Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 6C/321/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205357
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613205357.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy XXX eur z titulu majetkovej

škody a sumy XXX,XX eura z titulu nemajetkovej ujmy.

F. odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to
postupom podľa ust. § XX a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z. z. (ďalej len „J. poriadok“) zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. J. navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom: I. I., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX XXX/XXXX.

G. exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v J. poriadku najmä podľa ust. § 44 ods.
X J. poriadku a predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému exekučnému súdu B. súdu v H., pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
XC/XXX/XXXX
-2-

exekúcie. J. súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované
pod č. XXXX*XXXXXX. C. obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym
exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa
XX.XX.XXXX a podal postupom podľa ust. § 44 ods. X J. poriadku exekučnému súdu návrh na
zmenu exekútora. W. očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. T. sa tak a to napriek tomu, že podaný návrh spĺňa všetky formálne a materiálne

podmienky ustanovené J. poriadkom, resp. B. súdnym poriadkom. V exekučnom konaní vedenom
podľa § 44 ods. X J. poriadku platného od X.X.XXXX a podľa § 44 ods. X J. poriadku platného od
X.XX.XXXX je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do XX dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. J. súd napriektomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom

stanovenom čase. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. C. na skutočnosť, že o všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody sa dozvedel po
doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa XX.X.XXXX o zmene súdneho exekútora (skutkový dej

bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora).

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu XX eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu XX eur, na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom sumu XX eur a na administratívne spracovanie textov, urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu

konania na exekučnom súdesumuXXeur.X.vynaložilvovecisprávyavymáhania svojej pohľadávky
v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to výlučne
vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu XXX eur.

F. si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. XX ods. X A. G.
republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. X ods. X J. dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. I. plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne
očakávania, že nastanú účinky predpokladané ust. § XX ods.
XC/XXX/XXXX
-3-

X J. poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. T. úradný postup exekučného súdu
vystavil jeho oprávnené záujmy nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny
súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, zmarenia účelu konania pre

stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného. C. náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. C. určovaní primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej A. súdom, podľa ktorej pokiaľ ide
o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje

satisfakcia vo výške XX XXX,- Sk, t. j. cca XXX,XX eura. B. primeranosti požadovanej výšky finančného
zadosťučinenia poukázal na doterajšie rozhodnutia A. súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. O. si ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania
za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný

zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučnéhosúdu)sumuXXX,XXeura. D.uskutočnil alikvotnýmpomeromXX,XXeurazakaždýmesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom v predmetnej veci bol exekučný súd bezdôvodne
nečinný viac ako XXX dní.

C. žiadosťou požiadal žalovaného podľa § XX ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody, avšak žalovaný do podania žaloby na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.F. v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX k procesným námietkam uviedla, že žalobca
nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď... F. síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje

na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ust. § 43 ods. X O.s.p., pričom
poukázala na to, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú
a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Čo sa týka uvádzaných

prieťahov v konaní, poznamenal, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. F.
neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania z jeho strany, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu,
resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (to znamená, či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchleniekonania).Mázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodynieje oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo A. súd SR.

K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa XX.X.XXXX. D.
XC/XXX/XXXX
-4-

na skutočnosť, že už dňa XX.X.XXXX bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že
žalobca ju nepodal po uplynutí X-mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení § X5 ods. X a § 16 ods.
1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti

(doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie na náhradu škody. C. prerokovanie nároku
je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie.
C. má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. I. uviedla, že napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, ktoré I. spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca

nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol skutočnosť, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv
zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik
nemajetkovej ujmy. D. žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných

žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. Z uvedeného dôvodu preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať

rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkázala na ust. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v
znení zákona č. XXX/XXXX Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je
možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ
dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. K otázke

nerozhodnutia onávrhunazmenusúdnehoexekútoravzákonomustanovenejlehote žalovanáuviedla,
že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora.
V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne
v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie
povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ust. § 44 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (J. poriadok). G. v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. X

zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s
exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. C., že v
niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej XX - dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhunajmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých
prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú XX - dňovú lehotu na rozhodnutie o
návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj

o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi
exekučný spis pôvodného
XC/XXX/XXXX
-5-

súdneho exekútora. B. od uvedeného v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o
návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný
prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti
porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. X v spojení s § 62
a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z. z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 B. zákonníka, keďže si nepočínal tak, aby

nedošlo ku škode na majetku. C. na judikatúru A. súdu sp. zn. I.ÚS XX/XX, ktorá konštatuje, že pri
posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. XX ods. X A., A. súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v A. alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. C. „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

