Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116208710
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116208710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Ing. D. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. S. V. XXX/XX, XXX XX B., zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so
sídlom Y. V. XXX/XX, XXX XX B., proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu
1, 010 01 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpené JUDr. Teréziou Ďatkovou, advokátkou, so sídlom H. XXX/
XX, XXX XX . B., o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
14C/59/2016-171 zo dňa 14. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/59/2016-171 zo dňa 14. februára 2017

p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu doručenú konajúcemu súdu dňa 01.04.2016,
ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku zabezpečiť uverejnenie ospravedlnenia na internetovom portáli www.zilinak.sk v znení uvedenom v žalobe a pre prípad nesplnenia uloženej povinnosti, žiadal
zabezpečiť jeho zverejnenie žalobcom na náklady žalovaného (veta prvá výroku). Súčasne rozhodol o

trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu (veta
druhá výroku).
2. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, pri aplikácii ustanovení § 11, § 12 ods. 1 až 3 a
§ 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), okresný súd dospel k záveru, že samotnou
výzvou prezentovanou orgánmi mesta a volenými zástupcami občanov, alebo aj jej zverejnením na
portáli zilinak.sk (internetovom spravodajskom portáli informujúcom o dianí v Meste Žilina, ktorého
prevádzkovateľom nie je mesto) dňa 23.02.2016, nedošlo k neprimeraným zásahom do osobnostných

práv žalobcu, pretože výzva bola vyjadrením legitímnych zástupcov občanov k riešeniu verejných otázok
bez toho, aby vyjadrením obsahu došlo k uvádzaniu nepravdivých či fabulovaných skutočností, a preto
žalobu zamietol.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd sa dôsledne zaoberal charakterom
subjektov žalobcu a žalovaného. Zo záznamov na spravodajských portáloch, v periodikách,
portáloch youtube.com, mal okresný súd preukázané, že žalobca sa vyjadruje k záležitostiam mesta,
ako aj vzájomným nárokom a riešeniu vzájomných vzťahov, pričom je podnikateľsky činný vo vzťahu

k Mestu Žilina, s ktorým zdieľa viaceré aktivity (najmä v spojení s výstavbou parkovacieho domu pre
Žilinskú parkovaciu spoločnosť, s.r.o., ale aj v súvislosti s predajom športovej haly tzv. “korytnačky“).
Súd vychádzal z toho, že žalobca koná vo vzťahu k záležitostiam Mesta Žilina, preto ide o otázky
a záujem celého mesta, a všetky okolnosti týkajúce sa týchto otázok je potrebné považovať za veciverejného záujmu a osobu žalobcu za osobu verejného záujmu. Žalovaný je subjekt, ktorý zastupuje
občanov s pobytom na území mesta, a teda legitímne rieši otázky verejného záujmu. Z uvedenej
charakteristiky, keď žalobca je nositeľom práva na súkromie a práva na ochranu dobrého mena, avšak

v súvislosti s charakterom a rozsahom podnikateľských aktivít, je osobou verejného záujmu, ktorá pri
svojich podnikateľských aktivitách musí zniesť určitú mieru mediálneho záujmu, konfrontácie a kritiky
a žalovaný je samosprávnou jednotkou spravujúcou spoločné veci v interakcii s aktivitami žalobcu, je
oprávnený vyjadriť svoj postoj a názory, dochádza k stretu vzájomných práv.
4. Kolíziu práva na informácie (týkajúcich sa otázok verejného záujmu) a práva na ochranu osobnosti

žalobcu okresný súd vyhodnotil s použitím testu proporcionality pozostávajúceho z troch krokov: test
vhodnosti, nevyhnutnosti a proporcionality, t.j. úmery zachovania jedného práva k obmedzeniu druhého
práva.
5. Vo vzťahu k posúdeniu dôležitosti cieľa okresný súd uviedol, že medzi stranami sporu prebiehala
diskusia a výmena návrhov s ohľadom na vrátenie, resp. spätné odkúpenie športovej haly „korytnačka“
do vlastníctva mesta, pričom zo strany poslancov boli predkladané, resp. podporované viaceré návrhy

