Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/238/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618200998
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4618200998.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudcov JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Q. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y. C. XX, zastúpený JUDr. Miriam Bielikovou, advokátkou, so sídlom Topoľčany, Bernolákova
1652, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr. Danušou Tichou, advokátkou, so sídlom Bratislava,

Nám. M. Benku 6, o zaplatenie 2.585,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Topoľčany zo 17. septembra 2018 č. k. 5C/18/2018-74 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania (výrok II.) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I), žalovanej priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II) a rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu
žalobcovi vo výške 148,30 eura, ktorý je žalobcovi povinný vrátiť prevádzkovateľ systému - Slovenská
pošta, a. s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, v lehote 30 dní odo dňa, kedy
bude prevádzkovateľovi systému doručený odpis právoplatného uznesenia o vrátení súdneho poplatku

(výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 2 585,19 eura s príslušenstvom ako poistného plnenia zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým žalobca spôsobil škodu
a ktorú uhradil poškodenému. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 5C/18/2018-35 dňa 30. 04.

2018, proti ktorému podala žalovaná odpor, preto bol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.
Následne žalobca podaním zobral žalobu v celom rozsahu späť, čo odôvodnil jemu doteraz neznámou
skutočnosťou uvedenou v odpore žalovanej, že z osvedčenia o evidencii vozidla vyplýva, že vlastníkom
predmetného vozidla je iný subjekt, ako sa mylne domnieval. Súčasne žalobca v späťvzatí žiadal, aby
mu bola voči žalovanej priznaná náhrada trov konania vo výške 100%, alternatívne, aby súd žiadnej
zo strán náhradu trov konania nepriznal. Opierajúc sa o ust. § 144 a § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie zastavil, pretože žalobca zobral žalobu v celom
rozsahu späť a súhlas žalovanej v zmysle § 146 CSP sa nevyžaduje. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%, pretože zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby a otázka
zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca
zobral žalobu späť, poukazujúc na to, že tak učinil z iného dôvodu, ako vyplýva z odporu žalovanej

proti platobnému rozkazu, ale z dôvodu, že z osvedčenia o evidencii poškodeného vozidla zistil, že jeho
vlastníkom je iný subjekt, ako sa domnieval. Takýto dôvod späťvzatia žaloby neposúdil ako dôvod, ktorýby zavinila žalovaná, keď táto nezodpovedá za konanie žalobcu pred podaním žaloby a ani za obsah
podanej žaloby. Výrok III. uznesenia právne oprel o ust. § 11 ods. 3 prvá veta, ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, dôvodiac, že žalobca zaplatil za žalobu súdny

poplatok vo výške 155 eur, žalobu zobral späť pred prvým pojednávaním a konanie bolo zastavené,
preto žalobcovi vrátil súdny poplatok krátený o sumu 6,70 eura.

3. Proti tomuto uzneseniu len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania (výrok II.) podal odvolanie
žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania mu náhrady trov konania vo výške 100%, alternatívne

nepriznania náhrady trov konania žiadnej zo strán. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom
prvoinštančného súdu, že nezobral žalobu späť pre správanie sa žalovanej, čím z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania, a preto znáša trovy konania. Zdôraznil, že dôvodom späťvzatia žaloby bola
skutočnosť žalovanou prvýkrát preukázaná až v odpore proti platobnému rozkazu, a to skutočnosť
vyplývajúca z osvedčenia o evidencii motorových vozidiel č. ADH46929 preukazujúca, že vlastníkom

predmetného motorového vozidla Iveco bola spoločnosť INCODEC spol. s r. o., platca DPH, t.j. iného
vlastníka, ako sa mylne domnieval. Dodal, že žalovaná musela vedieť, kto je vlastníkom vozidla, keď
aj s prihliadnutím na ich predžalobnú komunikáciu mu z dostupných dokumentov (správa o nehode zo
dňa 16. 02. 2015, spis a rozsudok OS Galanta sp. zn. 29T/187/2015, list žalovanej zo dňa 13. 05. 2015,
ktorým poistné plnenie sama žalovaná oznamovala N. J., nie spoločnosti INCODEC), dokonca aj zo

žalovanou doloženého Uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 18. 02. 2015 vyplýval ako vlastník
predmetného motorového vozidla Q.. N. J., a nie spoločnosť INCODEC. Z verejne dostupných zdrojov,
ani z dokumentov, ktoré mal k dispozícii, nemohol tak zistiť, že vlastníkom vozidla je iná osoba, preto
konal v dobrej viere v správnosť údajov uvádzaných v dokladoch, ktoré mal k dispozícii, v nadväznosti na
ich obsah podal žalobu a následne z dôvodu uvedeného v žalovanou podanom odpore vzal túto žalobu v

celom rozsahu späť. Pokiaľ teda prvoinštančný súd konštatoval, že žalobu vzal späť z iného dôvodu, ako
vyplývazodporužalovanej,dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.
Zároveň pri hodnotení správania sa žalovanej a miery jej zavinenia na podaní a následnom zastavení
konania súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 256 a § 257 CSP. Ďalej uviedol, že žalovaná celý
čas musela vedieť o zrejmej chybe v osobe vlastníka uvádzanej vo viacerých dokumentoch, vedela o

