Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221519
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117221519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov

senátuJUDr.BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovejvsporežalobcuPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XX, XXX XX Y., o zaplatenie 93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 20Csp 244/2017-24 zo dňa 29. decembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 93,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 93,- eura od 12.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e
p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2 písm. f/, i/ a y/, § 11 odsek
1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o úvere, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 200 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 12 mesačných
splátkach po 32 Eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že na základe žiadosti žalovaného
dňa 17.07.2013 a dňa 08.01.2014 došlo k úprave splátkového kalendára, pričom žalovaný nepoprel, že
celý úver mal byť uhradený do 11.10.2014. Po preskúmaní predmetnej Zmluvy súd dospel k záveru, že
táto neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, údaj o úrokovej sadzbe

spotrebiteľského úveru a ani termín konečnej splatnosti. Vzhľadom na uvedené sa podľa ustanovenia §
11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca má preto nárok iba na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a teda
nárok na poplatky a úroky je nedôvodný. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný čerpal úver vovýške 200 Eur a poukázal žalobcovi úhrady v celkovej výške 107 Eur (žalovaný to nepoprel), a preto súd
prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 93 Eur. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia
93 Eur zo sumy 429,90 Eur (istina, poplatky, vyčíslený úrok a vyčíslený úrok z omeškania), t.j. v rozsahu

21,63 % a žalovaný vo zvyšných 78,37 %. Nakoľko úspešnejšiemu žalovanému zo spisu trovy konania
nevyplývajú, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uviedol, že termín konečnej splatnosti, výška úrokovej sadzby, priemerná hodnota RPMN a termín
splátok istiny, úrokov a poplatkov boli uvedené v prílohe k Zmluve o úvere Štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. K podanému odvolaniu predložil
prílohu k Zmluve o úvere Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že zákon v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere nestanovil maximálne prípustnú výšku odplaty. Poplatok za poskytnutie
úveru nepovažuje za neprimerané vysoký, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým

subjektom, ktorého riziko podnikania je vyššie oproti bankám. K tvrdeniam týkajúcim sa konečnej
splatnosti úveru poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15.

5. Po vydaní napadnutého rozhodnutia, ešte pred podaním odvolania súd prvej inštancie zistil, že
žalovaný dňa 15.01.2018 zomrel.

6. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 20Csp/244/2017-41 zo dňa 05.06.2018 rozhodol tak, že:

„P o k r a č u j e v konaní s dedičmi žalovaného Z. O., XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XX, zomr.
XX.X.XXXX, a to s

I. O., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., ako žalovanou v 1. rade,

C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., ako žalovaným v 2. rade,

Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., ako žalovaným v 3. rade,

I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, ako žalovanou v 4. rade,

C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, ako žalovanou v 5. rade,

Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, ako žalovanou v 6. rade,

L. O., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXX, ako žalovaným v 7. rade.“

7. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 20Csp/244/2017-59 zo dňa 22.02.2019 rozhodol tak, že:

„I. Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 5.6.2018, č. k. 20Csp/244/2017 - 41 v časti,
v ktorej súd rozhodol o pokračovaní v konaní C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., ako
žalovaným v 2. rade.

II. Súd konanie voči žalovanej v 1. rade I. O., nar. X.XX.XXXX, žalovanému v 4. rade I. K., nar.
XX.X.XXXX, žalovanej v 5. rade C. O., nar. XX.X.XXXX, žalovanej v 6. rade Z. J., nar. XX.XX.XXXX,
žalovanému v 7. rade L. O., nar. X.XX.XXXX, z a s t a v u j e.

III. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade I. O., žalovanou v 4. rade I. K., žalovanou v 5. rade
C. O., žalovanou v 6. rade Z. J. a žalovaným v 7. rade L. O. n e m á nikto právo na náhradu trov konania.“

8. K odvolaniu žalobcu následne podal vyjadrenie nový žalovaný - Q. O.. Súhlasil, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil.

X. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

12. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

13. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

14. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa odseku 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Podľa odseku 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť.

15. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany

sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa ustanovenia § 150 odsek 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa odseku 2, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie
skutkové tvrdenia.

17. Podľa ustanovenia § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a právnym predchodcom žalovaného ako
dlžníkom bola dňa 26.11.2012 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“),
na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 200 Eur, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 184 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 384 Eur
v 12 mesačných splátkach po 32 Eur počnúc dňom 25.12.2012. Iné náležitosti v tejto Zmluve o úvere
uvedené neboli. Dňa 17.07.2013 bola medzi účastníkmi Zmluvy o úvere uzatvorená Žiadosť o úpravu

splátkového kalendára, v zmysle ktorej dlžník požiadal o úpravu splátkového kalendára o 1 mesiac,
pričom úprava splátkového kalendára bola spoplatnená sumou 32 Eur. Dňa 09.01.2014 bola medzi
účastníkmi Zmluvy o úvere uzatvorená Žiadosť o úpravu splátkového kalendára, v zmysle ktorej dlžník
požiadaloodloženiesplátoko60dnítak,abydátumprvejsplátkybol11.02.2014.InénáležitostivZmluve
o úvere uvedené neboli. Žalobca v podanej žalobe ešte poukázal na Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, v ktorých bol vymedzený príslušný poplatok vo výške 184 Eur, ako aj poplatky za zasielanie
upomienok. Iné listinné dôkazy, než bola Zmluva o úvere, Žiadosť o úpravu splátkového kalendára a
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalobca pred súdom prvej inštancie nepredložil.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru v tom smere, že v

Zmluveoúvereabsentujúobligatórnenáležitostivzmysleustanovenia§9odsek2písm.f/,i/ay/Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca skutočnosť, že v samotnej Zmluve o úvere uvedené náležitosti nie
sú nijakým spôsobom nerozporuje. Uvádza však, že uvedené náležitosti boli uvedené v prílohe k Zmluve
o úvere nazvanej ako „Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere“.

21. Dôkaznú povinnosť upravuje Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 132 odsek 1 a § 150.

22. Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúcej z vyššie uvedených ustanovení je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo

skutkovéhozákladuzistenéhozdôkazovnavrhnutýchstranoukonaniavopačnomprocesnompostavení
než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od
zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné

zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania,

na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)24. Žalobca v prejednávanej veci nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím sám výlučne
spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, aj keď by sa to čiastočne javilo ako
dôvodné. Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci

peňažný nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať.

25.Žalobcavpodanomodvolanípoukázalna„Štandardnéinformácieospotrebiteľskomúvere“,vktorom
by sa mali nachádzať vytýkané absentujúce náležitosti úverovej zmluvy a ktoré aj k odvolaniu pripojil.
Žalobcanevyužilsvojeprávoprostriedkamiprocesnéhoútokupočaskonaniapredsúdomprvejinštancie

anajneskôrdovyhláseniarozhodnutiavovecisamejnepredložilaneoznačilvšetkyskutočnostiadôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. V odvolacom konaní na tvrdenia žalobcu nebolo možné prihliadnuť,
pretože nejde o žiaden prípad uvedený v § 366 C.s.p.. V odvolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré
by uvedený dôkaz nemohol predložiť už pred súdom prvej inštancie. Z dôvodu, že žalobca prostriedky
procesného útoku nepoužil včas, odvolací súd už na ne v odvolacom konaní neprihliadol.

26. S neuvedením náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. f/, i/ a y/ Zákon o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle
ustanovenia § 11 odsek 1 písm. a/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).