Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010493
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010493.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému Q. C., nar. XX.X.XXXX v K., pre
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2 písm.d) Tr.zák., prejednal na verejnom
zasadnutí dňa 16. júla 2019 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza podané v neprospech
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. decembra 2018, sp. zn. 1T/95/2018

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. decembra 2018, sp. zn. 1T/95/2018, bol obžalovaný Q.
C. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi,
sp. zn. 2Pv 217/2017 zo dňa 31. júla 2018, zo skutku právne posúdeného ako zločin skrátenia dane

a poistného podľa § 276 ods.1, 2 písm. d) Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom
základe, že

ako osoba konajúca za daňový subjekt J. C. - SUSAN, IČO: 44 651 767, miesto
podnikania: Prievidza, Urbánkova 904/23, ktorý vystavoval faktúry predmetnej živnosti jej odberateľom
a živnosť riadil s ústnym súhlasom živnostníčky J. C. a mal tak vedomosť o príjmoch predmetnej živnosti

za vykonané pohrebné služby v zdaňovacom období v roku 2013, pričom bez vedomia J. C. faktúry a
príjmy z nich, ktoré vystavil odberateľom za pohrebné služby v celom rozsahu úmyselne nepriznal a
ani neodovzdal účtovníčke na zaúčtovanie k spracovaniu daňových priznaní na dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2013 a dani z pridanej hodnoty za 1. štvrťrok - - 4. štvrťrok roku 2013 a v dôsledku
toho daňový subjekt J. C. - SUSAN, IČO: 44 651 767, miesto podnikania: Prievidza, Urbánkova 904/23,
ako ročný platca dane z príjmov fyzickej osoby (ďalej len DPFO) a ako štvrťročný platca dane z pridanej

hodnoty (ďalej len DPH)

- dňa 17.09.2014 elektronicky podal na Daňovom rade Trenčín, pobočka Prievidza dodatočné daňové
priznanie k DPFO za obdobie rok 2013, v ktorom priznal príjmy vo výške 28.825,42 eur a výdavky vo
výške 31.509,57 eur a určil si vlastnú daňovú povinnosť vo výške 0,00 eur, pričom v daňovom priznaní si
nepriznal všetky príjmy, ktoré mal v roku 2013 z uskutočniteľných zdaniteľných plnení, nakoľko skutočné

príjmy subjektu boli vo výške 65.900,31 eur, čím skrátil daň na DPFO za obdobie rok 2013 vo výške
6.534,24 eur,
- dňa 25.04.2013 podal na Daňovom úrade Trenčín, pobočka Prievidza daňové priznanie k DPH za
obdobie 1. štvrťrok 2013, v ktorom priznal daň vo výške 1.828,54 eur, uplatnil odpočítanie dane 1.602,58
eur a určil si vlastnú daňovú povinnosť vo výške 225,96 eur, pričom v daňovom priznaní si nepriznal celú
skutočnú daň z uskutočniteľných zdaniteľných plnení vo výške 25.470,31 eur, čím skrátil daň na DPH

za obdobie 1. štvrťrok 2013 vo výške 3.265,52 eur,- dňa 25.07.2013 podal na Daňovom úrade Trenčín, pobočka Prievidza daňové priznanie k DPH za
obdobie 2. štvrťrok 2013, v ktorom priznal daň vo výške 1.395,20 eur, uplatnil odpočítanie dane 1.277,58
eur a určil si vlastnú daňovú povinnosť vo výške 117,62 eur, pričom v daňovom priznaní si nepriznal

celú skutočnú daň z uskutočniteľných zdaniteľných plnení vo výške 22.676,17 eur, čím skrátil daň na
DPH za obdobie 2. štvrťrok 2013 vo výške 3.140,03 eur,

