Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/154/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811204543
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7811204543.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu Obec Plešivec, Čsl.

armády 1, Plešivec, IČO: 328642 proti žalovanej H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č.. M. XX, K., právne
zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Hviezdoslavova 4, Rožňava, o zaplatenie 501,90 Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 501,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2,5 promile
zo sumy 250,95 Eur za každý deň omeškania od 01. 01. 2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo
výške 2,5 promile zo sumy 250,95 Eur za každý deň omeškania od 01. 01. 2011 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania vo výške 30,-Eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 501,90

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2,5 promile zo sumy 250,95 Eur za každý deň omeškania
od 01. 01. 2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 2,5 promile zo sumy 250,95 Eur za
každý deň omeškania od 01. 01. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V návrhu uviedol, že
so žalovanou dňa 01. 01. 2008 uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol
prenájom verejného priestranstva -NP v obci K., č.s. XX, nachádzajúceho sa v katastri nehnuteľnosti k.ú.
K., zapísaného na LV č. XXXX ako prac. č. XXX/X. Predmetný NP - verejné priestranstvo bolo prenajaté
za účelom prevádzkovania pohostinskej činnosti v rozsahu 16,8 m2. Na základe predmetnej zmluvy o

nájme nebytových priestorov bolo žalovanej vyčíslené ročné nájomné vo výške 7 560,-Sk, t. j. 250,95
Eur so splatnosťou do konca príslušného roka. Zároveň bol predmetnou zmluvou dojednaný úrok z
omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaná neuhradila ročné
nájomné za rok 2009 a 2010, ako ani úrok z omeškania vyčíslený v súlade s predmetnou zmluvou a to
aj napriek opätovným upomienkam, ktoré jej boli postupne zasielané.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz č.k. 15Ro/124/2011-13 zo dňa 11. 07. 2011, proti ktorému podala

žalovaná odpor. V odpore uviedla, že i keď je pravda, že mala so žalobcom uzatvorenú zmluvu o nájme
nebytových priestorov zo dňa 01. 01. 2008 a ročné nájomné predstavovalo 250,95 Eur, nie je pravdou to,
že by bola čokoľvek dlžná. Ona užívala z majetku obce 16 m2 na základe už uvedenej zmluvy, avšak na
druhej strane žalobca užíva - aj keď nemajú písomne uzavretú zmluvu 181 m2 z majetku, ktorý patrí jej.
Tento právny vzťah bol predmetom jednania s bývalým starostom obce p. X. G., ale aj terajším starostom
p. A. A., s ktorými sa dohodli na kompenzácii, teda že žiaden z nich nebude platiť druhému účastníkovi
žiadne nájomné; značne ju prekvapuje preto, že žalobca podal vôbec túto žalobu. Skoršiemu uzavretiu

dohody v tomto smere nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca až teraz, po dvoch rokoch podal túto žalobu
na súd. Naviac by rada poukázala na to, že o tejto skutočnosti vedia aj poslanci obecného zastupiteľstva
(OZ). Navrhla, aby vo veci bol vypočutý za účastníka konania samotný starosta obce a v prípade potrebyako svedkovia bývalý starosta obce a poslanci OZ. Ako ďalej avizovala aj v podaní zo dňa 04. 08. 2011,
dovoľuje si z opatrnosti spochybniť i výšku úrokov z omeškania, ktorých zaplatenie sa od nej požaduje.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu doručenom súdu 18. 10. 2011 uviedol, že žalovaná dňa 01. 01.
2008 uzavrela zmluvu o nájme nebytových priestorov - verejného priestoru na ul. Č.. M. XX o výmere
16,8 m2. Predmetná nájomná zmluva je platná. Prenajímateľ Obec Plešivec a ani nájomca H. T. nájomnú
zmluvu nevypovedali a ani od nej neodstúpili. Nájomca uhradil nájomné za rok 2008 dňa 23. 06. 2008.
Tvrdenie žalovanej, že s bývalým starostom sa dohodla na kompenzácii za užívanie 181 m2 pozemku

