Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718201327
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718201327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej
veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36
442 151 proti žalovanému DTnet Detva s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 65, 962 12 Detva, IČO: 46
079 386, zast. JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom, so sídlom 9. mája 20, 985 59 Vidiná o zaplatenie
601,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k.
19Cb/13/2018-239 zo dňa 23. novembra 2018 v znení Dopĺňacieho rozsudku č. k. 19Cb/13/2018-248
zo dňa 14.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 19Cb/13/2018-239 zo dňa 23. novembra 2018 v znení
Dopĺňacieho rozsudku č. k. 19Cb/13/2018-248 zo dňa 14.12.2018 v prvej a druhej výrokovej vety
potvrdzuje.

II. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovisumu395,13Eurdo3dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vdruhejvýrokovejvetezaviazal
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 31,46% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia

súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

2. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 19Cb/13/2018-248 zo dňa 14.12.2018 okresný súd doplnil rozsudok
zo dňa 23.11.2018 o tretiu výrokovú vetu, ktorou vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 206,- Eur,
predstavujúcej náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny žalobu
zamietol. Proti Dopĺňaciemu rozsudk odvolanie podané nebolo.

3.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žežalobcasadomáhalvočižalovanémuzaplatenia
sumy 601,13 Eur z dôvodu úhrady za neoprávnený odber elektrickej energie. Svoj nárok odôvodnil
tým, že dňa 18.10.2016 bola vykonaná kontrola odberného mieste na ul. M. R. Štefánika 60 v Detve,
pri ktorej bolo zistené zapojenie odberného miesta z hlavnej stupačkovej svorkovnice cez 2A - istič do
zariadenia ukončeného zásuvkou, pričom toto pripojenie žalovaného bolo prostredníctvom kábla CYKY
3 x 1,5 mm. Pri kontrole odberného miesta pracovníci žalobcu odpojili predmetné odberné miesto, o
čom bol vyhotovený Protokol o zistení neoprávneného odberu. Žalovaný podľa žalobcu neoprávnene

odberal elektrickú energiu prostredníctvom neoprávneného napojenia z predmetného odberného miesta
z hlavnej stupačkovej svorkovnice do distribučnej siete žalobcu, t.j. bez určenia meradla, ako aj bez
zmluvného vzťahu. Takto zistené skutočnosti napĺňajú skutkovú podstatu neoprávneného odberu vzmysle § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, Žalobca vyúčtoval faktúrou za neoprávnený
odber sumu 601,13 Eur, ktorú sumu žalovaný ani na výzvu neuhradil.

4. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu spochybnil skutkový a právny základ nároku
žalobcu. Namietol, že zo žaloby, ani z jej príloh nie je zrejmé, na základe akých okolností žalobca
vyvodil zodpovednosť žalovaného a jeho pasívnu legitimáciu, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. V priebehu konania tvrdil, že nebolo preukázané,
že zariadenie, ktoré sa našlo pri neoprávnenom odbere je jeho. Spochybňoval predmetný protokol

vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k jeho podpísaniu, namietal spôsob výpočtu škody, ako aj výšku
paušálnych nákladov. V konaní pôvodne namietal, že nebol vyrozumený o kontrole a nevie preto posúdiť
relevantnosť podkladov predložených žalobcom. Protokol o kontrole nebol spísaný so žalovaným a nie
je možné identifikovať, ktorá osoba tento protokol podpísala. Namietal, že žalobcom uplatnený nárok
nie je skutočnou škodou na majetku a z toho dôvodu namietal aj spôsob jej vyčíslenia.

5. Žalobca v priebehu konania rozpísal spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012, ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom (ďalej len Vyhláška MH SR). Podľa žalobcu bol prvý výpočet
realizovaný na základe hlavnej hodnoty hlavného ističa 2A. Na základe takéhoto pôvodného výpočtu
vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného fa č. 4539109001 sumu 731,91 Eur so splatnosťou 07.11.2016.

Na základe listu žalovaného zo dňa 21.11.2016, ktorým reagoval na list žalobcu zo dňa 20.10.2016,
ktorého súčasťou bola fa č. 4539109001 žalobca zmenil výpočet na základe predpokladanej reálnej
spotreby na obdobnom mieste s výkonom 20W, t.j. 0,1A ako dennej spotreby podľa § 1 ods. 6 písm. a)
Vyhlášky MH SR. Pri tomto výpočte boli použité jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre
podnikateľov a organizácie pripojené do distribučnej siete SSE - Distribúcia a.s. platné a aktualizované

v roku 2016. Pri tomto spôsobe výpočtu výšky za neoprávnený odber elektrickej energie vychádzal
žalobca aj z rozhodnutia URSO č. 0013/2016/E z 27.11.2015 vo vzťahu k jednotlivým položkám, ktoré
boli vyúčtované pri druhom výpočte výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom v sume 601,13
Eur vo faktúre č. 4539109002 splatnej 09.01.2017, ktorá bola žalovanému doručená spolu s listom
žalobcu zo dňa 21.12.2016.

