Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201800
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1619201800.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa X. narodeného X.X.XXXX, bývajúceho v W., proti
povinnému K., narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu v N., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 6.8.2019 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým povinnému zakáže, aby sa k nemu priblížil na vzdialenosť 20 metrov s tým, že pokiaľ
by boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akékoľvek iné
procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch

nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.

2. Na odôvodnenie návrhu navrhovateľ uviedol, že má dôvodné obavy o svoj život a svoju bezpečnosť,
život a bezpečnosť svojej rodiny, nakoľko ho povinný neustále kontaktuje, obmedzuje v osobnej slobode,
vyhráža sa mu fyzickou likvidáciou a neustále ho prenasleduje všade, kde sa nachádza. Poukázal na to,
že v danej veci podal trestné oznámenie na políciu v K., pričom zápisnicu prikladá ako prílohu. Doplnil,

že v súčasnosti býva u svojej starej matky na adrese uvedenej v návrhu. Vzhľadom k neustálym slovným
atakom zo strany povinného je nútený byť v neustálej sociálnej izolácii, nakoľko má strach vychádzať z
domu von. Pri náhodných stretnutiach sa ho totiž povinný snaží zmanipulovať, neustále ho provokuje a
je nesmierne majetnícky, čo hraničí až s obmedzovaním osobnej slobody. Podotkol, že problémy medzi
ním a povinným sú dlhodobého charakteru. Uviedol, že v minulosti bolo podaných viacero trestných
oznámení za ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, avšak z dôvodu obavy o svoje zdravie a život seba

i svojej rodiny zo strachu na polícii vypovedal v prospech povinného.

3. Z navrhovateľom doloženej zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 8.7.2019, vyhotovenej Obvodným
oddelením Policajného zboru v K., súd zistil, že navrhovateľ v rámci výsluchu uviedol, že povinného
spoznal počas svojho pobytu v reedukačnom centre H., kde mu nosieval cigarety, alkohol a komunikovali
spolu cez facebook. Dňa 28.6.2019 prišiel domov k babke do W., kam za ním povinný začal chodievať,

hlavne po večeroch. Chodieval za ním len do dediny a čakal, kým pôjde von. Niekoľkokrát povinného
stretol v dedine, napr. pri banke. Keď ho stretol, povinný chcel, aby išiel za ním. Povedal mu, že nejde a
išiel domov. Potom mu povedal, aby išiel s ním po dobrom, ale on aj tak nešiel. Ďalšie dni prišiel opäť do
W. na sýpku na aute a povedal mu, že mu dá vypočuť nejakú nahrávku telefonátu. On však odišiel domov
a babka povinnému zatelefonovala, aby s tým prestal. Povinný povedal, že mu musí vysvetliť, prečo
sa s ním nechce stretnúť. Pri tej sýpke mu potom hovoril, že má kamarátov, že má nejakú budovu pri

hraniciach, že ho tam niekto zoberie a že ho už nikto nikdy neuvidí. Tieto vyhrážky boli ústne. Pri týchto
vyhrážkach nikto nebol, boli tam len sami. Na otázku policajta, či mal s povinným niekedy v minulostikonflikt navrhovateľ uviedol, že iba raz ho opľul po hádke, keď bol na prázdninách z reedukačného domu
v W.. Ponúkal mu, aby s ním išiel bývať, že svojej babke nemôže veriť. Fyzicky ho nikdy nenapadol,
priame fyzické vyhrážky na zdraví neboli zatiaľ žiadne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že má dôvodné obavy

o svoje zdravie a život, lebo povinný mu hovoril, že ho zoberú jeho kamaráti a odvezú ho preč a nikto
ho už neuvidí. Doplnil, že od 28.6.2019 sa ho povinný snažil vyhľadať asi 3 alebo 4 krát. Myslí, si že
povinný ho volá bývať s ním, aby bol tam a tam aj chodil do školy. Podľa neho si povinný myslí, že s
ním chodí, ale to tak nie je.