Obcou Plešivec považuje za účelové z dôvodu, že podľa zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a zák.č.
369/1190 Zb. starosta obce nie je kompetentný meniť obsah nájomných zmlúv a dojednávať zmenu
plnenia zmluvných strán. Pozemok žalovanej o výmere 181 m2 neužíva Obec Plešivec, ale SAD Košice.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa o tento pozemok nestará, žalobca udržuje kosením tento pozemok.
Žalobca na náklady obce zveľadil úpravou predmetný pozemok - odvodnením a vydláždením zámkovou
dlažbou. teda nie žalobca, ale žalovaná je dlžná za údržbu a zveľadenie pozemku v jej vlastníctve o

výmere 181 m2. Dôkazom toho, že bývalý starosta X. G. sa ústne nedohodol so žalovanou na žiadnej
kompenzáciijeupomienkač.1ObcePlešivecžalovanejzodňa27.04.2010nauhradeniepohľadávkyvo
výške 250,95 Eur podpísanej starostom obce X. G.. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka nebola uhradená
dňa 28. 07. 2010, opätovne upomienkou č. 2 žalobca a starosta obce X. G. v zastúpení p. H. žiada o
úhradu nájomného za rok 2009 vo výške 250,95 Eur. Po komunálnych voľbách nový starosta A. A. na

základe uznesenia OZ, pre ktoré hlasovali všetci poslanci upomienkou č. 3 zo dňa 07. 02. 2011 vyzval
žalovanú, aby uhradila nájomné za rok 2009 a 2010, ako aj úroky z omeškania z titulu platnej nájomnej
zmluvy zo dňa 01. 01. 2008, čo jednoznačne vyvracia ústne tvrdenie žalovanej o tom, že sa s terajším
starostomdohodlinakompenzáciiažežiadenznichnebudeplatiťdruhémuúčastníkovižiadnenájomné.
Zdôraznil, že mimo toho, že starosta obce nie je kompetentný na takýto právny úkon podľa vyššie

citovaných zákonov, k predmetnej kompenzácii nemohlo dôjsť z dôvodu, že žalobca pozemok o výmere
181 m2 vo vlastníctve žalovanej neužíva, teda nebolo čo vzájomne zmluvnými stranami kompenzovať.

Žalobca v konaní uviedol, že nájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je platná, nebola
vypovedaná, z nej vyplývajúce práva a povinnosti sú záväzné pre obe strany. Čo sa týka tvrdeného

vzájomného zápočtu žalovanou, že medzi účastníkmi k nejakému zápočtu došlo, poukazuje na znenie §
580 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že je síce možné započítať vzájomné pohľadávky, no iba
ak ten druhý vzťah existuje. Žalobca si nie je vedomý, že by uzavrel so žalovanou zmluvu o prenájme a
že by využíval nehnuteľnosť vo verejnom záujme tak ako to tvrdí žalovaná. Žalobca ani nedostal žiaden
zápočet ako individuálny právny akt v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka.

Žalovaná tvrdila, že došlo k ústnej dohode medzi bývalým starostom obce p. G. a žalovanou, tiež jej
manželom E. T. a tiež aj so súčasným starostom. Poukázala na to, že užíva pozemok s výmerou 16
m2 a obec pozemok, ktorý má viac ako 10-násobnú výmeru. To, že ho obec užíva potvrdzuje aj to,
že ho dala vydláždiť a sama potvrdzuje vo svojom vyjadrení, že sa starala o tento pozemok. V tomto

prípade nie je podstatné, či bola uzavretá zmluva o kompenzácii v písomnej forme, ale to, že obec
využíva pozemok na verejno-prospešné účely, pričom dochádza u nej minimálne k bezdôvodnému
obohateniu. Kompenzačná námietka bola žalovanou vznesená v podanom odpore a pokiaľ by súd z
nejakého dôvodu neuzavrel, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o kompenzácii, žiadala, aby
súd prihliadol na túto kompenzačnú námietku. Na základe týchto skutočností žiadala žalobu zamietnuť

v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania. Navrhla, aby súd v konaní vypočul bývalého starostu
obce X. G., súčasného starostu obce A. A. a jej manžela E. T. z adresy ako žalovaná, ktorý je občan
Švajčiarska.

