Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/123/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200679
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5814200679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Z. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q. XX, proti žalovaným: 1/ M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. S. XXX, 2/ B. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Q., E. XXXX, 3/ Ing. A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., S. Z. XXXX/X, 4/ Z.
Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., H. XXX, 5/ Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 6/ Z. E., nar.
XX. XX. XXXX a 7/ Z.. Z. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom Q., Q. XXX, žalovaní 1/ a 3/ zastúpení
JUDr. Šárkou Sameliakovou, advokátkou so sídlom H., D. XX, žalovaní 2/ a 5/ zastúpení JUDr. Danielom
Šintajom, advokátom so sídlom C. C., Z. L. XX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/10/2014-180 zo dňa 12. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, o s t á v a rozsudok nedotknutý.

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ až 7/ trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zastavil konanie voči žalovanej 1/ a voči ostatným
žalovaným zamietol žalobu. O trovách rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy

konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
pričomkonštatoval,žežalobkyňa,ktorávminulostižalovaným,resp.ichpredchodcompredalapozemky,
nie je ich vlastníčkou a zmluvy, na základe ktorých boli pozemky odpredané, nie sú neplatné. Žalobkyňa
tvrdila,ženehnuteľnosti,ktoréodpredalažalovaným,resp.pôvodnežalovanej1/,bolizakúpenézanižšiu
cenu ako bola ich skutočná hodnota a takéto zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi. V konaní však
nebolo preukázané, že by jednak žalovaná bola uvedená kupujúcimi do omylu, resp. iným spôsobom
že by bola zneužitá pri tvorbe kúpnej ceny za jednotlivé pozemky. Nebolo ani preukázané, že v čase

odpredaja pozemkov v roku 2009 by hodnota predstavovala vyššiu sumu ako to žalobkyňa tvrdila,
resp. aká je hodnota pozemkov v súčasnej dobe. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a
úspešným účastníkom v konaní priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie žalobkyňa. Napadla výrok,
ktorým bola žaloba zamietnutá a rozhodnuté bolo o trovách konania. Namietala, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nevykonal dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odôvodnení odvolania však poukazovala
najmä na skutočnosť, že v roku 2009 odpredala pozemky za dohodnutú cenu, neskôr však zistila,že tieto nehnuteľnosti podľa nej majú vyššiu hodnotu a považovala konanie kupujúcich za rozporné s
dobrými mravmi. Podľa nej zneužili kupujúci jej nevedomosť o skutočnej cene nehnuteľností. Pokiaľ
nehnuteľnostineskôrboliprevedenénaďalšieosoby,tiežsajednáopríbuzných,resp.spriaznenéosoby,

ktorí museli vedieť o tom, že pozemky boli nadobudnuté v rozpore s dobrými mravmi. Takýto právny
úkon potom súd mal považovať za neplatný a na základe toho dôjsť k záveru, že je naďalej vlastníčkou
jednotlivých pozemkov. Žiadala, aby krajský súd vykonal znalecké dokazovanie, ktoré by stanovilo cenu
jednotlivých pozemkov. Spochybňovala tiež skutočnosť, že súčasní vlastníci pozemkov investovali do
inžinierskych sietí, pretože tieto sú majetkom elektrárenskej spoločnosti a nie žalovaných. Žiadala, aby

krajský súd tiež vykonal dôkaz oboznámením sa stanoviskom obce z roku 2008, kde je uvedené, že
väčšina ňou odpredaných pozemkov bola určená na zástavbu, a preto mali vysokú hodnotu. Uviedla
tiež, že manželia E. boli žalovaní, avšak v ich prípade by súhlasila, aby im vlastnícke práva zostali.
Žiadala tiež, aby súd zmenil výrok o trovách konania a tieto aby zaplatili žalovaní. Navrhla, aby odvolací
súd zrušil rozsudok, prípadne rozhodol, že je vlastníčkou sporných pozemkov.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili žalovaní 2/ a 5/, ktorí uviedli, že
rozhodnutiesúduprvejinštanciepovažujúzasprávne,plnevychádzajúcezozistenéhoskutkovéhostavu
a zo správneho právneho posúdenia veci. V priebehu konania nijakým spôsobom nebolo preukázané, že
kupujúca pri dojednávaní kúpnej zmluvy konala v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nebola nútená
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nebola ani v tiesni, mala dostatok času na to, aby si predaj premyslela.

Stavia sa do pozície osoby neznalej a neskúsenej, čo je však v zjavnom rozpore s tým, ako vystupuje
pred súdom a aké podania vo veci podáva. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že si sama ponechala
čas na zváženie toho, či pozemky predá, pričom jej vôbec nerobí problém orientácia v pojmoch ako je
kataster, kúpna cena, znalec a podobne. Mala teda dostatok času na rozhodnutie, či vôbec pozemky
predá a v akej cene. Ak ako sama tvrdí, neoverovala, či kúpna cena je primeraná, táto skutočnosť ide

na jej ťarchu. Žalobkyňa je plne spôsobilou osobou, ktorá si sama dokáže zistiť informácie k úkonom,
ktoré mieni urobiť. Napadnutú zmluvu uzatvárala ako druhú v poradí ohľadom svojich pozemkov, a to po
mesiaci od vtedy, keď prejavila záujem pozemky predať. Žalovaní 2/ a 5/ navyše nehnuteľnosti nadobudli
od pôvodnej kupujúcej, a to dobromyseľne a v dobrej viere.

4. K podanému vyjadreniu žalobkyňa uviedla, že ona nenamietala ani tieseň, ani nevýhodné podmienky,
na to by sa vzťahovalo iné ustanovenie Občianskeho zákonníka. To nemá nič spoločné s dobrými
mravmi. Pri predaji pozemkov R. ona navrhla, že pozemky kúpi za 6,- Sk za m2. Vtedy žalobkyňa
nevedela, či tieto pozemky chce predať alebo nie, nechala si čas na rozmyslenie, avšak netýkalo sa
to ceny. Túto žalobkyňa považovala za vyriešenú, pretože návrhu dôverovala. V ostatnom sa pridržala

svojho podaného odvolania.

5. K odvolaniu sa tiež vyjadrili žalovaní 1/ a 3/. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

6. K tomuto sa vyjadrila žalobkyňa obdobne ako vo svojich predchádzajúcich prednesoch.

7.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP v odvolaním
napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

Výrok o zastavení konania vo vzťahu k žalovanej 1/ ostal nedotknutý.

8. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

9. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o posúdenie prejudiciálnej otázky,
a to, či jednotlivé zmluvy o odpredaji pozemkov boli v rozpore s dobrými mravmi. Navyše žalobkyňa

nijakým spôsobom ani nepreukázala, že sporné pozemky by mali mať v čase ich predaja vyššiu
predajnú hodnotu, než ako bola dohodnutá kúpna cena. V tomto prípade súd nemal povinnosť vykonať
dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku na hodnotu jednotlivých nehnuteľností. Je nepochybné,
že cena sa v takýchto prípadoch tvorí dohodou. Sama žalobkyňa uviedla, že kupujúca navrhla cenu,za ktorú je ochotná nehnuteľnosti kúpiť a ona po premyslení si celej veci s tým súhlasila. Nebolo tiež
preukázané, že by kupujúca zneužila nejaké informácie získané z jej „služobnej činnosti“.

10. Nakoľko žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli iným spôsobom
ovplyvniť posúdenie veci odvolacím súdom, tento rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Potvrdil
taktiež výrok o náhrade trov konania, keďže súd prvého stupňa správne aplikoval princíp úspechu v
konaní.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a trovy priznal úspešným stranám v odvolacom konaní.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).