Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200358
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216200358.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovejvprávnejvecižalobcuK.Z.,J..XX.X.XXXX,E.XXXX/XX,XXX
XX G., právne zastúpený JUDr. Alojz Naništa, advokát, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému
Š. K., J.. X.X.XXXX, N. XXX, XXX XX S., právne zastúpený advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o.,
Cimborkova 13, 040 01 Košice, o zaplatenie 36.513,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 05.12.2018 č.k. 5C 33/2016 - 161 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť
36.513,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 2.3.2016 do zaplatenia, v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,50 %, o výške ktorých

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, ktorú podal na tunajšom súde dňa
25.1.2016 domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 36.513,31 eur, úroky z omeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 36.513,31 eur od 1.3.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
titulom nevrátenia pôžičiek. Žalobu žalobca odôvodňuje tým, že so žalovaným uzavrel dňa 7.6.2006

písomnú zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo zapožičanie sumy 600.000,- Sk / 19.916,35 eur/ a
sumy 500.000,- Sk /16.596,96 eur/. Finančnú hotovosť 600.000,- Sk vyplatil žalovanému ako dlžníkovi
v hotovosti dňa 16.1.2006 a dňa 7.6.2006 mu vyplatil sumu 500.000,- Sk, s tým, že žalovaný sa
zaviazal podľa čl. II Zmluvy požičanú sumu vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach po 5.000,- Sk /165,97
eur/ počnúc mesiacom január 2007 do úplného vyrovnania. Išlo o bezúročnú pôžičku. Poukázal
na to že v zmluve v čl. III. zo dňa 7.6.2006 sa so žalovaným dohodli, že v prípade nezaplatenia
pravidelnej mesačnej splátky počnúc mesiacom január 2007, sa uvedené konanie dlžníka považuje za

podstatné porušenie zmluvy o pôžičke a veriteľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy a požadovať
splatenie zostatku pôžičky naraz. Týmto sa stane dlh okamžite splatným a dlžník stráca výhodu splátok.
Poukazuje žalobca ďalej na to, že žalovaný zmluvu podpísal a jeho podpis bol úradne overený dňa
16.6.2006 na notárskom úrade JUDr. S. I.. Žalobca tvrdil, že žalovaný neuhradil ani jednu splátku, nazáklade čoho žalobca pristúpil dňa 28.2.2007 k odstúpeniu od zmluvy s platnosťou od 1.3.2007, kedy
sa podľa žalobcu stal celý dlh splatným. Žalobca ďalej poukazuje na č. IV Zmluvy o pôžičke s tým, že
žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 1.100.000,- Sk /36.513,31 eur/ čo do dôvodu a výšky v

zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a že to znamená, že sa právo žalobcu na uplatnenie pohľadávky
premlčí až 16.6.2016 podľa § 110 ods. 1 OZ. Žalobca si uplatňuje aj úrok omeškania odvolávajúc sa
na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka, počnúc dňom 1.3.2007.

3. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne dňa 22.6.2016 ( po doručení žaloby s prílohami dňa 1.3.2016 ).

Uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a žalovaný nárok za neopodstatnený.
Popiera, aby pristúpil k podpísaniu zmluvy o pôžičke zo dňa 7.6.2006 alebo, žeby vedel o existencii
takejto zmluvy pred začatím tohto konania. Popiera tiež, aby mu žalobca takúto sumu prenechal
( 500.000,- Sk a 600.000,- Sk ). Vierohodnosť zmluvy o pôžičke spochybňuje aj skutočnosť, že z
písomnéhovyhotoveniazmluvyvyplýva,žebolapodpísanádňa7.6.2006tak,akojetouvedenévzmluve
v jej záverečných ustanoveniach. Aj žalobca udáva, že sa jedná o zmluvu zo dňa 7.6.2006. Zároveň

však zmluva obsahuje notárske osvedčenie pravosti podpisov, kde sa uvádza, že ju osobne podpísal
pred povereným pracovníkom notára dňa 16.6.2006. Keďže sa má jednať o poskytnutie pôžičky z roku
2006 a žaloba bola podaná dňa 25.1.2016, vznáša týmto aj námietku premlčania. V dôsledku premlčania
nároku ( aj keby bol dôvodný, čo popiera ) nemožno žalobcovi nárok priznať. Navrhuje žalobu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania.

