Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/292/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117248769
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117248769.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a. s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31351026, právne zastúpeného
SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti
žalovanej F. N., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XXX/XX, XXX XX Z. Z., o zaplatenie

22.228,78 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 20C/29/2018-86 z 14. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
(druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 14. 06. 2018 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.862,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a.
zo sumy 19.985,10 Eur od 10. 11. 2017 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
(prvý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). O náhrade trov konania okresný súd
rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanej v plnej výške (tretí

výrok).
2. V úvode odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že na základe žiadosti o poskytnutie
úveru a Zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej na cieľovú sumu 20.000,- Eur uzatvorili strany sporu
dňa 09. 09. 2014 Úverovú zmluvu k účtu č. XXXXXXXX/XXXX (ďalej aj ,,Úverová zmluva“), predmetom
ktorej bol medziúver podľa VOP pre stavebné sporenie J. v sume 20.000,- Eur, pri úrokovej sadzbe 7,79
% p. a., ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 190,- Eur v 16. deň v príslušnom

mesiaci so začiatkom splácania od 01. 10. 2014. Poskytnutie a výplata úveru bola žalovanej oznámená
listami zo dňa 11. 09. 2014 a 08. 09. 2015. Žalovanej bol poskytnutý medziúver na preklenutie obdobia
do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver s tým, že splátka medziúveru v
sume 190,- Eur vrátane príplatku na hromadné poistenie dlžnej sumy v sume 6,- Eur bola v súlade
s článkom III. ods. 3 a článkom IV. ods. 2 Úverovej zmluvy prerozdelená, 0,27 % z cieľovej sumy
bolo použitých na sporenie, 0,65 % z cieľovej sumy bolo použitých na úhradu úrokov z poskytnutého

medziúveru a poplatkov súvisiacich s medziúverom. Žalovaná úver riadne nesplácala, preto žalobca
zosplatnil úver dňom 28. 12. 2016 a žalovanú vyzval na zaplatenie zostatku úveru vo výške 19.985,10
Eur. Od uvedeného termínu sa zvýšila platná úroková sadzba o 5 % p. a. na riadny úrok vo výške 7,79
% p. a. v súlade s § 497 Obchodného zákonníka (ďalej aj ,,ObZ“) vznikol nárok na úrok z omeškania
vo výške 5 % p. a. v zmysle § 369 ods. 1 ObZ.

3. Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenia § 497 ObZ, § 39, § 52 ods.1, 2, § 53 ods. 1, § 54
ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. auviedol, že: ,, V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu zo dňa 09. 09. 2014
na základe žiadosti žalovanej. Ku zmluve o stavebnom sporení jej bol poskytnutý medziúver vo výške
20.000,- Eur s fixnou úrokovou sadzbou 7,79 % p. a.. Žalovaná mala vykonávať mesačné splátky 190,-

Eur, z dôvodu porušenia zmluvných povinností došlo zo strany žalobcu k okamžitému splateniu úveru
dňa 28. 12. 2016. Súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť istinu vo výške 20.862,22
Eur, ktorá predstavuje istinu 19.985,10 Eur a úrok z omeškania 877,12 Eur od 29. 12. 2016 do 09.
11. 2017, t. j. od zosplatnenia do vyúčtovania. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú. V časti,
kde žalobca požadoval úrok z úveru z nesplatenej priznanej istiny žalobu zamietol. K predčasnému

zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním žalobcu ako veriteľa a bol to veriteľ, ktorý v súvislosti
so zmenou záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným
právnymúkonom.Predčasnézosplatnenieúverupredstavujejednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorý
umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny.
Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že
veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v

splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa postupne vracia a
spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok predstavuje cenu peňazí v
zmysle ceny obetovanej príležitostí veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto
nakladaťaprodukovaťzisk.Absentujúciziskpokrývaveriteľoviúroksplácanýspoluvrámcisplátkyúveru
v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok

dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru. Iný stav je príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, keď veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má

