Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 3, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010493
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818010493.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich
JUDr. Evy Modoryovej a Vladimíra Pekaru na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. decembra 2018
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Q. R. , nar. XX.XX.XXXX v K.,
trvale bytom K., Š. č. XXX/XX, okres O.,

prechodne bytom O., G. A.. R. č. XXX/XX,

s a

podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry v Prievidzi, sp. zn. 2Pv 217/2017 zo dňa 31. júla 2018, za zločin skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods.1,2 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení

Zákona číslo 204/2013 Z.z., na tom skutkovom základe, že

ako osoba konajúca za daňový subjekt J. C. - A., IČO: XX XXX XXX, miesto
podnikania: O., F. XXX/XX, ktorý vystavoval faktúry predmetnej živnosti jej odberateľom a živnosť riadil
s ústnym súhlasom živnostníčky J. C. a mal tak vedomosť o príjmoch predmetnej živnosti za vykonané
O. služby v zdaňovacom období v roku 2013, pričom bez vedomia J. C. faktúry a príjmy z nich, ktoré

vystavil odberateľom za O. služby v celom rozsahu úmyselne nepriznal a ani neodovzdal účtovníčke
na zaúčtovanie k spracovaniu daňových priznaní na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 a dani z
pridanej hodnoty za 1. štvrťrok - - 4. štvrťrok roku 2013 a v dôsledku toho daňový subjekt
J. C. - A., IČO: XX XXX XXX, miesto podnikania: O., F. XXX/XX, ako ročný platca dane z príjmov
fyzickej osoby (ďalej len DPFO) a ako štvrťročný platca dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH)

- dňa 17.09.2014 elektronicky podal na V. P. E., pobočka O. dodatočné daňové priznanie k DPFO za

obdobie rok 2013, v ktorom priznal príjmy vo výške 28.825,42 eur a výdavky vo výške 31.509,57 eur
a určil si vlastnú daňovú povinnosť vo výške 0,00 eur, pričom v daňovom priznaní si nepriznal všetky
príjmy, ktoré mal v roku 2013 z uskutočniteľných zdaniteľných plnení, nakoľko skutočné príjmy subjektu
boli vo výške 65.900,31 eur, čím skrátil daň na DPFO za obdobie rok 2013 vo výške 6.534,24 eur,

- dňa 25.04.2013 podal na V. Ú. E., pobočka O. daňové priznanie k DPH za obdobie 1. štvrťrok 2013,

v ktorom priznal daň vo výške 1.828,54 eur, uplatnil odpočítanie dane 1.602,58 eur a určil si vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 225,96 eur, pričom v daňovom priznaní si nepriznal celú skutočnú daň
z uskutočniteľných zdaniteľných plnení vo výške 25.470,31 eur, čím skrátil daň na DPH za obdobie
1. štvrťrok 2013 vo výške 3.265,52 eur,

- dňa 25.07.2013 podal na V. Ú. E., pobočka O. daňové priznanie k DPH za obdobie 2. štvrťrok 2013,
v ktorom priznal daň vo výške 1.395,20 eur, uplatnil odpočítanie dane 1.277,58 eur a určil si vlastnú

daňovú povinnosť vo výške 117,62 eur, pričom v daňovom priznaní si nepriznal celú skutočnú daňz uskutočniteľných zdaniteľných plnení vo výške 22.676,17 eur, čím skrátil daň na DPH za obdobie
2. štvrťrok 2013 vo výške 3.140,03 eur,

- dňa 25.10.2013 podal na V. Ú. E., pobočka O. daňové priznanie k DPH za obdobie 3. štvrťrok 2013,
v ktorom priznal daň vo výške 1.295,73 eur, uplatnil odpočítanie dane 1.151,27 eur a určil si vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 144,46 eur, pričom v daňovom priznaní si nepriznal celú skutočnú
daň z uskutočniteľných zdaniteľných plnení vo výške 14.205,20 eur, čím skrátil daň na DPH za obdobie
3. štvrťrok 2013 vo výške 1.545,31 eur,

