Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200004
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716200004.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: Ing. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G.,
B. XXX/XX, o zaplatenie 246,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Martin č. k. 7C/1/2016-198 zo dňa 05.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 176,84
eur a ďalej 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 11,34 eur od 05.02.2013 do zaplatenia, 8,75 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 53,38 eur od 18.03.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 34,61 eur od 18.04.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 35,16 eur
od 19.05.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 40,32 eur od 19.06.2013 do

zaplatenia, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2,03 eur od 19.07.2013 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu
v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 176,84 eur a ďalej 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 11,34 eur
od 05.02.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 53,38 eur od 18.03.2013 do
zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 34,61 eur od 18.04.2013 do zaplatenia, 8,5 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 35,16 eur od 19.05.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 40,32 eur od 19.06.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2,03 eur od

19.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie
sumy 70,- eur a zaplatenie 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 70,- eur od 19.07.2013 do
zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 %. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V dôvodoch svojho
rozhodnutiauviedol,ženazákladevykonanéhodokazovaniamalnepochybnezapreukázané,žeprávny
predchodca žalobcu Slovak Telekom, a. s. poskytol žalovanému telekomunikačné služby, tieto aj riadne

vyfakturoval, faktúry však žalovaný neuhradil. Tento v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, že od zmluvy s
právnym predchodcom žalovaného odstúpil. Súd prvej inštancie preto pri svojom rozhodovaní vychádzal
zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých medzi Slovak Telekom, a. s. a žalovaným. Za
správne považoval aj faktúry, ktoré vystavil právny predchodca žalobcu za poskytnuté služby. Aj z
vyjadrení samotného žalovaného mal za preukázané, že faktúry neboli uhradené. Nestotožnil sa s
názoromžalovaného,žefaktúrysúužpremlčané.Jednotlivéplatbysastalisplatnýmizačiatkomfebruára

2013 a žaloba bola podaná na súd dňa 04.01.2016, čiže v zákonom stanovenej lehote (viď § 101
Občianskeho zákonníka). Výška žalovanej sumy bola nepochybne preukázaná pripojenými faktúrami.Súčasne so zaplatením žalovanej istiny súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže bolo nepochybne preukázané, že sa dostal do
omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 70,- eur spolu s

príslušenstvom súd zastavil s poukazom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý v uvedenej časti zobral
svoju žalobu späť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 70 % trov
konania, lebo v takejto výške mal žalobca úspech.

2. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom súdu prvej inštancie vytýkal
nesprávny procesný postup, keď žalobu žalobcu prejednal a rozhodol aj napriek tomu, že už v danej
veci bolo právoplatným uznesením rozhodnuté v neprospech žalobcu. Spor označil za vymyslený,
bez toho, aby došlo medzi jeho stranami k uzavretiu platnej písomnej obchodnej zmluvy, uvedené
civilné konanie za pochybné, zmätočné. Napadnuté rozhodnutie za neúplné, pochybné, nezrozumiteľné
a nespravodlivé. Súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia zo dňa 29.11.2016

(odvolateľ mal na mysli uznesenie č. k. 7C 1/2016-82 zo dňa 22.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.11.2016 a ktorým došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu - pozn. odvolacieho súdu)
nezákonne nariaďoval pojednávania, keďže už vo veci bolo skôr rozhodnuté.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako

vecne správny potvrdiť, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu

na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť.

6. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že namieta procesný postup súdu vedúci k vyhláseniu

napadnutého rozhodnutia. Tento označuje za nezákonný, svojvoľný a samotné rozhodnutie za zmätočné
a nespravodlivé. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu sa odvolací súd zaoberal tým, či súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (v danom prípade žalovanému), aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k zrušeniu práva na spravodlivý
proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť

predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na závislý, nestranný súd,
právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte

celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

7. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 5.
októbra 2017, na ktoré sa žalovaný nedostavil, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo
dňa 5. októbra 2017 z dôvodu náhlej nemoci. Súčasne žiadal odročiť pojednávanie. Zo zápisnice o

pojednávaní (č.l. 191), ako aj z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd predmetnú žiadosť
žalovaného neakceptoval a pojednávanie uskutočnil aj v jeho neprítomnosti a rovnako tak aj vyhlásil
rozsudok v neprítomnosti žalovaného. Mal za to, že žalovaný už v priebehu konania opakovane žiadal
odročiťpojednávaniezdôvodujehozdravotnéhostavu.Vposlednomprípadekžiadostinebolopripojené
lekárske potvrdenie o zlom zdravotnom stave, a preto súd žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania

neakceptoval.