Zást. žalobcu uviedol, že predmetný pozemok je na námestí obce Plešivec. Pretože sa žalovaná o

tento pozemok nestarala, obec na vlastné náklady ho upravila, aby námestie vyzeralo esteticky. Obec
sa o tento pozemok stará preto, že sa stará o všetky verejné priestranstvá, pričom ho upravila a
stará sa o neho na vlastné náklady. Obec tento pozemok nevyužíva, využíva ho SAD Košice, kde má
improvizovanú autobusovú zastávku, zastavuje tam autobus, asi rok-dva, predtým zastavoval na inom
mieste, pred bývalým hotelom Koruna. Ďalej uviedol, že zmluva bola uzavretá 1. 1. 2008, za rok 2008

aj žalovaná zaplatila nájomné žalobcovi. Predmetom konania je nájomné za roky 2009, 2010. Pretože
aj zástupca žalobcu je poslancom obecného zastupiteľstva, vie, že tento bod na zastupiteľstve vôbec
prejednávaný nebol, pričom takéto dôležité dojednanie, o akom tu hovorí právny zást. žalovanej by
muselo byť predmetom jednania na obecnom zastupiteľstve.Právny zást. žalovanej žiadal, aby súd vyžiadal správu od SAD a.s. Košice, od kedy využíva predmetný
pozemok na autobusovú zastávku a kto jej takéto využívanie umožnil, či ide o odplatné využívanie alebo

bezodplatné, príp. komu platí odplatu.

Na pojednávaní dňa 17. 01. 2012 právny zást. žalovanej predložil súdu rovnopis zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 06. 12. 2010 medzi postupcom Koruna KW s.r.o. Plešivec, zast. žalovanou a medzi
žalovanou ako postupníkom.

Zást. žalobcu uviedol, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto listinného dôkazu tejto zmluvy obec
nepoužíva, nie sú tam žiadne zariadenia, ktoré by obec využívala, túto skutočnosť zdôrazňuje, teda
neuznáva plnenie na základe tejto postúpenej pohľadávky.

Právny zást. žalovanej uviedol, že nie je podstatné, či samotná obec užíva tieto predmetné parcely,

ale či súhlasí s tým, že niekto iný napr. SAD tieto pozemky užíva. Teda, či obec umožňuje užívať tento
predmet ako svoj majetok.

Zást. žalobcu k tomu uviedol, že od Eurobusu a.s. Košice obec dostala list zo dňa 25. 10. 2011 nazvaný
ako žiadosť o spoluprácu - výmena stojanu pre jednotné označenie zastávok autobusov, kde uvádza, že

žiada realizovať inštaláciu, ktorá je možná dvoma spôsobmi a to zabetónovaním alebo odnímateľným
spôsobom do 5 dní od dodania z dôvodu následného dokompletizovania označníkov zamestnancami
Eurobus a.s. (dolepenie názvu zastávky a cestovných poriadkov). Uviedol, že v Plešivci sú 4 zastávky
a to Plešivec Ihrisko, Námestie, Autobusová stanica a Hámor, pričom na zastávke Námestie nie je
uvedené, kde presne má autobus zastavovať, či to má byť na pozemku vo vlastníctve žalovanej alebo

či to má byť na rohu bývalej reštaurácie Koruna, kde dlhé roky autobus zastavoval, pričom obec
nevie, z akého dôvodu autobus začal zastavovať tam, kde má pozemok žalovaná. Predložil o týchto
skutočnostiach listinné dôkazy.

Starosta obce uviedol, že vzhľadom na toto konanie telefonicky kontaktoval Eurobus a.s.. On zámerne

nikde neumiestnil značku zastávky, pretože je toho názoru, že Eurobus má vedieť, kde táto značka má
byť, ako má byť umiestnená. Minulú sobotu si všimol, že je nejaká stará značka umiestnená na pozemku
žalovanej. Predtým tam nebola žiadna značka. Bola len na opačnej strane námestia, blízko kostola.
Uviedol, že aj predtým, keď zastavoval autobus pri reštaurácii Koruna tam značka nebola, kde zastavuje
teraz, je to vzdialenosť tak 5 m, dĺžka jedného autobusu, asi preto autobus začal zastavovať inde, lebo

na tom mieste, kde predtým zastavoval sú zaparkované autá. Autobus takto zastavuje možno 3-4 roky,
presne to určiť nevie. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Bolo jednanie, kde žalovaná spolu s
manželom uviedli, že s bývalým starostom obce rokovali o nejakej ústnej dohode. Vtedy túto skutočnosť
zisťoval, zisťoval ho aj u účtovníčky obce, ktorá tento dlh voči žalovanej mala zaknihovaný. Táto zmluva,
keďže bola uzavretá písomne, ústne sa meniť nedá a nemôže ju zmeniť sám ani starosta, len so

