Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216763
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5715216763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táni Rapčanovej a a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci manžela/
otca: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z. XXX/XX, Q. Y. O., právne zastúpený JUDr. Petrom Belicom,
advokátom so sídlom Q. X, P., pracovisko J. XX, T., proti manželke/matke: O. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. X. XX, právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom X. XX, R., o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým
deťom: J. O., nar. XX.XX.XXXX, T. L. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, obaja zastúpení
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, na odvolanie matky a otca proti

dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/369/2015-319 z 21. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Dopĺňací rozsudok okresného súdu m e n í tak, že Slovenskej republike
p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania štátu voči matke vo výške 385,16 eur, slovom:
tristoosemdesiatpäť eur šestnásť eurocentov, ktoré je matka povinná zaplatiť Slovenskej republike na
účet Okresného súdu Martin v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Slovenskej republike n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania štátu voči otcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom doplnil svoj rozsudok zo 06. mája 2019 č. k. 20P/369/2015-307,
ktorým schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

účastníkov konania na čas po rozvode, o výrok trov konania štátu. Slovenskej republike priznal nárok
na náhradu trov konania štátu voči matke a otcovi v celkovej výške 385,16 eur s tým, že matke uložil
povinnosť zaplatiť z takto priznanej náhrady sumu 171,29 eur a otcovi 213,87 eur, obom do 30 dní od
právoplatnosti napadnutého rozsudku (vo výroku ktorého nesprávne súd prvej inštancie uviedol „tohto
uznesenia“).

2. Okresný súd v konaní vo veci samej nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, v záujme maloletých detí ako aj ich
rodičov, aby mohol spravodlivo rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťomnačasporozvode.Zapodanýznaleckýposudokpriznalznalkyniodmenuvcelkovejvýške785,16
eur. Časť odmeny vo výške 400 eur bola vyplatená z preddavku na znalecké dokazovanie, zloženého
otcom a vo výške 385,16 eur zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že štátu tak vznikli trovy
vyplatením znaleckej odmeny, okresný súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu rodičom maloletých detí.
Pri výpočte, v akom rozsahu každý z rodičov je povinný tieto zaplatiť, vychádzal zo zistenia, že matka

na rozdiel od otca neuhradila preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, ktorý jej bol
uložený súdom vo výške 100 eur. Od sumy uhradenej štátom tak odpočítal sumu 100 eur, ktorú mala
ako preddavok uhradiť matka a zvyšnú sumu 285,16 eur delil na 4 časti, nakoľko otec má 3x vyšší príjem
ako matka. Otca potom zaviazal na úhradu 3 častí z tejto sumy, t. j. vo výške 213,87 eur a matku v 1 častivrátane sumy 100 eur, ktorú mala pôvodne uhradiť ako preddavok. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. 2 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) a § 225
ods. 1 a 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).

3. Proti dopĺňaciemu rozsudku podali odvolanie obaja rodičia maloletých detí.

4. Matka namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a žiadala dopĺňací rozsudok
zmeniť tak, že jej nebude uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu. Poukázala na to, že

znalecké dokazovanie v konaní navrhol otec, pričom ona ho nepovažovala za potrebné a takýto dôkaz
nenavrhovala. Až na návrh otca a po jeho odvolaní voči predchádzajúcemu rozsudku vydanému v
prejednávanej veci, vyslovil odvolací súd potrebu vykonania znaleckého dokazovania. Na základe týchto
skutočností by preto nemala byť zaviazaná na náhradu trov tohto dôkazu.

5. Otec v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť dopĺňacieho rozsudku, označil ho za nepresvedčivý.

Tvrdil, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 191 C. s. p. Poukázal na to, že
z uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie v súdenej veci zrušené, bola
prvoinštančnému súdu uložená povinnosť nariadiť znalecké dokazovanie. Z toho dôvodu, či už počas
konania on sám takéto dokazovanie navrhoval, bez uloženia tejto povinnosti odvolacím súdom by
znalecké dokazovanie vykonané nebolo. Nemožno preto v tomto prípade vychádzať z ust. § 253 ods. 1

C. s. p., podľa ktorého strana, ktorá v konaní vykonanie dôkazu navrhla, znáša preddavok na výdavky
s tým spojené. Pokiaľ súd pri určení rozsahu, v akom má každý z rodičov nahradiť trovy konania štátu
vychádzal z toho, že má 3 x vyšší príjem ako matka, bol povinný si aktuálny príjem zistiť ku dňu svojho
rozhodovania. Bol by dospel k záveru, že matka už mala ďalší príjem z nového zamestnania, ktorý bol
podstatne vyšší ako v období od 01.04.2017 do 30.01.2018, čo bolo neaktuálne obdobie na posúdenie