4. Na pojednávanie vo veci konané 14.11.2018 sa dostavili žalobca, právny zástupca žalobcu a právny
zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil neúčasť žalovaného, o odročenie pojednávania nežiadal.
Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 16.6.2006 bola
žalobcom a žalovaným podpísaná listina označená ako Zmluva o pôžičke uzavretá podľa ust. § 657 a
nasl.OZ stým,žepravosťvlastnoručnýchpodpisovžalobcuažalovanéhobolaoverenápredNotárskym
úradom JUDr. S. I. v G. a bolo im pridelené poradové číslo Centrálnym registrom osvedčených podpisov

O XXXXXX/XXXX ( žalobca ) a O XXXXXX/XXXX ( žalovaný ). Zmluvu podpísal žalobca ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník. Z obsahu listiny vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi v hotovosti sumu 600.000,-
Sk dňa 16.1.2006 a sumu 500.000,- Sk dňa 7.6.2006 ( bez úročenia ). Sumu 1.100.000,- Sk sa dlžník
zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5.000,- Sk počnúc mesiacom 01/2007 v
hotovostikrukámveriteľa,najneskôrk20.dňupríslušnéhomesiaca.Oprevzatípôžičkyvuvedenejsume

svedčí jednak zhodné písomné potvrdenie strán sporu a to ich vlastnoručným podpisom na predmetnej
zmluve, rovnako tomu jednoznačne svedčia aj výpovede v konaní vypočutých svedkov, ktorí zhodne
potvrdili prevzatie oboch súm pôžičky žalovaným v mesiaci 01/2006 a 06/2006. V čl. III Zmluvy o pôžičke
sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade nezaplatenia pravidelnej mesačnej splátky 5.000,-
Sk počnúc mesiacom január 2007 (uvedené konanie dlžníka strany považujú za podstatné porušenie

tejto zmluvy) podľa čl. II. tejto zmluvy je veriteľ oprávnený 1/ odstúpiť od tejto zmluvy a 2/ požadovať
splatenie zostatku pôžičky naraz, teda zostatok dlhu pri naplnení podmienky nezaplatenia aspoň jednej
pravidelnej mesačnej splátky sa stáva okamžite splatný a dlžník stráca výhodu splátok. V čl. IV Zmluvy
o pôžičke dlžník ( pozn. jednostranne ) výslovne uznáva svoj dlh voči veriteľovi vo výške 1.100.000,-
Sk čo do dôvodu z poskytnutia pôžičky podľa tejto zmluvy. V čl. V Zmluvy o pôžičke oi. je uvedené,

že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami a účastníci si
zmluvuprečítali,jejobsahuporozumelianaznaksúhlasujuvlastnoručnepodpísali.Vedomosťopodpise
Zmluvy o pôžičke mali rovnako aj vypočuté svedkyne p. Z. ( ako sestra žalovaného, manželka žalobcu )
a p. K. ( bývala manželka žalovaného ). Už aj z pohľadu blízkeho vzťahu medzi žalovaným a svedkyňami
v tom čase ( pri p. Z. naďalej ) je možné ich tvrdeniam prisvedčiť, rovnako ako vo vzťahu k prevzatiu

súm pôžičky žalovaným, teda k reálnemu odovzdaniu pôžičky žalobcom. Súd v tomto neprihliadol na
námietku žalovaného, že svedkovia sú blízkymi osobami žalobcu, nakoľko p. Z. je sestrou žalovaného,
teda osobou blízkou aj žalobcovi aj žalovanému. P. K. bola osobou blízkou tak žalovaného, ako aj
žalobcu, po rozvode manželstva so žalovaným sa tieto vzťahy stali skôr vzťahmi formálnymi v rovine ,,
poznáme sa, pozdravíme sa ,,. Svedkovia vypovedali len to, čo vnímali svojimi zmyslami. P. Z. mohla

vidieť druhé odovzdávanie peňazí cez pootvorené dvere z vedľajšej kancelárie. Inak si jej tvrdenia s
ostatnými tvrdeniami svedkov nerozporujú. Svedok I. vypovedal tiež len to, čo vnímal z pozície osoby,
ktorá sa nachádzala v miestnosti, kde došlo k odovzdaniu peňazí. Teda neboli zistené také okolnosti,resp. ktoré ani neboli tvrdené, ktoré by diskvalifikovali výpovede svedkov tak, aby na nich nebolo možné
prihliadať, naviac nie sú v rozpore s ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi.

6. Súd vec právne posúdil podľa čl. 11 ods. 4, čl. 15 Základných princípov CSP, § 215 CSP, § 488, §
489, § 498, § 657, § 558, § 559, § 565, § 101, § 103, § 107 ods. 1, 2, 3, § 110, § 117, § 48 Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k nasledovným záverom.