žalobcu.Obchodnéproblémyavzájomnúkomunikáciuaspoluprácustránsporuriešiajosobitnákomisia
na mestskom úrade, pričom k problémom a spolupráci sa vyjadroval v periodikách a diskusiách aj sám
žalobca(rozhovorvtýždenníkuVečerníkzodňa19.06.2014,vdiskusiiOZprotikorupciidňa20.01.2016),
rovnako to platí aj k Žilinskej parkovacej spoločnosti, s.r.o.
6. Okresný súd posúdil výzvu adresovanú žalobcovi (vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáha nárokov)

z viacerých hľadísk. Primárne uviedol, že sa nejedná o čisto skutkové tvrdenie o dlhoch, či platobnej
nespôsobilosti žalobcu zverejnené tomu zodpovedajúcim spôsobom, napr. na zozname dlžníkov či
neplatičov, ale skôr sa jedná o kritiku konania obchodných spoločností, kde žalovaný má účasť, tieto
obchodné spoločnosti užívajú majetok žalovaného alebo sú v ekonomickom prepojení na žalovaného,
teda skôr sa jedná o určitý spôsob kritiky ako skutkových oznámení. Zdôraznil, že sa jedná o uznesenie

Mestského zastupiteľstva Mesta Žilina č. 22/2016 zo dňa 24.02.2016 (schválené poslancami Mestského
zastupiteľstva v Žiline dňa 15.02.2016), ktoré sa samo o sebe zverejňuje, resp. musí byť verejne
prístupné, preto jeho zverejnenie na spravodajskom portáli (zilinak.sk), nie je osobitne podstatné pre
jeho šírenie. Takáto výzva je legitímnym postojom k uplatňovaniu práv a záujmov. Súd preto považoval
uvedenie údajov o pohľadávkach a záväzkoch žalobcu za legitímne, zodpovedajúce sledovanému účelu

usporiadaniavzájomnýchvzťahov,kdevýzvadostatočnevyjadrilapodmienkyavôľuautorovpreriešenie
nastolených problémov mesta, a tým aj jeho občanov a prispela k riešeniu verejných záležitostí.
7. Súčasne konajúci súd zobral do úvahy, že žalobca bol žiadaný o súčinnosť pri riešení vzťahov bez
toho, aby bolo uvedené, že úhrady má vykonať on sám, teda že on sám by bol dlžník. Výzva smerovala k
legitímnemu cieľu a informácie v nej použité mali reálny základ. V nadväznosti na úmeru zachovania čo

najväčšieho pomeru medzi zachovaním práva na slobodu prejavu vo vzťahu k čo najmenšiemu zásahu
do osobnostných práv (najmä dobrého mena a ochrany súkromia) neznamená výzva výrazný nepomer k
dotknutým právam žalobcu. Nepochybne zverejnenie takejto výzvy neprispelo k nadobudnutiu či zmene
rozsahu práv, ale jednoznačne sa jedná o reakcie a vyjadrenie názoru poslancov na riešenie otázok
verejného záujmu, preto mu nemožno odoprieť primeranú mieru opodstatnenosti. Samotné zverejnenie

názorov nezasahuje výrazne do súkromnej sféry žalobcu, pretože jeho osoby sa dotýka nepriamo
len ako osoby ovládajúcej určité portfólio spoločností s vlastnými záujmami. Poslanci mestského
zastupiteľstva vychádzali z verejne dostupných informácií, ako aj informácií, že napriek predaju
parkovacieho domu spoločnosťou Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. pre potreby Obchodného centra
Mirage, v ktorej je Mesto Žilina spoločníkom, nedošlo k prerozdeleniu výnosu z predaja z kúpnej ceny