právo okamžite získať späť celú sumu požičaných peňazí, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie práva na dispozícii s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré
už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa a nastupuje
stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných

prostriedkovaprávnyporiadokmupozosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal tento stav veriteľ nemá právo inkasovať úroky, ktoré by
mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav, keď spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom, vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky

zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Išlo by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred vyvolanou zmenou. Takýto stav by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči
spotrebiteľovi. Navyše keď veriteľ si môže nárokovať a domôcť sa jednorazového vrátenia peňažných

prostriedkov z majetku spotrebiteľa. Zároveň by bol podporený stav, v ktorom veriteľ nie je nútený
vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti alebo
stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku
dňu zosplatnenia. V takomto stave patria zmluvným stranám len sankcie s poukazom na § 517 ods. 2

OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ak sa žalobca od platných plnení domáha aj v
čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom ustanovení OZ
i s poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ OZ. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že
takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej
alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania.

Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania alebo ďalších sankciách platiť po
splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do jeho splatenia, spôsobuje značnú nerovnováhu
na škodu spotrebiteľa predstavuje jeho značné zhoršenie jeho postavenia a je nepravdepodobné, že
by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom
čestne a rovnocenne. Nie je kogentná úprava o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje

úrokyzaúverbezčasovejúpravyapretodohodaotakýchtoúrokochjeodklonomoddispozitívnejúpravy
a na viac sa dostáva do rozporu s ustanovením § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Takáto dohoda je
neplatná pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39, § 52 ods. 2, § 517 ods. 2 OZ (rozsudok Krajského
súdu Prešov č. k. 6Co/190/2014 a uznesenie IV.ÚS 476/2012). Súd z tohto dôvodu nepriznal žalobcoviúrok z úveru vyčíslený od 29. 12. 2016 do 09. 11. 2017 vo výške 1.366,56 Eur, ktorý je vyčíslený už po
zosplatnení, keďže má za to, že úroky z úveru patria žalobcovi len do vyhlásenia okamžitej splatnosti
a nepriznal úrok z úveru 7,79 % p. a. od 10. 11. 2017 až do zaplatenia a úrok z omeškania priznal

žalobcovi len z istiny, nie aj úrok z úroku. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ako sankciu za neplnenie povinnosti plniť včas a riadne, tak ako
vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia od 10. 11. 2017 až do zaplatenia. Súd vzhľadom na vyššie
uvedené žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a úroku z úveru zamietol“.

4. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a podľa zásady úspechu žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (tretí výrok)
v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania.

6. Nesúhlasil sa s názorom okresného súdu o nedôvodnosti nároku na zaplatenie úrokov po vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, ku ktorému záveru prvoinštančný súd dospel s poukazom na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014. Argumentácia prvoinštančného súdu sa nesprávne
opiera iba o jediné rozhodnutie, ktoré nezohľadňuje ustálený doktrinálny výklad ustanovení § 502, §

503 ObZ a konštantnú rozhodovaciu prax súdov SR a ČR. Spornosť namietaného právneho záveru
pripúšťa aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/190/2014. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2014, sp. zn. 3Obdo/67/2013, podľa ktorého oba inštitúty (úroky ako
odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov) treba odlišovať jednak ich podstatou, ako aj funkciami,
s tým že na úrok z omeškania má veriteľ zákonný nárok. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo

dňa 21. 08. 2014, sp. zn. 33Cdo/2012/2014 dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ), majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať vedľa seba.
Taktiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24. 07. 2014, sp. zn. 33Cdo/1401/2014: ,,Je
súdna prax a odborná literatúra jednotná v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie
peňazí, pričom úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej

doby splatnosti“. Obidva úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba, bez ohľadu na skutočnosť,
či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Poukázal na povinnosť dlžníka platiť úroky až do doby
skutočného vrátenia poskytnutého úveru veriteľovi, čo konštatujú viaceré rozhodnutia krajských súdov
SR (KS v Košiciach zo dňa 30. 08. 2017, sp. zn. 1Co/393/2016, KS v Žiline zo dňa 16. 02. 2016, sp.
zn. 11Co/65/2016, uznesenie KS v Žiline zo dňa 14. 12. 2015, sp. zn 11Co/457/2015, uznesenie KS v