8. K predmetnému odvolací súd uvádza, že postup v súvislosti so žiadosťou o odročenie pojednávania
upravuje ustanovenie § 183 CSP, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitýchdôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu

dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na
všetkyokolnostimohlapredpokladať.Aksúdzistí,žestranouuvedenýdôvodnaodročeniepojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

9. V preskúmavanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vo svojej žiadosti o odročenie
pojednávania zo dňa 5. októbra 2017 (č.l. 190), ktorá bola doručená elektronickou poštou ešte pred
pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo o 12.00 hod., uviedol ako dôvod náhlu nemoc, pričom potvrdenie
lekára došlo na súd až následne po uskutočnení pojednávania a z tohto vyplýva, že žalovaný bol v čase
pojednávania aktuálne liečený pre akútny infekt dýchacích ciest, potrebný kľudový režim cca 14 dní.

Potvrdenie bolo vystavené dňa 3. októbra 2017 (č.l. 197c). Žalovaný vo svojej žiadosti
uviedol elektronickú adresu potrebnú pre komunikáciu so súdom.

10. Zákonnému postupu v súvislosti so žiadosťou o odročenie pojednávania zodpovedá taký stav, keď
súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne, o čom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie

predvolaní (§ 184 ods. 1 CSP). Ak súd nemieni vyhovieť návrhu na odročenie pojednávania, t. j. zistí, že
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla, a to telefonicky alebo elektronickou poštou. Civilný sporový poriadok nevyžaduje pre
upovedomenie osobitnú formu. Oznámenie upovedomenia strane by malo byť poznačené v súdnom
spise, príp. ak súd využil elektronickú poštu, tak kópia správy by mala byť zažurnalizovaná v súdnom

spise.

11. V danom prípade z obsahu nevyplýva, že by súd prvej inštancie upovedomil žalovaného, že
jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, aj keď samotná žiadosť bola doručená súdu v
dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním (9.30 hod., pojednávanie sa uskutočnilo 12.00

hod.). Skutočnosť, že žalovaný súčasne ku svojej žiadosti nepredložil potvrdenie od ošetrujúceho lekára,
by v danom prípade podmieňovala postup podľa § 184 ods. 2 CSP, podľa ktorého môže súd rozhodnúť
(v prípade nepreukázania dôvodov na odročenie pojednávania), že na ďalšie návrhy na odročenie
pojednávania nebude prihliadať. Ako už bolo uvedené, o takúto situáciu v prejednávanej veci nešlo,
keďže žalovaný potvrdenie od ošetrujúceho lekára predložil.

12. Vychádzajúc z toho, že nová procesnoprávna úprava jedno odročenie pojednávania z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu strany považuje za odôvodnené, odvolací súd po preskúmaní obsahu
spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom v súvislosti so žiadosťou
žalovanéhooodročeniepojednávaniaznemožnilžalovanému,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K takémuto záveru odvolací
súd dospel aj preto, lebo z obsahu spisu zistil, že žalovaný, ktorý v danom prípade vystupuje ako
spotrebiteľ bez zastúpenia advokátom, resp. právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, doposiaľ nebol poučený podľa § 160 ods. 1, 2 CSP o jeho práve zvoliť si advokáta a
o možnosti obrátiť sa na centrum právnej pomoci a tiež podľa § 292 CSP, v zmysle ktorého súd pri

prvomprocesnomúkonevovzťahukspotrebiteľovivhodnýmspôsobomspotrebiteľapoučíoa)možnosti
zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej
povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na
neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné
uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom centra právnej

pomoci je alternatívou k zastúpeniu advokátom pre fyzické osoby, ktoré v dôsledku svojej materiálnej
situácie nemôžu využiť právne služby advokáta. Toto poučenie by mal poskytovať súd na začiatku
konania. Zákon nepredpisuje, v akej forme sa má poučovacia povinnosť realizovať. Poučenie bude súd
spravidla poskytovať písomne, avšak môže aj na pojednávaní, pokiaľ splnenie tejto povinnosti zachytí v
zápisnicitak,abybolozrejmé,žesapoučeniedostalododispozíciestranysporu.Vezmúcvúvahuobsah

podaní žalovaného, je odvolací súd toho názoru, že je nanajvýš potrebné, aby žalovanému predmetné
poučenie bolo poskytnuté riadne.13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako
aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil v tomto
rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Vo zvyšnej časti, vo výroku,

ktorým okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 70,- eur a zaplatenie 8,5 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 70,- eur od 19.07.2013 do zaplatenia zastavil, zostáva rozsudok súdu nedotknutý,
keďže nebol napadnutý odvolaním.

15. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP
rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní a rozhodnutí bude odstránenie vyššie uvedených nedostatkov.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)