Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219882
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3814219882.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Z., B. S. č.
XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou M. s.r.o., so sídlom P., A. XXX/XX, proti žalovanému F.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Z., B. S. č. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní žalobkyne a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. augusta 2018, č.k.

13C/160/2014-289, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I. p o t v r d z u j e.

Vo výroku III. o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z m e ň u j e tak, že žalobkyňa m á nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že žalobkyňa je
vlastníčkou nehnuteľností vedených Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXX pre
kat. úz. C. Z., obec C. Z., okres Q. ako parc. registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy
a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“
č. XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2
záhrady a rodinný dom súp. č. XXX postaveného na parc. registra „C“ č. XXX v podiele 1/2 k celku a

podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na
LVč.XXXprekat.úz.C.Z.,obecC.Z.,okresQ.akoparc.registra„C“č.XXXovýmere181m2zastavané
plochy a nádvoria v podiele 6/60 k celku. Vo výroku II. vo zvyšku konanie zastavil. O náhrade trov
konania rozhodol vo výroku III. tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Súd
prvej inštancie považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú, nakoľko žalobkyňa preukázala také porušenie
dobrých mravov zo strany žalovaného voči žalobkyni, či členom jej rodiny, ktoré súd kvalifikuje ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nadmieru požíva

alkohol a opakovane sa dopustil fyzického násilia voči žalobkyni. Súd mal preukázané, že incident, ktorý
sa odohral medzi stranami sporu dňa 03.11.2014 je opätovne prejednávaný v priestupkovom konaní.
Čo sa týka agresívneho správania zo strany žalovaného tak tvrdenia žalobkyne mal súd preukázané
okrem iného aj z obsahu odvolania voči uzneseniu OR PZ PD ČVS:ORP-XXX/X-VYS-PD-XXXX zo
dňa 11.01.2017, v ktorom syn F., vystupujúci v tomto konaní ako svedok sporu, uvádza, že „mamina
nemôže chodiť do domu, lebo ocino na ňu slovne útočí“. Okrem iného syn uvádza, že v decembri 2015

musel so žalobkyňou opustiť predmetný dom, pretože sa nedalo vydržať to, že žalovaný stále pil,
pomočoval sa, vyvolával hádky a škaredo rozprával na žalobkyňu, ktorú slovne označil „len za takú
handru“. Z obsahu predmetného odvolania je ďalej zjavné, že žalovaný vyhadzoval svojho syna F.z domu, preto žalobkyňa do darovacej zmluvy uviedla pre syna právo doživotného bývania v dome.
Takisto z uznesenia OR PZ PD D.:J.-XXX/X-VYS-PD-XXXX mal súd preukázané, že vzťah medzi
stranami sporu je narušený v dôsledku používania alkoholických nápojov žalovaným. Pod vplyvom

alkoholu dochádzalo medzi stranami k hádkam, nezhodám, k schválnostiam, hrubému správaniu o
čom svedčí skutočnosť, že žalovaný bol už 3 x priestupkovo riešený Okresným úradom za priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil voči žalobkyni a synovi F., čo sa nepriaznivo
odrazilo aj na zdravotnom stave žalobkyne a jej syna. Súd mal v konaní za preukázané, že správanie zo
strany žalovaného na adresu žalobkyne a jej syna je opakovaným, pretrvávajúcim, trvalého charakteru

a spôsobilo, že žalobkyňa vyhľadala odbornú pomoc z oblasti psychológie a psychiatrie. Z lekárskej
správy MUDr. X. zo dňa 07.05.2015 vyplýva, že v dôsledku správania žalovaného voči žalobkyni sa
u žalobkyni objavuje “podozrenie na syndróm týranej ženy“. Zo správy PhDr. Q. zo dňa 09.03.2017
mal súd preukázané, že žalobkyňa trpí syndrómom týranej ženy s následnou ťažkou depresívnou
poruchou, pričom predpokladom pre zlepšenie psychického stavu žalobkyne je podľa vyjadrenia
klinickej psychologičky doriešenie rodinnej situácie a majetkové vysporiadanie s exmanželom. V správe

