Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230850
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:3112230850.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej
veci žalobcu SOTECO DCA, s.r.o., so sídlom Nová Dubnica, Farská 481, IČO: 36 328 871, právne
zast. Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, proti
žalovanému TEMER GROUP, s.r.o., so sídlom Trenčianska 725/58, Nová Dubnica, IČO: 46 722 637,
právne zast. GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856
380, o odstránenie závadného stavu v dôsledku nekalosúťažného konania, a o úhrade primeraného
finančného zadosťučinenia o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

63Cb/223/2012-482 zo dňa 30.októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/223/2012-482 zo dňa 30.októbra 2017
potvrdzuje.

II. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu o odstránenie závadného
stavu v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného a zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia v jeho dôsledku v sume 13.000,--eur. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 16.11.2012 podal voči žalovanému ešte pod obchodným
menom SOTECO DCA, s.r.o., so sídlom Nová Dubnica, Trenčianska č. 725/58, Nová Dubnica žalobu
o odstránenie závadného stavu v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného, ako i žalobu o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v dôsledku jeho nekalosúťažného konania a o
jeho práve uverejniť právoplatný rozsudok na trovy žalovaného. V priebehu konania žalovaný zmenil
svoje obchodné meno, pod ktorým bol v čase svojho vzniku zapísaný v Obchodnom registri na TEMER
GROUP, s. r. o. so sídlom Nová Dubnica, Trenčianska č. 725/58, z ktorého dôvodu potom žalobca

zobral dňa 20.6.2013 žalobu v časti uplatneného nároku, aby žalovaný zmenil svoje obchodné meno
v základných dokumentoch o založení spoločnosti a v nadväznosti na túto zmenu v rovnakej lehote
požiadal príslušný registrový súd o zápis tejto zmeny tak, aby v obchodnom mene žalovaného nebolo
viacobsiahnutémenoM.,atovžiadnomjehopáde,čivinejmodifikáciispäť,apretobolokonanieotomto
nároku žalobcu okresným súdom zastavené. Predmetom žaloby teda zostali len žalobcom uplatnené
nároky na zaplatenie finančného zadosťučinenia v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného vo
výške 13.000,--eur, ktorá suma bola žalobcom upresnená pri ústnych vyjadreniach vo veci samej. Aby

súd mohol rozhodnúť o uvedených nárokoch, musel najskôr zistiť, či došlo k nekalosúťažnému konaniu
žalovaným,ktorépopísalžalobcavžalobcomnávrhu,keďžeibavprípadepreukázaniatakéhotokonania
mohol byť po preukázaní podmienok súdom priznaný nárok uplatnený žalobcom v zmysle ust. § 53
Obchod. zákonníka.2. Okresný súd uviedol, že sa v danom prípade stotožnil s tvrdením žalobcu v tom, že obchodné meno
žalobcu zapísané pri jeho vzniku do obchodného registra až do zaregistrovania zmeny obchodného

mena žalovaného na TEMER GROUP, s. r. o. je takmer identické so skôr zapísaným obchodným nenom
žalobcu, od ktorého sa odlišuje tým, že druhé slovo tvoriace obchodné meno pozostávalo z písmen X.
na rozdiel od obchodného mena žalobcu, ktorého druhé slovo obchodného mena tvoria písmená X..
Podľa súdu zapísané obchodné meno žalovaného do obchodného registra pri vzniku sa líšilo do zmeny
len nepatrným spôsobom, t. j. nemá rozlišovaciu schopnosť, keďže obe spoločnosti mali rovnakú právnu

formu v čase vzniku žalovaného, obidve mali sídlo na rovnakej adrese, sídla sú zapísané u rovnakého
registrovaného súdu, pričom predmet podnikania je obdobný. Súd mal preto za preukázané, že žalovaný
sa dopustil do zmeny svojho obchodného mena, t. j. do 10.1.2013 nekalosúťažného konania, a to
v zmysle ust. § 44 ods. 2 písm. d/ Obchod. zákonníka v spojitosti s ust. § 48 Obchod. zákonníka
parazitovaním. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo posúdenie súdu, či vznikol žalobcovi nárok
na finančné zadosťučinenie v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného a právo na zverejnenie

rozsudku v obchodnom vestníku na náklady žalovaného. Okresný súd dospel k záveru, že aj keď
žalobca utrpel majetkovú škodu, súdu nepreukázal, že je spôsobená v príčinnej súvislosti ako následok
nemajetkovej ujmy spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného. Tiež žalobca nepreukázal, že
nepeňažná forma primeraného zadosťučinenia nie je dostatočná. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že
by žalovaný šíril o žalobcovi nepravdivé informácie o zániku spoločnosti ani o tom, že žalovaný je