5.825.000,00 Eur bez DPH; že mesto eviduje voči Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. dlžnú sumu z
titulu neuhradených faktúr v sume 599.450,13 Eur k 10.02.2016; z údajov, že spoločnosť SIRS - Project,
a.s. má daňový nedoplatok na dani z nehnuteľnosti vo výške 50.223,52 Eur a spoločnosť MIRAGE
SHOPPING CENTER, a.s. užíva zastavané pozemky bez platného právneho dôvodu. Pre uvedené
konštatovania nie je nevyhnutné uvedenie a opis celého deja, pretože už len zo samotnej výzvy vyplýva,

že sa jedná o neuspokojené požiadavky Mesta Žilina voči iným osobám, ktorých názor na dôvodnosť
či nároky môže byť rozdielny. Takéto tvrdenie má svoj racionálny základ, vychádza z objektívneho
stavu a nedochádza ním k fabulácií či zavádzaniu a je logické, že pri strete vzájomných požiadaviek
môže mať každá zo strán inú predstavu vo vzťahu k svojim právam a povinnostiam. Podstatné je aj
to, že skutkové tvrdenia sa netýkajú priamo činnosti žalobcu, ale spoločností, ktoré sú považované za

jeho portfólio, resp. ním ovládané. Súd poukázal aj na skutočnosť, že ak žalobca žiadal zabezpečiť
uverejnenie ospravedlnenia na internetovom portály za to, že bez súhlasu žalobcu boli uvedené
nepravdivé informácie, týkajúce sa jeho osoby a podnikateľskej činnosti, čím malo dôjsť k nezákonnému
zásahu do ústavou chránených osobnostných práv, okresný súd vzhľadom na prezentované názory vodôvodnení rozhodnutia nedospel k záveru o úplnej nedôvodnosti uvedených údajov (nepravdivosti či
skresľovaní údajov) ako podmienky takéhoto rozhodnutia. Súčasne uviedol, že nepravdivé informácie sa
musia vzťahovať výhradne k osobe žalobcu a nie k iným osobám. Vzhľadom k uvedenému súd uzavrel,

že samotou výzvou alebo aj jej zverejnením na portály zilinak.sk nedošlo k neprimeraným zásahom do
práv žalovaného, pretože výzva bola vyjadrením legitímnych zástupcov k riešeniu verejných otázok bez
toho, aby vyjadrením obsahu došlo k uvádzaniu nepravdivých či fabulovaných skutočností, a preto do
práv žalobcu nebol zo strany žalovaného taký zásah, aby bolo dôvodné požadovať ospravedlnenie a
žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a úspechu dosiahnutého stranami sporu v
konaní.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho

konania. V dôvodoch podaného opravného prostriedku žalobca uviedol, že tento spor je sporom sui
generis, kde na základe zisteného skutkového stavu musí právny názor zaujať predovšetkým súd, čo
znamená, že pôjde o subjektívne vyhodnotenie právneho stavu. V danom prípade stoja proti sebe
dve zo základných práv, a to právo na slobodu prejavu, (ktorým žalovaný šikovne odôvodňuje podľa
žalobcu nedovolenú kritiku) a právo na česť, ktorá v sebe subsumuje právo na súkromie. Nestotožnil

sa so záverom súdu, že je osobou verejne známou, pretože nepôsobí vo verejnom sektore, resp.
nepôsobí verejne. Judikatúra pojem verejne známa osoba spája s osobou politika s celoštátnou, resp.
miestnou pôsobnosťou, ďalej za takéto osoby považuje sudcov, advokátov, prokurátorov, čakateľov,
osoby zo showbiznisu, voči ktorým sa miera slobody prejavu posúva. Avšak v jeho prípade, súkromného
podnikateľa, je potrebné použiť kritériá ako pre akúkoľvek inú osobu. Každé zníženie ochrany osobnosti

