Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Csp/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216217645
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216217645.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený JUDr. Barbora Korenecová,
advokátom so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo proti žalovanému: A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P., S.
XXX/XX, o zaplatenie 54,70 eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 0,34 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 21.10.2016 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy
vo výške 54,70 eur so známym úrokom vo výške 27,55 eur, ktorý pozostáva z 39,15% úroku ročne zo
sumy 200,- eur od 10.4.2014 do 22.4.2014 vo výške 2,79 eur, ako aj zo sumy 167,- eur od 23.4.2014
do 5.5.2014 vo výške 2,33 eur, zo sumy 134,- eur od 6.5.2014 do 14.5.2014 vo výške 1,29 eur, zo
sumy 101,- eur od 15.5.2014 do 21.5.2014 vo výške 0,76 eur, zo sumy 68,- eur od 22.5.2014 do
16.10.2014 vo výške 10,79 eur, zo sumy 35,- eur od 17.10.2014 do 26.6.2015 vo výške 9,49 eur, zo
sumy 3,- eur od 27.6.2015 do 27.7.2015 vo výške 0,10 eur. Taktiež si uplatnil nárok na známy úrok z

omeškania vo výške 0,35 eur vyčíslený vo výške 5% ročne zo sumy 35,- eur od 18.4.2015 do 26.6.2015
vo výške 0,34 eur a zo sumy 3,- eur od 27.6.2015 do 27.7.2015 vo výške 0,01 eur. Žalobca si ďalej
uplatnil nárok na poplatok za upomienky vo výške 35,18 eur a na zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur.
Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 400600454 z
9.4.2014 poskytol žalovanému úver vo výške 200,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a pri poskytnutí
finančných prostriedkov zaplatiť odplatu vo výške 117,70 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom
vo výške 78,30 eur, t.j. žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkom sumu vo výške 396,- eur. Úrok bol vo

výške 39,15% s RPMN vo výške 98% a žalovaný sa zaviazal do 17.4.2015 zaplatiť na účet veriteľa
alebo v hotovosti mandatárovi celkom sumu vo výške 396,- eur. Žalobca so žalovaným sa súčasne dňa
9.4.2014 dohodli, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 400600454 z 9.4.2014 sa mení tak, že žalovaný
celkovú sumu vo výške 396,- eur uhradí v 12 splátkach po 33,- eur, vždy k 17. kalendárnemu dňu v
mesiaci, počnúc 17.5.2014. Žalovaný pred dlhom splatným uhradil sumu 165,- eur. Keďže žalovaný
porušil podmienky zmluvy a nedodržal splátkový kalendár, bolo mu oznámené, že stratil výhodu splátok
a dlh sa stal splatným v celosti. Za dôkaz žalobca označil okrem výpisu z obchodného registra aj zmluvu

a dohodu o splátkach.2. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 23.11.2017 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného a vo veci vykonal dokazovanie v súlade s
§ 295 CSP oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

3. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej tlačivo mandatár žalobcu a žalovaný podpísali dňa
9.4.2014, žalobca sa ako veriteľ zaviazal pri podpise zmluvy poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi
bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 200,- eur a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo

výške 196,- eur, teda zaviazal sa zaplatiť celkovú čiastku vo výške 396,- eur do 17.4.2015, čo je dátum
doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru, a to na účet veriteľa alebo v hotovosti mandatárovi.
Celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo
predstavujesumuvovýške78,30eur,spolusadministratívnyminákladminavypracovanieauzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 117,70 eur,
pri RPMN vo výške 98%, pričom výška priemernej RPMN je 44,79%. Podľa uvedeného tlačiva zmluvy,

žalovaný dňa 9.4.2014 svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov uvedených v zmluve.

Žalobca ako veriteľ dňa 9.4.2014 prostredníctvom mandatára spolu so žalovaným podpísali aj Dohodu
o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 400600454 z 9.4.2014, podľa ktorej sa veriteľ
a spotrebiteľ mali dohodnúť na zmene Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 400600454 z 9.4.2014 tak,

že spotrebiteľ sa mal zaviazať veriteľovi uhradiť celkovú „čiastku“ vo výške 396,- eur 12 pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 33,- eur vždy k 17. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 17.5.2014 s
tým, že spotrebiteľ mal súčasne zobrať na vedomie, že výška RPMN je 309,86% a priemerná RPMN je
44,79%. Podľa uvedeného tlačiva, V prípade, ak bude spotrebiteľ v omeškaní s niektorou splátkou 7
dní a viac, zaväzuje sa túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu s paušálnymi

nákladmi na osobný výber omeškanej splátky mandatárom vo výške 15,- eur za každý jeden prípad
omeškania. Ostatné splátky sa spotrebiteľ zaväzuje platiť podľa tejto dohody naďalej vkladovými lístkami
alebo prevodným príkazom. Zmluvné strany sa mali súčasne dohodnúť, že neuhradením ktorejkoľvek
dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace uvedený Dodatok zaniká od počiatku, a
že ostatné ustanovenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú týmto odstúpením dotknuté a zostávajú

bez zmeny.

4. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade
sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol

žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom
vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne
ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone
č. 129/2010 Z.z., a tak súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa

§ 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 4 ods. 8, § 5b zákona č. 250/2007
Z.z., § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 9.4.2014 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v znení dohody o plnení v splátkach z toho istého dňa, na základe ktorej žalobca

poskytolžalovanémuúvervovýške200,-eurzacelkovénákladyvovýške196,-euražalovanýmalpodľa
uvedenej zmluvy zaplatiť žalobcovi celkom sumu 396,- eur do 17.4.2015, pri úroku vo výške 39,15%
ročne, s RPMN vo výške 98% (podľa zmluvy), resp. s RPMN vo výške 309,86% (podľa dohody o plnení
v splátkach) oproti priemernej RPMN vo výške 44,79%.

Teda v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (len)
vo výške 98 %, v dohode o plnení v splátkach (až) vo výške 309,86 %. Pritom oba právne úkony boli
uzavreté v ten istý deň, ako bezprostredne na seba nadväzujúce a vzájomne obsahovo spojené. Napriek
tomu však obsahujú výrazne rozdielny údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov).

6. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom, s poukazom
na § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V
praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bezohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia okolnosti prípadov sa
prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010.
Uvedeným ustanovením sa upravila výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa premietajú do výpočtu RPMN podľa § 19
zákona č. 129/2010 Z.z. vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 citovaného zákona.

7. V danom prípade bol v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutý úrok, ktorý ako podstatná
náležitosť zmluvy o spotrebiteľských úveroch mal byť vo výške 39,15 % ročne (úhrnom vo výške

78,30 eur) a náklady spotrebiteľa mal tvoriť aj administratívny náklad vo výške 117,70 eur, pričom
zo zmluvy nevyplýva, aká administratíva spojená s vyplnením tlačiva žalobcu pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyvolala náklady vo výške 117,70 eur. Výšku celkových nákladov spotrebiteľa
vyjadrovala RPMN vo výške 98%. Vzhľadom na priemernú hodnotu RPMN obdobných spotrebiteľských
úverovvovýške44,79%,akotouviedolajžalobcavzmluvestránsporu,pričomzčinnostisúdujeznáme,
že ide o údaj čerpaný zo stránky Ministerstva financií SR podľa stavu k 31.12.2013, RPMN danej veci

vo výške 98% je viac ako dvojnásobok (2,19-násobok) priemernej hodnoty RPMN v totožnom období.
Zmluvné úroky vo výške 39,15 % sú viac ako štvornásobne vyššie než priemerné úroky požadované
bankami v apríli 2014 za obdobné, spotrebiteľské úvery splatné do 1 roka, keď z činnosti súdu je známe,
že priemerné úroky v bankách v apríli 2014 pre nezabezpečené spotrebiteľské úvery do 1.500,- eur a
splatné do 1 roku boli podľa štatistiky Národnej banky Slovenska vo výške 8,23%.

8. Výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov bola aj k 9.4.2014 upravená v § 53 ods.
6 OZ avšak v čase uzavretia zmluvy o úvere stranami sporu, v znení dohody o plnení v splátkach
(9.4.2014) bolo už známe, že vláda Slovenskej republiky opäť pripravuje nariadenie obdobné nariadeniu
č. 238/2008 Z.z., ktoré bolo účinné do 10.6.2010, o prípustnosti najvyššej možnej odplaty. Dňa

28.5.2014 schválila vláda Slovenskej republiky pripravované nariadenie, ktoré bolo publikované v
Zbierke zákonov pod č. 141/2014 Z.z.
Uvedeným nariadením s účinnosťou od 1.6.2014 bola určená najvyššia možná prípustná výška
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (tvorená úrokom, poplatkami a akýmikoľvek
inými odplatnými plneniami alebo inými nákladmi, ktoré sú dohodnuté pri spotrebiteľskej zmluve a

ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov) tak, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere
alebo pôžičke ročne, pričom na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou
rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

9. Z hľadiska požiadaviek na ochranu spotrebiteľa (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) z hľadiska dobrých
mravov a spoločenského záujmu (§ 3 ods. 1, 2 OZ, § 4 ods. 8, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) má súd za
to, že pri úvere poskytnutom žalovanému (200,- eur), ktorý mal byť splatený do 1 roka, výška zmluvných

úrokov (39,15% ročne), ktorá viac ako štvornásobne prevyšuje úroky vyžadované v obdobnom čase
bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch, odporuje dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 OZ pre
svoju neprimeranú výšku. S poukazom na § 39 OZ, v spojení s § 41 OZ, súd zmluvu strán sporu o
spotrebiteľskomúverez9.4.2014považujevčastiúrokuvovýške39,15%ročnezaneplatnú. Neplatnosť
zmluvnej podmienky o výške úrokov pre rozpor s dobrými mravmi, s poukazom a § 11 ods. 1 písm. b/

zákona č. 250/2007 Z.z., má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až
k/, r/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy stranami sporu. V
zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere úroková
sadzba spotrebiteľského úveru, v ktorej časti musí byť zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, aby

