Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010021
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117010021.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Dušana
Krč-Šeberu a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému B. C., nar. XX.XX.XXXX v E.,
trvale bytom Z. K. XX, okres E., t. č. na slobode a proti obžalovanému O. P., nar. XX.XX.XXXX v C.
- K., trvale bytom C. - K. XX., t. č. na slobode, pre trestný čin zločinu porušovania ochrany rastlín a
živočíchov podľa § 305 odsek 1 písm. c), odsek 5 písm. b) Tr. zákona účinného do 01.09.2015 a iné,

na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 01. augusta 2019 prejednal odvolanie prokurátorky
Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. novembra 2018 pod
sp. zn. 3T/2/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. novembra 2018 pod sp. zn. 3T/2/2017 boli obžalovaní

B. C. a O. P. oslobodení podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku spod obžaloby prokurátorky
Okresnej prokuratúry Trenčín pod č. k. 2Pv 987/14-65 zo dňa 05. januára 2017 nasledovne: obžalovaný
B. C. pre spáchanie zločinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 1 písm. c),
odsek 5 písm. b) Trestného zákona účinného do 01.09.2015 a obžalovaný O. P. pre spáchanie zločinu
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 1 písm. c), odsek 5 písm. b) Trestného
zákona účinného do 01.09.2015 formou účastníctva (návod) podľa § 21 odsek 1 písm. b)

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v presne neurčenom období od začiatku septembra 2014 do konca októbra 2014 obvinený B. C.,
ako osoba vykonávajúca služby v rámci lesníctva a ťažby dreva, na základe ústnej objednávky O. P.,
predsedu Združenia urbárskej a pasienkovej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Krivosúd - Bodovka,
IČO: 34073558, vykonal bez súhlasu orgánu štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny v zmysle §

47 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, na parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XX,
na parcele č. XXX, zapísanej na LV č. XX a na parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. 1, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území obce Krivosúd - Bodovka, v lokalite s prvým stupňom ochrany prírody podľa
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, neoprávnený výrub 143 kusov listnatých drevín
stromovitého vzrastu s obvodom kmeňov zistených prepočtom hodnôt nameraných na pni vo výške 130
cm na zemou väčším ako 40 cm drevinového zloženia Acer campestre (javor poľný), Fagus sylvatica

(buk lesný), Fraxinus excelsior (jaseň štíhly) v sumárnom počte 107 ks, Alnus glutinosa (jelša lepkavá)
2ks, Cerasus avium (čerešňa vtáčia) 3 ks, Prunus domestica (slivka domáca) 2 ks, Salix alba (vŕba
biela) 29 ks a 100 m2 krovitého porastu v zložení Acer platanoides (javol mliečny), Corylus avellana
(lieska obyčajná), Sambucus nigra (baza čierna) a Swida sanguinea (svíb krvavý), čím bola spôsobená
Slovenskej republike, v zastúpení obce Krivosúd - Bodovka, ujma na životnom prostredí, vyčíslená ŠOP
SR správa CHKO Biele Karpaty, vo výške 157.468,24 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.Citovaný rozsudok prvostupňového súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho
vyhlásení na hlavnom pojednávaní, včas podaným odvolaním napadol v

neprospech oboch obžalovaných prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení oboch obžalovaných,
t. j. výrokov o vine a treste. Ďalej už prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania poukázala na
to, že k vyjadreniu prvostupňového súdu o tom, že spoločenská hodnota bola formálna a fiktívna a
neodzrkadľuje skutočný stav uvádza, že spoločenská hodnota nelegálne vyrúbaných drevín bola riadne
a legálne vyčíslená pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je osobitnou odbornou organizáciou

Ministerstva životného prostredia SR s celoštátnou pôsobnosťou, zameranou najmä na zabezpečovanie
úloh na úseku ochrany prírody a krajiny a je zriadená Rozhodnutím ministra životného prostredia SR z 5.
decembra 2007 pod č. 75/2007- 1.8 o vydaní novej zriaďovacej listiny Štátnej ochrany prírody SR. Medzi
iné úlohy tohto orgánu patrí aj vypracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú
činnosť orgánov ochrany prírody, označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny, určovanie
enviromentálnej škody, atď. Je preto nesprávne a ničím nepodložené považovať vyčíslenie spoločenskej