7. Ako vyplýva z ust. § 657 OZ podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú : 1/ prenechanie veci

( reálnym odovzdaním ), 2/ druhové určenie veci, 3/ povinnosť vrátiť vec, 4/ určenie času vrátenia. Teda
v tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonom stanovené podstatné
náležitosti právneho úkonu - zmluvy o pôžičke: 1/ reálne odovzdanie sumy 1.100.000,- Sk dňa 16.1.2006
( 600.000,- Sk ) a 7.6.2006 ( 500.000,- Sk ), 2/ druhové určenie veci - peniaze ( odovzdané veriteľom
aj povinnosť vrátiť dlžníkom tú istú vec, teda peniaze ), 3/ povinnosť vrátiť vec ( sumu 1.100.000,- Sk )
zakotvená v čl. II zmluvy o pôžičke, 4/ určenie času vrátenia veci zakotvená rovnako v čl. II zmluvy

o pôžičke s následkami neplnenia splátok podľa čl. III Zmluvy o pôžičke. Z uvedeného vyplýva, že
proces kontraktácie zmluvného vzťahu ( podľa ust. § 43 a nasl. OZ v spojení s ustn. § 657 OZ ) bol
ukončený najneskôr ku dňu 16.6.2006, teda v deň podpisu zmluvy na Notárskom úrade. Týmto dňom
boli splnené všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti právneho úkonu aj napriek skutočnosti,
že došlo k odovzdaniu peňazí skorším dňom. Teda medzi stranami sporu došlo k uzavretiu platného

právneho úkonu - zmluvy o pôžičke. Zmluva je síce datovaná dňom 7.6.2006, avšak dôležitý je dátum jej
podpísania oboma zmluvnými stranami, ako je vyššie uvedené. Naviac už aj v čase 7.6.2006, ako aj dňa
16.6.2006 si musel byť dlžník - žalovaný vedomý skutočnosti, že peniaze mu boli reálne odovzdané a
že ich bude musieť vrátiť späť veriteľovi. Preto v tomto súd nemohol prihliadať na námietky žalovaného.

8. Prevzatím sumy pôžičky teda na povinnej strane vznikol dlh, ktorý je dlžník povinný vrátiť v určenej
lehote. Po uplynutí lehoty, ak dlžník svoj záväzok dobrovoľne neplní, je dlh splatný a veriteľ je oprávnený
domáhať sa svojho nároku na súde. Uznanie dlhu dlžníkom voči veriteľovi nezakladá žiaden nový
záväzok alebo povinnosť voči veriteľovi, je len prehlásením o existencii dlhu, ktorý reálne vznikol už
prevzatím samotnej požičanej sumy. Určením lehoty na plnenie v zmluve dlžník vyjadruje svoj úmysel

a zároveň povinnosť prevzatú dlžnú sumu v tejto lehote vrátiť. V prípade nedobrovoľného plnenia v
určenej lehote, dlh tým nevzniká, existuje od začiatku zmluvného vzťahu, stáva sa však splatným, čo
dáva právo veriteľovi vymáhať svoju pohľadávku. Obdobne ( avšak vo vzťahu k uznaniu dlhu formou
notárskej zápisnice ) sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 23.11.2016 vo veci sp. zn.
26CoE/49/2016 ( súdu známe z úradnej činnosti).

9. V zmysle ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Veriteľ môže s dlžníkom
uzavrieť dohodu o tom, že mu pohľadávku zaplatí v splátkach, ktorých výšku a podmienky splácania

dohodnú ( vyplýva z čl. III prvý odsek Zmluvy o pôžičke ). Ak bolo v dohode účastníkov určené, že pri
nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky),
veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v
prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak pri nezaplatení
niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr

do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník zaplatí ďalšiu
splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať
lennezaplatenúsplátku.Právožiadaťzaplatiťcelúpohľadávkubyveriteľovivznikloopäť,akdlžníkznova
porušil svoju povinnosť.