6. Škoda vyčíslená za obdobie 19.04.2016 - 18.10.2016 pri spotrebe 51KWh bola vyúčtovaná na sumu
395,13 Eur. Súčasťou škody uplatnenej žalobcom voči žalovanému podľa §1 ods. 7 Vyhlášky MH SR
boli aj náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny v celkovej výške
206,- Eur.

7. Pasívnu legitimáciu a zodpovednosť žalovaného preukazoval žalobca priloženou fotodokumentáciou,
z ktorej vyplývalo firemné označenie a telefónne číslo, pričom zástupca spoločnosti bol prítomný pri
kontrole odberného miesta a pri riešení neoprávneného odberu. V priebehu konania žalobca poukázal
na skutočnosť, že pri kontrole neoprávneného odberu bolo na pripojenom zariadení zistené, že sa tam

nachádza nálepka s iniciálami spoločnosti žalovaného, ako aj telefónne číslo. Podľa pôvodného tvrdenia
žalobcu na základe telefonického hovoru na uvedené číslo bola privolaná osoba, ktorá prišla na miesto
kontroly a podpísala uvedený protokol. Následne bola vystavená pôvodná faktúra, ktorá bola žalovaným
21.11.2016 reklamovaná, avšak len čo do výšky, t. j. spôsobu výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom, pričom žalovaný nenamietal v reklamácii nedôvodnosť samotného neoprávneného odberu.

8. Žalobca prehodnotil a zohľadnil obdobné odberné miesta žalovaného a znížil spôsob výpočtu škody
na sumu 601,13 Eur podľa fa č. 4539109002.

9. Žalobca v konaní zdôrazňoval absolútnu objektívnu zodpovednosť toho, kto neoprávnene odoberal

elektrickú energiu. Podľa žalobcu žiaden právny predpis mu neprikazuje vopred informovať o tom, že
bude vykonaná kontrola. Prítomnosť tretích osôb pri kontrole tak isto nie je v zmysle žiadneho právneho
predpisu nevyhnutná. Žalobca však z vlastnej iniciatívy volá aj osoby odberateľov pokiaľ sú známe a
keď je treba, aj políciu. V priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že v prípade neoprávneného
odberu elektrickej energie z distribučnej siete sa jedná o ujmu na strane žalobcu a objem nezmeranej

elektriny musí žalobca zaplatiť prenosovej sústave SEPS a.s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu
do prenosovej sústavy dodal.10. Podľa žalobcu nebolo možné reálnu spotrebu elektriny možné zistiť na základe objektívnych
podkladov, pretože na predmetnom odbernom mieste nebol umiestnený elektromer, ktorý by objem
skutočne spotrebovanej elektrickej energie zmeral a odber bol vykonávaný v nemeranej časti odberného

elektrického zariadenia. Žalobca tvrdil, že na základe predloženej fotodokumentácie bol jednoznačne
zistený neoprávnený odber, keď na základe nálepiek s telefónnym číslom žalovaného umiestnených na
odbernom mieste bola prizvaná osoba za žalovaného a konateľom žalovaného bol podpísaný protokol.
Ani v následnej komunikácii (vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.11.2016) žalovaný samotný neoprávnený
odber nenamietol, namietal len výšku vyčíslenej škody.

11. Pokiaľ odkazoval žalobca na nálepku nachádzajúca sa na nájdenom zariadení pri zistení
neoprávnenéhoodberužalovanýpôvodnenamietal,ženálepkanachádzajúcasananájdenomzariadení
nie je jeho a údaje na nej umiestnené sa netýkajú jeho spoločnosti. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný
nereklamoval samotný neoprávnený odber, ale len výšku, žalovaný uvádzal, že zrejme došlo ku
pochybeniu administratívnej zamestnankyne, ktorá bola splnomocnená na komunikáciu so žalobcom v

tejto veci.

12. V priebehu konania konateľ žalovaného potvrdil, že podpisy na protokole o neoprávnenom odbere
patria jemu, pričom tento protokol bol podpisovaný v sídle spoločnosti žalovaného. Napriek uvedenému
tento protokol žalovaný považoval za irelevantný, pretože nebol podpísaný na samotnom miestne

neoprávneného odberu, ale len v sídle spoločnosti žalobcu. Konateľ žalovaného tvrdil, že k jeho
k podpísaniu došlo na naliehanie zamestnanca žalobcu, pričom tento zamestnanec žalobcu celú
záležitosť bagatelizoval. Žalovaný tvrdil, že protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny bol
podpísaný bez skutočnej verifikácie reálneho stavu.