hodnoty drevín štátnou ochranou prírody za formálne a fiktívne. Nie je možné sa stotožniť, že by
vyčíslená suma 157.468,24 € predstavovala formálnu a fiktívnu sumu, ktorá neodzrkadľuje skutočný
stav. Práve naopak, takto vyjadrená spoločenská hodnota je hodnotou, na ktorú si spoločnosť a štát
cení dreviny v kvantite akej boli nelegálne vyrúbané. V tejto súvislosti poukázala na právny rámec
určenia spoločenskej hodnoty dreviny v Zákone o ochrane prírody a krajiny a na to, že pre účely § 305

odsek 1 písm. c) Tr. zákona sa pod pojmami strom, ker rozumejú stromy a kry rastúce mimo lesných
pozemkov, z čoho má vyplývať, že sa pri určovaní výšky spôsobenej škody na takýchto porastoch má
aplikovať režim spoločenskej hodnoty drevín bez ohľadu na to, pod aký stupeň ochrany podľa Zákona
o ochrane prírody a krajiny miesto činu spadá, čomu je tak i v predmetnej trestnej veci. Ďalej uviedla, že
súdom prvého stupňa uvádzané skutočnosti v dôvodoch napadnutého rozsudku, t. j. že išlo o oblasť s

poškodenými a schátralými drevinami a stromami, kde sa nachádzala skládka odpadov a porasty svojimi
prevismi ohrozovali bezpečnosť cestnej premávky a že obaja obžalovaní nekonali v úmysle spáchať
trestný čin, ale mali konať na základe výzvy Okresného úradu Trenčín ide o skutočnosti, ktoré nie sú
ničím objektívnym podložené, než iba tvrdením obžalovaných. Jedine z výpovede svedka T.. Y. M. a
T. O., pracovníka Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy vyplynulo, že na základe podnetu

občana poukazujúceho na nebezpečný stav náklonu drevín na ceste III/507 v kilometri 121-123 zvolal
na deň 30.07.2014 všetky zainteresované strany, kde na mieste bol skonštatovaný nevyhovujúci stav
a prítomnému zástupcovi urbárskeho združenia bolo nariadené nevyhovujúci stav vyriešiť odstránením
previsnutých a nebezpečných stromov a krov do konca októbra 2014. Okrem iného sa dohadovala aj
súčinnosť pri plnení tejto úlohy. T.. M. však nemal vedomosť ohľadom výrubu ani jeho rozsahu. T. O.

ako odborný lesný hospodár potvrdil, že v lete 2014 sa zúčastnil na základe pozvania obžalovaného P.
miestnej obhliadky na ceste v smere od obce Krivosúd - Bodovka k obci Beckov, kde prevísajúce stromy
zasahovali do cesty a vytvárali akýsi tunel. Tam, za prítomnosti viacerých osôb z rôznych inštitúcii sa
konštatovalo, že je nutné tieto stromy odstrániť do konca októbra 2014 a na základe tejto skutočnosti
potom on vyznačil aj 3-4 presvetľovacie pásy za účelom prirodzeného zmladenia stromov. K tomu vydal

povolenie ako oprávnená osoba na ťažbu dreva pre obžalovaného C., ktorý aj túto ťažbu realizoval,
pričomväčšinadrevinybolanekvalitná,vhodnáibanaspálenieatátobolarozvezenáčlenomurbárskeho
združenia.Ohľadomťažbystromovpodcestousavyjadriťnevedel,nakoľkotietopozemkyniesúvedené
ako hospodárske lesy a nie sú v jeho kompetencii a ani nemal vedomosť o tom, ako to urbárnici
poriešili. Je preto jednoznačné, že obžalovaní vedeli, rovnako na parcelách, kde bola ťažba drevnej

hmoty povolená, že aj pre parcelu č. XXX/X na LV č. XX, parcelu č. XXX na LV č. XX a parcelu č. XXX/
X na LV č. 1, nachádzajúcich sa v k. ú. Obce Krivosúd - Bodovka je potrebné zabezpečiť príslušné
povolenie a že jeho nezabezpečenie je porušením platnej legislatívy. Išlo tak o svojvoľné rozhodnutie
obžalovaných. Podľa názoru prokurátorky priehľadnosť cestnej komunikácie je záležitosť nesúvisiaca s
vydaním povolenia na výrub dreviny. Ak štátny orgán skonštatoval, že je potrebné upraviť okolie cestnej

komunikácie tak, aby dreviny nezasahovali do vozovky, bola osoba poverená touto činnosťou povinná
zaobstarať si povolenie na výrub dreviny tak, ako to bolo urobené na časti porastu, kde bol vykonaný
výrub drevín legálne. Prokurátorka ďalej uviedla, že sa môže stotožniť iba s tým, že vyčíslená suma
157.468,24 € nekorešponduje so sumou, ku ktorej dospel znalec T.. A. V., ktorá však zodpovedá škode
na drevnej hmote v prípade, ak by bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 212 alebo