súhlasom obecného zastupiteľstva. Prerokoval to s obecným zastupiteľstvom, k zmene tejto písomnej
zmluvy nedošlo, teda platí, preto aj podpísal tretiu výzvu pre žalovanú. Predtým jej už boli doručené dve
výzvy. On ústny prísľub na zmenu tejto zmluvy žalovanej nedal. Na tom mieste, kde predtým zastavoval
autobus veľa áut a to z toho dôvodu, že na opačnej strane námestia je zákaz zastavenia, takže ľudia,
keď idú nakupovať, tak musia zastavovať na tomto mieste. Tento zákaz je asi od októbra 2011. Nevie

povedať, prečo Eurobus a.s. tento list poslal obci, vie však, že to dostali aj ostatné obce, riešili to na
mikroregióne, že všetko presúvajú na obce. Smetný kôš tam obec umiestnila preto, aby sa námestie
zveľadilo, taký smetný kôš je aj na druhej strane, ide o verejné priestranstvo a je to tiež aj v záujme
žalovanej na udržanie čistoty a poriadku. Smetný kôš má veľkosť 50x50 cm, výšku 60-70 cm, vyrobila
ho obec, obci išlo o to, aby bola udržiavaná čistota, osadila tento smetný kôš práve na tom mieste, lebo

je tam rovina a bolo možno tento smetný kôš zapustiť do zeme, a pretože neprechádzajú autá týmto
miestom a je tam pohyb ľudí, ktorí keď vychádzajú z budovy, tak môžu zahadzovať papiere, ohorky z
cigariet a pod. kvôli udržaniu čistoty. Pokiaľ by žalovaná chcela tento pozemok ohradiť, obec by s tým
nesúhlasila, pretože ide o verejné priestranstvo, čiže by s tým nesúhlasila napriek tomu, že
je to majetok žalovanej. Pri preberaní funkcie nebol bývalým starostom upozornený na nejaký jeho

ústny prísľub žalovanej a to ani ústnou formou nebol upozornený, ani písomne. Funkciu prevzal 04. 01.
2011. Prijímal rozpočet na rok 2011, bolo prijaté opatrenie č. 1, že dlžoba žalovanej naďalej platí, obec
s príjmom od žalovanej počítala. Predložil k nahliadnutiu rozpočtové príjmy, kde pod pol. č. 212 nájomz prenajatých pozemkov je aj pozemok žalovanej, kde je aj za rok 2010, aj návrh na rok 2011 uvedený
príjem za nájom tohto pozemku.

Zást. žalobcu uviedol, že opatrenie č. 1, o ktorom hovoril starosta sa netýkalo príjmu od žalovanej, išlo
o úpravu rozpočtového príjmu od iných subjektov. Nevie, aká je obvyklá výška nájomného, ani kúpnej
ceny v súčasnosti za m2 takéhoto pozemku, zmluva bola uzavretá v roku 2008. Zmluva bola riešená
v prospech žalovanej. Cena nájmu bola pre ňu stanovená výhodne. Poukázal na to, že ide o zabratie
chodníka a z platných predpisov na prenájom na dobu viac ako jedného mesiaca je 0,99 Eur za m2.

Žalovaná vypovedala, že ešte v roku 2010 na začiatku roka, potom viackrát v priebehu roka, s bývalým
starostom obce rokovali o tom, že platia vysoké nájomné obci a prečo majú také platiť, keď obec tiež
užíva ich pozemok. So súčasným starostom sa o tom rozprávali hneď v januári 2011. Bývalý starosta
povedal, že bude o tom jednať, že nejako sa to bude riešiť. Chceli urobiť výmenu ich pozemku, ktorý má
oveľa väčšiu rozlohu s pozemkom, ktorý užívajú od obce. Aj o tom sa rozprávali s bývalým starostom.

S bývalým starostom sa na ničom nedohodli, nedošlo k nejakému právnemu úkonu, len sľúbil, že sa to
bude riešiť. Uviedla, že na výške nájomného sa v roku 2008 pred podpisom zmluvy nedohadovali, pokiaľ
vie, bývalý nájomca neplatil nájom za užívanie majetku obce, no túto zmluvu podpísala a na základe
nej došlo aj k plneniu pre obec za roky 2008, 2009. Bývalého starostu ale upozorňovali na to, že výška
dohodnutého nájomného je vysoká. Písomne platbu pre obec nereklamovali, no boli ústne reklamovať

u starostu, prečo majú platiť takéto vysoké nájomné. Starosta sľúbil, že sa to bude riešiť, oni mu verili,
no keď dostali upomienku, zase išli za ním a on zase sľúbil, že sa to bude riešiť.