Košiciach zo dňa 24. 01. 2014, sp. zn. 4Cob/146/2013, rozsudok KS v Banskej Bystrici zo dňa 31. 10.
2013, sp. zn. 43Cob/186/2013, rozsudok KS v Prešove zo dňa 11. 10. 2012, sp. zn. 14Co/83/2012).
Zároveň poukázal na ďalšie nedávne rozhodnutia krajských súdov SR, z ktorých vyplývajú obdobné
právne závery (KS v Žiline zo dňa 29. 11. 2016, sp. zn. 11Co/344/2016, KS v Banskej Bystrici zo dňa
18. 08. 2016, sp. zn. 43Cob/129/2016, KS v Trenčíne zo dňa 24. 02. 2016, sp. zn. 19Co/472/2014). Z

ustanovení § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 ObZ, nevyplýva povinnosť dlžníka platiť úroky iba do splatnosti
úveru, simultánne úročenie pohľadávky po splatnosti peňažného záväzku úrokom z omeškania, a
súčasne úrokom podľa § 502 ObZ, nie je zákonom vylúčené. Legitímnosť uplatneného nároku na
zaplatenie úrokov po okamžitom zosplatnení úveru vyplýva prima facie zo samotného znenia § 502
a § 503 ObZ, bez potreby duplicitných dojednaní v Zmluve o úvere. Okamihom splatnosti úveru,

resp. vyhlásením predčasnej splatnosti úveru v nadväznosti na porušenie dlžníkovej povinnosti splatiť
poskytnutý úver riadne a včas, nemôže dôjsť k zániku práva veriteľa na zmluvne dohodnutý úrok.
Poukázal na nezodpovedné správanie žalovanej, ktorým vyvolala protiprávny stav, ktorého prirodzeným
následkom je sankcia. Žiadosťou o okamžité splatenie úveru nedochádza k zániku (predčasnému
ukončeniu) zmluvy. Pretrvávajúci stav, keď žalovaná naďalej užíva (nevracia) poskytnuté finančné

prostriedky a žalobca nimi nedisponuje, nie je dôvodom na nepriznanie zmluvne dohodnutých úrokov,
ktoré sú v právnej doktríne SR a ČR cenou za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto
dlžník má platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t. j. do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi.
Zároveň poukázal na interpretáciu inštitútu zmluvných úrokov vo viacerých publikáciách: Eliáš, K. akol.: Občanský zákonník. Velký akademický komentář. 2. svazek. Linde Praha, Praha 2008, s. 1482;
ŠVESTKA, J., SPÁČIL, J., ŠKÁROVÁ, M., HULMÁK, M. a kol.: Občanský zákoník II. § 460 - 880;
Komentár. 1. vydaní, Krajčo, J., Občiansky zákonník pre prax. Komentár. III. zväzok. EUROUNION,

Bratislava 2015, s. 2858; Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. II. diel. EUROKODEX,
Bratislava 2011, s. 1976 a ďalšie. Vzhľadom na doktrinálne závery a rozhodovaciu prax nemožno
akceptovať údajnú neprípustnosť paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky po zosplatnení úveru
zákonným úrokom z omeškania a riadne zmluvným úrokom, pretože opačným výkladom by dochádzalo
k neodôvodenému zvýhodneniu žalovanej v neprospech veriteľa. Postavenie dlžníka by podľa záveru

súdu prvej inštancie bolo lepšie v prípade porušenia záväzku, ako v prípade riadneho plnenia povinností.
Predčasným zosplatnením úveru v dôsledku porušenia povinnosti žalovanou tak paradoxne dochádza k
jej ekonomicky výhodnejšiemu postaveniu, pretože namiesto povinnosti zaplatiť aj zmluvne dohodnuté
úroky vo výške 7,79 % p. a. popri úrokoch z omeškania, by bola žalovaná povinná zaplatiť iba zákonný
úrok z omeškania vo výške 5% p. a. Je preto neprijateľné, aby bol dlžník po zjavnom porušení povinnosti
ekonomicky a právne zvýhodnený.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379 a