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr. zákona či iný majetkový trestný čin. V tomto prípade je ale
rozhodujúcaspoločenskáhodnotadrevín,ktorániejetotožnásichmajetkovou hodnotouapoukázalana
ustanovenia§§124odsek1,odsek3a126odsek3 Tr.zákonainakonkrétnujudikatúru(rozhodnutieNS
SR zo dňa 29.11.2017 pod sp. zn. Tpj 39-60/2017). Prvostupňový súd si zamenil spoločenskú hodnotudrevín s majetkovou hodnotou drevín. Ďalej vyslovila svoj názor, že je právne irelevantné, či odstránením
drevín došlo k sprehľadneniu cesty tak, ako sa to domnieva súd prvého stupňa. V prípade, ak by vznikla
náhla okolnosť, ktorá by predstavovala nebezpečenstvo, bolo by odôvodnené po zadokumentovaní

situácie v krajnej núdzi odstrániť dreviny, ktoré by nebezpečne zasahovali do vozovky. Stav, ktorý
existoval pred bol nelegálnym výrubom drevín odstránený, nebol natoľko závažný, že by nebolo možné
zabezpečiť riadne povolenie na ich výrub obzvlášť v situácii, kedy svedok O. poskytne súčinnosť formou
pomoci pri vybavovaní príslušných povolení. Obžalovaní si boli vedomí potreby existencie povolenia
na výrub drevín tak, ako mali toto vydané pre parcely nachádzajúce sa oproti miesta činu, na druhej

strane vozovky. Za takejto okolnosti nie je možné hovoriť o ich nedbanlivosti. Z ich strany išlo o úmyselné
konanie, vyvolané prítomnosťou techniky a obslužného personálu na mieste. Prokurátorka má za to,
že pri hodnotení dôkazov potrebných pre rozhodnutie sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkým
okolnosťami významnými pre rozhodnutie a preto navrhla, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa §
321 odsek 1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 odsek
1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátorky sa vyjadril písomne iba obžalovaný O. P.
prostredníctvom obhajcu tak, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a odvolanie
prokurátorky považuje za nedôvodné. Poukázal na to, že sa necíti byť vinným zo spáchania žalovaného
skutku, nakoľko konal v dobrej viere a na pokyn štátneho orgánu. V konaní bolo jednoznačne

preukázané, že účelom výrubu drevín bolo zabezpečenie bezpečnosti cestnej premávky v danom
úseku. S názorom prokurátorky v tom, že až v prípade vzniku náhlej okolnosti, ktorá by predstavovala
nebezpečenstvo, by bolo dôvodné po jej zadokumentovaní v krajnej núdzi odstránenie nebezpečne
zasahujúcich drevín do vozovky, nemôže súhlasiť. V konaní bolo jednoznačne preukázané (výpoveďami
svedkov), že odstránené dreviny nebezpečne zasahovali do vozovky a ohrozovali cestnú premávku,

ktorá nepochybne vyvolávala stav krajnej núdze, na základe ktorej skutočnosti Okresný úrad v
Trenčíne, odbor cestnej dopravy túto situáciu začal riešiť. Účelovým je tvrdenie prokurátorky o tom, že
toto bolo iba akýmsi „nabádaním“ k výrubu drevín, pretože štátny orgán môže konať iba v medziach
zákona a pokiaľ začal vo veci konať a inicioval výrub problematických drevín v danom úseku cesty,
dôvodom mohlo byť iba ohrozenie bezpečnosti cestnej premávky. Ďalej uviedol, že jeho konanie v