- dňa 23.01.2014 elektronicky podal na V. Ú. E., pobočka O. daňové priznanie k DPH za obdobie 4.
štvrťrok 2013, v ktorom priznal daň vo výške 1.208,76 eur, uplatnil odpočítanie dane 1.064,75 eur
a určil si vlastnú daňovú povinnosť vo výške 144,01 eur, pričom v daňovom priznaní si nepriznal celú
skutočnú daň z uskutočniteľných zdaniteľných plnení vo výške 12.259,79 eur, čím
skrátil daň na DPH za obdobie 4. štvrťrok 2013 vo výške 1.243,20 eur,

čím tak skrátil DPH spolu za obdobia 1. štvrťrok až 4. štvrťrok roku 2013 vo výške 9.194,06 eur

a celkom tak skrátil daň na DPFO za rok 2013 a na DPH za 1. štvrťrok až 4. štvrťrok roku 2013
vo výške 15.728,30 eur,

o s l o b o d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného Q. C. z
prípravného konania, vypočul splnomocnenkyňu poškodenej strany Ing. Q. I., vypočul svedkyne Ing. V.

M.Ú., J. V. C., N. B., prečítal výpoveď svedka M.Š. Z. z prípravného konania, oboznámil sa so znaleckým
posudkom, s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný Q. C. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, žiadal konať hlavné pojednávanie v jeho
neprítomnosti, z toho dôvodu bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný

v prípravnom konaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že on nikdy nepodnikal na predmetnú
živnosť. Uviedol, že na živnosť podnikala jeho bývalá manželka J. V. C.. Poprel, že by ho jeho bývalá
manželka splnomocnila na to, že by mal konať za živnosť za ňu. Ďalej uviedol, že on bol len odborne
spôsobilá osoba dohliadajúca na koncesovanú viazanú živnosť, on nikdy nezodpovedal za účtovníctvo,
jeho vedenie, ani nič podobné, pretože toto celé riadila jeho bývalá manželka samostatne. Uviedol, že

počas manželstva mali rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 11C 48/2011-11 zo dňa
31. marca 2011 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V prípravnom konaní ďalej uviedol,
aké práce vykonával ako garant odbornosti výkonu O.Ý. A., t.j. že po príchode O. k nim prítomný
zamestnanec urobil objednávku vecí a úkonov podľa požiadaviek klienta, objednávka bola odovzdaná
jeho bývalej manželke. Ďalej uviedol, že osoba, ktorá robila objednávku komunikovala aj o cene a to

podľa cenníka subdodávateľov, faktúry pozostalým vystavovala J. V. C. alebo on. Obžalovaný nepoprel,
že peniaze preberal aj on, resp. jeho bývalá manželka, resp. ten, kto robil objednávku, pričom každý
z týchto osôb vystavoval aj príslušný doklad o prevzatí peňazí, pričom príjmové pokladničné doklady
podpisoval aj on, keď mal čas, avšak všetky peniaze odovzdal do pokladne alebo majiteľke - t.j. jeho
bývalej manželke, ktorá ich dala na účet. Na záver uviedol, že účtovníctvo viedla N. B., doklady na

spracovanie jej nosil on alebo jeho bývalá manželka, daňové priznania k DPFO a k DPH za
rok 2013 robila jeho bývalá manželka s účtovníčkou, pričom jeho bývalá manželka aj daňové priznania
podpisovala.

Splnomocnenkyňa poškodenej strany Ing. Q. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že

v roku 2016 u subjektu J. C. - A. vykonali daňové kontroly na DPFO za rok 2013, pretože im neboli
predložené potrebné doklady, museli podľa pomôcok určiť daň. Zistili, že v podanom daňovom priznaní
nebol uvedený celkový skutočne dosiahnutý príjem zo živnosti, pričom kontrola bola vykonaná na podnet
policajtov Okresného riaditeľstva PZ O. a pri kontrole zohľadnili aj zabezpečené listinné doklady - faktúry
za vykonané O. služby. Ďalej uviedla, že si aj sami zabezpečovali doklady, po ukončení kontroly na