- dňa 25.10.2013 podal na Daňovom úrade Trenčín, pobočka Prievidza daňové priznanie k DPH za
obdobie 3. štvrťrok 2013, v ktorom priznal daň vo výške 1.295,73 eur, uplatnil odpočítanie dane 1.151,27

eur a určil si vlastnú daňovú povinnosť vo výške 144,46 eur, pričom v daňovom priznaní si nepriznal
celú skutočnú daň z uskutočniteľných zdaniteľných plnení vo výške 14.205,20 eur, čím skrátil daň na
DPH za obdobie 3. štvrťrok 2013 vo výške 1.545,31 eur,

- dňa 23.01.2014 elektronicky podal na Daňovom úrade Trenčín, pobočka Prievidza daňové priznanie k
DPH za obdobie 4. štvrťrok 2013, v ktorom priznal daň vo výške 1.208,76 eur, uplatnil odpočítanie

dane 1.064,75 eur a určil si vlastnú daňovú povinnosť vo výške 144,01 eur, pričom v daňovom priznaní
si nepriznal celú skutočnú daň z uskutočniteľných zdaniteľných plnení vo výške 12.259,79
eur, čím skrátil daň na DPH za obdobie 4. štvrťrok 2013 vo výške 1.243,20 eur,

čím tak skrátil DPH spolu za obdobia 1. štvrťrok až 4. štvrťrok roku 2013 vo výške 9.194,06 eur

a celkom tak skrátil daň na DPFO za rok 2013 a na DPH za 1. štvrťrok až 4. štvrťrok roku 2013 vo
výške 15.728,30 eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o

oslobodení obžalovaného Q. C., t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor sa v písomnom odôvodnení
odvolania nestotožnil s argumentáciou okresného súdu vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných dôkazov
a ani s jeho záverom o oslobodení obžalovaného. Poukázal na jednotlivé dôkazy vykonané okresným
súdom a namietal správnosť ich hodnotenia s poukazom na to, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa
predovšetkým nedostatočne prihliadal na to, že pri obžalovanom zločine je nerozhodné, či páchateľ

takého skutku je alebo nie je aj subjektom predmetnej dane. Práve len u obžalovaného došlo k spojeniu
všetkých zákonných znakov žalovaného zločinu a okresným súdom uvádzaná absencia písomného
splnomocnenia živnostníčky, aby v jej mene konal obžalovaný, nemá na posúdenie danej veci vplyv.
Jedine obžalovaný vedel, aký celkový príjem mala živnosť v danom zdaňovacom období, vystavil, resp.
vedel o všetkých vystavených faktúrach a na ich základe vedel o všetkých prijatých peniazoch zo

živnosti, pričom úmyselne účtovníčke neodovzdal všetky faktúry, ktoré boli v danom zdaňovacom období
vystavené a zatajil, že mali aj ďalšie príjmy podľa faktúr, ktoré on na zaúčtovanie neodovzdal, hoci od
účtovníčky následne vedel aké príjmy, výdavky a aká daňová povinnosť z predložených (nie úplných)
dokladov pre živnostníčku podľa daňového priznania vyplýva. Obžalovaný pritom konal jedine v úmysle,
aby živnosti bola určená nižšia daň ako v skutočnosti mala byť. Takéto konanie obžalovaného nebolo

svedkyni J. C. (na ktorú bola evidovaná živnosť) známe, pretože v tom čase bola na materskej dovolenke
a do každodenného chodu živnosti ani do obehu dokladov a peňazí v jej rámci nezasahovala, pretože
sa o to všetko podľa vzájomnej dohody mal starať obžalovaný. Aj svedkyňa B., účtovníčka predmetnej
živnosti, vypovedala, že obžalovaný sa do daňových vecí rozumel a preto tieto veci riešila s ním aj
vtedy, keď tam bola prítomná svedkyňa J. C., ktorá tomu nerozumela. Z vykonaného dokazovania je

preto podľa prokurátora zrejmé, že obžalovaný vedel aké príjmy živnosť dosahovala, tieto úmyselne
nepriznal v ich skutočnej výške pred účtovníčkou s cieľom, aby boli podané daňové priznania s nižšou
daňovou povinnosťou. Rozdielnosť osoby obžalovaného od živnostníčky, ktorá bola subjektom dane
je nerozhodná, keďže bolo dostatočne preukázané úmyselné konanie obžalovaného vo vzťahu k
stíhanému zločinu. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý

rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.