13. Podľa žalovaného k neoprávnenému odberu elektrickej energie na jeho úkor mohlo dôjsť aj na
základekonkurenčnéhokonania, napr.spoločnostiNetSpace.Vminulostisaužstalo,žetátospoločnosť
sa napojila neoprávnene na odber a na takomto mieste zanechala nálepku žalovaného. Vzhľadom na
takéto nekalé konkurenčné konanie mal žalovaný dávať na zariadenia len špecifickú nálepku s vlastným

podpisom konateľa žalovaného. Žalovaný zdôrazňoval, že na danom mieste má odber elektriny od
zákazníka a tento odber mu stačí, pričom mesačne žalovaný platí za odber elektrickej energie paušál
8,- Eur. Podľa žalovaného odfotografované zariadenie nachádzajúce sa na odbernom mieste pri zistení
neoprávneného odberu nie je zariadením žalovaného.

14. Žalovaný namietal, že má uzatvorených 36 zmlúv o dodávke a distribúcii elektriny, kde v prípade
napájania len elektrického zariadenia „swich“ priemerná mesačná spotreba vrátane poplatkov za
distribúciu a hodiny je 7,- Eur mesačne. Vzhľadom na absurdnosť tvrdeného neoprávneného odberu
a na skutočnosť, že je VIP klientom žalobcu s mesačnou spotrebou elektrickej energie v hodnote
2.000,- Eur, žalovaný neoprávnený odber nepreveroval. K tomuto preverovaniu pristúpil až po vytýčení

termínu pojednávania. Tvrdil tiež, že má uzatvorenú zmluvu č. 20120827/479 s p. Z. (správne malo byť
uvedené s p. Z.) na danom odbernom mieste a ak zamestnanci žalobcu vykonali odpojenie neoprávnene
napojeného zariadenia, potom by žalovaný bez zriadenia nového odberného miesta nemohol na
uvedenej adrese ďalej poskytovať služby. Zo zmluvy o pripojení, ako aj z výpisu z účtu s p. Z. vyplýva,
že tento klient od r. 2012 platí za dodávku internetových a televíznych služieb, ktorých cena je znížená

o sumu 8,- Eur, ktorá zodpovedá cene spotrebovanej elektrickej energie. Žalovaný v priebehu konania
tvrdil, že aj keby bola preukázaná jeho zodpovednosť za neoprávnený odber, čo namieta, maximálna
výška skutočnej škody by mala byť maximálne 42,- Eur, t. j. vo výške 7,- Eur mesačne za 6 mesiacov
tak, ako to vyplýva zo zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovaným.

15.Napojednávanídňa23.11.2018žalovanýpotvrdil,ženanálepkesanachádzalotelefónnečíslo,ktoré
bolo jeho číslom a patrilo p. C., od ktorého žalobca a spoločnosť NetSpace kúpili sieť v Detve. Následne
došlokrozdeleniutejtosiete,akoajhardvérovýchasoftvérovýchvecíuvedenejspoločnosti.Žalovanýna
všetky zariadenia, ktoré si nechal po tejto firme, nalepil vlastné nálepky s pečiatkou žalovaného a s jeho
telefónnym číslom. Toto telefónne číslo si žalovaný nechal a používa ho dodnes ako zákaznícku linku,

aby mohol nejakým spôsobom komunikovať s pôvodnými zákazníkmi, ktorí boli zvyknutí telefonovať
na toto pôvodné číslo. Potvrdil, že uvedený protokol zo dňa 18.10.2016 podpísal konateľ žalovaného.
Odôvodnil ho slabšou obozretnosťou, pretože mal za to, že predmetné odberné miesta, ktoré mu patria
sa týkajú pár eurových záležitostí a nepredpokladal, že môže niečo takéto vyskočiť.16. Súd prvej inštancie konštatoval, že nie sú žiadne nesporné skutkové tvrdenia vzhľadom na
námietkyžalovanéhoohľadnejehozodpovednostiapasívnejlegitimácie,právnehodôvodu,akoajvýšky

uplatneného nároku.

17. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je v časti
o zaplatenie 395,13 Eur zodpovedajúci škode za neoprávnený odber elektriny dôvodný, preto na
žalovaného zaviazal na jej úhradu.

18. Vychádzal z dôvodnosti a preukázaniu uplatneného nároku 395,13 Eur, existenciu ktorého mal
preukázanú protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, ktorý je podpísaný
konateľom žalovaného, ako aj nálepkou nachádzajúcou sa na mieste zistenia neoprávneného odberu,
na ktorej sa nachádzalo telefónne číslo používané žalovaným, čo konateľ žalovaného na pojednávaní
potvrdil. Súd prvej inštancie skonštatoval, že aj keď pôvodne žalovaný namietal, že nie je zrejmé,

kto protokol podpísal, na pojednávaní konateľ žalovaného potvrdil, že sa jedná o jeho podpisy na
uvedenom protokole. Jeho podpis považoval za jednoznačný prejav vôle žalovaného, ktorým žalobcovi
potvrdil,žežalovanývykonalneoprávnenýodberelektrickejenergienaodbernommiesteM.R.Štefánika
60, Detva. Tvrdenia žalovaného, že zariadenie, ktoré sa našlo pri neoprávnenom odbere nie je jeho,
vyhodnotil súd prvej inštancie za rozporné s vyššie uvedeným prejavom vôle žalovaného zachytenom

na protokole o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie. Skutočnosť, že protokol o zistení
neoprávneného odberu elektriny nebol spísaný na samotnom mieste zistenia neoprávneného odberu
nie je rozhodujúca, nakoľko žalovaný v predmetnom protokole potvrdil neoprávnený odber na uvedenom
odbernom mieste žalovaným. Za irelevantné súd prvej inštancie vyhodnotil aj tvrdenie žalovaného o tom,
že pri podpise protokolu konal so slabšou obozretnosťou, lebo mal za to, že ide o „pár eurovú záležitosť“

a že nepredpokladal, že „tam môže niečo také vyskočiť“.

