Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116232485
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116232485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v
obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom

Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r.
o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J., adresa na doručovanie J. XXX, G., o zaplatenie 798,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 8Csp/126/2016-59 zo dňa 20. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o
trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, p o n e c h a l rozsudok n e d o t k n u t ý .

Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 441,48 eur s príslušenstvom do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,56 %.

2) Mal preukázané, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z cezhraničného zlúčenia spoločnosti
CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA s účinnosťou
od 01.07.2016. Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú
zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ktorú uzatvoril žalobca so žalovanou dňa 15.07.2013 posúdil
podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnom v rozhodnom čase ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto najskôr

zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. Po jej preskúmaní zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. f) cit. zákona, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V zmluve vôbec nie je uvedený dátum prvej splátky, poslednej splátky, termín
splatnosti jednotlivých splátok a ani z textu zmluvných podmienok nie je možné zistiť presný termín
splátok (je uvedené do 10. dňa v mesiaci, takže z tohto textu vyplýva, že to mohlo byť kedykoľvek od

1. do 10. dňa v mesiaci). Z takto uvedeného znenia nie je možné presne zistiť termín splátok ani deň
poslednej splátky. Z týchto dôvodov mal za to, že zmluva neobsahuje ani presný údaj o termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené je zrejmé aj z bodu 2. Trvanie zmluvy, v zmysle ktorého jezmluva uzavretá na dobu neurčitú. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne
a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
preto musí byť v zmluve určený konkrétny termín. Na to, aby bol dostatočne presne a určito uvedený

tento zákonom vyžadovaný údaj, malo by byť presne uvedené, na ktorý deň pripadá konečná splatnosť
úveru. Na základe uvedeného predmetnú zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, a to v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona. Žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na úhradu
rozdielu medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami (1.173,47 eur) a ich úhradou (731,99 eur), t. j. v
sume 441,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 441,48 eur od 17.03.2015

(žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 16.03.2015) do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti rozsudku v časti, v ktorej súd zamietol žalobu, podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutej časti a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal záver súdu prvej inštancie keď mal za to,

že revolvingový úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty zo dňa 15.07.2013 je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že
zmluva o úvere neobsahovala podstatné náležitosti, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Poukázal na to, že zmluva o úvere bola uzavretá
podľa ust. § 14 zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. ako zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú

(bod 2.1. úverovej zmluvy). Žalobca poskytuje žalovanej určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaná
čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca.
Žalovaná tak mohla čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohla čerpať len časť poskytnutého
rámcajednorazovoaleboopakovaneatď.Žalobcapretonevievôľužalovanejpredpokladaťaniovplyvniť,
preto nemohol v zmluve uviesť termín konečnej splatnosti úveru. Doba trvania úveru a termín konečnej

splatnosti sú v zmluve uvedené v súlade s ustanovením prílohy č. 2 bodu II. písm. e) bod 1 a 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Súčasne poukázal na bod 1.1 úverovej zmluvy, v ktorom je výslovne uvedená splatnosť 1. mesačnej
splátky, a to 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie
revolvingového úveru. Na základe uvedeného mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa

15.07.2013 obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 441,48 eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ponechal

rozhodnutie nedotknuté.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Zmluvný vzťah (Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová
zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 15.07.2013) bol v prejednávanej veci uzavretý

medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala
úvery (CETELEM SLOVENSKO a.s.) a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver mimo rámca
akejkoľvekobchodnejčiinejpodnikateľskejčinnosti(žalovaná).Žalovanámalavdanomprávnomvzťahu
postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požívala zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.

8) Ako správne vyhodnotil prvoinštančný súd, Zmluva o revolvingovom úvere, uzatvorená medzi
žalobcom a žalovanou neobsahovala obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere, následkom čoho jepotrebné vzniknutý zmluvný vzťah považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
za bezúročný a bez poplatkov.

9) Len na podporu správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že zákon č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere v ustanovení § 9 ods.
2 taxatívnym spôsobom uvádzal náležitosti, ktoré musí Zmluva o spotrebiteľskom úvere bezvýhradne
obsahovať - následkom absencie čo i len jednej v tomto zákonnom ustanovení uvedenej náležitosti je
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.

z. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať od termínov
jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už
na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde
ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (bližšie napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.

10Co/465/2015 zo dňa 29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014
zo dňa 22.10.2015). Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 15.07.2013
však uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahovala. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani
tvrdenie žalobcu, produkované v podanom odvolaní, keď ohľadom doby trvania úveru, termínu konečnej
splatnosti úveru a termínu splatnosti splátok poukázal na prílohu č. 2 bodu II. písm. e) bod 1 a 2 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov alebo bod
1.1 úverovej zmluvy.

10) Absencia údaju o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je sama o sebe

dôvodom posudzovania zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi sporovými stranami za bezúročný a
bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

11) Pokiaľ žalobca namietal, že údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné v
zmluve o revolvingovom úvere uviesť, s takouto námietkou nemožno súhlasiť. Niet pochýb o tom, že

údaj o konečnej splatnosti úveru, ako obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí byť
vymedzený konkrétnym dátumom. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí
zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté
jej podstatné obsahové náležitosti. Je na dodávateľovi, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, aby
naformuloval zmluvu tak, aby boli v súlade s účinnou právnou úpravou. Dodávateľ pri tom môže

vychádzať z určitej modelovej, východiskovej situácie, vychádzajúc z nastavených parametrov úverovej
zmluvy v čase jej podpisu.

12) Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.173,47 eur, pričom
žalobcovi zaplatila len 731,99 eur, bolo dôvodným žalovanú zaviazať na peňažné plnenie voči žalobcovi

vo výške 441,48 eur aj s príslušným úrokom z omeškania, ktorého počiatok a výška nebola v konaní
sporná a vo zvyšnej časti s poukazom na uvedené žalobu zamietnuť.

13) S prihliadnutím na uvedené a ďalej z dôvodu, že odvolací súd nezistil nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, a to aj
od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá
úspechu žalobcu v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej trovy nevyplývajú).

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.