d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Obhajca obžalovaného Q. C. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 1. apríla 2019, vykonal
dňa 16. júla 2019 verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por.,
ktorý naviac neúčasť na odvolacom konaní ospravedlnil a súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia

v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a
treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o
výpovede obžalovaného Q. C., o svedecké výpovede T.. V. M., J. V. C., N. B. i M. Z., splnomocnenkyne

poškodenej strany T.. Q. I., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku T.. M. H.,
znalkyne z odboru ekonómie a o listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich
podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým
zisteniamaprávnymzáveromuvedenýmvnapadnutomrozsudku.Tietosvojeskutkovézisteniaaprávne
závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v

napadnutomrozsudkuapritompresvedčivovysvetlil,oktoréskutočnostioprelsvojezáveryooslobodení
obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného Q. C. spod obžaloby podľa
§ 285 písm. c) Tr. por. pre skutok uvedený v obžalobnom návrhu a kvalifikovaný ako zločin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods.1, 2 písm. d) Trestného zákona z dôvodu, že nebolo dokázané, že
tento skutok spáchal obžalovaný Q. C., je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a

to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené
na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa

vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol
žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný Q. C. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak
podľa druhej, prezentovanej popierajúcimi výpoveďami obžalovaného Q. C. v prípravnom konaní i na
hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa a potvrdzovanej aj dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého
stupňa na hlavnom pojednávaní a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku,

sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal spôsobom uvedeným v obžalobe a obžalovaný
ho teda nespáchal. Vykonané dôkazy pritom nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa
vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné
spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom,
ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený

na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na
pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval
v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z
nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného i výpovede súdom prvého stupňa uvedených
svedkov na hlavnom pojednávaní, ako aj znalecké zistenia a z nich vyvodené závery pripúšťajú aj

druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej žalovaný skutok obžalovaný nespáchal.
Dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný
skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho aj obžalovaný Q. C. mohol
spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového
riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom

uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine.

Zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu je dostatočne zrejmé, že okolnosť, podľa ktorej bol riadením
živnostidaňovéhosubjektuJ.C.-SUSANsmiestompodnikaniaPrievidza,Urbánkova904/23,poverenýobžalovaný, ktorý mal vystavovať faktúry predmetnej živnosti jej odberateľom a živnosť riadiť len na
podklade ústneho súhlasu, tvrdila len svedkyňa J. C., ktorá jediná mala vydané živnostenské oprávnenie
s povinnosťou podávania daňových priznaní a ktorá pritom aj spolu s obžalovaným všetky doklady

ohľadne daňových povinností aj poskytovala, pričom nielen podľa výpovede svedkyne J. C., ale aj z
listinných dôkazov je zrejmé, že vzájomné vzťahy obžalovaného a svedkyne J. C. ako jeho bývalej
manželky boli dlhodobo vážne narušené a k úplnému rozpadu ich manželstva došlo už v októbri 2013.
Z tohto pohľadu je preto potrebné výpoveď svedkyne J. C. považovať za tendenčnú so snahou poškodiť
obžalovanému, ku ktorému mala v inkriminovanej dobe už jednoznačne preukázaný negatívny vzťah a

zároveň seba samú vyviniť z možného aj trestnoprávneho postihu. Odvolacie námietky prokurátora v
uvedenom smere nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností

skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a podľa § 285 písm. c) Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio
pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por
prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti,
trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a

potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho
záver o oslobodení obžalovaného Q. C. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a

právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej
podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než ako
to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané
dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného
vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť

súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť,
že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a
uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už
bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými
vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods.

12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo
vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.