19. Podľa súdu prvej inštancie dôvodnosť uplatneného nároku vyplýva aj z následného správania
sa žalovaného. Z listu zo dňa 21.11.2016 označeného ako „odpoveď na list zo dňa 20.10.2016,
neoprávnený odber energie“ vyplýva, že potom, ako žalobca doručil žalovanému list zo dňa 20.10.2016

označený ako „neoprávnený odber energie“ a uplatnil si u žalovaného sumu 731,91 Eur faktúrou č.
4539109001, žalovaný namietal len výšku faktúry a žiadal žalobcu o prehodnotenie výšky uplatnenej
škody. V tomto liste žalovaný tvrdil, že škodu možno vyčísliť na podklade iných odberných miest, ktoré
mal žalovaný zazmluvnené u žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie preto žalovaný nenamietal právny
dôvod-neoprávnenýodberaškoduakotakú,alelenvýškuškodyvypočítanúžalobcom.Pokiaľžalovaný

namietal, že túto komunikáciu za žalovaného zrealizovala jeho splnomocnená zamestnankyňa, ktorá
pochybila, súd prvej inštancie odkázal na ust. § 15 ods. 1 a § 16 Obchodného zákonníka, t. j. na osobu
oprávnenú pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou a na záväzné konanie takejto osoby.

20. Podľa záveru súdu prvej inštancie nie je možné prijať jednoznačný záver o tom, že k inštalácii

neoprávneného zariadenia na odber elektriny došlo konaním konkurencie žalovaného tak, ako to tvrdil
žalovaný v priebehu konania.

21. Pri posudzovaní uplatnenej výšky škody súd prvej inštancie vychádzal aj z výpovede zamestnanca
žalobcu svedka V. U.. Z nej vyplynulo, že nemerané zariadenie sa nachádzalo v zamknutej skrinke

na ul. M. R. Štefánika 60 v Detve, pričom do tejto skrinky sa zamestnanci žalobcu nedostali, nakoľko
im ju nikto nesprístupnil. Svedok sa nevedel vyjadriť, aké mohlo byť maximálne množstvo odobratej
elektriny z predmetného zariadenia, pričom pri kontrole bola nameraná hodnota 0,05 - 0,06 A tak,
ako to vyplýva z predloženej fotodokumentácie. Pokiaľ by malo zariadenie na štítku nejakú konkrétnu
maximálnu hodnotu, čo by bolo možné zistiť len, ak by sa do nej dostali, vedeli by zo štítku vypočítať

maximálnu spotrebu energie za deň. Svedok však nevedel určiť priemernú cenu za odobratú elektrinu
ani pri daných parametroch, nakoľko nebola uzavretá zmluva na odber elektriny.

22. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že neboli v spore preukázané žiadne objektívne a
spoľahlivé podklady podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike, na základe ktorých by bolo možné vyčísliť

skutočne vzniknutú škodu, pretože do skrinky obsahujúcej zariadenie napojené na neoprávnený odber
sa zamestnanci žalobcu nedostali. Nebolo tak možné zistiť ani štítok o maximálne možnej spotrebe
energie za deň a ani čas trvania neoprávneného odberu elektriny. Podľa súdu prvej inštancie preto
žalobcapostupovalsprávne,keďškoduvyčíslilvzmyslevyhl.MHSRzaobdobie183dníakomaximálnejmožnej dĺžky podľa § 1 ods. 4 vyhl. MH SR. Po reklamovaní výšky vyčíslenej škody žalovaným žalobca
spôsob výpočtu upravil v jeho prospech na základe predpokladanej reálnej spotreby na obdobnom
odbernom mieste s výkonom 20W, t. j. 0,1A (denná spotreba 0,276kWh) a škodu znížil na 395,13 Eur

oproti pôvodne vyúčtovanej škode 525,91 Eur.

23. V časti uplatňovaných nákladov súvisiacich so zistením neoprávneného odberu vo výške 206,- Eur
súd prvej inštancie dopĺňacim rozsudkom č. k. 19Cb/13/2018-248 zo dňa 14.12.2018 v tretej výrokovej
vete žalobu zamietol.

24. Proti prvej a druhej výrokovej vete napadnutého rozsudku, ktorými bol žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 395,13 Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 31,46% podal včas žalovaný
odvolanie.