Svedok X. G., vypovedal, že bol starostom obce 10 rokov, podanie tejto žaloby považuje za unáhlený
krok obce. Mohlo sa to ináč doriešiť. Pretože obec využíva dvoj až trojnásobok plochy, ktorý je vo

vlastníctve žalovanej, došlo k ústnej dohode medzi ním a žalovanou o kompenzácii, pretože obec
využíva jej pozemok na autobusovú zastávku, tiež na postavenie stánkov predavačov, za ktoré obec
inkasuje. O kompenzácii so žalovanou hovorili od začiatku vzniku zmluvného vzťahu. Myslí si, že je v
kompetencii starostu obce odpustiť pokuty a penále takéhoto rozsahu o aký išlo v tomto prípade. Pri
miliónovom rozpočte je určite v kompetencii starostu takéto niečo, takúto položku odpustiť. Je možné, že

podpísal aj upomienku žalovanej pri tom množstve vecí, ktoré podpisoval aj ekonomického charakteru.
Za čas jeho pôsobenia ako starostu asi v 2-3 prípadoch odpustil nejaké poplatky, nie veľké, no nepamätá
si, pre koho to bolo. Myslí si, že to bolo s vedomým obecného zastupiteľstva. Aj táto vec sa spomínala na
obecnom zastupiteľstve, nevie, či to bol konkrétne bod rokovania a aký bol záver. Je rodený Plešivčan,
autobusová zastávka bola stále na majetku, ktorý teraz patrí žalovanej. Predtým tam bola benzínová

pumpa Benzinol, potom po zrušení tejto pumpy dal priestor do takého stavu ako je, zatrávnil a vydláždil
ho. Teraz je tam aj osadená zastávka, bola osadená nedávno, teda tento priestor sa vždy využíval
na zastavovanie autobusu, ľudia tam čakajú na autobus. Vie, že v minulosti obec dávala súhlas na
zriadenie zastávok autobusu, či bol daný konkrétne súhlas aj na túto zastávku nevie uviesť. Bolo to v
určitých obdobiach, v určitých časových intervaloch, keď SAD takýto súhlas vyžadovala. Proti tomu, aby

autobus konkrétne na tomto mieste zastavoval obec nenamietala. Obec nikdy neprofitovala ani jednej zo
zastávok. Na pozemku žalovanej bola síce benzínová pumpa, no ľudia stáli a autobus zastavoval, stál
aj na pozemku žalovanej, aj na pozemku obce, ľudia stáli tiež na oboch pozemkoch a čakali na autobus
a v súčasnosti je to tak isto. Hlavne, keď čaká na autobus viacej ľudí, napr. deti. Ťažko je povedať,
kde je tá hranica, kde je autobusová zastávka a kde už nie je, vzhľadom na to, kde ľudia čakajú na

autobus. Predtým tam značka - zastávka autobusu nebola. Podľa jeho názoru autobus môže zastavovať
aj tam, kde nie je zastávka autobusu, nie je to tým podmienené. Keď je uvedená zastávka Plešivec
Námestie, je to tak, že autobus zastavuje na námestí na dvoch miestach, keď ide od Rožňavy na pravej
strane a keď opačne, na opačnej strane, na pozemku žalovanej. Nevie, či postupoval zákonne, alebo
nezákonne, no myslí si, že starosta má určitú voľnosť pri rozhodovaní, znovu zdôraznil, že išlo o malú

čiastku a vzhľadom k tomu, že si myslí, že žalovaná s manželom pre obec dosť urobili a že majú dobré
vzťahy, snažil sa byť ústretový, aj vzhľadom k tomu, že obec využíva podstatne väčší pozemok ako
užíva žalovaná majetok obce.