jeho omyle a celý čas disponovala jednoznačným dôkazom o osobe vlastníka, napriek tomu tento dôkaz
mu nepredložila ako svojmu klientovi skôr, a jej správanie je tak minimálne dôvodom na nepriznanie jej
náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP. Prezentoval názor, že sa jedná dokonca o dôvod zakladajúci
zavinenie žalovanej na zastavení konania podľa § 256 CSP, preto má voči žalovanej nárok na plnú
náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote
(§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 2.585,19 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 30. 07. 2017 do zaplatenia ako poistného

plnenia zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 5C/18/2018-35 zo dňa 30.
04. 2018, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07. 05. 2018 a žalovanej dňa 04. 05. 2018. Dňa 21. 05.
2018 podala žalovaná odpor proti platobnému rozkazu, čím došlo k jeho zrušeniu v celom rozsahu.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 09. 2018 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť

z dôvodu, že z odporu žalovanej zistil pre neho novú, doteraz neznámu skutočnosť, a to osvedčenie o
evidencii vozidla, z ktorého vyplýva, že vlastníkom predmetného vozidla nebol Q.. N. J., ako sa mylne
domnieval, ale INCODEC spol. s r. o., ktorý bol zároveň platcom DPH, pričom žalovaná túto skutočnosť
musela vedieť, ponechala ho v zrejmom omyle vlastníka vozidla mu nepreukázala do podania žaloby
a učinila tak až v podanom odpore. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie

zastavil, žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a rozhodol
o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Predmetom odvolacieho konania je len výrok o náhrade trov
konania,napadnutýodvolanímžalobcu,keďpreabsenciuodvolaniastránsporuvzostávajúcichčastiach
rozhodnutie prvoinštančného súdu nadobudlo právoplatnosť.7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

10. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je
povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v

dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda ako na strane
žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Ide o sankčnú náhradu trov

konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu, (teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je
vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o

veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

11. Výnimkou zo zásady zhora uvedenej procesnej zodpovednosti za zavinenie je ust. § 257 CSP,
ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane

sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal.
Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa musí vždy
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen
charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na

súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania
zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo
všeobecnosti možno zhrnúť, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti
spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto

ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný a či možno od
neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu. Odvolací súd tiež
poukazuje i na ustálenú judikatúru, podľa ktorej toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis,
ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,

na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010 sp. zn. 2 MCdo
17/2009).

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vo svetle zhora uvedených teoretických
východísk a žalovanej správne priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% pri závere o
dôvodnosti aplikácie § 256 ods. 1 CSP. Niet totiž pochýb, že žalobca späťvzatím žaloby procesne
zavinil zastavenie konania, pričom ani odvolací súd nevzhliadol dôvody vedúce k záveru, že by toto
späťvzatie žaloby bolo vyvolané procesným zavinením žalovanej. Okrem toho, že je to práve žalobca,

ako dominus litis, výlučne na úvahe ktorého je, či sa svojho domnelého nároku bude domáhať súdnou
cestou a na preukázanie jeho dôvodnosti disponuje dôkaznými prostriedkami, ani jeho argumentácia
uvádzaná v odvolaní neobstojí. Túto žalobca založil na tvrdení, že žalobu vzal späť po tom, čo v priebehu
konania až z osvedčenia o evidencií motorového vozidla predloženého žalovanou spolu s odporom protiplatobnému rozkazu zistil, že jeho vlastníkom je iný subjekt, ako sa domnieval, pričom túto skutočnosť
žalovaná musela vedieť, ponechala ho v zrejmom omyle a neoboznámila ho s touto skutočnosťou
ešte pred podaním žaloby. Obsah spisu však dokladuje, že jednou zo žalobcom predložených listín,

ktoré sú prílohami jeho žalobného návrhu, je i listina na č. l. 16 spisu - „Škodová udalosť číslo
9560984600 zo dňa 16. 02. 2015, Vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti z poistnej zmluvy číslo
6569642283/3491442168 TO339CV WVWZZZ3BZ2E272608.“ zo dňa 12. 10. 2017, ktorou žalovaná
oznámila právnej zástupkyni žalobcu okrem iného aj skutočnosť, že „vlastníkom vozidla je spoločnosť
INCODEC spol. s r. o.“. Žalobca tak disponoval touto informáciou priamo od žalovanej pred podaním

žaloby dňa 11. 04. 2018, ktorú skutočnosť žalobca aj v samotnej žalobe (str. 2 ods. 6) spochybňoval. Nič
tak žalobcovi nebránilo, aby si preveril pred podaním žaloby skutočného vlastníka motorového vozidla. Z
procesného hľadiska preto späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania žalobca a žalovanej tak vznikol
nárok na náhradu trov konania, a to všetkých preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených
výdavkov, ktoré jej v súvislosti s bránením práva v tomto konaní vznikli, keď žalobcom tvrdené okolnosti
nepredstavujú ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné použitie § 257 CSP v danej veci.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).