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
(druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a
vec mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd
viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

10. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho

zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo
strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

11. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 09. 09. 2014 Úverovú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 20.000,- Eur k zmluve o stavebnom
sporení č. XXXXXXXX, s fixnou úrokovou sadzbou 7,79 % p. a., ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v

splátkach vo výške 190,- Eur (vrátane príplatku na hromadné poistenie dlžnej sumy vo výške 6,- Eur).
Splátka medziúveru bola prerozdelená na 0,27 % z cieľovej sumy použitých na sporenie a 0,65 % s
cieľovej sumy bolo použitých na úhradu úrokov z poskytnutého medziúveru a poplatkov súvisiacich s
medziúverom. Žalobca predmetný úver zosplatnil „Žiadosťou o okamžité splatenie úveru“ zo dňa 28. 12.
2016 a žalovanú vyzval na okamžité splatenie celého zostatku úveru v sume 19.985,10 Eur. Žalobca

vyčíslil uplatňovanú pohľadávku vo výške 22.228,78 Eur na istinu v sume 19.985,10 Eur, na úroky v
sume 366,56 Eur (od 29. 12. 2006 do 09. 11. 2017), na úroky z omeškania v sume 877,12 Eur (od 29.
12. 2016 do 09. 11. 2017). Okresný súd v bode 19. rozsudku uviedol, že žalobcovi nepriznal úrok z úveru
vyčíslený od 29. 12. 2016 do 09. 11. 2017 vo výške 1.366,56 Eur, ktorý je vyčíslený po zosplatnení stým, že žalobcovi patria úroky z úveru len do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a nepriznal mu úrok
z úveru vo výške 7,79 % p. a. od 10. 11. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania žalobcovi priznal len
z istiny a nie z úroku.

13. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca
poskytol žalovanej (stavebnej sporiteľke) úver podľa zákona č. 310/1992 <. Zmluvný
vzťahmedzižalobcomažalovanoujevzťahomspotrebiteľským,ktorýmusínevyhnutnepodliehaťexoffo
súdnej kontrole. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii. S ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu

znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a na možnosti stanovovať jednostranne zmluvné
podmienky cestou formulárových zmlúv, je pre takéto vzťahy charakteristické, že podnet ku zmluvnému
jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania
pripravený a skúsený.

14. K bodu 19. odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd nad rámec poukazuje na petit
žaloby žalobcu, v ktorom žalobca nepožadoval úrok z omeškania zo zmluvného úroku, uplatňoval úrok
z omeškania iba z istiny v sume 19.985,10 Eur.

15. Ohľadne nepriznania zmluvných úrokov po zosplatnení odvolací súd uvádza, že ak sa súčasťou
Úverovej zmluvy majú stať Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie J., môže sa to udiať
prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Je nevyhnutné, aby tieto súčasti boli v Úverovej

zmluve o úvere konkretizované. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri úvere dohodnuté úroky,
bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán.

16. Vzhľadomnauvedenéodvolaciemusúduneostávalainámožnosťakorozsudoksúduprvejinštancie

v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti o zamietol (druhý
výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a
vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).

17. Úlohou prvoinštančného súdu bude náležite sa vysporiadať s nárokmi žalobcu s prihliadnutím
na obsah Úverovej zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie J.; zistiť,
či sú zmluvné dojednania ohľadne žalobcom uplatnených nárokov po zosplatnení úveru dostatočne
konkretizované v Úverovej zmluve, t.j. či z nich vyplýva dohoda strán ohľadne nároku žalobcu na

úroky po zosplatnení úveru a či uvedené zmluvné dojednania majú všetky atribúty platného dojednania
(§ 37 a nasl. OZ).

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP).

19. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý (§

367 ods. 2 CSP).20. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).