nástupníckou spoločnosťou žalobcu, keďže mal pri svojom vzniku obchodné meno ako predtým žalobca,
podniká v rovnakých priestoroch s bývalými zamestnancami, resp. má rovnaké telefonické kontakty a
adresy. Mal za to, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je dôvodný, keďže vzhľadom na
zásadu subsidiarity by v danom prípade postačovala nepeňažná forma zadosťučinenia, ospravedlnenie.
Čo sa týka ďalšieho nároku, a to zverejnenie rozsudku v Obchodnom vestníku na náklady žalovaného,

okresný súd zaujal stanovisko, že nemal za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k zásahu takej
intenzity a rozsahu, že je potrebné túto skutočnosť oznámiť celej podnikateľskej verejnosti. V tomto
kontextepoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Obdo94/2007.Žalobuvcelomrozsahu
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal
náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že nekalosúťažné
konanie žalovaného dosahovalo takú značnú intenzitu, ktorá odôvodňovala priznanie požadovaného
finančného zadosťučinenia žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že z ust. § 53 veta druhá vyplýva, že
osoba, ktorej práva boli nekalou súťažou porušené, alebo ohrozené sa môže proti rušiteľovi domáhať

buď primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch alebo nároku na náhradu
škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdil, že nárok na primerané zadosťučinenie
je obsahom § 53 Obchodného zákonníka ako nárok, ktorý môže byť poskytnutý aj v peniazoch, a
ktorý môže byť uplatnený aj samostatne bez povinnosti uplatnenia akéhokoľvek ďalšieho nároku. Ide o
tzv. satisfakčný nárok, ktorého cieľom je kompenzácia nemajetkovej ujmy z dôvodu nekalosúťažného

konania. Žalobca má za to, že z povahy nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia
vyplýva, že ide o nárok predstavujúci peňažnú satisfakciu vo forme sankčnej povahy, nakoľko
zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre rušiteľa (v prejednávanej právnej veci pre žalovaného) tiež
finančnú ujmu nielen ujmu morálnu, ktorá má vyrovnať porušenú rovnováhu v postavení rušiteľa a
postihnutej osoby ako následok nekalosúťažného konania iného účastníka hospodárskej súťaže, keď

primerané zadosťučinenie v peňažnej forme možno prirovnať k pokute, ktorá priamo zasahuje majetok
rušiteľa. Žalobca tvrdí, že konaním žalovaného mu nepochybne bola spôsobená nemajetková ujma,
keď konanie žalovaného bolo nielenže úmyselné, ale jednoznačne zamerané na jeho ekonomickú
likvidáciu. Zdôraznil, že nekalosúťažné konanie žalovaného bolo znásobené viacerými okolnosťami,
keď spoločnosť žalovaného bola zapísaná do rovnakého registrového súdu ako spoločnosť žalobcu.

Žalovaný si ako adresu sídla zvolil rovnakú adresu, ako má žalobca. Žalovaný začal využívať všetky
kontaktné údaje, telefónne čísla, emailové adresy, ktoré dovtedy dlhé časové obdobie využívala
spoločnosť žalobcu a začal podnikať po takmer totožným obchodným menom, ako je meno žalobcu.
Začal ponúkať svoje tovary a služby na rovnakej adrese sídla, ako dovtedy spoločnosť žalobcu, t. j.
na rovnakej adrese, na ktorej zákazníci žalobcu boli zvyknutí dlhé časové obdobie vyhľadávať rovnaký

okruh tovarov a služieb, ktorá skutočnosť len znásobila nekalosúťažné konanie žalovaného spočívajúce
v snahe o priživení sa na okruhu zákazníkov žalobcu. Zdôraznil, že žalobca nemá povinnosť dokazovať
rozsah primeraného zadosťučinenia, ako pri náhrade škody, ale musí preukázať z akých dôvodov,
v akej forme, výške ho požaduje, keď výška konkrétneho zadosťučinenia súčiastky je viazaná nakritérium primeranosti. Žalobca tvrdil, že ním uplatnený nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia bol nielenže dôvodný v súlade s § 53 Obchod. zák., ale aj primeraný s ohľadom
na výsledky vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

5. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

8. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobu o priznaní
finančného zadosťučinenia v sume 13.000,--eur a práva na zverejnenie rozsudku v Obchodnom

vestníku na náklady žalovaného zamietol.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa domáhal po čiastočnom späťvzatí žaloby
posúdenia nároku na primerané finančné zadosťučinenie v dôsledku nekalosúťažného konania a právo
na zverejnenie rozsudku v obchodnom vestníku na náklady žalovaného. Okresný súd o týchto dvoch

uplatnených nárokoch rozhodol tak, že čo sa týka finančného zadosťučinenia dostatočným spôsobom
to žalobca nepreukázal. K ďalšiemu nároku uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k zásahu takej
intenzity a rozsahu, že by bolo potrebné túto skutočnosť oznámiť celej podnikateľskej verejnosti. Z
uvedených dôvodov žalobu zamietol.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa § 53 Obchod. zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené,
môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu
požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie

bezdôvodného obohatenia.