vyvolala sledované právne následky. Keďže v danom prípade tomu tak nie je, úver čerpaný žalovaným
vo výške 200,- je bezúročný a bez poplatkov, vrátane tzv. administratívnych nákladov, ktoré žalobca
v žalobe nazval poplatkom vo výške 117,70 eur. Administratívne náklady sú v zmluve z 9.4.2014
definované veľmi vágne, neurčito. Zo zmluvy strán sporu nie je zrejmé aká administratíva spojená
s vyplnením tlačiva jeho mandatárom pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podpísaním

tlačiva vyvolala náklady vyčíslené v zmluve sumou 117,70 eur, ktorá predstavuje viac ako 1/2 zo
sumy žalovaným čerpaného úveru vo výške 200,- eur. Keby aj uvedené administratívne náklady boli
špecifikované určito, ich výška je vzhľadom na výšku čerpaného úveru rozporná s dobrými mravmi, apreto je zmluva strán sporu v časti (§ 41 OZ) administratívnych nákladov neplatná, nielen podľa § 39
OZ, ale aj podľa § 37 ods. 1 OZ.

10. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný mu uhradil sumu 165,- eur, čo však nezodpovedá istinám úročeným,
či už 39,15% úrokom ročne, keď za obdobie od 17.10.2014 (konečná splatnosť úveru bola až 17.4.2015)
do 26.6.2015 je uvedeným úrokom úročená (len) suma 35,- eur, ktorá je však úročená úrokom z
omeškania až od 18.4.2015 a len do 26.6.2015 a od 27.6.2015 do 27.7.2015 je uvedenými úrokmi
úročená suma 3,- eur. Na základe uvedených skutkových tvrdení žalobcu súd dospel k záveru, že

žalovaný najneskôr platbou sumy 3,- eur dňa 27.7.2015 uhradil žalobcovi čerpanú sumu úveru.

Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by v súvislosti s neuhradeným
záväzkom v lehote splatnosti žalovaného upomínal, keď žalobca až do vyhlásenia dokazovania za
skončené nielenže nepreukázal existenciu upomienky, ale nepreukázal ani zmluvné dojednanie o
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť poplatok za upomienky. Preto s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č.

129/2010 Z.z. žalobcovi nevznikol nárok na poplatok za upomienky. Pokiaľ je povinnosť platiť takýto
poplatok uvedený v tlačive Všeobecných podmienok žalobcu, tieto podmienky podľa textu tlačiva zmluvy
strán sporu o spotrebiteľskom úvere nie sú súčasťou zmluvy a nie sú, s poukazom na body 40 - 45
rozsudku Súdneho dvora C 42-15 z 9.11.2016, ani stranami sporu podpísané. Preto súd na ne ani
neprihliada.

Pokiaľ tlačivo Všeobecných podmienok žalobcu nie je podpísané ani jednou zo zmluvných strán a v
zmluve z 9.4.2014 absentuje dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute, nemožno hovoriť, že si strany
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti písomne dohodli zmluvnú pokutu, ktorú s poukazom na § 544
ods. 1, 2 OZ je zaviazaný zaplatiť ten účastník, ktorý túto povinnosť poruší. Z uvedeného dôvodu súd

nárok žalobcu v časti zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur zamietol ako nedôvodný.

S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatnených nárokov na zaplatenie sumy vo výške 54,70
eur so známym úrokom vo výške 27,55 eur, na poplatok za upomienky vo výške 35,18 eur a na zmluvnú
pokutu vo výške 33,- eur zamietol ako nedôvodnú.

11. Žalobca si uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 0,35 eur, vyčíslený 5% ročne zo
sumy 35,- eur od 18.4.2015 do 26.6.2015 vo výške 0,34 eur a zo sumy 3,- eur od 27.6.2015 do 27.7.2015
vo výške 0,01 eur. Žalovaný sa márnym uplynutím lehoty splatnosti úveru dňa 17.4.2015 dostal do
omeškania s úhradou sumy 35,- eur, z ktorej 5% úrok z omeškania ročne za obdobie od 18.4.2015 do

26.6.2015 predstavuje sumu 0,34 eur. Keďže žalovaný 26.6.2015 realizoval úhradu v prospech žalobcu,
od 27.6.2015 do 27.7.2015, kedy realizoval ďalšiu úhradu, bol v omeškaní s úhradou sumy 3,- eur, z
ktorej 5% ročne predstavuje 0,01 eur. Za omeškanie žalovaného vznikol žalobcovi v súlade s § 517 ods.
1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov
vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB

k 17.4.2015 bola 0,05%, a tak súd s poukazom na § 216 ods. 1 CSP rozhodol o úroku z omeškania tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. Žalobca bol v konaní v časti uplatnených nárokov na zaplatenie len čiastočne úspešný (0,2%),
pričom neúspech žalobcu je úspechom žalovaného (99,8%). Preto súd o náhrade trov konania rozhodol

s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, na ktorú mu síce nárok vznikol, avšak zo spisu nevyplýva,
že by žalovanému vznikli trovy konania. Preto mu súd ani náhradu trov konania nepriznal

13. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.