov oboznámeného znaleckého posudku vyplynulo, že u poškodeného došlo po jeho fyzickom
napadnutí k opätovnému prepuknutiu jeho chronického ochorenia chrbtice, ktoré si následne vyžiadalo
liečbu. Je teda možné predpokladať, že ak by išlo o zdravého človeka, bez predchádzajúceho ochorenia
chrbtice a v minulosti prekonanej operácii driekovej chrbtice, nemuselo by u neho dôjsť k vzniku takých
ťažkostí ako boli následne zistené. V prípade zdravého človeka by mohlo u neho vzniknúť poranenie
ľahké, s dobou liečenia 5 - 6 dní. Obžalovaný pritom o predchádzajúcom ochorení poškodeného
nemohol mať vedomosť už s prihliadnutím na skutočnosť, že toto ochorenie pri pohľade na poškodeného
nie je nijako viditeľné, či zrejmé. Práve z tejto skutočnosti súd vyvodil absenciu kauzality medzi
konaním obžalovaného, jeho úmyslom a spôsobeným následkom, ktorej preukázanie je nevyhnutné pre
spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest
odňatia slobody v trvaní až na tri roky.
U obžalovaného H. I. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere nemohol prehliadnuť absolútne nekritický postoj
obžalovaného k spáchanému trestnému činu. Obžalovaný sa ku konfliktu s poškodeným a jeho synom
nestaval ani nestavia ako k udalosti výnimočnej v jeho živote, ktorú by ľutoval, práve naopak, ešte v
deň skutku sa pred inou osobou „chválil“ ako poškodeného a jeho syna zbil. Práve táto skutočnosť
podľa názoru súdu do istej miery napovedá o povahe obžalovaného. Zároveň ide o skutočnosť, ktorá,
poukazujúcnacharakterosobyobžalovaného,obmedzilamožnosťaplikácietzv.materiálnehokorektívu,
nakoľko ide o skutočnosť, ktorá vnáša do konania obžalovaného závažnosť vyššiu ako nepatrnú. Na
základe uvedeného, aj s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, pomery obžalovaného
a možnosti jeho nápravy súd potom dospel k záveru, že účel trestu možno v danom prípade dosiahnuť
uložením alternatívneho trestu. Preto obžalovanému uložil peňažný trest v sume 160,- (stošesťdesiat)
Eur, teda výmerou na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1
(jeden) mesiac, ktorý považuje za primeraný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.