25. Odvolanie zdôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je založené na nedostatočnom

skutkovom zistení a nesprávnom právnom posúdení. Žalovaný spochybnil protokol o neoprávnenom
odbere elektriny č. 309671, od ktorého odvíja žalobca pasívnu legitimáciu žalovaného, pretože protokol
bol podpísaný bez toho, aby si osoba podpisujúca protokol, overila skutkový stav. Bez ohľadu na
uvedené tento protokol nemôže založiť zodpovednosť za neoprávnený odber a už vôbec nie, ak bol
podpísaný za okolností, ktoré boli v konaní preukázané.

26. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd dôkladne preskúmal skutkový stav a
rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca dňa 01.02.2019. Napadnuté rozhodnutie okresného

súdu považoval za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Podľa žalobcu zistil okresný
súd skutkový stav riadne, súvisiace ustanovenia zákona aplikoval správne a rozhodnutie dostatočne
odôvodnil. Podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že 18.10.2016 bol na odbernom mieste M.
R. Štefánika 60, Detva zistený neoprávnený odber elektrickej energie ako odber, ktorý bol vykonávaný
z nemeranej časti odberného elektrického zariadenia bez uzavretej zmluvy a bez meradla, ktoré by

zaznamenávalo spotrebu elektrickej energie, t. j. boli naplnené zákonné podmienky neoprávneného
odberudefinovanépodľa§46ods.1písm.a)ab)Zákonaoenergetike.Tietoskutočnostibolipreukázané
kontrolou odberného miesta priamo na mieste samom, fotodokumentáciou, písomnými aj ústnymi
vyjadreniami.

28. Podľa žalobcu pasívna legitimácia žalovaného bola zistená identifikáciou na mieste samom -
firemné označenie s telefónnym číslom, pričom pri kontaktovaní telefónneho čísla sa na miesto samé
dostavil pracovník spoločnosti, identifikoval predmetné zariadenie a odkázal pracovníkov žalobcu
na spoločnosť žalovaného, v ktorej žalovaný podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu.

Z písomnej komunikácie so žalovaným vyplýva, že tento sám uvádza, že obdobné zariadenia má
nainštalované aj na iných odberných miestach nachádzajúcich sa v predmetnom bytovom dome. Z
tejto komunikácie vyplýva, že žalovaný nespochybnil vlastníctvo zariadenia, nenamieta, že elektrinu
neoprávnene odobral a nenamieta ani skutočnosť, že odber elektrickej energie bol vykonávaný bez
meradla a bez uzatvoreného zmluvného vzťahu. V predmetnej korešpondencii namietal len výšku škody,

ktorú žalobca vyčíslil.

29. Podľa žalobcu v zmysle § 46 ods. 2 Zákona o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto
elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
Ministerstvo. V danom prípade nebolo možné odčítať spotrebu elektriny, t. j. reálne a nespochybniteľné
množstvo odobratej elektriny nebolo možné zistiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový

poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý
verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a §219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.31. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18.10.2016 žalobca vykonal kontrolu neoprávneného odberu
elektriny na odbernom mieste M.R. Štefánika 60, Detva. Pri kontrole bolo zistené zapojenie z odberného

miesta z hlavnej stupačkovej svorkovnice prechádzajúcej cez 2A-istič do zariadenia ukončeného
zásuvkou, pričom toto pripojenie bolo prostredníctvom kábla CYKY 3x1,5 mm. Z kontroly bola vykonaná
fotodokumentácia v spise na č. l. 11 a 12. O zistení neoprávneného odberu bol spísaný protokol č.
309671, pričom sa jednalo o neoprávnený odber elektrickej energie prostredníctvom neoprávneného
napojenia z predmetného odberného miesta z hlavnej stupačkovej svorkovnice do distribučnej siete

žalobcu bez určenia meradla a bez zmluvného vzťahu. Z fotografickej dokumentácie na č. l. 11, ako aj z
výpovede svedka U. vyplýva, že na neoprávnene napojenom zariadení, ako aj na kábloch sa nachádzala
nálepka s údajmi: „ DTN INC, +421 (0) XXX XXX XXX“. . Žalobca tvrdil, že sa jednalo o identifikačné
údaje a telefónne číslo patriace žalovanému. Zo svedeckej výpovede svedka U. vyplýva, že po vykonaní
telefonického kontaktu na uvedené číslo im bolo po telefóne oznámené, že sa majú dostaviť za účelom
prejednania zistenia neoprávneného odberu na adresu sídla spoločnosti žalovaného.

32. Z výpovede konateľa žalovaného vyplýva, že uvedený protokol o zistení neoprávneného odberu
elektriny zo dňa 18.10.2006 tento osobne v sídle spoločnosti žalovaného podpísal.

33. Po zistení neoprávneného odberu a podpisu uvedeného protokolu konateľom žalovaného vystavil

žalobca na ťarchu žalovaného faktúru za neoprávnený odber elektriny č. 4539109001 na sumu 731,91
Eur, ktorá bola zaslaná žalovanému spolu s listom zo dňa 20.10.2016.