4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu
porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí

jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či
obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených
skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na

navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce
jeho meritórne vybavenie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je teda výlučne vecou strany
konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto
podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C.s.p.) a
súd pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

11. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex

lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla
byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia
relevantným spôsobom osvedčiť.

12. Existencia konkrétneho násilia, či už fyzického alebo psychického alebo jeho reálna hrozba, musí

byť dostatočne osvedčená. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno
vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to
aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.13. V danom prípade navrhovateľ tvrdí, že má dôvodné obavy o svoj život a bezpečnosť s poukazom
na to, že ho povinný neustále kontaktuje, obmedzuje ho v osobnej slobode, vyhráža sa mu fyzickou
likvidáciou a prenasleduje ho všade, kde sa nachádza. Za účelom osvedčenia týchto svojich tvrdení

doložil do spisu zápisnicu o trestnom oznámení, ktoré podal na povinného. Súd v tejto spojitosti uvádza,
že samotné podanie trestného oznámenia bez osvedčenia podstatných skutočností spravidla nemôže
byť v civilnom konaní dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, z obsahu spomínanej
zápisnice, t.j. z tvrdení navrhovateľa v nej zachytených, podľa názoru súdu jednoznačne nevyplýva, že
by povinný navrhovateľa prenasledoval. Navrhovateľ uvádza, že povinný na neho buď čakal v dedine,

alebo sa náhodne stretli a keď odmietol návrhy povinného, aby išiel s ním, navrhovateľ sa vrátil domov.
Z jeho výpovede ale nevyplýva, že by mu povinný v návrate bránil, alebo že by ho ďalej nasledoval. V
trestnom oznámení navrhovateľ odôvodňoval obavu o svoj život a zdravie tým, že sa mu mal povinný v
neprítomností iných osôb vyhrážať, že ho jeho kamaráti zoberú na nejakú budovu pri hraniciach a že ho
už nikto nikdy neuvidí. Neskôr však navrhovateľ v rámci svojej výpovede uviedol, že podľa jeho názoru
ho povinný volá, aby s ním býval, aby tam chodil aj do školy a že si povinný myslí, že s ním chodí, čo však

nie je pravda. Pokiaľ teda navrhovateľ chápe motív konania povinného spočívajúceho vo vyhľadávaní
stretnutí s navrhovateľom (ktoré tento odmieta) práve takto, potom týmto svojim tvrdením sám výrazne
znižuje závažnosť spomínaného vyjadrenia povinného označeného navrhovateľom za vyhrážku. V tejto
súvislosti treba vziať do úvahy aj výslovné tvrdenia navrhovateľa v trestnom oznámení, podľa ktorých
sa s povinným párkrát v minulosti pohádali, povinný ho však fyzicky nikdy nenapadol a ani priame

fyzické vyhrážky na zdraví doposiaľ neboli. Keďže navrhovateľ ďalšie vyhrážky zo strany povinného
tvrdené v návrhu nijako skutkovo nerozviedol a ani nedoložil o nich nijaké dôkazy, súd nemohol vziať
za osvedčené, že povinný sa navrhovateľovi opakovane vyhrážal fyzickou likvidáciou. Navrhovateľ
taktiež tvrdí, že na povinného bolo v minulosti podaných viacero trestných oznámení za ohrozovanie
mravnej výchovy mládeže a za sexuálne obťažovanie, na polícii ale vždy zo strachu vypovedal v

prospech povinného. Dôkazy, ktoré by osvedčovali tieto jeho tvrdenia, však súdu nedoložil. Vychádzajúc
z uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľ zápisnicou o trestnom oznámení dostatočne neosvedčil
svoje tvrdenia o takom správaní povinného, ktorým by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa
mohla byť ohrozená a v nadväznosti na to neosvedčil ani nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán
tohto konania prostredníctvom neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu.

14.Sozreteľomnatosúdpodanýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaakonedôvodnýzamietol.

15. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. V danom prípade povinný síce mal vo veci úspech v plnom rozsahu, v konaní mu však žiadne trovy
nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal (viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 363, 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).