čl. XX ods. X A. je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. XX ods. X A. (I.ÚS XX/XX). D. na povahu úkonu
(rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo,

nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony, nie je možné
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať
za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. F. poukázala na ust. § XX ods. X a X J.
poriadku, z ktorého je zrejme, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho

exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť
k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní
pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

K existencii prieťahov v konaní poukázala na § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v

znení zákona č. XXX/XXXX Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní. G. konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu
škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované
vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom
rozhodnutí J. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí A. súdu G. republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým A. súd G. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. F. si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil
ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje
existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. B., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovgarantovanévčl.XXods.XA. SR je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou

XC/XXX/XXXX
-6-

ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
J. a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody, ale len
A. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy. Z uvedených dôvodov nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.K materiálnej škode v paušálnej sume XXX eur žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z. je okrem iného nevyhnutne preukázať existenciu škody.

C. nej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré
si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady
predstavujú podľa § X7 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na základe

ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno
tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň zastáva
názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich
náhrady podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z. F. na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa

zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém,
ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. C. paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti
je nesprávne a účelové. O. si 175 eur paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale
aj nepreukázané. G. škodu je potrebné dokázať listinami, ktoré preukážu požadovaný nárok. F. teda
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca poukazuje na viacero nálezov ÚS SR,
kde rozhodoval po poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. C. finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobného skúmaniu zo strany súdu. Y. prípadové
okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy XXX,XX eura, ktorá musí byť priznaná za každý

rok prieťahov, je nesprávna úvaha. C. rozhodovaní ÚS SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu,
pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. D. nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. C. členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba.

V závere žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že je potrebné zohľadniť aj ust.
§ X ods. X B. zákonníka ako aj ust. § XX ods. X a 3 zákona č.
XXX/XXXX Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp.
o výške takejto náhrady. Po aplikácii uvedených ustanovení nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať

žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v

XC/XXX/XXXX
-7-

prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom v tejto súvislosti
upozorňuje na list J. komisie, K. riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. N./Z D(XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi G. republiky pri J. únii, v ktorom J.
komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od

slovenských spotrebiteľov, ako aj
sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. F. a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu J. komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej

moci. F. je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani

výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávaniapodnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú

potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z., považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

G. pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov konania napriek tomu, že právny zástupca žalobcu sa
pre kolíziu s iným pojednávaním ospravedlnil a žiadal pojednávanie z tohto dôvodu odročiť.

S. XX.X.XXXX bolo doručené súdu ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu a žiadosť o odročenie
na iný vhodný termín a to z dôvodu, že v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie v právnej veci
žalobcu CD X. s.r.o., zastúpený advokátskou kanceláriou Q. C., s.r.o. proti žalovanej G. republike a to
v konaniach vedených pred B. súdom F. nad R. spisová kancelária 4C a XXC v čase od X.XX hod. do
XX.XX hod. Y. pritom trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. G. žiadal súd,

aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti.
C. § 101 ods. X O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd
vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

C. § 119 O. s. p., súd môže pojednávanie odročiť iba z dôležitých dôvodov, ktoré je povinný dotknutý
účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného odkladu a samotný návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý
sa navrhuje pojednávanie odročiť, deň, kedy sa účastník o tomto dôvode dozvedel a uvedie adresu, na

ktorú bezodkladne súd oznámi, ako návrh posúdil.
XC/XXX/XXXX
-8-

F. žalobcu o odročenie pojednávania bola súdu doručená v deň pojednávania dňa XX.X.XXXX.

C.ospravedlnenímažiadosťouoodročenie žalobcanepreukázalexistenciudôležitéhodôvoduvzmysle
§ 101 ods. X O.s.p.. G. poukazuje na to, že dôležitý dôvod brániaci účastníkovi pojednávania sa
zúčastniť, musí sa vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. U. dôvody,
ktoré uviedol právny zástupca žalobcu podľa názoru súdu žiadosť o odročenie nespĺňajú.