MUDr. X. zo dňa 13.04.2017, 16.05.2017, 14.07.2017, 14.11.2017, 15.01.2018, 12.03.2018 a zo dňa
14.05.2018 je ustálený záver, že žalobkyňa trpí stredne ťažkou depresiou v rámci syndrómu týranej
ženy, kedy príčinou týchto problémov je porozvodová ťaživá situácia a neustále vracajúce sa spomienky
na týranie zo strany žalovaného. Vzhľadom na dlhodobo uvedený nepriaznivý zdravotný stav bol
žalobkynipriznanýrozhodnutímV.poisťovne č.XXXXXXXXXXXzodňa27.07.2018invalidnýdôchodok.

Neoddeliteľnou súčasťou predmetného rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite, z ktorého mal súd
za preukázané, že u žalobkyne došlo k zhoršeniu depresívnej poruchy s flashbackmi pričom zdravotný
stav žalobkyne je chronifikovaný. Súd tak mal lekárskymi správami v korelácii s odborným posudkom o
invaliditevkonanípreukázanúpríčinnúsúvislosťmedzisprávanímžalovanéhoazhoršenímpsychického
stavu žalobkyne, ktoré vyústilo až do priznania invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti u

žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o 45%. Súd mal ďalej preukázané, že agresívne správanie zo
strany žalovaného malo negatívny dopad aj na syna žalobkyne - F.. Nakoľko syn F. trpí schizofréniou,
pravidelne užíva lieky a navštevuje lekára, nesmie byť vystavovaný stresovým situáciám, pod vplyvom
ktorých sa jeho duševná choroba zhoršuje. Predmetnú skutočnosť uvádzal aj sám F. v odvolaní voči
uzneseniu OR PZ PD D.:J.-XXX/X-VYS-PD-XXXX, kde poukazuje na skutočnosť, že potrebuje kľudné

prostredie, ktoré sa mu žalobkyňa snaží vytvoriť, avšak žalovaný mu nedá pokoj. Na odporúčanie
doktorov si F. našiel hobby, ktorým si vypĺňa voľný čas a venuje sa práci s drevom. V predmetnom
odvolaní uviedol, že na dvore pri dome má dielničku, do ktorej nechodieva pokiaľ je otec doma, pretože
má obavy z otca. Zo svedeckej výpovede svedka F. V. mal súd za preukázané, že žalovaný sa v minulosti
voči nemu správal tak, že keď povedal otcovi, aby si našiel prácu tak ho začal vyhadzovať z domu,

nadával mu, pričom neustále osočoval a očierňoval žalobkyňu. Súd mal vzhľadom na vyššie opísané
skutočnosti za preukázané, že správanie žalovaného voči synovi a žalobkyni je v rozpore s dobrými
mravmi a vonkajším prejavom takéhoto správania sú nielen fyzické násilie, ale aj preukázateľné urážky,
používanie vulgarizmov na adresu žalobkyne a jej syna, ponižovanie žalobkyne a jej syna či nezáujem
o rodinu. Súd mal za to, že správanie žalovaného má dopad nielen na zdravie žalobkyne a jej syna,

ale takisto sa jedná o konanie, ktoré znehodnocuje majetok, ktorý je predmetom daru tak ako to vytkla
žalobkyňa žalovanému v odstúpení od darovacej zmluvy zo dňa 24.09.2014. V konaní nebolo sporným
tvrdenie žalobkyne, že žalovaný vypustil obsah žumpy do záhrady, čo žalovaný potvrdil pri výsluchu na
poslednom pojednávaní a takisto túto skutočnosť potvrdil aj svedok F. V., čím došlo k znehodnoteniu
úrody v predmetnej záhrade. Čo sa týka spôsobenia škody v interiéri predmetného daru, výsluchom

