Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313218754
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8313218754.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Z. R., nar. XX.X.XXXX, bytom
S. XXXX/XXX, K., zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné
proti žalovanej: T. R., Q.. Q.Á., H.. X.X.XXXX, C. S.. A. XXXX/X, K., zastúpenej JUDr. Antonom
Wagnerom, advokátom, Kudlovská 1, Humenné, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12C/302/2013 - 215 zo dňa 24.9.2018
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
„Z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej súd p r i k a z
u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nasledovné hnuteľné veci:
- gauč, obývaciu stenu a konferenčný stolík v hodnote 766,78 eur
- kuchynskú linku v hodnote 441,48 eur,

- kuchynský drez v hodnote 58,04 eur,
- vodovodnú batériu v hodnote 34,85 eur,
- manželskú posteľ v hodnote 424,88 eur,
- konferenčný stolík v hodnote 92,95 eur,
- mraziaci box v hodnote 265,55 eur,
- televízny prijímač v hodnote 348,54 eur,
- umývačku riadu v hodnote 232,36 eur,

- chladničku v hodnote 348,54 eur,
- kuchynský sporák v hodnote 197,51 eur,
- kuchynský stôl v hodnote 104,56 eur,
- 4 ks kuchynské stoličky v hodnote 92,95 eur,
- digestor v hodnote 81,33 eur,
- kuchynské police v hodnote 31,51 eur,
- kuchynské hrnce zn. Tescoma v hodnote 81,33 eur,

- kuchynské hrnce zn. Hoffbirg v hodnote 70,00 eur,
- 4 ks svietidlá v hodnote 53,11 eur,
- kuchynský luster v hodnote 23,23 eur,
- 3 ks tyče na záclony v hodnote 53,11 eur,- dlažba a obklady v kuchyni v hodnote 162,65 eur,
- plávajúce podlahy v hodnote 531,10 eur.
Záväzok vo výške 6.817,32 eur vyplývajúci z pôžičky vo vzťahu k veriteľovi A. p r e b e r á žalobca.

Súd n e p r i z n á v ažalovanej náhradu za jej zaniknutý podiel.
Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.“

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že predmetom tohto konania bola žaloba na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania.

Medzi účastníkmi konania nebol sporný okruh hnuteľných vecí patriacich do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. V konaní bolo preukázané, že tieto hnuteľné veci boli zakúpené účastníkmi konania
počas manželstva za finančné prostriedky, ktoré boli zabezpečené od brata žalovanej A. Q.. Keďže
všetky tieto hnuteľné veci ostali v rodinnom dome, v ktorom takmer 7 rokov býva iba žalobca sám,
pretože žalovaná opustila spoločnú domácnosť a tieto hnuteľné veci sú teda v užívaní žalobcu, súd
prikázal všetky tieto hnuteľné veci do výlučného vlastníctva žalobcu.

Do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patrí podľa súdu prvej inštancie jednoznačne
aj záväzok - dlh účastníkov konania vo vzťahu k A. Q.. Súd mal za preukázané, že A. Q., brat žalovanej,
zobralúverzoSlovenskejsporiteľnevovýške360000,-Skstým,žepodohodetentoúverbolposkytnutý
stranám sporu a strany sporu mu mali tento úver splácať. Žalobca zo začiatku zaplatil A. Q. 25 splátok po
189,37eura,vkonanísp.zn.12/25/2011boloA.Q.vovzťahukžalobcovipriznaných33splátok,vkonaní

sp. zn. 6C/285/2015 bolo priznaných A. Q. vo vzťahu k žalobcovi 6 splátok a v konaní sp. zn. 7C/68/2017
bolo priznaných A. Q. vo vzťahu k žalobcovi 20 splátok, teda A. Q. bolo zaplatených, resp. súdom
priznaných celkom 84 splátok z celkového počtu 120 splátok, a tak súd ustálil výšku záväzku strán sporu
voči A. Q. v počte 36 splátok po 189,37 eura, čo predstavuje sumu 6.817,32 eura. O tomto záväzku súd
rozhodol tak, že ho preberá vo vzťahu k veriteľovi A. Q. žalobca, pričom súd vychádzal zo skutočnosti,

