Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202124
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419202124.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z., P. XX, zast.
Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., Nové Z8mky, Podzámska 32, IČO: 36813401,
proti žalovanému: L. R., nar. XX.X.XXXX, bytom B., G. 3, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojím návrhom voči žalovanému domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým
súdnariadižalovanému,abydočasnenevstupovaldorodinnéhodomunachádzajúcehosavB.Z.naulici
P. č. XX ( ktorý presne označila údajmi katastra ) a to do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej

o vypratanie tejto nehnuteľnosti. Svoj návrh odôvodnila § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 a ods. 2, písm. e, f)
CSP. Uviedla, že predmetná nehnuteľnosť je jej výlučným vlastníctvom, ich manželstvo bolo rozvedené,
napriek tomu obaja žijú v tomto dome a to napriek tomu, že žalovaného žiadala, aby sa vysťahoval,
nakoľko k tejto nehnuteľnosti nemá žiaden právny vzťah, trvalý pobyt mu zrušila dňa 4.4.2019 a tiež má
žalovaný kam odísť bývať. Potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodnila predpokladanou dĺžkou
konania vo veci samej ( o vypratanie nehnuteľnosti, ktorú žalobu mieni podať ) a tým, že vzťahy medzi

nimi nie sú dobré, aj deti sú svedkami ich častých rozporov, navyše tam žijú ako cudzí ľudia, keď každý
z nich má svoj život a aj pre deti by bolo lepšie, keby sa s každým s rodičov stretávali osobitne.

2. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a
navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je

dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu,
na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej
telesnúintegritualeboduševnúintegritusvojímkonanímohrozuje,g)písomne,telefonicky,elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť
nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita

môže byť jej konaním ohrozená. Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.4. Podľa § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.

5. Podľa § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha
veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci
samej.

6. Predbežné opatrenia ( rovnako ako neodkladné opatrenia podľa CSP ) umožňuje rýchle a pružné
riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a
oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Zákon rozlišuje 2 skupiny opatrení a to opatrenia,
ktorýchúčelomjedočasnáúpravapomerovúčastníkovaopatrenia,ktorémajúzaistiťvýkonrozhodnutia,
t.j.uspokojenienárokuužprisúdeného.Takéhotoopatreniasamôžedomáhaťten,ktoaspoňosvedčí,že

mu nárok patrí, pričom jeho nariadením nie je prejudikované konečné rozhodnutie o nároku oprávnenej
osoby, ktoré sa vydáva až po vykonaní príslušného dokazovania vo veci samej. Neodkladné opatrenie
má len zabezpečovací charakter a nemôže vyriešiť to, čo má byť predmetom konania vo veci samej.
Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale len
skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého opatrenie smeruje a či je takéto opatrenie nevyhnutné

pre jeho ochranu t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

7. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

8. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je § 120 ods. 1 prvá veta OSP,

podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto ustanovenie
ustanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ( v tom zmysle, že súd ho za také nepovažuje ).

Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,

spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, 4

Cdo 13/2009 )

9. Vo chvíli, keď žalobkyňa ani len neuvádza žiadne dôvody, skutočnosti a okolnosti, ktoré by
odôvodňovali potrebu rýchlej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami ( resp. uvádza okolnosti, o
ktorých to tvrdí, ktoré však nie sú na to spôsobilé ), neuniesla svoje dôkazné bremeno v tom, že by

preukázala potrebu vydania neodkladného opatrenia, neosvedčila ju a preto súd jej návrhu nevyhovel.
Súd poukazuje na to, že nevzhliadol žiaden z dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia ako
ich predpokladá § 325 ods. 1 veta prvá) CSP, nakoľko žalobkyňa ani len netvrdí, že by boli naplnené
predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 a ods. 2, písm. f) CSP ( t.j.skutočnosť, že by žalovaný bol osobou , ktorá svojím konaním ohrozuje jej telesnú alebo duševnú
integritu ).

10. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa § 257 CSP, keď síce žalovaný v konaní bol
úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na KS Nitra.