základezistenýchskutočnostídorubiliskrátenúdaň.Akbypriurčenískrátenejdanezohľadniliajvýdavkysubjektu uvedené v daňovom priznaní, tak by skrátená daň na DPFO za rok 2013 bola vo výške
6.534,24 eur, ako splnomocnenkyňa poškodenej strany nárok na náhradu škody neuplatnila. Na záver
svojej výpovede uviedla, že za daňový subjekt J. C. - A. v zmysle živnostenského zákona zodpovedala

pani C., táto nemohla previesť svoje povinnosti na iný subjekt, či už fyzickú alebo právnickú osobu. Pri
vykonávaní kontroly pani C. nikdy neuvádzala, že splnomocnila obžalovaného riadením jej živnosti.

Svedkyňa Ing. V. M. vo svojej výpovedi na hlavom pojednávaní uviedla, že ako kontrolórka u
poškodeného subjektu vykonala kontrolu DPH za 1. štvrťrok až 4. štvrťrok roku 2013 a to u

subjektu J. C. - A., pričom počas kontroly zistila, že subjekt si nepriznal skutočnú daň, ktorú v jednotlivom
období dosiahol, ale v daňových priznaniach uvádzal nižšiu sumu. Ďalej uviedla, že vzhľadom
k tomu, že subjekt nepredložil potrebné doklady, nekomunikoval s kontrolným orgánom, vychádzali pri
určení dane na základe pomôcok a následne potom daňový úrad určil daň, ktorú mal subjekt zaplatiť,
ak by priznal skutočnú daň a príjem.

Svedkyňa J. V. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že podnikala pod obchodným
menom J. C. - A. od roku 2009 a od roku 2010 podnikala spolu s obžalovaným, ktorý mal oprávnenie
podnikať v oblasti O. A.. Uviedla, že obžalovaný zastrešoval činnosť O. A., lebo mal na to papiere. Ďalej
uviedla, že obžalovaný rozhodoval ohľadne jej živnosti o všetkom na základe jej súhlasu, lebo on mal
potrebné papiere na fungovanie O.. Uviedla, že kompletné účtovníctvo im viedla N. B., ktorá sa

poznala s matkou obžalovaného. Uviedla, že všetky doklady svedkyni dával obžalovaný, ona jej nikdy
doklady ako faktúry a podobne nedávala. Ďalej uviedla, že v roku 2011 sa jej s obžalovaným narodila
dcéra a ona nastúpila na materskú dovolenku, pričom na sociálnu poisťovňu aj doložila doklad o tom,
že vrámci živnosti nekoná, že jej živnosť bude riadiť obžalovaný, pričom ona obžalovanému do výkonu
živnosti zasahovala len vtedy, keď obžalovaný potreboval podpísať daňové priznania vypracované N.

B.. Svedkyňa tvrdila, že pokiaľ sa týkalo daňových kontrol v roku 2013 o tom sa dozvedela, avšak ona
nemohla doklady predložiť, pretože tieto mal obžalovaný, čo ona nahlásila aj na Polícii, resp. V. Ú.. Ďalej
uviedla, že predmetné faktúry vystavil obžalovaný alebo ich zamestnanec M. Z., lebo v tom čase nikto
iný nebol v kancelárii. V roku 2013 odovzdával doklady na zaúčtovanie účtovníčke obžalovaný, nevie
prečo neboli všetky zaúčtované, ona faktúry nevyhotovovala, lebo to nevie, úhrady dodávateľom cez

účet robil väčšinou obžalovaný. Väčšina O. bola vyplácaná v hotovosti, peniaze preberal ten, kto bol v
kancelárii a to obžalovaný alebo M. Z., nevedela presne, koľko O. mali za mesiac.