Zást. žalobcu uviedol, že skutkový stav je dostatočne preukázaný výsluchom svedka, účastníkov, bolo

preukázané, že nedošlo k žiadnemu právnemu aktu, ani bývalým starostom, ani súčasným. Bude sa
musieť zrejme v budúcnosti riešiť nejaká výmenná zmluva, no toto plnenie zo zmluvy je zaevidované
od roku 2008 u obce, bude zaevidované aj za rok 2011, výpoveď navrhnutého svedka neprinesie nič
nové do tohto stavu a to ani ohliadka.Zo správy EUROBUS, a.s., Staničné námestie 9, Košice súd zistil, že autobusové spoje premávajúce
autobusovou zastávkou „Plešivec, nám.“ využívajú v smere k autobusovému nástupišťu v Plešivci

na nástup a výstup cestujúcich miesto na rohu budovy Hotela Koruna. V zmysle platnej legislatívy
súhlasnazastavovanieautobusovnaexistujúcichzastávkachdopravnýmspoločnostiamvykonávajúcim
verejnú pravidelnú autobusovú dopravu dala v minulosti obec. Podľa dostupných archívnych materiálov
zo schvaľovacích konaní a miestnych zvyklostí bolo toto miesto určené a využívané ako autobusová
zastávka už v roku 1968.

Žalovaná sa vyjadrila, že má za to, že aj správa Eurobus a.s. potvrdzuje opodstatnenosť jej tvrdení a
správnosť jej obrany. Jednak poukazuje na jej obsah, v zmysle ktorej súhlas na zastavovanie autobusom
na existujúcich zastávkach dopravným spoločnostiam vykonávajúcim verejnú pravidelnú autobusovú
dopravu dala obec a rovnako poukazuje na fakt, že obec predmetný pozemok aj vydláždil nesporne
nasvedčujú tomu, že obec užíva (resp. sa k nemu správa ako jeho vlastník a umožňuje ho užívať iným),

pričom ide o nehnuteľnosť, ktorá patrila a aj patrí jej, resp. spoločnosti Koruna KV s.r.o., ktorej je jediným
spoločníkom a konateľom. V konečnom dôsledku tomu nasvedčuje aj tvrdenie samotného žalobcu, že
sa v minulosti staral o tento pozemok (prečo by sa mala obec starať o vlastníctvo niekoho iného?),
rovnako tomu nasvedčuje, ako aj vyjadrenie bývalého starostu žalobcu X. G. na pojednávaní.

Žalobca súdu doručil dôkazy a to: Potvrdenie riaditeľa dopravného závodu Rožňava, Z. N., že
autobusová zastávka „Plešivec, námestie“ bola užívaná už v roku 1968 na rohu budovy Hotela Korunu,
Zápisnicu zo dňa 10. 10. 1968 o riešení autobusovej dopravy pre závod Tatrasmalt, na úseku Plešivec,
námestie - Železničná stanica Plešivec - Tatrasmalt, Záznam o prehliadke cesty zo dňa 05. 03. 1973
medziPlešivec,námestie-PlešivecOPP,Súhlasnestanoviskoobceovyužívaníautobusovýchzastávok

v intraviláne v obci - 2 poradie Plešivec, námestie, Fotografiu námestia obce z vyznačením autobusovej
zastávky na rohu budovy Hotela Koruna a benzínovej pumpy na pozemku vo vlastníctve žalobcu,
FotografiusoznačenímaosadenímznačkyzastávkaautobusunarohubudovyHotelaKorunavpohľade
smeromodnámestiakobecnémuúradu,Fotografiusoznačenímaosadenímznačkyzastávkaautobusu
na rohu budovy Hotela Koruna v pohľade smerom od značky k pneuservisu, Fotografiu s označením

a osadením značky zastávka autobusu na rohu budovy Hotela Koruna v pohľade smerom od cukrárne
Graciela k pneuservisu.

Žalobca naďalej tvrdil, že obec neužívala pozemok žalovanej, ani neužíva. Autobusy Eurobusu a.s.
svojvoľne zastavujú mimo autobusovej zastávky, ktorá ako aj vyplýva zo správy Eurobusu je stále

označená na rohu budovy hotela Koruna. Obec nikdy nedala súhlas na zmenu zastávky autobusu,
je pravda, že na pozemku žalovanej je umiestnený jeden smetný kôš, no obec ho tam umiestnila z
toho dôvodu, že vlastníčka neudržiavala poriadok na tomto pozemku, nachádzali sa tam odpadky,
papieriky a pod. To, že tam bol niekedy postavený stánok, nebolo so súhlasom obce, pokiaľ sa tak stalo,
vlastníčka sa mala dožadovať svojich práv. Obec žiada plnenie na základe platnej zmluvy, od ktorej

nebolo odstúpené. Stanovisko bývalého starostu obce spochybňuje to, že pokiaľ by to tak bolo ako tvrdil,
sám by neposlal tri upomienky žalovanej na plnenie z tejto zmluvy. Ďalej uviedol, že je tretie funkčné
obdobie poslanec obecného zastupiteľstva a pôsobí tiež ako právnik obce. Pokiaľ by aj bývalý starosta
realizoval nejaké dojednania ohľadom kompenzácie pohľadávky obce voči žalovanej, realizoval by to
cez neho ako právnika a on o tomto po celý čas nič nevedel, teda je vylúčené, že to takto bolo.