Y. pojednávania na strane žalobcom zvoleného zástupcu nie je relevantná z dôvodu tak, ako to už
uviedolA.súdSRvnáleze zXX.X.XXXXpodsp.zn.I.ÚSXX/XXXX,žekolízia dvochpojednávanívtom
istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny zástupca vedel v dostatočnom
časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“

nevyhnutne potrebného za účelom riadne a včas vytýčeného pojednávania. B. základného práva na
verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek
žiadosti o odročenie pojednávania, ale môže toto pojednávanie odročiť iba z dôležitého dôvodu. D. na
uvedené súd dospel k záveru, že existencia kolidujúcich pojednávaní na strane zvoleného zástupcu
žalobcu, ktorú okrem iného ani dostatočne nešpecifikoval, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie

pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. X O.s.p.

Je nesporné, že žalobca na súdoch G. republiky podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil na
zastupovanie toho istého právneho zástupcu, a je teda na ňom, aby personálne zabezpečil zastupovanie
svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na množstvo podaní môže aj v

budúcnosti vzniknúť situácia, že vzniknú kolízie jednotlivých pojednávaní a potom by súd mohol byť vo
svojej rozhodovacej činnosti paralyzovaný. B. toho mal súd za to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového
stavu postačilo oboznámiť sa s právnym názorom oboch zúčastnených strán a so spisom, v ktorom malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

C. článku XX ods. X A. G. republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.C. článku XX ods. X A. G. republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
D. možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

C. § 3 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. zákona), štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

XC/XXX/XXXX
-9-

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

C. § 4 ods. X písm. a) bod X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. zákona), vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. X, koná v
meneštátuI.spravodlivostiG.republiky,akškodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

C. § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

C. § 9 ods. X cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

C. § X5 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a XX.

C. § X6 ods. 1 cit. zákona, zo žiadosti musí byť zrejme, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka,

titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu
škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej
moci, ktorý mu škodu spôsobil.

C. § 17 ods. X cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

C.§17ods.Xcit.zákona,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodsekuXsaurčujesprihliadnutím

najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

C. § 19 ods. X cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
XC/XXX/XXXX-XX-

C. § 44 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len J.
poriadok), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. G. rozhodne o zmene exekútora do XX dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

C. § 243 ods. X J. poriadku, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti
tohto zákona.

D. dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote.

T. úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho
nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

T. úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote. C. vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne
a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

Zexekučnéhospisu B.súduH. sp.zn.XEr/XXX/XXXXsúdzistil,že návrhozmenuexekútora bolasúdu
doručená dňa X.XX.XXXX. Na základe výzvy súdu zo dňa XX.X.XXXX súdny exekútor N.. V.. Y. I., ktorý
bol poverený vykonávaním exekúcie, písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX oznámil súdu, že si trovy
konania neuplatňuje. O návrhu súd rozhodol uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX
v spojení s uznesením Y. súdu v C. zo dňa XX.X.XXXX tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a

zastavil ju. O. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. S. XX.X.XXXX súdny exekútor N.. V.. Y. I.
vrátil poverenie na vykonanie exekúcie.

C. § 15 a § 16 ods. X zákona XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
„žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a XX.

Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX. F. v pôvodnom konaní v tejto veci bola
doručená súdu dňa XX.XX.XXXX. F. podal žalobu predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím
šesťmesačnej lehoty na predbežné

XC/XXX/XXXX
-XX-

prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do X mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu

škody, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu,
čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

G. má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez
ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. C. rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné

vykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadreniepôvodnéhoexekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o
trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať
za zbytočné prieťahy a žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu.U., ako už bolo uvedené, podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov
vzniku nároku na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. J. nesprávneho úradného postupu žalobca

v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

F. neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde relevantné
dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody.

F. nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Z.
jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca ničím nepodložil a nepreukázal,
a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým rozhodnutím o jeho
návrhu na zmenu exekútora mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že si táto situácia vyžadovala kroky
smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto

okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného predloženia a preukázania. V. iba o
hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu.

T. žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu v predmetnej exekučnej
veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym

vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď žalovanej trovy konania nevznikli a náhradu trov
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

6C/321/2013

-12-

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.