tomto prípade nebolo úmyselné, nebolo motivované žiadnym prospechom a fakticky konal v dobrej
viere s cieľom zabezpečiť bezpečnosť v cestnej premávke v danom úseku cesty a aj preto, že cítil
zodpovednosť, pretože niektoré pozemky sú vo vlastníctve urbáru, ktorého je predsedom. Nestotožňuje
sa ani s posúdením prokurátorky ohľadom hodnoty drevnej hmoty, ktorá jednoznačne vyplýva zo
znaleckého posudku T.. A. V.. Podľa jeho názoru je spoločenská hodnota v tomto prípade irelevantná,

pretože pokiaľ by aj k výrubu nedošlo v inkriminovanom čase, určite by sa výrub realizoval v najbližšom
období, pretože štátny orgán evidoval v tom čase viacero podnetov od fyzických osôb - vodičov, ktorý
upozorňovali na hroziace nebezpečenstvo z prevísajúcich a do cestnej premávky zasahujúcich konárov
z drevín, vrátane ich znečisťovania vozovky. Nikto žiadnu škodu neuplatňoval a z vykonaných dôkazov
(výsluchy svedkov) vyplýva, že realizovaný predmetný výrub drevín bol pozitívne hodnotený a tento mal

pozitívny dopad na dané územie. Zdôraznil, že urbárska spoločnosť na svoje náklady a podľa pokynov
štátneho orgánu následne realizovala na danom území náhradnú výsadbu drevín a týmto spôsobom sa
významne revitalizoval porast v danom území.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu

poukázala na správne dôvody odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry a navrhla, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s jej návrhom uvedeným v závere písomného odôvodnenia odvolania.

Obhajca obžalovaného B. C. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
poukázal na správny a zákonný napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že obžalovanému nebol

preukázaný žiaden úmysel v jeho konaní. Ide o jednoduchého človeka, ktorý iba na základe objednávky
plnil svoje pracovné povinnosti. Odvolanie prokurátorky navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného O. P. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
poukázal na obsah ich písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátorky a na jeho podklade navrhol, aby

odvolací súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.Obžalovaný B. C. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa
necíti byť vinným zo spáchania toho, čo mu je podanou obžalobou kladené za vinu. Dostal objednávku,
ktorú vykonal. V ostatnom sa stotožnil so všetkým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu.

Obžalovaný O. P. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa
stotožňuje so všetkým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania prokurátorky, ktoré mu spolu so spisom

bolo predložené dňa 17. decembra 2018, na verejnom zasadnutí dňa 01. augusta 2019,
nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani
dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom
podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého
rozsudku o oslobodení oboch obžalovaných spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového

stavu veci a tieto správne (aj bez opomenutia platnej zásady „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach
v prospech obžalovaného“ vyplývajúcej z ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku)
vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odsek 10 a 12 Tr. poriadku
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový súd
v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a

presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení oboch obžalovaných spod
obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom
ako prikazuje ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Úvahy a závery prvostupňového súdu založené
na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Aj odvolací súd sa plne stotožňuje s tým, že ani u jedného z obžalovaných nebol presvedčivo a

bez rozumových pochybností preukázaný úmysel v ich konaní, popísanom v skutkovej časti podanej
predmetnej obžaloby prokurátorky. Prvostupňový súd správne zdôraznil, že v inkriminovanom čase pre
naplnenie žalovanej skutkovej podstaty predmetného zločinu podľa § 305 odsek 1 písm. c), odsek 5
písm. b) Tr. zákona bola potrebné, aby bol relevantne preukázaný úmysel páchateľa takéhoto trestného
činu, samozrejme kumulatívne s ostatnými ďalšími tromi obligatórnymi formálnymi znakmi (subjekt,

objekt a objektívna stránka - konanie páchateľa), ktoré podľa názoru odvolacieho súdu naplnené boli. Aj
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvého stupňa k záveru, že ani
u jedného z obžalovaných nemožno hovoriť o úmyselnom zavinení žiadnou jeho formou, či už priamo
(dolus directus) alebo nepriamo (dolus eventualis) podľa § 15 Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania
nesporne vyplýva nanajvýš to, že obžalovaní nemali žiaden zištný motív pre to, aby sa angažovali pri

výrube predmetných drevín v inkriminovanom mieste, ale jediným a primárnym dôvodom pre ich konanie
bola skutočne iniciatíva príslušného štátneho orgánu, v ktorého kompetencii a v okruhu zodpovednosti
je predovšetkým dohľad nad bezpečnosťou osôb v cestnej premávke na cestných komunikáciách,
ktoré sú v ich kompetencii z hľadiska ich technického stavu. To, že v inkriminovanom mieste dreviny
nebezpečne zasahovali do cestnej premávky je rovnako nesporne preukázaným faktom ako i to, že

