Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/232/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317210933
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317210933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s. r. o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti žalovanej:
E. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., D. XX/XX, o zaplatenie 822,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. apríla 2018 č. k. 8Csp/153/2017-95 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 2, § 488, § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12. 06. 2017 sa právny predchodca žalobcu
Poštová banka, a. s. voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 822,65 eura s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 04. 05. 2012 Zmluvu o úvere
č. 1511797712, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver

právneho predchodcu žalobcu. Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej úver vo výške 1.000 eur. Žalovaná sa podľa predmetnej zmluvy o úvere zaviazala vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške 30 eur. V dobe od uzatvorenia zmluvy o úvere
žalovanásplnilasvojzáväzoklenčiastočne,pričomjednotlivéplatbyaspôsobichzapočítaniajeuvedený
v listine Aktuálny stav úveru. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je dlžník v omeškaní s
platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane
príslušenstva. Právny predchodca žalobcu pred zosplatnením úveru vyzval žalovanú na úhradu dlžnej

pohľadávky. Žalovaná si svoj dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplnila, a preto sa domáhal (po
pripustení zmeny žaloby) zaplatenia istiny 822,65 eura, úrokov 1.675,60 eura, úrokov vo výške 25,5%
zo sumy 822,65 eura od 01. 05. 2017, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 822,65 eura
od 01. 05. 2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 39,28 eura a náhrady trov konania. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná nedôvodne. Mal za to,
že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 04. 05. 2012 Zmluvu o pôžičke, pričom z
právneho hľadiska ide o spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu

žalovanej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
finančné prostriedky. Predmetom sporu po pripustení zmeny žaloby bol nárok žalobcu o zaplatenie
822,65 eura s príslušenstvom. Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania nároku, ktorú
súd vyhodnotil ako relevantnú, keďže zistil, že nárok žalobcu je premlčaný. V zmysle listu Aktuálnystav úveru ku dňu 30. 04. 2016, ako aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 26. 04. 2018, možno určiť, že v
poradí prvou omeškanou splátkou bola splátka, ktorej splatnosť bola dňa 09. 12. 2013. K zosplatneniu
celého dlhu došlo ku 09. 06. 2014. Pri posudzovaní premlčania súd v spore aplikoval druhú vetu

§ 103 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na nesporné žalobné tvrdenie o zročnosti celého dlhu v
dôsledku nesplnenia splátky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná sa prvý krát dostala
do omeškania splátkou splatnou dňa 09. 12. 2013, nasledujúce splátky splatné 09. 01. 2014, 09. 02.
2014, 09. 03. 2014, 09. 04. 2014, 09. 05. 2014 tiež žalovaná nevykonala. Splátka za marec 2014 sa
tak podľa názoru súdu stala prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu s poukazom na

ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy sa žalovaná touto splátkou dostala do omeškania
trvajúceho viac ako tri mesiace. Právny predchodca žalobcu zosplatnil dlh až ku dňu 09. 06. 2014.
Uvedený právny záver vyslovilo Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne dňa 11. 11.
2015 a napr. v rozsudku KS v Trenčíne 5Co/81/2017 zo dňa 09. 08. 2017. Účelom ustanovenia §
103 Občianskeho zákonníka je zabrániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu

svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo
využíva. Súd záverom konštatoval, že premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nezačala plynúť odo
dňa doručenia výzvy veriteľa na splatenie celého dlhu, ale začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, ktorá založila právo veriteľa vyhlásiť predčasné splatenie celého dlhu. Teda premlčacia doba

začala plynúť od 09. 02. 2014 a uplynula najneskôr dňa 09. 02. 2017. Na tento záver nemá nijaký vplyv
to, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
až po trojmesačnom omeškaní. Súd prihliadol na žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania,
keď zistil, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súde uplynula najneskôr 09. 02. 2017 a žaloba
bola na súd doručená dňa 12. 06. 2017, teda žalobca (resp. jeho právny predchodca) uplatnil svoj nárok

po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Nakoľko nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok
na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, premlčanie
istinyk09.02.2017takmalozanásledokajpremlčacienárokunaúrokyzomeškania.Pretosúdžalobuv
celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal a to i napriek tomu, že bola v plnom rozsahu úspešná, avšak

žiadne trovy konania jej v priebehu konania nevznikli, ani si žiadne nežiadala priznať, a preto by bol
výrok určujúci jej plnú náhradu trov konania nadbytočný a v rozpore s hospodárnosťou konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
zrušeniarozsudkusúduprvejinštancieavráteniavecitomutosúdunaďalšiekonanie,alternatívnežiadal

zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol,
že zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených
splátok, na ktoré má veriteľ nárok. V danom prípade nedošlo k zániku zmluvy odstúpením, naopak,
zmluva je naďalej platná a účinná, avšak žalovaná svojím konaním, resp. nekonaním stratila výhodu
splátok, na základe čoho si žalobca uplatňuje svoje práva na súde. Navyše, vyhlásením predčasnej

splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Dal do pozornosti skutočnosť, že premlčacia doba nezačala
plynúť dňa 09. 02. 2014, ale dňa 23. 06. 2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 09. 06.
2014, avšak žalovaná si predmetnú výzvu na splatenie dlžnej sumy s príslušenstvom podľa doručenky
prevzala až dňa 12. 06. 2014. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanej

daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na
plnenie žalobcovi zo strany žalovanej uplynula dňa 22. 06. 2014. Z uvedeného vyplýva, že svoje právo
mohol uplatniť na súde až dňa 23. 06. 2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na
dobrovoľné plnenie. Jeho nárok tak nemôže byť premlčaný. K otázke započítavania 10-dňovej lehoty na
dobrovoľnéplneniepoukázalnauznesenieKSvBanskejBystricič.k.14Co/410/2017-109zodňa27.03.