svedka F. V. mal súd za preukázané, že žalovaný v dome spôsobil škody a to tým spôsobom, že
rozbíjal kuchynský riad, tak ako to tvrdila vo svojej žalobe žalobkyňa. Čo sa týka tvrdení žalobkyne o
spôsobení požiaru žalovaným v letnej kuchynke, v danej časti žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a túto skutočnosť pred súdom nepreukázala. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že boli naplnené
zákonnépredpokladynavráteniedaružalovanýmžalobkynipodľa§630Občianskehozákonníka,keďže

správanie sa žalovaného (obdarovaného) voči žalobkyni (darkyni) spĺňa požiadavku hrubého porušenia
dobrých mravov vzhľadom na vzájomné vzťahy, komunikáciu a správanie sa žalovaného voči žalobkyni,
jej synovi a k predmetu daru, a preto súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Nakoľko na poslednom
pojednávaní žalobkyňa vzala žalobu v časti späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd v zmysle §
145 CSP konanie v danej časti zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255

ods. 2 CSP. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná čiastočne (v pôvodnom petite požadovala určiť
výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/1 a k nehnuteľnostiam evidovaných
na LV č. XXX v podiele 12/60) a konanie bolo v časti zastavené (po späťvzatí žaloby predmetom
konania ostal úspešný nárok na určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1 a knehnuteľnostiam evidovanýchnaLVč.XXXvpodiele 6/60), súdrozhodoltak,ževzhľadomnačiastočný
úspech žalobkyne náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žalovaný.

3. Žalobkyňa podala odvolanie proti III. výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania. Navrhla
ho v tejto časti zmeniť tak, že jej bude priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Namietala
nesprávne právne posúdenie veci. Mala za to, že aj napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby, zákon

neukladá povinnosť žalobcovi presne formulovať budúci výrok rozhodnutia súdu, pretože postačuje, ak
je zrejmé, čoho sa žaloba domáha, resp. stačí, že žalobca jasne a zrozumiteľne označí povinnosť, ktorá
má byť žalovanému uložená. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru v
podiele, ktorý žalovanému darovala. To, že v petite nebola označená výška podielu 1/2 k celku a 6/60 k
celku, nemôže podľa jej názoru spôsobiť taký zásah do jej práv, že jej nie je priznaná náhrada trov. V
tomto smere poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.09.2015 sp. zn. 24Co/48/2015,

rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/8/2005, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/254/2009.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

5. Žalovaný podal odvolanie proti výroku III. napadnutého rozsudku. Navrhol ho v podstate zmeniť a
žalobu žalobkyne zamietnuť. S poukazom na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v

Trenčíne mal za to, že vzájomné správanie sa strán sporu nie je a nebolo v zrejmom nepomere. Ďalšie
dokazovanie, ktoré vykonal súd prvej inštancie po vrátení veci krajským súdom, výsluchom svedkov,
jednoznačne takýto nepomer nepotvrdilo. Namietal, že súd prvej inštancie pri vyhodnotení výpovede
svedkov F. A., F. E., ako aj ich detí F. a F. V. nemohol dôjsť k takému záveru, že žalobe vyhovel. Syn
F. potvrdil, že problémy medzi rodičmi videl v peniazoch, alkohole a najmä vo vzájomných vzťahoch.

Obdobne vypovedali aj ďalší svedkovia, ktorých výpovede mal súd vyhodnotiť jednoznačne v jeho
prospech. Nestotožnil sa s odôvodnením rozsudku, že žalobkyňa preukázala jeho porušenie dobrých
mravov voči nej a ich synovi, ktoré súd kvalifikoval ako hrubé porušenie dobrých mravov. Poukázal na
to, že žalobkyňa podala žalobu dňa 07.11.2014, pôvodný rozsudok bol zo dňa 28.09.2016. Žalobkyňa
sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v roku 2015 a všetko úsilie venovala tomu, aby získala

invalidný dôchodok, resp. čiastočný invalidný dôchodok za cenu pravidelných návštev u psychológov
a psychiatrov. Uviedol, že v nehnuteľnosti býva sám, dokonca platí všetky náklady spojené s užívaním
tejto nehnuteľnosti. Ďalej poukázal na to, že po celú dobu, ktorú spolu žili sa žalobkyňa k nemu správala
veľmi negatívne a v tomto kontexte je treba posudzovať aj jeho správanie. Nie je možné považovať
správanie jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý

účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. Pri posudzovaní, či určité, konkrétne správanie
sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádza z princípu
vzájomnosti.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku I. a III.
podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo
potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a odvolanie žalovaného nie

je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne z hodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich

základe dospel k správnym právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§
220 ods. 2 CSP).

9. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní preukázala
dôvody na vrátenie daru, ktoré spočívali v správaní a v konaní žalovaného charakterizovanom ako
sústavné porušovanie dobrých mravov (a to voči žalobkyni, ako aj k synovi F.), ktoré dospelo do štádia,kedy toto správanie možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že vzťahy medzi stranami sporu sa od roku 2013, 2014 zhoršovali a ich partnerský vzťah bolo
možné časom charakterizovať ako problematický a v dôsledku vzájomných nezhôd ako nie fungujúci

z hľadiska komunikácie, v dôsledku čoho dochádzalo k vzájomným nedorozumeniam. V takýchto
prípadoch je však potrebné rozlíšiť, či ide o nezhody, ktorých dôsledkom sú bežné konfliktné prejavy,
alebo či správanie jednej zo strán (v tomto prípade obdarovaného) presahuje túto bežnú úroveň do
takej miery, že ním dochádza k porušovaniu dobrých mravov vo vzťahu k druhej strane, prípadne jej
blízkym osobám. Je zrejmé, že všetky dôvody, ktoré žalobkyňa podrobne špecifikovala v písomnej výzve

na vrátenie daru, neboli v spore jednoznačne preukázané, t.j. každý jeden uvedený dôvod osobitne.
Nemožno však opomenúť skutočnosť, že dôvody, ktoré boli významné z hľadiska posúdenia konania
žalovaného ako hrubo porušujúce dobré mravy, boli vykonaným dokazovaním zistené, a to svedeckými
výpoveďami synov žalobkyne a žalobcu. Nie je totiž podstatné, či sa v konaní preukážu všetky dôvody
uvádzané v jednostrannom úkone darcu (odvolanie daru), ale iba, a predovšetkým tie, ktoré možno
vyhodnotiť ako také, ktoré odôvodňujú vrátenie daru. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že

súdprvejinštancieprivyhodnoteníaposúdenísprávaniaakonaniažalovanéhovychádzalpredovšetkým
zo svedeckých výpovedí F. V., syna strán sporu, ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti, F. V., syna strán
sporu, ktorý nežil s nimi v spoločnej domácnosti, túto príležitostne navštevoval aj so svojou rodinou.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že išlo o dôkazy, ktoré nevyvracali tvrdenia žalobkyne a zároveň
nepotvrdzovali, že správanie žalobkyne alebo syna F. bolo také, ktoré by mohlo nejakým spôsobom

vyvolávať neprimerané reakcie žalovaného, prípadne negatívne pôsobiť na žalovaného tak, ako to
naznačoval.IkeďsvedokF.V.vosvojejdruhejsvedeckejvýpovedidňa10.08.2018sapodstatneodklonil
od svojej predchádzajúcej svedeckej výpovedi, odvolací súd za vierohodnú považoval prvú výpoveď
tohto svedka, v ktorej potvrdil, že otec (žalovaný) má problémy s alkoholom a aj pri jeho návštevách
mal ho možnosť zažiť opitého, mal za to, že otec by mal riešiť svoj problém s alkoholom, nakoľko tento