takýto stav bol akútny do takej miery, že príslušný štátny orgán začal konať a
výsledkom bolo finálne riešenie, a to nevyhnutný výrub predmetných drevín, v nevyhnutnom rozsahu,
na čom sa podieľali svojim v obžalobe konštatovaným konaním aj obaja obžalovaní, u ktorých z
hľadiska subjektívnej stránky by bolo možné hovoriť nanajvýš iba o vedomej nedbanlivosti (§ 16 písm.
a/ Tr. zákona) vo vzťahu k tomu, že na výrub v obžalobe konštatovaných drevín v inkriminovanom

čase ešte nebol daný súhlas príslušného orgánu štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny
tak, ako to formálne vyžaduje zákon č. 543/2002 Z. z.. V tejto súvislosti a pritom v
prospech obžalovaných nemožno nechať bez povšimnutia tiež skutočnosť, ktorá relevantne vyvracia
naplneniesubjektívnejstránkypredmetnéhožalovanéhozločinuaktoráspočívav tom,ženáslednebola
realizovaná revitalizácia v danom úseku výsadbou nových a zdravých drevín, na čo správne poukázal aj

súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku. Hoci je pravdou tak, ako správne argumentovala
na druhej strane prokurátorka v dôvodoch odvolania, že pre posudzovanie rozsahu trestnej činnosti z
formálneho hľadiska je rozhodujúca spoločenská hodnota vyrúbaných drevín, na druhej strane nemožno
na podklade vypracovaného znaleckého posudku tiež nechať bez povšimnutia skutočnú materiálnuhodnotu vyrúbaných drevín, ktorá je v markantne nižšej sume, oproti spoločenskej hodnote predmetných
vyrúbaných drevín, vyčíslenej v súlade s ustanovením § 126 odsek 2 Tr. zákona. Aj táto okolnosť
svedčí v konečnom dôsledku v prospech oboch obžalovaných v tom smere, že iba poukazuje na

akútne nepriaznivý stav pred výrubom predmetných drevín, ktoré skutočne v inkriminovanom čase
bezprostredne ohrozovali bezpečnosť účastníkov cestnej premávky, a to nielen vodičov motorových
vozidiel,pričomtakýtostavmoholviesťtiežkspôsobeniumateriálnychškôd,vzhľadomktomu,žeztakto
už nezdravého porastu mohli opadávať jednotlivé jeho časti na vozovku a spôsobovať nielen ohrozenie
na životoch a zdraví ľudí, ale i škody na majetku (napr. prechádzajúcich vozidiel, atď.). Odvolací súd

pre úplnosť dodáva, že je nesporné, že Trestný zákon v ustanovení § 305 chráni záujem spoločnosti
na ochrane rastlín a živočíchov, v inkriminovanom čase v posudzovanom prípade nanajvýš v prípade
úmyselného konania páchateľa, no na druhej strane tiež Trestný zákon chráni inými relevantnými
skutkovými podstatami trestných činov záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí, čo má
mať logicky prednosť v prípade, že dôjde k súbehu takéhoto ohrozenia. V posudzovanom prípade bolo
dokázané, že bezpečnosť účastníkov v cestnej premávke v inkriminovaných miestach bola skutočne

reálne ohrozená a bolo preto nevyhnutné konať a obaja obžalovaní konali tak, ako bolo preukázané,
iba v nevyhnutnom a potrebnom rozsahu pre zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb, pričom
v konečnom dôsledku nevyhnutným zásahom pre odstránenie hroziacich následkov došlo napokon k
odstráneniu následkov na narušenej flóre, jej revitalizáciou výsadbou nových a zdravých drevín. Nie
je reálne vylúčené, že v opačnom prípade by do úvahy prichádzala u jedného z obžalovaných (O. P.)

prípadná trestnoprávna zodpovednosť za následky, v prípade vzniku ujmy na životoch či zdraví osôb.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné.

Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol
vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného
konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto
vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na

základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento
záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie.
Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, prvostupňový súd v napadnutom rozsudku sa
starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade

so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky za dôvodné, preto
ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.