Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014334
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014334.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušana
Beáty Javorkovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti odsúdenému G. G., nar.
XX.X.XXXX v X., trvale bytom Z. W., V. ulica XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 17. septembra 2019
prejednal sťažnosť odsúdeného G. G. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. júna 2019,

sp. zn. 6Pp/92/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. júna 2019, sp. zn. 6Pp/92/2019, bolo rozhodnuté tak,
že podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. sa návrh odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal odsúdený po jeho vyhlásení
sťažnosť. Do rozhodnutia o podanej sťažnosti proti uvedenému uzneseniu nadriadený súd neobdržal
odôvodnenie podanej sťažnosti. Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať
proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/,
b/ Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia

krajský súd zistil, že okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s
ustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť
sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu
na výkon trestu odňatia slobody.
Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď

návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin

po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenúza zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,

krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu

nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj

kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu

odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa
ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z
výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné
prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním
polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej

možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Vodôvodnenísvojhorozhodnutia,naobsahktoréhokrajskýsúdpoukazujevzmyslejednotyrozhodnutia
súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú
podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu, avšak nebola kumulatívne u

neho splnená podmienka preukázania polepšenia plnením si svojich povinností a správaním sa
odsúdeného počas výkonu trestu a podmienka odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania
sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.
Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie vedenia riadneho života odsúdeným pre prípad
jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené na všestrannom

zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu trestu odňatia slobody so
zohľadnením správania sa odsúdeného aj pred nástupom výkonu trestu, zohľadnením možností jeho
nápravy a zohľadnením jeho osobných pomerov.
Podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení, majúcich oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania (viď. hodnotenie odsúdeného), u odsúdeného sa vo výkone trestu odňatia

slobody vyskytovali porušenia ústavného poriadku, ktoré zistenia bránia vyvodeniu odôvodneného
záveru, že by odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal
polepšenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd tiež správne zistil, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu
odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Odsúdený tak zjavne svojím konaním po

vykonaní predchádzajúceho trestu odňatia slobody preukázal, že predchádzajúci výkon trestu odňatia
slobody u neho nesplnil svoj výchovný účel viesť ho k tomu, aby viedol riadny život v zmysle § 34 ods. 1
Tr. zák., čo bolo nepochybne brané do úvahy súdom aj pri ukladaní trestu, ktorý odsúdený v súčasnosti
vykonáva. Tieto skutočnosti preto ani podľa názoru krajského súdu nedávajú podklad k tomu, aby mohol
súd dospieť k rozumnému presvedčeniu, že u odsúdeného odpadlo riziko ďalšej recidívy a že by bolo

možné u neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná. Preto podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.