musí byť riadnym spôsobom odôvodnené verejným záujmom. V tejto súvislosti poukázal na oznámenie
o vykonávaní neodkladných zabezpečovacích prác, ktoré vydal Stavebný úrad Mesta Žilina pod ČS:
3764/2017-127-2017-OSP-VL dňa 01.03.2017, v ktorom žalovaný (stavebný úrad) nevydal súhlas k
vykonaniu oznámených a neodkladných zabezpečovacích prác, čo odôvodnil tým, že stavebný úrad
môže vlastníkovi stavby nariadiť vykonanie zabezpečovacích prác len vo verejnom záujme. Týmto

rozhodnutím žalovaný potvrdil, že žalobca je súkromnou osobou. U uvedeného vyplýva, že žalovaný vo
vzťahu k žalobcovi rozhoduje podľa subjektívneho uváženia a jednotlivé ustanovenia zákona ohľadom
toho, či ide o verejnú osobu alebo súkromnú, si prispôsobuje podľa svojej potreby.
10. Žalobca sa nestotožnil so záverom, že predmetná výzva bola iba kritikou konania žalobcových
obchodných spoločností. Uverejnené informácie tak, ako boli podané v príslušnej výzve, boli osobnými

údajmi. Poukázal, že výzva mesta bola adresovaná podnikateľovi Ing. D. V.. Ak podľa názoru
okresného súdu mala byť predmetná výzva kritikou, nebola by kritikou oprávnenou, pretože nespĺňa jej
kritériá (pravdivé východiskové predpoklady a uvedenie konkrétnych skutočností; uvedenie konkrétneho
obsahu). Preto ide o nástroj neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu. Zo spôsobu
koncipovania textu výzvy vyplýva, že ide o vymenovanie podlžností a výzvu na ich úradu. Preukázanie

tvrdených faktov a ich pravdivosť je európskym ústavným štandardom. Preto nie je možné poskytnúť
ochranu kritike a faktom o akejkoľvek, a to ani verejne známej osobe, ktoré nie sú pravdivé, nieto
ešte o osobe, ktorá tento štatút nepožíva. V tomto smere poukázal na príslušnú judikatúru. Opätovne
sa vyjadril k jednotlivým bodom uvedeným v článku (dlhom Žilinskej parkovacej spoločnosti, s.r.o.; k
daňovému nedoplatku spoločnosti SIRS-Project, a.s., spoločnosti MIRAGE SHOPPING CENTER, a.s.)

obdobne ako v priebehu konania. Zdôraznil, že údaje o finančnej situácii sú osobnými údajmi a dotýkajú
sa predovšetkým ekonomickej identity osoby. Zverejňovanie osobných údajov bez právneho základu
je v rozpore so Zákonom o ochrane osobných údajov. Nie je bežnou praxou, aby akékoľvek mestské
zastupiteľstvo v SR voči svojim dlžníkom uverejňovalo takéto výzvy aj na spravodajských portáloch.
Navyše v danom prípade bola výzva adresovaná výslovne fyzickej osobe a nie konkrétnym právnickým

osobám, ktorých sa uvedená výzva týkala. Spravodajský portál www.zilinak.sk
je sledovaný obyvateľmi Mesta Žilina, čím si žalovaný zabezpečil, aby sa k uvedenej výzve dostal čo
najväčšíichpočet.Zdôraznil,žeinformáciezverejnenévovýzveniesúpravdivýmiinformáciami,nakoľko
spomínané „dlhy“, ktoré údajne má žalobca uhradiť žalovanému, nie sú judikovanými dlhmi, ale zatiaľ sa
jedná o sporné pohľadávky, o ktorých nebolo do dnešného dňa súdnou cestou právoplatne rozhodnuté.

