Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118207084
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118207084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: U. J., K.. XX.XX.XXXX, O. B.
V.R., K. T.. I. Č.. X, právne zastúpenej: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na
ul. Sov. hrdinov č. 163/66, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 451,46 eura, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.11.2018 č.k. 16Csp 125/2018-28
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 200
eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa

23.11.2015 č.k. 9C 229/2015 -45 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu
bezdôvodného obohatenia sumu 451,46 eura. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky súd prvej inštancie žalobu zamietol. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2016 č.k. 17Co 73/2016 - 103.

3. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate

finančných prostriedkov. Žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy nezahrnul všetky
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobilo, že žalobkyňa si musela svoje
práva aktívne uplatňovať podaním žaloby na súde.

4. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z., táto môže, ale aj nemusí zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Pri výklade
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené

ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je
daný. Ani analogicky nemožno aplikovať ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zákon
č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje,že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorým môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi, je potrebná určitá intenzita.

5. Aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že
totomáplniťjednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj
ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno

predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom sa
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

6. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, za primeranú sa považovala suma 200 eur, a to s
ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne, ktorá síce nie je v rovnakej numericky
vyjadrenej výške, avšak ako primerané zadosťučinenie je dôvodná. Účelom priznania primeraného

finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od
nekalých praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu,
pričom žalobkyni už bolo bezdôvodné obohatenie vydané. Súd prvej inštancie preto žalobe v časti
týkajúcej sa sumy 200 eur vyhovel a čo do zvyšku žalobu zamietol.

7. Pokiaľ ide o námietku premlčania, nárok uplatnený žalobkyňou premlčaný byť nemôže, pretože o
bezdôvodnom obohatení bolo právoplatne v prospech žalobkyne rozhodnuté až dňom 09.11.2016. Od
tohto momentu je potrebné počítať plynutie premlčacej lehoty, pričom žaloba bola doručená súdu dňa
21.06.2018, teda nie mimo rámec 3-ročnej premlčacej lehoty.

8. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1, ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola v celom
rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané splnenie

podmienok podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a súčasne záver súdu o výške
priznaného nároku, napriek tomu, že súd neuvádza žiadne konkrétne kritéria a ponecháva priestor na
voľnú úvahu, je nepreskúmateľný a voľna úvaha sa v rozsudku zamieňa za ľubovôľu. Súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

10. Súdom uvádzané skutočnosti nie sú po právnej stránke subsumované pod žiadne zákonné
ustanovenie. Je nedostatkom v postupe súdu, ak po konštatovaní v čom podľa jeho názoru je právo
žalobkyne porušené, automaticky konštatuje, že je daný predpoklad pre rozhodnutie podľa § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. V rozhodnutí chýba medzičlánok a tým je určenie zákonného ustanovenia,

ktoré upravuje konkrétne právo spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené. Až vtedy je možné zvažovať, či
je naplnená hypotéza § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

11.Pokiaľideozáver,žežalovanýmalzneužiťsvojepostavenieanezahrnúťvšetkynáležitostidozmluvy
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, tento s rozsudkom vydaným vo veci 9C 229/2015 Okresného

súdu Prešov nemá nič spoločné.

12. Podstatným pre konanie je jednoznačný skutkový záver o porušení konkrétneho práva spotrebiteľa,
označenie právnej normy, ktorá toto právo upravuje a záver, že ide o ustanovenie určené na ochranu
spotrebiteľa.

13. Nepreskúmateľnou je aj výška priznaného nároku.14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

17. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších

predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby

sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné

zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

18. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

19. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

20. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti

dodávateľom uplatnenému nároku.

21. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo

povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.22. Vo veci 9C 229/2015 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 451,46 eura. Vo vzťahu k tomuto nároku mala v konaní plný úspech. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia k vzniku zmluvy medzi stranami sporu nedošlo pre nedostatok prieniku oferty

s jej prijatím. Žalovaný tak na úkor žalobkyne získal bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho
dôvodu. Právoplatným ukončením konania vo veci 9C 229/2015 Okresného súdu Prešov bol naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od
žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie
bola podaná dňa 21.06.2018, teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba

vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

23. Žalobkyňa sa bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne domohla uloženia
povinnosti žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie.

24. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť

jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradiladodávateľaodnekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne

sa ho nedopustí v takej intenzite. Žalovaný napriek neexistujúcej zmluve inkasoval od žalobkyne
plnenia, ako keby s ňou bol v riadnom vzťahu založenom platnou zmluvou. Takéto konanie žalovaného
nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi
priamo vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov. Žalobkyňa bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu

právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci vydania bezdôvodného
obohatenia, pričom je bez akýchkoľvek pochybností, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa snažil na
úkor žalobkyne získať bezdôvodné obohatenie vo výške 451,46 eura.

25. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 200 eur, tak ako to správne určil súd prvej inštancie. Ide o ani nie polovicu zo sumy 451,46
eura, o ktorú sa chcel bezdôvodne obohatiť žalovaný napriek neexistencii zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi ním a žalobkyňou. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá

jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania
žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyni
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).