Právny zást. žalovanej predložil súdu listinný dôkaz, kde je perom vyznačený pozemok vo vlastníctve
spoločnosti žalovanej, pohľadávka tejto spoločnosti bola postúpená na žalovanú, zo svedeckej výpovedi
bývalého starostu vyplýva, že obec využíva tento pozemok, že sú tam postavené stánky, za ktoré obec
inkasuje, že využíva pozemok vo väčšej rozlohe ako je požadované obcou za nájom od žalovanej.

Poukázal na to, že pokiaľ zást. obce hovorí o tom, že je poslanec, právnik obce a s tým súvisiacimi
skutočnosťami,onjetuvpozíciizástupcuaniesvedkavtomtokonaní.Ďalejpredložilsúdulistinnýdôkaz
a to náčrt, ako by to vyzeralo, keby došlo k zámene pozemkov medzi účastníkmi konania, žalovaná sa
už v minulosti snažila o zámenu pozemku s obcou, no nedošlo k tomu.

Zást. žalobcu predložil súdu listinné dôkazy a to fotodokumentáciu predmetného pozemku vo vlastníctve
žalovanej, z ktorého vyplýva, v akom stave je tento pozemok. Uviedol, že obec na vlastné náklady
pozemok udržiava, lebo vlastníčka to nerobí a ide o pozemok v centre. Aj teraz bude v sobotu deň obce,
tak bude treba tento pozemok pokosiť. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že obec dovolí na tomto pozemkuosadiť stánky a má z toho príjem, toto tvrdenie nie je pravdivé. Obec dáva povolenie na osadenie
stánkov mimo tohto pozemku a nikdy nemala príjem za osadenie stánkov na pozemku žalovanej. Čo
sa týka zastavovania autobusu, je to tak ako aj vyplýva zo správy Eurobusu, pokiaľ vodiči autobusov aj

zastavujú pri pozemku žalovanej, robia tak svojvoľne. Obec nemá žiadny príjem z toho, na akom mieste
je zastávka, ide o verejný záujem.

Právny zást. žalovanej uviedol, že ak aj na pozemku žalovanej nie sú osadené stánky, ľudia sa
tam pohybujú, varia guláš. Z výpovede bývalého starostu vyplýva, že obec mala príjem zo stánkov,

ktoré na tomto pozemku boli osadené. Terajší starosta sa vyjadril, že keby aj vlastníčka chcela tento
pozemok oplotiť, nedovolil by to, tak je zrejmé, že obec tento pozemok využíva. Tým pádom dochádza
k bezdôvodnému obohateniu na strane obce.

Zást. žalobcu uviedol, že tvrdenie, že terajší starosta nesúhlasil s oplotením pozemku žalovanou, nie
je celkom pravdivé, žalovaná totiž nikdy nepožiadala obec o oplotenie, pokiaľ by požiadala, muselo

by prebehnúť stavebné konanie. Poukázal na to, že obec nikdy nedala súhlas nijakému predajcovi na
osadenie stánku, ani aby tam ľudia varili guláš. Pokiaľ to tak je, je vecou vlastníka domáhať sa svojich
práv.

Právny zást. žalovanej uviedol, že žalovaná netvrdí, že chce pozemok oplotiť. Tu by bola na mieste

otázka, kto dal súhlas na osadenie koša na tomto pozemku. Čo sa týka svedeckej výpovede bývalého
starostu, bol poučený o následkoch krivej svedeckej výpovede, on vypovedal, že obec má finančný
prospech z užívania pozemku a čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, ide o obvyklé nájomné v
mieste a v čase a to tak ako je uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky a to 1,56 Eur/m2 v intraviláne
obce.

Zást. žalobcu uviedol, že za predmetné obdobie sa určite nenájde v účtovníctve obce žiadny listinný
dôkaz o tom, že by sa obec obohatila na úkor žalovanej. Nevie, o čo oprel bývalý starosta svoje tvrdenie
o tom, že obec mala nejaký osoh z užívania predmetného pozemku.