V tomto smere použil argumentáciu uvedenú v žalobe. Konanie poslancov mestského zastupiteľstva
nemožno ospravedlňovať tým, že nie sú osobami s odbornými znalosťami, a preto možno od nich
požadovať len primeranú mieru odbornosti a kritičnosti k predkladaným návrhom, ako uviedol súd. Ide o
objektívnu zodpovednosť a vyvinenie v dôsledku nedostatočnej odbornosti nepostačuje. Poslanci majúkonať pri výkone svojej funkcie s náležitou odbornou starostlivosťou a pred vydaním uznesenia a jeho
uverejnením na internetovej stránke, si majú overiť pravdivosť zverejňovaných informácií, definovanie
vlastníckych štruktúr a účasti v dozorných a štatutárnych orgánoch (zistiteľných a overiteľných v

obchodnom registri). Rovnako sa to týka výšky dlhov ako informácii zásadného charakteru, ktoré sú
spôsobilé navodiť v spoločnosti dojem, že žalobca nie je platobne schopným dlžníkom voči mestu.
Súd nevzal do úvahy, že vo výzve podané nepravdivé informácie majú tendenciu poškodiť žalobcu
ako podnikateľa nielen v jeho podnikateľskej sfére, ale aj vo vzťahu k bankám, kde je opätovne
vytváraný názor, že je dlžníkom voči samospráve, čím dochádza k podstatnému znižovaniu jeho

spoločenského kreditu. Súdna prax vo vzťahu k tlači opakovane judikovala, že tlač pri zachovaní práva
na šírenie informácií nepožíva neobmedzenú slobodu, čo v podstate je možné analogicky aplikovať aj na
konanie poslancov. Zotrval na tom, že predmetná výzva bola spôsobilá zasiahnuť do jeho osobnostných
práv, bol postavený do pozície nezodpovedného, neseriózneho podnikateľa, ktorý je večným dlžníkom
žalovaného.NavyšežalobcapodnikáabývavB.,kdeanonymitajeoveľamenšiaaspoločenskákontrola
intenzívnejšia. Žalobca ako pomerne významný podnikateľ má zodpovedné postavenie, či už medzi

podnikateľmi, ale aj samotnou spoločnosťou a uvedením jeho mena do výzvy, v ktorej sa naznačuje, že
jeho spoločnosti, a teda on ako osoba majúca v nich majetkovú účasť, sú neplatičmi, môže podstatným
spôsobom nalomiť dôveru jeho terajších, ale aj budúcich obchodných partnerov. Poukázal na rozsudok
NS ČR sp.zn. 30Cdo/2232/2006, z ktorého vyplýva, že ak je konkrétna osoba prezentovaná aspoň
niektorým z jej charakteristických znakov (v tomto prípade meno a priezvisko) spájaná s kritizovanou

alebo odsudzovanou činnosťou, ide pravidelne o zásah do práva na česť a dôstojnosť takejto osoby.
V danom prípade neboli splnené podmienky pre posúdenie daného článku ako legitímnej kritiky, resp.
hodnotenie osoby. Má za to, že bežný čitateľ musí vyvodiť z tohto textu dve zásadné informácie, a to
že žalobca neplatí svoje dlhy a kým nezaplatí nebude s ním mesto obchodovať. Preto ide o slobodu
prejavu v nedovolenej a nezákonnej forme. Skutočnosť, že výzva už nie je uverejnená, neznamená, že

nezasiahla do práv žalobcu a z komentárov pod výzvou je zrejmé, že už spoľahlivo ovplyvnila názor na
žalobcu u jeho občanov. Uviedol, že nie je podstatné, či tieto informácie boli už v minulosti v akejkoľvek
modifikovanej podobe, uverejnené žalobcom alebo inými médiami a dokonca ani to, či tieto informácie
boli pravdivé (čo neboli). Dôležité je, že sa jednalo o také informácie súkromného charakteru, ktoré
žalovaný nemal právo bez súhlasu žalobcu uverejniť.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobca nevymedzil v odvolaní žiaden relevantný odvolací dôvod, pre
ktorý by bolo možné označiť rozsudok za nesprávny. Súd prvej inštancie sa v rozsudku vysporiadal