že pôžičky, ktoré boli vzaté A.om Q.m a ktoré boli poskytnuté stranám sporu boli použité na splatenie
dlhov žalobcu, ktoré vznikli ešte pred uzavretím manželstva, a taktiež boli použité na nadobudnutie
hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom tieto hnuteľné veci
ostali v užívaní žalobcu a nakoniec boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu. Z týchto dôvodov
súd rozhodol tak, že záväzok voči A. Q. preberá žalobca.

Keďže žalovaná nepožadovala, aby jej bola priznaná náhrada za jej podiel, súd rozhodol tak, že
žalovanej nepriznal náhradu za jej zaniknutý podiel.
O trovách konania v tejto veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že on

sa nedohodol s bratom žalovanej na tom, že zoberie úver (tretí v poradí) vo výške 360.000 Sk. Žalobca
akceptoval len skutočnosť, že brat žalovanej po dohode so žalovanou vzal pôžičku vo výške 80.000
Sk na úhradu jeho dlhov. Okrem sumy 2.518,28 eura, o ktorej žalobca potvrdil, že bola uhradená aj z
prostriedkov A. Q., ktoré poskytol žalovanej na uhradenie jeho dlhov, boli ďalšie peňažné prostriedky
poskytnuté na zakúpenie ďalších hnuteľných vecí a je zrejmé, že boli poskytnuté žalovanej. Má za to,

že je dôležité ustáliť výšku peňažného záväzku voči A. Q.. Žalobca zo začiatku zaplatil A. Q. 25 splátok
po 189,37 eura, v konaní sp. zn. 12C/25/2011 bolo A. Q. priznaných 33 splátok, v konaní vedenom na
Okresnom súde Humenné sp. zn. 6C/28512015 bolo priznaných 6 splátok a v konaní 7C/68/2017 bolo
priznaných A. Q. voči žalobcovi 20 splátok

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nie je pravdivým tvrdenie žalobcu, že sa nedohodol s
pánom Q.m ohľadom poskytnutia všetkých troch pôžičiek z banky. Svojimi vyjadreniami a stanoviskami
sa chce žalobca vedome vyhnúť svojej výlučnej povinnosti platiť, pretože vyložene pre jeho dlhy, ktoré
spôsobil pred uzatvorením manželstva
so žalovanou, bol A.om Q.m zobratý úver resp. pôžička na ich splácanie, čo 25 mesiacov až do podania

návrhu na rozvod manželstva žalovanou žalobca nepopieral a dohodnuté splátky okrem tých, ktoré
boli následne priznané právoplatnými rozhodnutiami súdu, bez problémov platil. Navrhla napadnutý
rozsudok potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

4.Vnasledujúcichvyjadreniachžalobcaajžalovanázotrvalinasvojejdoterajšejargumentáciianeuviedli

žiadne nové relevantné skutočnosti.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konaniemupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichz ust.§379a§380CSP,beznariadeniapojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli
ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 14.8.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého zistil
skutkový stav potrebný pre posúdenie veci a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu

prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení
skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd si osvojuje náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie a v
nadväznosti na odvolacie dôvody dopĺňa:

8. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

9. Vďaka pomerne širokej formulácii citovaného ustanovenia sú súdy oprávnené usporiadať majetkové
vzťahy manželov k zaniknutému BSM čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi a v čo najlepšom
záujme oboch manželov.

Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon
pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na jeho oddelený (samostatný) majetok. Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného

majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok.

