Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jarmila Jánošová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Csp/52/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118261529
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118261529.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004 proti žalovanej 1/ M. L., O.. XX. XX.
XXXX, L. XX, XXX XX V. V., 2/ X. L., O.. XX. XX. XXXX, L. XX, XXX XX V. V.ca, o zaplatenie 5 262,49
Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4 628,84 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 101,87 Eur od 01. 04. 2018 až do zaplatenia.
Súd p o v o ľ u j e žalovaným 1/ a 2/ splácať uvedenú sumu v mesačných splátkach po 80,-- Eur
vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zaplatenia s tým, že
neuhradením jednej splátky stane sa zročným celý dlh.
V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcov z a m i e t a .
Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 76 %. O ich výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 16. 04. 2018 domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 5
262,49 Eur s úrokom 6,39 % ročne za úver zo sumy 3 897,56 Eur od 01. 04. 2018 až do zaplatenia a s
úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4 101,87 Eur od 01. 04. 2018 až do zaplatenia z titulu plnenia
zo zmluvy o stavebnom sporení č. 4507344601 a zmluvy o úvere č. 4507344601 zo dňa 23. 04. 2014.
2. Žalovaná v 1 /rade s návrhom súhlasila. Žiadala umožniť splatiť žalovanú sumu v splátkach po 50
EUR.
Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, výpoveďou žalovanej v 1/ rade, zmluvou o úvere, všeobecnými
podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení, korešpondenciou strán, výpisom z účtu medziúveru a
zo stavebného sporenia a zistil tento skutkový stav:
4. Podľa tvrdenia žalobcu so žalovanými uzatvoril dňa 23. 04. 2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej
poskytol žalovaným medziúver vo výške 4 000,-- Eur. Tento sa zaviazali splácať v pravidelných splátkach
po 47,41 Eur. Žalovaní porušili zmluvné podmienky a prestali medziúver splácať riadne a včas. Dňa 30.
07. 2015 ich vyzval na doplatenie omeškaných splátok a upozornil na možnosť predčasnej splatnosti
úveru. Túto vyhlásil dňa 17. 09. 2015. K tomuto dňu dlžná suma predstavovala sumu 4 204,73 Eur.V zmysle článku X bod 10.17.3 zmluvy bola poskytnutá istina úročená dohodnutým úrokom 6,39 % a
celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne v zmysle článku IX bod 9.2.
Žalovaná suma 5 262,49 Eur k 31. 03. 2018 predstavuje nedoplatok istiny v sume 3 897,56 Eur,
nezaplatenýchúrokovzaúverkudňumimoriadnejsplatnostivovýške181,81Eur,poplatkovzapoistenie
22,50 Eur, úroku za úver za obdobie od 18. 09. 2015 do 31. 03. 2018 vo výške 633,65 Eur, úroku z
omeškania od 18. 09. 2015 do 31. 03. 2018 vo výške 526,97 Eur.
5. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že uznáva nárok žalobcu na uhradenie žalovanej sumy. Potvrdila, že od
roku 2015 nesplácali riadne splátky stavebného úveru. Obaja sú dôchodcovia, nie sú zamestnaní. Jej
dôchodok predstavuje 311,-- Eur, z čoho jej ešte zrážajú z titulu exekúcií. Dôchodok žalovaného v 2/
rade je 389,-- Eur. Nie sú schopní splácať dlžnú sumu vo väčších splátkach než po 50,-- Eur mesačne.
6. Predmetom sporu bolo plnenie zo zmluvy o úvere uzatvorenej v súvislosti so zmluvou o stavebnom
sporení.
7. Hoci v texte zmluvy je uvedené, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi okrem iného aj
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti so znením § 1 ods. 3 citovaného
zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy a uvedenému účelu zmluvy v článku III. bod 3.1 a článku
XI., tento právny predpis nie je možné aplikovať na daný vzťah.
Vzhľadom k tomu, že žalobca uzatváral túto zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a
žalovaní ako fyzické osoby - spotrebitelia, je potrebné na daný vzťah aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasledujúcich O. z.) ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa 250/2007 Z. z.
8. V konaní nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o stavebnom sporení a v súvislosti s ňou aj
k uzatvoreniu zmluvy o úvere zo dňa 23. 04. 2014. Tiež nebolo sporné, že žalovaným bol poskytnutý
medziúver v sume 4 000,-- Eur s dojednanými podmienkami tak, ako je uvedené v žalobe.
Žalovaní nespochybnili, že prestali riadne splácať dojednaný úver a z tohto dôvodu, že došlo k
predčasnej splatnosti úveru ku dňu 17. 09. 2015 v súlade s článkom X zmluvy o úvere.
9. Nebolo sporné, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. k 17. 09. 2015, predstavoval
dlh žalovaných z titulu nedoplatku istiny sumu 4 000,42 Eur.
Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní uskutočnili vklady v celkovej výške 102,82 Eur, o čo
žalobca znížil požadovanú dlžnú istinu na sumu 3 897,56 Eur.