so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu, na správne zistený skutkový stav správne aplikoval
právo a rozsudok odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Z obsahu podaného odvolania nie je
možné vyvodiť, v čom spočíva žalobcom tvrdená chybná aplikácia práva na zistený skutkový stav.
Nijakým spôsobom nerozporuje závery súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel na základe vykonaného
testu proporcionality. V podstate opakovane uvádza svoju argumentáciu v konaní, že je súkromným

podnikateľom,doktoréhoosobnostnýchprávbolozostranyžalovanéhoneoprávnenezasiahnuté.Podľa
názoru žalobcu výzva poslancov Mestského zastupiteľstva Mesta Žilina ho nepravdivo označuje za
neplatiča, resp. večného dlžníka žalovaného, ktorý ak svoje dlhy nezaplatí, nebude s ním žalovaný
obchodovať, pričom informácie obsiahnuté vo výzve sú informáciami o finančnej situácii žalobcu, ktoré
sú osobnými údajmi, na uverejnenie ktorých žalobca neudelil žalovanému súhlas. Predmetné informácie

sú podľa názoru žalobcu spôsobilé znížiť dôveru jeho obchodných partnerov, na čom nič nemení
ani ich uverejnenie zo strany žalobcu v minulosti. Žalobca v rámci svojej argumentácie odkazuje na
judikáty, ktoré podľa názoru žalovaného nie je možné použiť na prejednávanú vec a obsah oznámenia
žalovaného k vykonávaniu neodkladných zabezpečovacích prác na konkrétnej stavbe je vo vzťahu k
prejednávanej veci absolútne irelevantný a nijako s ňou nesúvisí. Z podaného odvolania tak možno

usudzovať na jediný dôvod, pre ktorý žalobca napáda rozsudok, ktorým je skutočnosť, že súd prvej
inštancie nerozhodol podľa jeho predstáv, nie je to však žiaden legitímny odvolací dôvod. Tvrdenie
žalobcu, že nie je verejne známou osobou podporené odpoveďou stavebného úradu, boli dovedené
ad absurdum. Ak podľa predloženej odpovede malo ísť o realizáciu predmetných (stavebných) prác
v súkromnom záujme, nemá to žiaden vplyv na postavenie žalobcu ako verejne známej osoby, inak

povedané, verejne známa osoba nekoná vždy len vo verejnom záujme. V prejednávanej veci však
jednoznačne išlo o veci verejné, čo žalovaný v konaní preukázal i aktivitami ohľadom spätného predaja
športovej haly tzv. korytnačky žalovanému, podmienkou ktorého malo byť vysporiadanie záväzkov
obchodných spoločností, v ktorých má účasť žalobca vo vzťahu k žalovanému. Aktivity žalobcu vovzťahu k žalovanému sú už niekoľko rokov pod drobnohľadom obyvateľov Mesta Žilina a potvrdili to
i samotné vyjadrenia žalobcu v podanom odvolaní, v ktorom uvádza, že má zodpovedné postavenie
medzi podnikateľmi i v spoločnosti a práve na verejné vystupovanie žalobcu v Občianskom združení

Proti korupcii dňa 20.01.2016, reagovali poslanci Mestského zastupiteľstva Mesta Žiliny predmetnou
výzvou, ktorú prijali formou uznesenia na mestskom zastupiteľstve dňa 15.02.2016. Poukázal i na nález
Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 453/03, v zmysle ktorého vecou verejnou je nielen všetka agenda
štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, napr. činnosť politikov,
úradníkov; vecou verejnou je aj umenie, vrátane novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej všetko, čo

na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu a majú byť verejne posudzované.
Podotkol, že žalobca sa v minulosti uchádzal aj o výkon verejnej činnosti, keď kandidoval na post
poslanca Mestského zastupiteľstva v Meste Žilina v roku 2006. Vzhľadom na žalovaným vznesenú
námietku nedostatku vecnej legitimácie, (keďže žalobca nepreukázal, že to bol práve žalovaný, ktorý
predmetnú výzvu na spravodajskom portáli uverejnil), súd konštatoval, že šírenie predmetnej výzvy
na predmetnom portáli už nebolo osobitne podstatné, ak bola predmetná výzva obsahom uznesenia