2018, ako aj na uznesenie NS SR z 19. 03. 2018 sp. zn. 3Cdo 198/2017. V zmysle uvedeného uznesenia
najvyššieho súdu poukázal na to, že nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny
názor sa aplikuje aj do minulosti. Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale
iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho
pravidla; ide tu o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny

judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže
vedome aplikovať nesprávny judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to
potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tiež uviedol, že ochrana spotrebiteľa má svojemedze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako ochranu jeho ľahostajnosti a nezodpovednosti. V
tejto súvislosti poukázal aj na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDR. Milana Ľalíka.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 12. 06. 2017 na
zaplatenie sumy 822,65 eura s príslušenstvom. Žalobca si svoj nárok odvíjal od Zmluvy o úvere č.
1511797712, uzatvorenej dňa 04. 05. 2012 medzi jeho právnym predchodcom Poštovou bankou, a. s. a
žalovanou,nazákladektorejbolžalovanejposkytnutýúvervovýške1.000eur. Žalovanásisvojzáväzok
splatila len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob započítania sú uvedené v časti „Zaplatené

splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Žalobca pred zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanej postup
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zaslal jej upozornenie pred zosplatnením úveru, v ktorom
bola žalovaná upozornená, že pohľadávka žalobcu je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Vzhľadom
na to, že žalovaná úhradu pohľadávky nevykonala do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia
banky, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom- Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná doposiaľ

svoj dlh voči žalobcovi nehradila, z ktorého dôvodu sa žalobca svojich nárokov domáhal súdnou cestou.

6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol pre premlčanie práva, keď mal za to, že
premlčacia doba začala plynúť od 09. 02. 2014, t. j. odo dňa zročnosti nesplatenej splátky, ktorá založila
právo veriteľa vyhlásiť predčasné splatenie celého dlhu a uplynula dňa 09. 02. 2017.

7. Keďže odvolací súd je v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania, bolo jeho úlohou posúdiť správnosť začiatku plynutia premlčacej doby, a teda posúdiť z
právneho záveru súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný.

8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou.
Rovnako nebolo sporné, že žalovaná riadne nesplácala dohodnuté splátky v zmysle uvedenej zmluvy,
a preto žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru listom zo dňa 09. 06. 2014.

9. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Podľa § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

11.Podľa§565Občianskehozákonníka,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľpožiadaťozaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

12. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 103, jeho druhej vety, Občianskeho zákonníka
je zrejmé, že toto ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej
splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne

zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti nesplnenej
splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie
(§565Občianskehozákonníka)eštetrimesiaceodomeškaniasozaplatenímsplátky,tovšakničnemení
na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej

splátky.

13. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie nie je
dôvodné, keď súd prvej inštancie správne konštatoval, že nárok žalobcu na plnenie, uplatnený podanoužalobou zo dňa 12. 06. 2017, je premlčaný, čo viedlo k zamietnutiu podanej žaloby. Pri posudzovaní
plynutia premlčacej doby, najmä jeho počiatku, súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia
§ 103 druhej vety Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však mal odvolací súd

za to, že premlčacia doba v danom prípade nezačala plynúť 09. 02. 2014, tak ako konštatoval súd
prvej inštancie, ale dňom nasledujúcim po splatnosti nesplatenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal
zročným celý dlh. Z obsahu spisu je pritom nesporné (Aktuálny stav úveru ku dňu 15. 05. 2017), že v
čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky splatnej
dňa 09. 12. 2013, nakoľko poslednou včas zaplatenou splátkou bola splátka v mesiaci november 2013.

So splátkou tejto splátky, splatnou dňa 09. 12. 2013, bola žalovaná v omeškaní tri mesiace a pri aplikácii
ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, s omeškaním tejto splátky po uplynutí troch
mesiacov mohol žalobca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Potom, vychádzajúc z ustanovenia § 103
druhá veta Občianskeho zákonníka, odvolací súd mal za to, že i keď zo spisu priamo nevyplýva, pre
omeškanie ktorej splátky so zaplatením sa stala pohľadávka splatnou, trojročná premlčacia doba pre
uplatnenie predčasne zosplatnenej pohľadávky žalobcu začala plynúť v zmysle § 103 druhej vety a §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dňa 10. 12. 2013 (nasledujúci deň po splatnosti splátky splatnej dňa
09. 12. 2013, s ktorou bola žalovaná pred zosplatnením pohľadávky viac ako tri mesiace v omeškaní)
a uplynula dňom 10. 12. 2016. I keď sa z hľadiska počiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd so
záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, keď mal za to, že premlčacia doba začala plynúť skôr ako
posúdil súd prvej inštancie, na správny záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalobcu uvedené

nemá žiadny vplyv, čo viedlo potom odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici a iný právny záver, je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie nie je pre odvolací súd záväzné a
nemožno ho ani pokladať za ustálenú rozhodovaciu prax.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a nevyplývajú ani z obsahu spisu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).