34. Žalovaný písomne listom dňa 21.11.2016 odpovedal žalobcovi v ktorom namietal výšku f. č.
4539109001 a žiadal o jej prehodnotenie. Uvádzal, že spotreba na konkrétnom odbernom mieste

4539109 je rovnaká ako na ďalších dvoch odberných miestach, na ktorých je výška mesačnej faktúry 7,-
Eur. Žalovaný výslovne uviedol, že je možné, aby žalobcovi zaplatil skutočne vzniknutú škodu vyčíslenú
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a nie je dôvod použitia spôsobu výpočtu spôsobenej
škody neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným predpisom podľa § 95 ods. 1
písm. i) z. č. 251/2012 Z.z. Podľa žalovaného toto písomné vyjadrenie vypracovala jeho splnomocnená

zástupkyňa, ktorá pochybila, keď nenamietla samotnú dôvodnosť neoprávneného odberu.

35. Žalobca reagoval na uvedenú žiadosť o prehodnotenie výšky škody písomným vyjadrením zo dňa
23.12.2016, v ktorom potvrdil, že dôjde k prepracovaniu výpočtu škody pri zohľadnení inštalovaného
príkonu 20W, ktorý je zmluvne dohodnutý pre zariadenia žalovaného v jeho legálnych odberných

miestach.

36. Na základe takéhoto zohľadnenia a zmeny prepočtu vystavil žalobca faktúru č. 4539109002 so
splatnosťou 09.01.2017, kde určil celkovú škodu z neoprávneného odberu elektrickej energie v sume
601,13 Eur pozostávajúcej z výšky škody 395,13 Eur a nákladov spojených so zisťovaním a odstránením

neoprávneného odberu vo výške 206,- Eur. Uvedenú sumu žalovaný neuhradil.

37. Podľa § 387 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

38.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.,

39. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len ako „Zákon o energetike“) v znení účinnom do 31.01.2017, akýkoľvek zásah
do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho
písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

40. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

a) bez uzavretej zmluvy o
b) pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
c) dodávke alebo združenej dodávke elektriny,d) zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
e) prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

f) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
g) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

h) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

41. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).

42. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) Zákona o energetike v znení účinnom do 30.06.2018, Ministerstvo vydá
všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

43. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (Vyhláška MH SR), škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej
elektriny podľa odseku 2.

44. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MH SR, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet
týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k

neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy

cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

45. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky MH SR, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná

spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.
Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber
elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od
výmeny,aleboodobratiaurčenéhomeradlaprevádzkovateľomsústavy,najdlhšiezaobdobieposledných
183 dní.

46. Podľa § 1 ods. 6 písm. a) Vyhlášky MH SR Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak
odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa
vypočíta tak, že ak je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočetsa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové
využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej
neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný

z jednej alebo z viacerých fáz.

47. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď
vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v časti o zaplatenie 395,13 Eur vyhovel. V konaní súdu prvej

inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady a súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom,
preto sa stotožňuje s jeho záverom o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ním uplatnený nárok.
Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

48. K tvrdeniu žalovaného, ktorý v odvolaní namietal svoju pasívnu legitimáciu, ktorú nie je možné

odvodiť od protokolu o neoprávnenom odbere elektriny, pretože tento bol žalovaným spochybnený
a podpísaný bol bez overenia skutkového stavu odvolací súd neprihliadol. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu škody z dôvodu neoprávneného odberu elektrickej energie
vychádzal zo zhodnotenia skutkových zistení, a to nielen protokolu o neoprávnenom odbere elektrickej
energie zo dňa 18.10.2016. Súd prvej inštancie identifikoval žalovaného ako osobu zodpovednú za

neoprávnený odber, ktorá je povinná nahradiť žalobcovi z tohto dôvodu vzniknutú škodu tým, že konateľ
žalovaného podpísal a verifikoval údaje o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie na adrese
M. R. Štefánika 60, Detva. Súd prvej inštancie dospel k preukázaniu zodpovednosti žalovaného aj na
základefotografickýchsnímok,zktorýchvyplýva,ženaneoprávnenenapojenomzariadenísanachádzal
štítok s telefónnym číslom používaným žalovaným. Na základe telefonického kontaktu na toto telefónne

číslo sa zamestnanci žalobcu dostavili do sídla žalovaného a konateľ žalovaného svojim podpisom
potvrdil zistenia uvedené v protokole o neoprávnenom odbere elektrickej energie.

49. Súd prvej inštancie vychádzal aj z obsahu listu žalovaného zo dňa 21.11.2016, v ktorom žalovaný
nenamietal samotnú existenciu neoprávneného odberu zariadením žalovaného, ale namietal „len“ výšku

pôvodne vyúčtovanej škody v sume 731,91 Eur a spôsob jej výpočtu. Z takto vykonaného dokazovania
a jeho vyhodnotenia dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o existencii neoprávneného odberu
vykonaného žalovaným. S takýmto skutkovým záverom a zistením súdu prvej inštancie odvolací súd
súhlasí.