svedok odlišne vypovedal až po konflikte s matkou (žalobkyňou) a svojím bratom F.. Možno súhlasiť, že
opísané konanie žalovaného sa stalo pre žalobkyňu a jej syna F., ktorý má vážne zdravotné problémy
neúnosným, že došlo k odsťahovaniu sa žalobkyne a syna F. zo spoločnej domácnosti. V konaní bolo
preukázané, že východiskovým bodom priebehu udalostí, významných medzi stranami sporu z hľadiska
vrátenia daru, bolo nadmerné požívanie alkoholu zo strany žalovaného. Tak ako bolo konštatované,

táto skutočnosť je zrejmá tak z výpovedí svedkov F. a F. V., ako aj z incidentu, ktorý sa odohral medzi
stranami sporu dňa 03.11.2014 a z priestupkových konaní. Správanie po nadmernom požívaní alkoholu
máva rôzne formy. Nikdy nie je okoliu príjemné, ale nie vždy rozporné s dobrými mravmi. Zo svedeckej
výpovede F. V. vyplýva, že v tomto prípade sa žalovaný správal tak, že opúšťal elementárne hygienické
návyky a strácal kontrolu nad sebou samým. V konaní bolo preukázané (napokon skutočnosť, že má

problém s alkoholom čiastočne priznal aj žalovaný), že v dôsledku požitia alkoholu neboli excesy v
správaní žalovaného iba jednotlivou udalosťou, ale pretrvávali dlhšiu dobu. Z uvedeného možno prijať
záver, že žalovaný vytvoril žalobkyni, ako aj svojmu synovi F. svojím správaním najmä v spoločnom
obydlí prostredie nepokoja, vulgarizmov, strachu, izolovanosti. S takýmto prostredím boli žalobkyňa a
syn F. veľmi často konfrontovaní a nemožno mať preto pochybnosti o negatívnom dopade na psychiku

žalobkyne a zdravotný stav syna F..

11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387
ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd ďalej preskúmal odvolanie žalobkyne proti výroku III. o náhrade trov konania a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto výrokovej časti podľa § 388 CSP zmeniť
z nasledovných dôvodov:

13. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
14. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Vyššie citovaného ustanovenia § 255 CSP upravuje tzv. zásadu úspechu v spore Úspech vo veci
súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa
určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plnýúspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol
urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa pôvodným petitom domáhala určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX k.ú. C. Z. presne špecifikovaným v žalobe v podiele 1/1
a k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX k.ú. C. Z. v podiele 12/60. Po späťvzatí žaloby sa žalobkyňa
domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX k.ú. C. Z. v podiele 1/2
a k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX k.ú. C. Z. v podiele 6/60. Súd prvej inštancie vyššieuvedeným

rozsudkomrozhodoltak,žeurčil,žežalobkyňajevlastníčkounehnuteľnostívedenýchOkresnýmúradom
Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. úz. C. Z., obec C. Z., okres Q. ako parc. registra „C“
č. XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXX o výmere 340 m2
zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXX o výmere 493 m2 zastavané plochy a nádvoria,
parc. registra „C“ č. XXX o výmere XXX mX záhrady a rodinný dom súp. č. XXX postaveného na
parc. registra „C“ č. XXX v podiele 1/2 k celku a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených

Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. úz. C. Z., obec C. Z., okres Q.
ako parc. registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele X/XX k celku.
Vo výroku II. vo zvyšnej časti konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil. Vo výroku III. rozhodol o
náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu
trov konania vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní.

17. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vrátenia daru, keď v
žalobe jasne a zrozumiteľne označila, čoho sa domáha. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že sa domáhala

vrátenia daru v podiele, ktorý žalovanému darovala. V žalobe bol tento podiel špecifikovaný, čo sa týka
umiestnenia v katastrálnom území, ako aj výšky darovaného podielu. Odvolací súd na rozdiel od súdu
prvej inštancie je toho názoru, že skutočnosť, že v petite žaloby nebola označená výška podielu 1/2 k
celku a 6/60 k celku, nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov žalobkyni.

19. Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).