Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/196/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208391
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814208391.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: M. U., C..

XX.X.XXXX, D. S. XXX XX M. XX zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov.
hrdinov 163/66, Svidník, p r o t i žalovanému: M. S., X..O.., O. O. Q. C. X, XXX XX S., Y.: XX XXX
XXX, zast. AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.9.2014 domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy č. 3218939887 zo dňa 28.5.2012. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli úverový
právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov, jedná sa o typovú
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu - zmluva o úvere číslo 3218939887 zo dňa 28. 05. 2012. Túto
považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti neudržateľnú. Vzťah
účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť
súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými
kogentnými ustanoveniami zákona (neprijateľná doložka je menším písmom ako hlavné náležitosti

zmluvy, neprijateľná rozhodcovská zmluva, celý rad viazaných zmlúv, ako je klasický úver, úverová
karta, revolving, poistenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a podobne). Súčasťou typovej formulárovej
zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, napriek
skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú
sa mu zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný
vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje a to

bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľ je spoločnosť K. M., O..U..L.., Q. C. X, XXX XX
M., Y.: XX XXX XXX. Ďalej uviedol, že žiadosť veriteľa jeho zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo
mzdy preukazuje listom zo dňa 10. 02. 2014, čím zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo
mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy. Ďalej uviedol, že podstata právneho problému spočíva
v tom, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre
rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný. Pre rozhodnutie predmetnej
veci je zásadný výklad Ústavného súdu SR alebo Súdneho dvora Európskej únie, preto aj podáva

návrh na prerušenie konania. Následne citoval ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka s tým, že
ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek existencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa,ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku
žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na
postihovanie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne

plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej
kontroverzie s právom Európskej únie a článkom 7 Ústavy SR, pochybnosti vyplývajú z judikatúry
Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej
pozície. Následne citoval právo Európskej únie. Žalobca ďalej uviedol, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa

o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza
Súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo
inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že
spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

2. Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa

nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo
mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia
zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, nedokázal ani
rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Dohoda o zrážkach
zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe

jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez
predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

3. Žalobca uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu.
Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie

tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým
(ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje;
naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Taktiež navrhol určenie z dôvodu, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ a naliehavý
právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3, 4 OZ. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie

uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku.
Poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3.
mája 2010 č.k. AZ 17 U192/2010. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je
pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo

vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).

4. Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku
vecnej pasívnej legitimácie a z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu

5. V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 1.10.2014 vydal neodkladné opatrenie pod sp.zn.
4C/196/2014-14, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 28. 05. 2012 číslo 3218939887 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia
vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň uložil zamestnávateľovi žalobcu
povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28. 05.

2012 číslo 3218939887 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

6. Dňa 17.07.2015 bol súdu prvého stupňa doručený návrh spoločnosti INVEST - KAPITAL, a.s. na
zmenu účastníka na strane žalovaného, a to z dôvodu postúpenia pohľadávky voči žalobcovi zo zmluvy
o úvere č. 3218939887 zo dňa 28.05.2012, ku ktorému došlo na základe zmluvy o postúpení zo dňa

27.11.2014 uzatvorenej medzi M. S. X..O.. ako postupcom a INVEST - KAPITAL, a.s. ako postupníkom.

7. Následne uznesením sp.zn. 4C/196/2014-14 zo dňa 21.7.2015 súd pripustil zámenu účastníka na
strane žalovaného a to tak, aby namiesto doterajšieho žalovaného M. S., X..O.., Q. C. X, S., XXX XX,
Y.: XX XXX XXX, ako žalovaný vystupoval INVEST - KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava,

IČO: 35 871 334.

8. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 30.6.2016 zmenil predmetné uznesenie tak, že zmena účastníka na stranežalovaného zo spoločnosti M. S., X..O.., O. O. Q. C. X, S., XXX XX, Y.: XX XXX XXX na spoločnosť
INVEST - KAPITAL, a.s., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 871 334 sa nepripúšťa.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že iba žalobca je tým subjektom, ktorý môže disponovať predmetom

sporu a určovať okruh žalovaných, a tým nesie zodpovednosť za svoj (ne)úspech v spore. Osud žalobcu
v konaní nemôže byť determinovaný žalovaným resp. tým, kto má nastúpiť na miesto žalovaného.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade návrh na zmenu účastníka na strane žalovaného podal
subjekt, ktorý na to nebol oprávnený, pričom žalobca s navrhovanou zmenou ani nesúhlasí, súd zmenil
uznesenie tunajšieho súdu.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o úvere - pôžičkou
na bývanie uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo dňa 28. 05. 2012,
Žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.2.2014, písomnými podaniami žalobcu
a žalovaného, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2014, výsluchom žalobcu a prednesmi
právnych zástupcov žalobcu a žalovaného a zistil tento skutkový stav:

10. Zo zmluvy o úvere - pôžičky na bývanie uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom zo dňa 28. 5. 2012 je zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver - pôžička na bývanie vo výške
9.000,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach po 105,27 eur a po pripočítaní
poplatku za správu účtu 106,93 eur.

11. Súčasťou formulárovej zmluvy je aj drobným písmom v závere textu v bode 4.8 formulára uvedené,
že dlžník ako aj každý spoludlžník a vlastník nehnuteľnosti, a to každý z nich osobitne, podpisom tejto
zmluvy uzatvára s bankou dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka v platnom
znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy. Banka ako veriteľ je oprávnená

sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi, spoludlžníkovi a vlastníkovi nehnuteľnosti
zo zmluvy pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však
vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky
banky.

12. Z listu označeného ako žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10. 02.
2014 adresovaného zamestnávateľovi žalobcu, vyzval žalovaný zamestnávateľa žalobcu na okamžité
zahájenie realizácie zrážok zo mzdy klienta vo výške 110,27 eur.

13. Z článku III. zmluvy o postúpení zo dňa 27.11.2014 vyplýva, že touto zmluvou postupuje postupca na

postupníka ku dňu účinnosti tejto zmluvy pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere spolu so všetkým
príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami a zabezpečeniami, ktoré sú s pohľadávkou spojené.
Postupca ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy postupuje na postupníka i práva a povinnosti
vyplývajúce z rozhodcovských doložiek uzatvorených medzi postupcom a dlžníkmi.

14. Žalobca vo výpovedi uviedol, že čo bolo uvedené v zmluve drobným písmom, poriadne ani nevidel.
Nikto ho neoboznámil s tým, čo bolo to drobným, preto to podpísal. Bližšie nebol oboznamovaný o tom,
ako to bolo s poskytnutím úveru ako aj podmienkami. Prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
čo sa týka aplikácie ustanovenia § 5 a zákona o ochrane spotrebiteľa, toto ustanovenie je súčasťou
právnehopredpisu,ktorýneobsahujeprechodnéustanoveniaaaplikujesaajnaprávnevzťahyvzniknuté

pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky spisová značka 3Mcdo 12/2014 z 21. apríla 2015, kde súd konštatoval tento
názor. To znamená, že je potrebné aplikovať toto ustanovenie, v zmysle ktorého je dohoda o zrážkach
zo mzdy neprípustná, keďže neboli splnené podmienky, ktoré toto ustanovenie predpokladá.

15. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že namieta vecnú pasívnu legitimáciu na
strane žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka z úverovej zmluvy bola postúpená na
iný subjekt a to na spoločnosť Invest-Kapital, a.s. Uvedená spoločnosť sa nároku z úverovej zmluvy
domáhala aj na tunajšom súde, vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom 8C/8/2016, na
základe ktorého bol teda v inom súdnom konaní žalobca zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá sa

týkaúverovejzmluvy.Neexistujeaninaliehavýprávnyzáujem,nakoľkosaužžalovanýnemôžedomáhať
nároku voči žalobcovi. Úverová zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá v roku 2012, pričom právna
zástupkyňa žalobcu poukázala na rozpor s ustanovením zákona, ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy
nebol platný ani účinný.16. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Ako vyplýva z § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

22. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa

druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

23. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o

zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).26.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

27. Ako vyplýva z § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v
tomto konaní. Pasívnu vecnú legitimáciu sám žalovaný na pojednávaní namietal.

30. V predmetnej veci odvolací súd v uznesení zo dňa 30.6.2016, ktorým nepripustil zmenu účastníka

na strane žalovaného zo žalovaného na spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s., uviedol, že iba žalobca
je tým subjektom, ktorý môže disponovať predmetom sporu a určovať okruh žalovaných, a tým nesie
zodpovednosť za svoj (ne)úspech v spore.

31. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v

procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že

nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011)

32. Žalobca disponuje konaním a jeho predmetom a teda za stranu sporu sa považuje ten subjekt, ktorý
podal návrh na začatie konania, a ten, ktorého označí ako žalovaného. V rámci skúmania procesných

podmienok súd skúma len otázku procesnej subjektivity. Záväzné stanovenie toho, či sú strany sporu
legitimované aj hmotnoprávne, je až otázkou meritórneho rozhodovania o návrhu.

33. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola

protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)

34. V predmetnej veci bolo preukázané, že pohľadávka voči žalobcovi zo zmluvy o úvere č. 3218939887
zo dňa 28.05.2012, bola na základe zmluvy o postúpení zo dňa 27.11.2014 uzatvorenej medzi

žalovaným ako postupcom a spoločnosťou INVEST - KAPITAL, a.s. ako postupníkom postúpená na
spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s.

35. Podľa článku III. predmetnej zmluvy o postúpení postupca na postupníka postúpil pohľadávku
vyplývajúcu zo zmluvy o úvere spolu so všetkým príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami a

zabezpečeniami, ktoré sú s pohľadávkou spojené.

36. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jejpríslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) sa dlžníkovým
veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou
spojené. Právami spojenými s pohľadávkou sú najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov.

37. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovací inštitút je právo akcesorickej povahy, sleduje
pohľadávku, ktorú zabezpečuje. Sleduje ju aj v prípade zmeny veriteľa postúpením pohľadávky.
Postupník, ktorý nastupuje na miesto postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami,
preto postupcovi zákon (§ 528 Obč. zák.) ukladá povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a

informácie, týkajúce sa postúpenej pohľadávky. Ukladá mu tiež povinnosť vyrozumieť osobu, ktorá
zabezpečenie záväzku poskytla, o postúpení pohľadávky, pričom súhlas tejto osoby s postúpením
pohľadávky nie je potrebný.

38. Samotné ustanovenie § 92 ods. 2, 3 O.s.p. vychádza z toho, že počas súdneho konania môže dôjsť
k tomu, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bude postúpená. Bolo by úplne nelogické, keby

počas občianskeho súdneho konania nebolo možné disponovať s pohľadávkami, ktoré sú predmetom
tohto konania. Tým by ohľadne pohľadávok sa stali zbytočnými predbežné opatrenia, lebo už samotným
podanímžalobybybolozakázanénakladaťspohľadávkou,čobynepochybnemohloviesťkzneužívaniu
občianskeho súdneho konania. Nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná
pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez

ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to
dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia
súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho
zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik)
príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj

s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je
dlžník v omeškaní). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006,sp. zn. 1 Obdo V 13/2005)

39.Vzhľadomnauvedenéjezrejmé,žežalovanýužniejepasívnevecnelegitimovanývpredmetnejveci.
Subjektom oprávneným z dohody o zrážkach zo mzdy č. 3218939887 zo dňa 28.5.2012 je spoločnosť

INVEST - KAPITAL, a.s., na ktorú bola pohľadávka voči žalobcovi zo zmluvy o úvere č. 3218939887
zo dňa 28.05.2012, postúpená zmluvou zo dňa 27.11.2014 spolu so zabezpečeniami s pohľadávkou
spojenými..

40. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o žalobu určovaciu. V tejto súvislosti

súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21 Cdo 2964/2006 zo dňa 6.11.2007,
podľa ktorého v zmysle ustálenej judikatúry súdov je možné vyhovieť žalobe o určenie platnosti alebo
neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) len vtedy, ak sa konania zúčastňujú (na strane žalobcu alebo
žalovaného) všetci účastníci napadnutého právneho úkonu (zmluvy), prípadne ich právni nástupcovia.

41. Predmetné rozhodnutie nehovorí o účastníkoch zmluvy, ktorí bezprostredne podpísali zmluvu, ale
pôjde aj o právnych nástupcov týchto účastníkov právneho vzťahu. V danom prípade v dôsledku
singulárnej sukcesie, ostal aktívne vecne legitimovaným odlišný subjekt od žalovaného. Súd preto
žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, preto žalovanému patrí proti neúspešnému žalobcovi
plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.