10. V prejednávanej veci zostala spornou len otázka vyporiadania BSM v časti záväzkov vzniknutých
počas trvania manželstva. Ako už odvolací súd uviedol vo svojom skoršom uznesení č.k.19Co/42/2016
- 159 zo dňa 29.9.2016, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 12C/302/2013 - 138 zo dňa

17.12.2015, u záväzkov tvoriacich masu BSM súd vyporiadava len tie, ktoré strany sporu označili ako
patriace do ich zaniknutého BSM a ktoré ku dňu zániku BSM skutočne existovali.
Žalobca v žalobe okrem hnuteľných vecí žiadal zo záväzku vyporiadať jediný záväzok voči A. Q., ktorý
má základ v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 23.10.2008 a Slovenská sporiteľňa, a.s. ho
A. Q. poskytla vo výške 360.000 Sk (11.949,81 eura).

Tak žalobca ako aj žalovaná nespochybnili, že časť z týchto prostriedkov im A. Q. odovzdal (zvyšná časť
prostriedkov bola použitá na splatenie predchádzajúcich dvoch úverov, ktoré A. Q. vzal za rovnakým
účelom ako spomínaný úver) a odovzdanú časť prostriedkov bolo potrebné A. Q. vrátiť, pričom ku dňu
zániku BSM sa tak nestalo. Žalovaná výslovne uviedla (pojednávanie 27.04.2015, č.l. 50 spisu), že takto
získané prostriedky boli použité nielen na zaplatenie dlhov žalobcu, ale zo zvyšných peňazí bol kúpený

aj nábytok, zariadenie.
Existencia iného nesplateného záväzku v čase zániku BSM tvrdená nebola.11. Ide teda o spoločný záväzok žalobcu aj žalovanej patriaci do BSM, ktorý je potrebné vyporiadať v
zmysle zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

12. Žalobca v konaní tvrdil, že preplatil výšku svojich dlhov, ktoré za neho plnil A. Q. z úverov, keď
výška jeho dlhov uhradených z úveru poskytnutého A. Q. bola 2.518,28 eura, pričom žalobca vrátil sumu
5.789,41 eura.

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

14. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9.
2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

15. Pokiaľ žalobca tvrdil, že výška jeho dlhov bola 2.518,28 eura, bol povinný toto svoje tvrdenie aj
preukázať, najmä za stavu, ak v konaní (v tomto ale aj v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné
č.k. 12C/25/2011) bolo svedeckými výpoveďami A. Q. (výpoveď zo dňa 9.7.2018, č.l. 203 a nasl. spisu),
resp. jeho tvrdením v žalobe v konaní č. 12C/25/2011, B. Q. (výpoveď zo dňa 9.7.2018, č.l. 201 a
nasl. spisu) a . E. Q. (výpoveď na pojednávaní dňa 24.4.2013 v konaní č. 12C/25/2011, č.l. 205 spisu

č.k. 12C/25/2011) preukázané, že celý úver bol napokon použitý na úhradu dlhov žalobcu a nákup
spoločných hnuteľných vecí.
Toto svoje tvrdenie však žalobca v konaní nijako nepreukázal, naproti tomu súd mal na základe
svedeckých výpovedí za preukázanú pravdivosť tvrdenia žalovanej, v dôsledku čoho žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a súd nemohol jeho návrhu v časti rozdelenia záväzku vyhovieť a vychádzal z toho,

že finančné prostriedky pochádzajúce z úveru od A. Q. boli v časti prevyšujúcej cenu nakúpených
spoločných vecí použité na úhradu dlhov žalobcu.

16. Súd prvej inštancie ustálil výšku celého záväzku na sumu 6.817,32 eura, pričom nie je zrejmé, aká
suma z toho bola použitá na úhradu dlhov žalobcu a aká na nákup spoločných vecí, čo však s ohľadom

na konkrétne okolnosti prejednávanej veci nemá pre vecnú správnosť rozhodnutia relevantný význam.