Na pojednávaní dňa 18. 12. 2012 zást. žalobcu uviedol, že tak ako už bolo v konaní niekoľkokrát
prezentované, za verejné priestranstvo sa nemôže považovať pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby,
pozemokvovlastníctvežalovanejobecnikdynevyužívala,svedčiaotomajlistinnédôkazy,ktoréžalobca
predložil súdu. Tiež aj v čl. II ods. 1 písm. a) Všeobecne záväzného nariadenia o predaji výrobkov
a poskytovanie služieb na trhových miestach je uvedené, že trhovým miestom sa rozumie trhovisko,

tržnica, príležitostný trh a ambulantný predaj. O nejakú kompenzáciu by mohlo dôjsť tak, že by došlo ku
kúpnej zmluve medzi žalobcom a žalovanou, táto žalovaná suma, úroky a trovy konania by sa odpočítali
od kúpnej ceny.

Právny zást. žalovanej uviedol, že žalovaná nemá záujem o predaj pozemku, skôr o výmenu, nevie,

ktorá výmera je väčšia a nevie, ako by sa táto suma mohla zohľadniť. Pokiaľ nedôjde k dohode, zotrváva
na svojich doterajších tvrdeniach, má za to, že obec sa doteraz na úkor žalovanej obohacovala.

Zást. žalobcu uviedol, že nemá ani on, ani starosta splnomocnenie od obecného zastupiteľstva, aby
o takejto kompenzácii uzatvárali dohodu na súde. Keď sa vyrieši tento prípad, tak bude riešená príp.

výmena pozemkov.

Právny zást. žalovanej uviedol, že bolo v konaní preukázané, že pozemok vo vlastníctve žalovanej je
využívaný obyvateľmi obce, obec má z toho príjem, teda sa neoprávnene obohacuje. Vyplynulo to z
výpovede bývalého starostu, ktorý uviedol, že sa to dialo za čas jeho pôsobenia a je to doteraz. Výška

obohatenia už bola v konaní vyčíslená, ide o obvyklú výšku nájmu, navrhuje teda žalobu zamietnuť a
priznať žalovanej náhradu trov konania.

Podľa § 11 ods. 4, písm. a) z.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o
základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania

s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto
majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.Podľa § 13 ods. 4, písm. e) tohto zákona starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie
sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže
nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").

Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nebytové priestory sa

prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Podľa § 3 ods. 3 zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným

výborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieťnajdlhšienadvaroky,pokiaľosobitnýzákonneustanovuje
inak.

Podľa § 3 ods. 4 zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak zmluva neobsahuje
náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Súd vykonal dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi.

Zistil, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva o nájme dňa 01. 01. 2008, kde bolo
dohodnuté ročné nájomné za prenájom nebytového priestoru vo výške 250,95 Eur a toto nájomné za

roky 2009 a 2010 žalovanou žalobcovi zaplatené nebolo, to je zhodné tvrdenie účastníkov. Súd vykonal
dokazovanie na tvrdenia žalovanej uvedené v jej obrane proti návrhu, no tieto tvrdenia nepovažoval za
preukázané. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, nie je v v kompetencii starostu
rozhodovať samostatne o hospodárení s majetkom obce, schvaľovať úkony týkajúce sa tohto majetku a
hospodárenia s ním, ale toto oprávnenie prináleží obecnému zastupiteľstvu. Súd z doložených listinných

dôkazov žalobcu - príjmových pokladničných dokladov za roky 2009 a 2010 nezistil, že žalobca mal
príjem za užívanie pozemku vo vlastníctve žalovanej napriek tomu, že bývalý starosta žalobcu tvrdil, že
obec takýto príjem mala. Žalobca tiež nemá príjem z toho, že na pozemku žalovanej zastavuje autobus.

Súd považoval nárok za dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním, preto nevypočul svedka

navrhnutého žalovanou, jej manželom, ktorý je občan Švajčiarska a to aj z dôvodu hospodárnosti
konania.

Podľa § 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Okrem žalovanej istiny súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý bol dohodnutý medzi účastníkmi
konania a ktorý je aj v súlade so zákonnou úpravou, vl. nar. č. 87/1995 Z.z., § 3 a 4.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanej, ktorá
vo veci úspech nemala. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
30,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.