12. Podľa § 55 ods. 2 Obchod. zákonníka súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v
rozsudku právo zverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj
rozsah, formu, spôsob zverejnenia a lehotu, v ktorej má byť rozhodnutie zverejnené.

13. Základnou odvolacou námietkou žalobcu v podanom odvolaní je jeho tvrdenie, že bolo preukázané
nekalosúťažné konanie žalovaného až do zmeny jeho obchodného mena, z toho dôvodu mu vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie a na jeho nárok na ospravedlnenie sa žalovaného v
Obchodnom vestníku na jeho náklady.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu v tom, že aj keď
v konaní bolo preukázané nekalosúťažné konanie žalovaného, pretože bolo zistené, že žalovaný po
svojom vzniku a zápise do obchodného registra príslušného okresného súdu dňa 14.6.2012 mal takmer
identické obchodné meno ako žalobca SOTECO DCA, s. r. o., ktoré sa nepatrne líšilo od obchodného

mena žalovaného, SOTECO DCA, s. r. o. Nová Dubnica. V priebehu konania však žalovaný zmenil
obchodné meno na TEMER GROUP, s. r. o. so sídlom Nová Dubnica, Trenčianska725/8, a z toho
dôvodu žalobca vzal dňa 20.6.2013 žalobu v časti uplatneného nároku o odstránenie závadného stavuv dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného späť. Okresný súd v tejto časti uznesením č. k.
63Cb/213/2012-311 zo dňa 19.1.2016 konanie v tejto časti zastavil.

15. Predmetom sporu tak po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok na primerané finančné
zadosťučinenievovýške13.000,--eurauplatnenýnárokžalobcu nazverejnenierozsudkuvObchodnom
vestníku na náklady žalovaného.

16. Podľa zistenia odvolacieho súdu žalobca dostatočným spôsobom neuniesol dôkazné bremeno na

preukázanie vyššie uvedených nárokov. Odvolací súd potom prisvedčil záver okresného súdu v tom,
že nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13.000,--eur žalobca nepreukázal.
To znamená, že v konaní nepreukázal, že mu konaním žalovaného vznikla uplatnená majetková ujma.
Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie síce tvrdil, že mu vznikla tým, že spoločnosť MIXER, a. s.
prestalasnímspolupracovať,ktorétvrdenienebolovkonanípreukázané.Nepreukázalanisvojetvrdenie
o tom, že pri rokovaní so zákazníkmi žalovaný rozširoval o žalobcovi informácie, že spoločnosť žalobcu

zanikla. Z dôvodu absencie relevantných dôkazov potrebných pre prijatie záveru o opodstatnenosti
uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie v sume 13.000,--eur uplatnené podľa § 53
Obchodnéhozákonníkaajodvolacísúdkonštatuje,ženiejemožnéobranežalobcuvtejtočastivyhovieť.
Je nesporné, že v zmysle ustálenej judikatúry pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
je potrebné vychádzať z rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému

zisku danej strany v roku, v ktorom došlo k realizácii nekalosúťažného konania. Tiež je nesporné, že
žalobcovijedôkaznébremenopreukázaťnekalosúťažnékonaniežalovaného,reálnyvzniknemajetkovej
ujmy, príčinnú súvislosť medzi nekalosúťažným konaním a vznikom nemajetkovej ujmy, pričom ide o
kumulatívne podmienky, ktoré žalobca musí pre priznanie uplatneného nároku preukázať, čo v danej
veci absentuje tak, ako správne konštatoval okresný súd.

17. Odvolací súd preto prisvedčil záveru okresného súdu v tom, že ak aj žalobca utrpel majetkovú
ujmu, súdu nepreukázal, že táto je spôsobená v príčinnej súvislosti ako následok nemajetkovej ujmy
spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného, a teda nepreukázal, že nepeňažná forma nie je
dostatočná a uplatňuje si prísnejšiu sankciu v podobe zadosťučinenia v peniazoch, pričom by stačilo

iba ospravedlnenie.

18. Ďalej odvolací súd uvádza k nároku na zverejnenie rozsudku v Obchodnom vestníku na náklady
žalovaného, že okresný súd nepochybil, keď aj v tejto časti žalobu zamietol, pretože žalobca
nepreukázal, že došlo k zásahu takej intenzity a takého rozsahu, že by vznikla nutnosť oznámiť túto

skutočnosť celej podnikateľskej verejnosti.

19. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v

napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné,

logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v
konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými
v Civilnom sporovom poriadku.

21. Odvolací súd o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na

ust. § 295 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).