17. Z vykonaného dokazovania vyplýva, a napokon to potvrdil aj sám žalobca, že z časti finančných
prostriedkov z úveru boli zakúpené spoločné hnuteľné veci, ktorých zostatková hodnota bola ustálená na
4.496,36 eura, a ktoré boli napokon prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu bez povinnosti výplaty

podielu žalovanej, pričom žalobca by bol pri prísnej aplikácii princípu parity povinný nahradiť žalovanej
jej podiel na predmetných veciach vo výške 1, t.j. 2.248,18 eura, čo však žalovaná nežiadala.

18. Zvyšná časť spoločných finančných prostriedkov bola použitá na úhradu dlhov žalobcu vzniknutých
pred uzavretím manželstva, čo je potrebné pri vyporiadaní BSM náležite zohľadniť.

Není pochyb o tom, že dluh vzniklý z úvěrů poskytnutých žalovanému před uzavřením manželství, tedy
před vznikem bezpodílového spoluvlastnictví účastníků, v souvislosti s pořízením prodejny patřící jen
žalovanému, byl jeho osobním závazkem. Bylo-li pak za trvání bezpodílového spoluvlastnictví účastníků
na tento dluh plněno z finančních prostředků patřících do tohoto bezpodílového spoluvlastnictví a nikoli
z odděleného majetku žalovaného, není žádného důvodu odchýlit se od zásady uvedené v posledně

uvedeném zákonném ustanovení, že totiž každý z manželů je povinen nahradit, co ze společného
majetku bylo vynaloženo na jeho ostatní majetek (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22 Cdo 1562/2000 zo dňa 14. 8. 2001).19. Keďže časť záväzku v celkovej výške 6.817,32 eura bola použitá na nákup spoločných vecí,
ktoré boli prikázané do vlastníctva žalobcu bez povinnosti vyplatiť žalovanej jej podiel, a časť na
úhradu dlhov žalobcu vzniknutých pred uzavretím manželstva, a v obidvoch prípadoch je vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti a v záujme čo najspravodlivejšieho usporiadania vzťahov najvhodnejším
riešením vyporiadať BSM tak, že všetky záväzky a hnuteľné veci bez povinnosti výplaty prevezme
výlučne žalobca, nie je pre rozhodnutie vo veci samej potrebné presne špecifikovať výšku dlhov a sumy
peňažných prostriedkov použitých na nákup spoločných vecí.

20.Zastavu,keďzpeňazíodA.Q.bolizakúpenéspoločnéveci,ktoréporozvodemanželstvanadobudol
do vlastníctva žalobca bez povinnosti vyplatiť žalovanej jej podiel, a keď z dokazovania vyplynulo, že
z týchto peňazí boli zároveň vyplatené dlhy žalobcu, má odvolací súd za to, že nie je daný dôvod na
rozdelenie záväzku medzi oboch manželov.

21. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že on sa s A.om Q.m na žiadnom úvere nedohodol.

Žalobca minimálne ex post vyjadril s úverom súhlas, keď ho postupne začal splácať.

22. Záverom len pre úplnosť odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že tak žalovaná ako ani jej
súrodenci nikdy netvrdili, že tretí úver bol poskytnutý na rekonštrukciu domu. Sestra žalovanej E. na
pojednávaní dňa 24.4.2013 v konaní č. 12C/25/2011 (č.l. 205 spisu č.k. 12C/25/2011) uviedla, že ona

brala hypotéku na rekonštrukciu domu a žalobca so žalovanou potom vzali prostredníctvom A. Q. úver
vo výške 360 000 Sk. A. Q. na pojednávaní dňa 3.5.2012 (č.l. 133 a nasl. spisu č.k. 12C/25/2011) tvrdil,
že na rekonštrukciu domu si vzala úver E. Q., pričom z časti tohto úveru vyplatila predchádzajúce úvery
A. Q., a z úveru A. Q. vo výške 360 000 Sk boli vrátené peniaze E. Q. a zvyšok poskytnutý žalobcovi
a žalovanej.

23. Za takejto situácie odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto

priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v
zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.