50. Konateľ žalovaného na dvoch miestach protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č.
309671svojimpodpisompotvrdilúdajeuvedenévprotokole.Vňomsakonštatuje,žesajednáoodberné
miesto bez zmluvy a že sa jedná o neoprávnený odber elektrickej energie. Konateľ žalovaného potvrdil
nielen skutkový stav opísaný v protokole, ale svojim druhým podpisom potvrdil aj pravdivosť a správnosť
údajov opísaného skutkového stavu tak, ako to vyplýva z prvého odseku nachádzajúceho sa pod prvým

podpisom konateľa žalovaného. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nezohľadnil tvrdenia
žalovaného o tom, že podpis konateľa žalovaného je irelevantný vzhľadom na to, že sa tak neudialo na
miestesamomprizisteníneoprávnenéhoodberu.Skutočnosť,žekonateľžalovanéhonetrvalnakontrole
odberného miesta, na ktorom bol zistený neoprávnený odber nespochybňuje ním podpísaný skutkový
stavozisteníneoprávnenéhoodberu.Zožiadnejplatnejprávnejúpravynevyplývapodmienenieplatnosti

a pravdivosti údajov v protokole o zistení neoprávneného odberu tým, že by sa muselo jednať o podpis
zodpovednej osoby na mieste samom.

51. Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalovaného, že k podpisu protokolu došlo v slabšej chvíľke
konateľa žalovaného, na základe naliehania zamestnanca žalobcu. Konateľ žalovaného v žiadnej časti

uvedeného protokolu neuviedol vyššie uvedené výhrady. Tvrdenie konateľa o slabšej obozretnosti a
o tom, že predmetné odberné miesta sa mali týkať len pár eurových záležitostí, a teda, že žalovaný
nepredpokladal, že dôsledkom môže byť aj takáto výška finančného nároku, sú vo vzťahu k nároku
žalobcu irelevantné. Z takejto logiky tvrdenia žalovaného potom vyplýva, že pokiaľ by bola predmetom
nároku žalobcu náhrada škody v sume nižšej ako je uplatňovaná v tomto konaní, potom žalovaný bol

ochotný uhradiť túto sumu napriek tomu, že sa jedná o neoprávnený odber. Žiadne z tvrdení žalovaného
k údajom nachádzajúcim sa v protokole, t. j. jeho slabšia obozretnosť, mylný predpoklad o výške škody,
ako aj nepodpísanie na mieste zistenia neoprávneného odberu nespochybňujú údaje v uvedenom
protokole, ktoré boli konateľom žalovaného podpísané a potvrdené na dvoch miestach.52. Z vykonanej kontroly neoprávneného odberu a z fotografických snímok z tohto úkonu vyplýva
existencia štítku s uvedením konkrétneho telefónneho čísla. Pôvodne žalovaný namietal, že sa nejedná

o jeho telefonický kontakt. Na pojednávaní dňa 23.11.2018 konateľ žalovaného uviedol, že po rozdelení
sieteodp.C.medzispoločnostiNetSpaceažalovanéhopoužívalďalejtototelefónnečíslonachádzajúce
sa na uvedenom štítku práve žalovaný. Podľa svedeckej výpovede svedka U. po telefonickom kontakte
na toto telefónne číslo a oznámení zistenia neoprávneného odberu následne svedok ako zamestnanec
žalobcu s ďalším zamestnancom žalobcu sa dostavili do sídla žalovaného, kde konateľ žalovaného

podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu.

53. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 21.11.2016 po doručení pôvodne vyúčtovanej sumy na náhradu
škody v čiastke 731,97 Eur namietal výšku uplatneného nároku a domáhal sa zmeny spôsobu
výpočtu z neoprávneného odberu. Toto vyjadrenie realizovala podľa žalovaného ním splnomocnená
zamestnankyňa, ktorá pri tvorení tohto listu pochybila, keď nenamietala aj samotnú existenciu

neoprávneného odberu.

54. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutkových tvrdení, t. j. zistenia neoprávneného odberu,
fotodokumentácie z daného odberného miesta, telefonického kontaktu používaného žalovaným, ako
aj samotného písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 21.11.2016 a z dôvodu podpísania protokolu

konateľom žalovaného súd prvej inštancie v súhrnne všetkých uvedených skutkových zistení správne
dospel k záveru o identifikácii žalovaného ako subjektu zodpovedného za neoprávnený odber na danom
mieste. Podpísaním protokolu konateľom žalovaného, nenamietaním neoprávneného odberu v liste zo
dňa 21.11.2016, t. j. viac ako 1 mesiac po zistení neoprávneného odberu, v zhode so súdom prvej
inštancie dospel odvolací súd k záveru o správnom vyhodnotení skutkových zistení, keď súd prvej

inštancie považoval žalovaného za osobu zodpovednú za neoprávnený odber, v dôsledku ktorého došlo
k vzniku škody na strane žalobcu.

55. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj spôsob výpočtu vzniknutej škody na základe vykonaného
dokazovania. V odvolaní žalovaný neuviedol žiadne výhrady voči výške škody a spôsobu jej výpočtu a

odvolací súd preto v tejto časti odkazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

56. Na základe vyhodnotenia uvedených skutkových záverov preto súd prvej inštancie správne dospel k
záveru o preukázaní neoprávneného odberu elektrickej energie podľa § 46 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o
energetike, t. j. o odbere bez uzavretej zmluvy a bez určeného meradla zariadením žalovaného. Zároveň

správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané objektívne a spoľahlivé
podklady podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike, na základe ktorých by bolo možné vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu, pretože zamestnanci žalobcu sa nedostali do skrinky zariadenia neoprávneného
odberu a nebolo možné zistiť štítok o maximálnej spotrebe a ani čas neoprávneného odberu. V takom
prípade sa na spôsob výpočtu použije všeobecne právny predpis v zmysle § 95 ods. 1 písm. i) Zákona

o energetike, ktorým je vyhl. č. 292/2012.

57. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalobca pri výpočte výšky škody z neoprávneného
odberu postupoval v súlade s § 1 cit. vyhl., keď určil výšku škody na 395,13 Eur tak, ako bola táto suma
vyúčtovaná vo faktúre č. 4539109002.

58. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že uvedený protokol nemôže založiť zodpovednosť za
neoprávnený odber, s takýmto konštatovaním odvolací súd nesúhlasí. Dôvodom vzniku zodpovednosti
žalovaného nie je samotný protokol o zistení neoprávneného odberu, ale skutkové okolnosti v ňom
uvedené, ktoré preukazujú zistenie neoprávnene napojeného zariadenia na sieť žalobcu. Dôsledkom

zistenia stavu neoprávneného odberu je vznik objektívnej zodpovednosti za škodu osoby, ktorá elektrinu
neoprávnene odoberala podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike. Pokiaľ súd prvej inštancie správne
konštatoval, že v danom prípade je osobou neoprávnene odoberajúcou elektrinu prostredníctvom
uvedeného zariadenia žalovaný, potom žalovanému vznikla povinnosť nahradiť skutočnú škodu.
Vzhľadom na skutkové okolnosti neoprávneného odberu, kedy zariadenie bolo zapojené pred

elektormerom a kedy sa zamestnanci žalobcu nedostali do skrinky neoprávnene zapojeného zariadenia
a nebolo možné určiť maximálnu spotrebu, potom vzniká zodpovednej osobe povinnosť nahradiť škodu
vo výške, ktorá sa určí spôsobom podľa všeobecného záväzného predpisu, t.j. podľa vyhl. č. 292/2012
Z.z. Žalobca objektivizoval výšku škody tak, že pôvodne vyúčtovanú sumu na 731,97 Eur znížil na601,13 Eur na základe akceptovania námietky žalovaného, kedy zohľadnil výšku spotreby zariadení
používaných žalovaným v prípade legálnych odberných miest ním používaných.

59. Tvrdenia žalovaného o tom, že neoprávnené odbery elektrickej energie sú realizované konkurenciou
žalovaného neboli v konaní preukázané, čo uviedol aj okresný súd. Naopak jednotlivé dôkazy (podpis
konateľa žalovaného na protokole o neoprávnenom odbere, štítok na neoprávnene zapojenom zariadení
odkazujúci na telefónne číslo používané žalovaným, nenamietanie existencie neoprávneného odberu
žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 21.11.2016) ako aj ich vyhodnotenie v súhrne vedú k záveru o

žalovanom, ako osobe zodpovednej za neoprávnený odber. Pokiaľ je tvrdenie žalovaného o nekalých
obchodných praktikách obchodnej konkurencie aj vo vzťahu k neoprávneným odberom elektriny na úkor
žalovaného relevantné, o to viac sa javí nepravdepodobné tvrdenie žalovaného o nižšej obozretnosti pri
podpisovaní uvedeného protokolu, o nepreverení si skutkového stavu a o nenamietaní neoprávneného
odberu v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2016.

60. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v
prvej výrokovej vete vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil.

61. Žalovaný v odvolaní napadol aj druhú výrokovú vetu rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov
konania, ktorou uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 31,46%. Z

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca mal v spore úspech 65,73 Eur (priznaná
suma 395,13 Eur) a žalovaný mal úspech v rozsahu 34,27% (zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie
206,- Eur). Súd prvej inštancie správne v zmysle § 255 ods. 2 CSP určil pomer úspechu žalobcu v konaní
ako rozdiel medzi úspechom žalobcu a jeho neúspechom, čo predstavuje 31,46% podiel úspešnosti.
Súd prvej inštancie preto správne rozdelil náhradu trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu

žalobcovi v rozsahu 31,46%, ktorá výška bude určená v samostatnom uznesení podľa § 262 ods. 2 CSP.
Odvolací súd preto rozhodnutie aj v druhej výrokovej vete ako vecne správne potvrdil.

62. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi hoci bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

63. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).