Svedkyňa N. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že od roku 2012 viedla
kompletné účtovníctvo podnikateľskému subjektu J. C.Ž. - A., spracovávala personalistiku, mzdy, aj

daňové priznania na základe podkladov, ktoré jej priniesli buď obžalovaný alebo J. R., pričom poväčšine
chodievali za ňou spoločne, pričom jej doklady nosili obžalovaný alebo J. C., ale sa stalo, že si ona išla
pre doklady do ich firmy sama. Ďalej uviedla, že živnosť bola písaná na J. C., ale podľa jej názoru, všetko
robili spoločne obidvaja. V. O. ona spracovala len podľa dokladov, ktoré jej priniesli, nemala možnosť
skontrolovať, či jej priniesli všetko, ale všetko čo jej priniesli, tak ona zaúčtovala a podľa toho urobila

daňové priznania k DPFO a k DPH. Vypracované daňové priznania k DPFO a k DPH im obidvom ukázala
a následne ho podpísala J. C.Á., keď už mali povinnosť podávať daňové priznanie elektronicky, tak ona
so J. C. pred podaním komunikovala, táto jej všetko potvrdila a ona následne daňové priznanie odoslala
V. úradu. Z jej pohľadu boli daňové priznania spracované správne a to z pokladov, ktoré ona mala k
dispozícii. K výsledkom daňových kontrol sa nevedela vyjadriť, lebo nebola na nich zúčastnená. V roku

2014 J. C. zrušila svoju živnosť, lebo sa pohádala s obžalovaným a boli v rozvodovom konaní. Na
záver svojej výpovede svedkyňa uviedla, že J. C. jej nikdy nepredložila splnomocnenie o tom, že
riadením jej živnosti poverila obžalovaného, ani nikdy jej o tom svedkyňa nehovorila.

Z prečítanej výpovede svedka M. Z. z prípravného konania vyplýva, že v roku 2013 sa zamestnal

v O. obžalovaného, s čím súhlasila aj J. C., on im vypomáhal v kancelárii a pri vybavovaní O.. Faktúry
vždy vystavoval obžalovaný, ak on prevzal peniaze za faktúru, tak ich z kancelárie vzal buď obžalovaný
alebo J. C., jemu to bolo to jedno, lebo boli manželia a nestaral sa do toho. Začiatkom roku 2014, keď
od nich odchádzal to už bolo všetko zlé, lebo si obžalovaný so J. C. robili napriek aj vrámci živnosti a
boli pred rozvodom.

Z prečítaného znaleckého posudku Ing. M. H. - znalkyne z odboru ekonómia na určenie výšky
DPH za jednotlivé štvrťroky roku 2013 vyplýva, že podľa všetkých zabezpečených dokladov - faktúr
vystavených za O. služby, ktoré v danom období skutočne boli vykonané, zaplatené, znalkyňa poposúdení zabezpečených dokladov, ako aj výsledkov daňovej kontroly určila, aká mala byť daňová
povinnosť subjektu na DPH za jednotlivé obdobia, pričom zohľadnila aj uplatnené odpočítania DPH a
priznanú daňovú povinnosť.

V spise sa nachádzajú listinné dôkazy a to daňové priznania k DPFO za rok 2013 a k DPH za 1.
štvrťrok až 4. štvrťrok roku 2013 podané v mene subjektu J. C. - A., živnostenský list, faktúry, protokoly
o určení dane podľa pomôcok. Zo správy A. O., O. O. vyplýva, že J. C. dala písomné vyhlásenie
dňa 26.01.2012, že počas rodičovského príspevku nebude vykonávať žiadnu samostatne zárobkovú

činnosť. Z rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 14P 51/2014-115 zo dňa 16. júna
2015 z č.l. 350-356 vyplýva, že manželstvo obžalovaného Q. C. a svedkyne J. C. bolo dňa 16.06.2015
rozvedené,pričomvnávrhusvedkyňauvádzala,žeichmanželstvoodpočiatkunebolodobréakrozpadu
manželstva došlo v októbri 2013. Z rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 11C 48/2011-11
zo dňa 31. marca 2011 vyplýva, že bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo obžalovaného Q. C. so
svedkyňou J. C..

Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, dospel súd k záveru, že v danom
prípade nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto súd
obžalovaného Q. C. spod obžaloby v zmysle § 285
písm. c) Trestného poriadku oslobodil. Obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti. Z

prevedeného dokazovania nemal súd preukázané, že by sa obžalovaný skutku, ktorý mu je kladený
za vinu dopustil. Na jednej strane obžalovaný počas celého konania tvrdí, že sa trestnej činnosti
nedopustil, na druhej strane len bývalá manželka - svedkyňa J. C. tvrdí, že poverila riadením jej živnosti
obžalovaného, o čom však počas konania nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, či už v písomnej
podobe alebo tvrdenia svedkyne neboli potvrdené ďalšími dôkazmi. Ďalej z prevedeného dokazovania

vyplýva, že živnostenské oprávnenie mala vydané svedkyňa J. C., že táto dávala aj
daňové priznania. Z prevedeného dokazovania ďalej vyplýva, že je síce pravdou, že faktúry vystavoval
obžalovaný, resp. svedok M. Z., ktorí následne aj preberali finančné prostriedky ohľadne vyplatenia
faktúr, avšak ako vyplýva z výpovede svedkyne N. B., svedkyňa J. C. spolu s obžalovaným jej doklady
nosili a všetky doklady ohľadne daňových povinností podpisovala svedkyňa J. C., ktorá jej potom aj

následne poskytla všetko potrebné pre podávanie daňových povinností elektronickým spôsobom. Súd
mal vzhľadom na rozsudok ohľadne rozvodu manželstva preukázané, že manželstvo obžalovaného so
svedkyňou nebolo od počiatku dobré, pričom už za trvania manželstva si zrušili BSM, pričom svedkyňa J.
C. v návrhu uviedla, že už od októbra 2013 došlo k úplnému rozpadu manželstva, že jej tvrdenie, že ona
poverila obžalovaného vedením jej živnosti, súd považoval len za účelové, pretože splnomocnenkyňa

poškodenej strany Ing. Q. I., svedkyňa Ing. V. M. vo svojich výpovediach uviedli, že svedkyňa J. C.
im o takýchto skutočnostiach nič nehovorila. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaný
žiadne daňové priznania nepodpisoval, čo potvrdila svedkyňa N. B., ktorej sama svedkyňa J. C. dala
všetky podklady na to, aby mohla elektronicky podávať za ňu daňové priznania. Pokiaľ prokurátor
opieral svoje tvrdenia na tom, že svedkyňa J. C. poverila obžalovaného vedením živnosti a to na

základe písomného vyhlásenia, ktoré dala dňa 26.01.2012 A. O. v O., že počas rodičovského príspevku
nebude vykonávať žiadnu samostatne zárobkovú činnosť, z tohto písomného vyjadrenia nevyplýva
žiadne poverenie pre obžalovaného riadením živnosti svedkyne J. C.. Súd poukazuje na ustanovenie
§ 2 živnostenského zákona, z ktorého vyplýva, že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná
samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom

dosiahnutia pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho
podniku, zo živnostenského zákona nevyplýva, že živnostník môže niekoho poveriť ohľadom podávania
daňových povinností živnostníka. Z horeuvedených dôvodov teda súd nemal preukázané, že by sa
obžalovaný dopustil trestnej činnosti, resp. neexistuje žiaden priamy, resp. nepriamy dôkaz, že by sa
obžalovaný skutku dopustil. V danom prípade sa jedná len o tvrdenie svedkyne J. C. proti tvrdeniu

obžalovaného Q. C.. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, ako i vykonané dokazovanie, súd zistil, že
nebolo dokázané, že skutku, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa aj obžalovaný dopustil. Sledujúc zásadu
in dubio pro reo, súd obžalovaného Q. C. v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodil, pretože súd nemal preukázané, že práve obžalovaný bol zodpovedný za to, že ako osoba
konajúca za daňový subjekt J. C. - A., IČO: XX XXX XXX, miesto podnikania: O., F. XXX/XX vo väčšom

rozsahu skrátil daň.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu

v Trenčíne.