10. Na základe vyššie uvedeného ( bod 37-38 ) má súd zato, že stranám sporu nič nebránilo uzavrieť
dohodu o splácaní dlhu v splátkach s následkami podľa cit. ust. § 565 OZ uvedenom v čl. III. Zmluvy.
Rovnako nič nebránilo žalovanému jednostranným právnym úkonom uznať dlh, ktorý mu reálne vznikol
odovzdaním peňazí, tak ako súd konštatuje vyššie. Dohoda ako aj uznanie dlhu v Zmluve o pôžičke
tak predstavujú platné právne úkony spĺňajúce všetky podmienky uvedené v ust. § 656 OZ a § 558

OZ. Súd nezistil, aby tieto dojednania boli neplatnými právnymi úkonmi, tak ako sa snažil prezentovať
v rámci svojej procesnej obrany žalovaný. Žalobca ako veriteľ si uplatnil svoje právo na zaplatenie
celej požičanej sumy podaním žaloby na súde dňa 25.1.2016, teda po splatnosti splátky splatnej dňa
20.1.2016 ( pozn. 109.splátka ) v lehote do splatnosti ďalšej splátky, teda včas. Podľa názoru súduteda nastala splatnosť celého dlhu uplatnením nároku žalobcu na súde. Naviac súd dodáva, že
zosplatnenie celého dlhu žiadnym spôsobom nesúvisí s dojednaním o odstúpení od zmluvy, resp. vôbec
na tento inštitút nie je viazané ( viď ust. § 656 OZ ). Preto ani v tomto súd nemohol prihliadať na

námietkyžalovaného.Vtomtosúdneprihliadalaninanámietkužalovaného,ževtomtoprípadenemožno
vykladaťobsahzmluvyvjehoneprospech,ajnapriektvrdenému vyhotoveniuzmluvyžalobcom,nakoľko
podľa názoru súdu obsah zmluvy je jasný, určitý a zrozumiteľný. Súd poukazuje aj na rozhodnutie
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky z1.apríla2015,sp.zn.I.ÚS640/2014 :,,Prehnanéformalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha

všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych
úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov
jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má
byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre
výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho
úkonu."

11. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke, dojednanie o
zosplatnení dlhu podľa § 656 OZ a jednostranné uznanie dlhu žalovaným sú platnými právnymi úkonmi
v zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka a teda na ich základe je žalovaný povinný plniť dlh žalobcovi.

12. Vzhľadom k uvedenému sú zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 36.513,31 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne ( úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % ) od 2.3.2016 do zaplatenia,
keďže žalovaný je naďalej v omeškaní s jej zaplatením, podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a 10c/
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Avšak počiatok omeškania súd určil až dňom nasledujúcim po
doručení návrhu s prílohami žalovanému ( dňa 1.3.2016, o čom svedčí doručenka o prevzatí v súdnom

spise ), nakoľko až jeho doručením sa žalovaný preukázateľne dozvedel o zosplatnení celého dlhu
žalobcom a povinnosti ho zaplatiť. Zaslanie, resp. doručenie výzvy žalovanému zo dňa 28.11.2014
nebolo súdu žiadnym spôsobom preukázané. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu v prevyšujúcej časti
( čo do počiatku omeškania ) zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 CSP tak,
že priznal čiastočne nárok na ich náhradu úspešnejšiemu žalobcovi. V časti o zaplatenie istiny vo
výške 36.513,31eur , úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 36.513,31 eur od 2.3.2016
kapitalizovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 5.12.2018 t.j. vo výške 8.117,35 eur, celkom
vo výške 44.630,66 eur mal žalobca úspech. Naopak neúspešný bol v časti o zaplatenie úrokov z

omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 36.513,31 eur od 1.3.2007 do 1.3.2016, celkom vo výške
26.486,10 eur. V konečnom dôsledku bol teda žalobca v konaní úspešný v časti o zaplatenie 44.630,66
€ a neúspešný v časti o zaplatenie 26.486,10 €, čo je v percentuálnom vyjadrení pomer úspechu a
neúspechu žalobcu 62,75% : 37,25%. Keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, t.j. 25,50%
(od úspechu žalobcu vo výške 62,75 % súd odrátal úspech žalovaného vo výške 37,25%), súd preto

náhradu trov konania pomerne rozdelil a žalobcovi priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov
tohto konania v rozsahu 25,50 %.

14. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232
ods. 3 CSP.