poslancov mestského zastupiteľstva, ktoré sa samo o sebe uverejňuje. Preto sa súd prvej inštancie
zaoberal obsahom predmetnej výzvy. Žalobca v podanom odvolaní v podstate uviedol, že samotné
uverejnenie uznesenia mestského zastupiteľstva, ktoré obsahovalo predmetnú výzvu, nepociťoval
ako zásah do jeho osobnostných práv, ale za zásah do jeho osobnostných práv považoval práve
uverejnenie predmetnej výzvy na spravodajskom portáli. Vzhľadom na to žalovaný zotrval na vznesenej

námietke nedostatku vecnej legitimácie a žalobu voči nemu považuje za nedôvodnú. Poukázal aj
na rozporuplnosť vymedzeného zásahu do osobnostných práv žalobcom, ak na jednej strane tvrdí,
že boli uvedené informácie týkajúce sa jeho osoby bez jeho súhlasu a na druhej strane, že išlo o
informácie nepravdivé. Z dokazovania vyplynulo, že to bol práve žalobca, ktorý deklaroval ochotu
vysporiadať záväzky predmetných obchodných spoločností voči žalovanému na diskusii v OZ Proti

korupcii (dňa 20.01.2016), ktorá bola zverejnená i na internetovej stránke www.youtube.com . Zo strany poslancov mestského zastupiteľstva tak išlo o reakciu na prehlásenie
žalobcu. V uvedených súvislostiach potom súd prvej inštancie správne vyhodnotil i samotné znenie
predmetnej výzvy. Žalobca neuviedol, v čom spočíva nepravdivosť informácií uvedených vo výzve,
namietal, že dlhy nie sú judikované. Pravdivosť predmetných informácií vyplýva z dokladov, ktoré

žalovaný v konaní predložil a z týchto dokladov ich mali overené i samotní poslanci. Aj súd prvej
inštancie ustálil, že skutočnosti uvedené vo výzve, mali reálny základ. Poukázal, že rovnako z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutočnosti uvedené vo výzve korešpondujú s informáciami,
ku ktorým sa vyjadroval na verejnosti žalobca, čo vyvracia tvrdenie žalobcu, že žalovaný uverejnil
nepravdivé informácie. Z verejných vystúpení žalobcu súčasne vyplynulo, že navonok prezentuje aktivity

obchodných spoločností a vyjadruje sa k ich záväzkom voči žalovanému, čo oprávnene viedlo poslancov
mestského zastupiteľstva k jeho priamemu osloveniu ohľadom zabezpečenia splnenia záväzkov, nie
však s cieľom hanobiť žalobcu pred jeho obchodnými partnermi, ale s cieľom riešiť otázky verejného
záujmu. Súd prvej inštancie správne a objektívne posúdil obsah predmetnej výzvy, keď okolnosti,
za ktorých bola predmetná výzva poslancami mestského zastupiteľstva formou uznesenia prijatá,

vôbec nenasvedčovali tomu, že by žalobcovi z uverejnenia predmetnej výzvy hrozil zásah do jeho
osobnostných práv.

12. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo v zmysle § 374 ods. 1 CSP zaslané žalobcovi, ktorý sa k
nemu už nevyjadril a v priebehu odvolacieho konania strany sporu nedoručili súdu prvej inštancie ani

odvolaciemu súdu žiadne ďalšie podanie vo veci.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie v zamietajúcom výroku (výrok

I.) ako i v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správne.

14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutéhorozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v
zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(pozri napr. III. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09).

15. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený
odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku a prípadne ďalšia argumentácia
vo vyjadreniach nie je pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná (§ 365 ods. 3 CSP).

16.Odôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanízároveňnemáodpovedaťnakaždúnámietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a druhej inštancie tvoria jednotu,

a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie, na ktoré týmto spôsobom v plnom rozsahu odkazuje.

17. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca v podanom opravnom prostriedku len zopakoval
argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil s právnymi

závermi súdu prvej inštancie (výlučne namietal právne posúdenie uplatneného nároku), tak ako boli
prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolaciemu súdu opakovane predkladal svoje
subjektívne právne závery, ku ktorým mal súd prvej inštancie dospieť.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

19. Odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom
prípade nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva,žeokresnýsúdzaložilsvojerozhodnutievoveciochranyosobnostinakonštatovaníovzájomnej

ingerencii práv, a to práva na ochranu osobnosti na jednej strane a práva na slobodu prejavu, resp.
práva na rozširovanie informácií na strane druhej, pričom vzhľadom na požiadavku proporcionality
uplatňovania týchto práv (aby nadmernou ochranou jedného práva nebola potlačená realizácia
druhého práva) dôsledne skúmal mieru intenzity žalobcom tvrdeného zásahu do osobnostných práv
realizáciou práva na slobodu prejavu žalovaným. Uvedené vykonal testom proporcionality, na základe

ktorého dospel k záveru, že výzvou zverejnenou žalovaným na internetovom portáli www.zilinak.sk
dňa 23.02.2016 nezasiahol do osobnostných práv žalobcu neprimeraným
spôsobom. V okolnostiach súdenej veci, na ktoré okresný súd podrobne poukázal (verejné vyjadrenia
žalobcu k spoločným aktivitám strán sporu, ktoré nadobudli rozmer verejného záujmu, bezprostredne
predchádzajúce výzve, v kontexte obsahu, formy uverejnenej výzvy a jej reálnemu informačnému

základu) odvolací súd nadobudol presvedčenie, že predmetná výzva nezasiahla nad primeranú mieru
do osobnostných práv žalobcu.

20. Na zdôraznenie správnosti záveru, že v okolnostiach súdenej veci je dôvodné žalobcu považovať za
osobu verejného záujmu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Jerusalem v. Rakúsko z

27.02.2001, v zmysle ktorého sa súkromné osoby a združenia vystavujú dohľadu nad svojimi skutkami
a slovami zo strany novinárov a širokej verejnosti, pokiaľ vstupujú do verejnej diskusie. O to viac to platí
u žalobcu, ktorý vzhľadom na svoje podnikateľské aktivity zdieľané so žalovaným sa od ich riešenia
nedištancoval, ale sa k nim verejne hlásil či vyjadroval, čím sa vedome vystavil kontrole svojich slov a
je povinný zniesť vyššiu mieru pozornosti, medializácie, a teda aj verejne adresovanú výzvu.

21. Odvolací súd pripomína, že ústavný súd podobne ako judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
nepopiera právo novinára dopustiť sa aj určitého zjednodušenia, či dokonca nepresnosti, avšak za
súčasného rešpektovania zásady, že uverejnenie informácií v relevantnom čase zodpovedalo reálneexistujúcim skutočnostiam (porovnaj k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 156/99,
uznesenie Ústavného súdu SR z 19.októbra 2011, sp. zn. I. ÚS 390/2011).

22. V danom prípade boli autormi výzvy poslanci mestského zastupiteľstva, voči ktorým, pokiaľ
ide o požiadavku presnosti zverejnených informácii, je vhodné uplatniť minimálne mieru tolerancie
akceptovateľnúunovinárov,pričomjepotrebnéopakovanezdôrazniť,žezverejnenéinformácievovýzve
mali podľa výsledkov vykonaného dokazovania reálny základ.

23.Okresnýsúdvykonalvprejednávanejvecidokazovanienáležitýmspôsobomavpotrebnomrozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu
ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj
meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu
vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust § 220 až § 222 CSP

aj správne a presvedčivo odôvodnil.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej (veta prvá výroku) ako vecne správny potvrdil.

25. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý plne zodpovedá
procesnému úspechu strán v konaní a v ňom aplikovanému zákonnému ustanoveniu.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).