príjmu matky k 21.05.2019, kedy súd prvej inštancie rozhodoval. Okrem toho, výška príjmu a majetkové
pomery nemajú a nemôžu mať vôbec vplyv na výšku trov konania, tieto skutočnosti sa berú do úvahy
len pri oslobodení od súdnych poplatkov. Zdôraznil, že vykonanie znaleckého dokazovania nebolo v
záujme matky či otca, preto nebola možná ani aplikácia § 49 C. m. p., ale bolo v záujme maloletých
detí. Pre spravodlivé rozdelenie náhrady trov konania považoval za nutné prihliadať na to, že matka

si svoju preddavkovú poplatkovú povinnosť nesplnila, naopak on uhradil preddavok vo výške 400 eur,
preto zvyšok znaleckej odmeny uhradenej z prostriedkov štátu by mala zaplatiť matka.

6. Otec sa podaním z 13. júna 2019 vyjadril k odvolaniu matky. Vo vyjadrení opätovne opísal skutočnosti,
ktoré uvádzal v odvolaní. V závere vyjadrenia zdôraznil neopodstatnenosť matkinej odvolacej námietky,

že znalecké dokazovanie bolo vykonané na základe jeho návrhu.

7. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

8. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C. s. p. a contrario) preskúmal dopĺňací rozsudok okresného súdu v rozsahu § 65 C. m. p. a z
dôvodov vyplývajúcich z ust. § 66 C. m. p. a tento podľa § 388 C. s. p. zmenil tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky matky nie sú opodstatnené,
odvolanie otca však považoval za dôvodné.

10. Z uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/43/2017-189 zo 06. septembra 2017, ktorým bol
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas

po rozvode a vo výroku o trovách konania zrušený a vrátený na ďalšie konanie jednoznačne vyplýva, že
pre potreby rozhodnutia o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, bolo súdu
prvej inštancie uložené doplniť dokazovanie okrem iného aj znaleckým dokazovaním znalcom z odboru
psychológie. Tento postup bol zvolený , aby rozhodnutie súdu čo najlepšie zohľadnilo záujem maloletých
detí účastníkov pri rozhodovaní o tom, ako sa bude realizovať ich výchova a osobná starostlivosť rodičmi

porozvodemanželstva.Nemožnoprisvedčiťmatke,žeznaleckédokazovaniebolonariadenénazáklade
výslovného návrhu otca a v záujme preukázania opodstatnenosti jeho tvrdení. V tejto súvislosti považuje
odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti (ktorými
bolo aj konanie v prejednávanej veci), nemá charakter typického sporového konania, ale ide o konanie,v ktorom je dôležité zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C. m. p.) a súd je povinný vykonať aj iné dôkazy
než tie, ktoré navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 C. m. p.).
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, vychádzajúc zo záväzných právnych záverov odvolacieho

súdu a vo veci nariadil znalecké dokazovanie.

11. Čo sa týka dôvodnosti odvolania otca, krajský súd dospel k záveru, že ním uvádzané námietky sú
opodstatnené.

12. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne
súd len na návrh.

13. Podľa § 55 C. m. p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

14. Podľa § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

15. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 C. m. p. vyplýva, že o trovách štátu rozhoduje súd
aj bez návrhu. V zmysle tohto ustanovenia môže súd rozhodnúť, že účastníkov zaviaže na náhradu trov

konania, ktoré vznikli štátu, a ktoré neboli kryté preddavkom. Zároveň pri rozhodovaní o tejto povinnosti
musí vychádzať z ust. § 55 C. m. p., ktorý upravuje moderačné právo súdu pri náhrade trov konania a
jeho aplikácia je výnimkou zo všeobecného pravidla, zakotveného v § 52 C. m. p., že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôvody, pre ktoré bolo nariadené znalecké dokazovanie,
považuje odvolací súd za správne a spravodlivé, že sú účastníci konania povinní nahradiť tieto trovy
konania. Súd prvej inštancie za týmto účelom uložil účastníkom zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania, ktorú povinnosť si v celom uloženom rozsahu splnil otec a uhradil preddavok vo výške
400 eur, matka preddavok neuhradila. Odvolací súd považuje za spravodlivé, vychádzajúc z ust. § 55

C. m. p., aby sa každý z rodičov rovnakým dielom podieľal na úhrade trov tohto dôkazu. Tým, že otec
uhradil preddavok vo výške 400 eur nemala mu byť uložená povinnosť uhradiť časť trov znaleckého
dokazovania, ktoré boli zaplatené z prostriedkov štátu. Keďže rovnakým dielom na úhrade týchto trov
by sa mala podieľať aj matka, krajský súd dospel k záveru, že za vzniknutej situácie je spravodlivé, aby
zvyšnú sumu za znalecké dokazovanie, ktorá nebola krytá preddavkom, uhradila štátu, ktorý túto sumu

zaplatil znalcovi, práve ona. Na základe toho dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)