Dlh z titulu poplatkov za poistenie vo výške 22,50 EUR a z titulu dojednaných úrokov ku dňu predčasnej
splatnosti dlhu vo výške 181,81 EUR žalovaní nespochybnili.
10. V tejto časti potom súd žalobe vyhovel a uložil povinnosť žalovaným uhradiť žalobcovi sumu 4 101,87
Eur (3 897,56 Eur + 181,81Eur + 22,50 Eur). Z tejto sumy súd priznal požadované úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne od 01.04.2018 až do zaplatenia v súlade s ustanovením článku IX. bod 9.2 zmluvy.
11. V časti požadovaného úroku za úver vo výške 6,39 % ročne zo sumy 3.897,56EUR
/ kapitalizovanej ku dňu 31.3.2018 sumou 633,65 EUR /od 18. 09. 2015, t.j. od predčasnej splatnosti,
súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol a to z týchto dôvodov:
12. Žalobca si svoj nárok na zaplatenie dojednaných úrokov po predčasnej splatnosti odvodzoval zo
znenia článku X. bod 10.17 zmluvy. Tento bod sa však netýkal predčasnej splatnosti, ale odstúpenia
od zmluvy z dôvodov, pri ktorých môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Následky mimoriadnej
splatnosti úveru boli upravené v článku IX. zmluvy bod 9.1 a 9.2 a 9.3. V tomto článku zmluvy nebolo
dojednané, že by po predčasnej splatnosti zmluvy mal nárok žalobca aj na dojednaný úrok.
13. Aj keby však takéto dojednanie existovalo, súd by toto posúdil vzhľadom k spotrebiteľskému
charakteru sporu v súlade s ustanovením § 53 O. z. ako neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanú
v neprospech spotrebiteľa predstavujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán.
14. Je nesporné, že zmluva bola vypracovaná ako formulárová a podmienky v nej neboli individuálne
dojednané. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal opak.15. Ako už bolo uvedené, účel poskytnutia úveru uvedený v článku III. vylučuje použitie ustanovení
zákona 129/2010 Z. z., keďže účelom úveru bolo nielen modernizácia a obnova bytu, ale bolo možné ho
použiť na financovanie bytových potrieb so všetkými účelmi použitia definovanými v zákone 310/1992
Zb. (jeho § 11 ods. 1), t. j. vrátane aj nadobudnutia vlastníctva bytu (viď § 1 ods. 3 zákona 129/2010 Z. z.).
16. K predčasnému zosplatneniu dlhu došlo konaním žalobcu ako veriteľa a bol to on, ktorý v súvislosti
so zmenou záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným právnym úkonom.
Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje
veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Podstatný
rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá
nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na
strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa postupne vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny
obetovanej príležitostí veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru. Iný stav je príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, keď veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo okamžite získať späť celú sumu požičaných peňazí, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie práva na dispozícii s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré
už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa a nastupuje
stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných
prostriedkovaprávnyporiadokmupozosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal tento stav, veriteľ nemá právo inkasovať úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav, keď spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom, vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Išlo by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred vyvolanou zmenou. Takýto stav by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči
spotrebiteľovi, navyše keď veriteľ si môže nárokovať a domôcť sa jednorazového vrátenia peňažných
prostriedkov z majetku spotrebiteľa. Zároveň by bol podporený stav, v ktorom veriteľ nie je nútený
vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, alebo
stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorázovo. Jednorázovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku
dňu zosplatnenia. V takomto stave patria zmluvným stranám len sankcie s poukazom na § 517 ods. 2 O.
z. v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ak sa žalobca od platných plnení domáha aj
v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom ustanovení
O. z. i s poukazom na § 53 ods. 4 písm. k) O. z.
17. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti
navyšujúcenuzaužívaniefinančnýchprostriedkovzaobdobiedodohodnutejalebopredčasnevyvolanej
doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Dohoda, podľa ktorej má
spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania alebo ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj
úroky za poskytnutie úveru do jeho splatenia spôsobuje značnú nerovnováhu ku škody spotrebiteľa
predstavuje jeho značné zhoršenie, jeho postavenia a je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto
dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.
Nie je kogentná úprava o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej
úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a na viac sa dostáva do
rozporu s ustanovením § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Takáto dohoda je neplatná pre rozpor so
zákonom s poukazom na § 39, § 52 ods. 2, § 517 ods. 2 O. z. (rozsudok Krajského súdu Prešov č. k.
6Co/190/2014 a uznesenie IV.ÚS 476/2012).Obdobný právny názor zaujal aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/164/18, s ktorým sa okresný
súd stotožňuje a naň odkazuje.
18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle ustanovenia § 255 ods.
2 CSP, keď z požadovanej sumy žalobcom vo výške 5 262,49 Eur súd priznal žalobcovi len sumu 4
628,84 Eur.
19. Súd rozhodol o možnosti zaplatiť priznanú sumu v splátkach žalovaným 1/ a 2/ na základe ich
osobných a majetkových pomerov v súlade s ustanovením § 232 ods. 3, 4 CSP s tým, že prihliadol pri
určení výšky splátky k zostatku dlhu ako aj majetkovým pomerom na strane žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.