15. K ďalším námietkam žalovaného, že:
1/ zmluvu neuzavrel, resp. nepodpísal súd dodáva, že jeho tvrdeniu nemožno prisvedčiť / okrem
uvedeného vyššie - od bod č. 35 a nasl. / s poukazom na skutočnosť, že z doložky pripojenej k
zmluve vyplýva, že zmluvu dňa 16.6.2006 žalovaný vlastnoručne podpísal a pravosť jeho podpisu

na zmluve bola overená zákonným spôsobom pred povereným pracovníkom notárky JUDr. S. I. a
bol zaregistrovaný v Centrálnom registri podpisov pod č. O XXXXXX/XXXX. Naviac listinu, ktorú oi.
vlastnoručne podpísal aj žalobca bola u notára označená ako zmluva o pôžičke. Uvedené vyplýva
zo samotnej zmluvy o pôžičke a z oznámenia notárky zo dňa 7.2.2018. V tomto súd nemá dôvod
pochybovať o hodnovernosti údajov udávaných notárom ako osoby verejne činnej, ktorá vykonáva

činnosti vymedzené právnymi predpismi ( najmä v tomto prípade Notársky poriadok ) na základe
splnomocnenia štátom, pokiaľ v konaní nebol preukázaný opak. V tejto situácii je dôkazná povinnosť
preukázania opaku na žalovanom a v tomto smere žalovaný neoznačil ani nepredložil dôkazy svedčiace
o opaku. Naviac v ten istý deň, teda 16.6.2006 žalovaný ( ako konateľ obch. spol. STAVEX, s.r.o. aako súkromný podnikateľ ) totožným spôsobom u notára vlastnoručne podpísal aj listiny - vyhlásenia
o neevidovaní žiadnych pohľadávok ani iných majetkových práv z obchodného styku voči obch. spol.
PAM-STAV, s.r.o. a súkromnému podnikateľovi K. Z. ( žalobca ). Listinám bolo pridelené poradové

číslo Centrálnym registrom osvedčených podpisov O XXXXXX/XXXX a O XXXXXX/XXXX. Rovnako sa
jednalo o listiny datované dňom 7.6.2006, podpísané dňa 16.6.2006 ( teda rovnako ako pri zmluve o
pôžičke). Skutočnosť,žepodpisomnalistináchpodpisovaných žalovanýmdňa16.6.2006bolipridelené
rôzne čísla, teda nie v poradí po sebe, je bez právneho významu. Overovaným podpisom prideľuje čísla
Centrálny register podpisov nezávisle od činnosti a vôle notára a uvedené notár žiadnym spôsobom

nemohol a ani nemôže ovplyvniť. Námietky žalovaného v tomto smere sú len námietkami v rovine
dohadovsmerujúcekspochybneniunárokuuplatnenéhožalobcom. Nauvedenomnázoresúdunemení
nič ani námietka žalovaného, že zmluvu nemá k dispozícii.
2/ peniaze od žalobcu neprevzal súd dodáva, že prevzatie peňazí spolu v sume 1.100.000,- Sk vyplýva
tak zo samotného obsahu predloženej zmluvy o pôžičke a výpovedí žalobcu a vypočúvaných svedkov.
Každý svedok ( bez ohľadu na námietky žalovaného, že si majú ich výpovede odporovať, pričom súd

nedospel k záveru, aby to tak bolo, okrem drobných detailov, ktoré sú úplne bez právneho významu k
predmetu konania - napr. dvere pootvorené, dvere zatvorené a pod. a to už aj s ohľadom na odstup času
si svedkovia ani na také detaily spomenúť nemusia; pričom súd poznamenáva, že v takom zmysle aj
bolo svedkami vypovedané ) potvrdil reálne prevzatie tej - ktorej časti finančných prostriedkov. Naviac z
obsahu predloženej zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že žalovaný reálne prevzal od žalobcu dňa

16.1.2006 v hotovosti sumu 600.000,- Sk a dňa 7.6.2006 sumu 500.000,- Sk. Súd si nevie predstaviť,
aby žalovaný podpísal zmluvu o pôžičke a pravosť podpisu overil pred notárom bez toho, aby v zmluve
tvrdené skutočnosti neboli pravdivé a ak by peniaze neprevzal. K výpovediam svedkov ešte súd dodáva,
že tieto vôbec nie sú v rozpore s inými vykonanými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu.
3/ zmluva je datovaná dňom 7.6.2006 a podpísaná dňa 16.6.2006 súd udáva, že uvedené nemá žiaden

vplyv na platnosť zmluvy o pôžičke. Je v praxi pomerne bežné, že zmluvy sú datované jedným dátumom
a proces kontraktácie je zavŕšený až následne podpisom zmluvy napr. pred notárom, teda, že zmluva
je podpísaná neskôr bez toho, aby bol upravený v textu udávaný dátum.
4/ súd vykonával dokazovanie výsluchom svedkov nehospodárne a mal žalobu zamietnuť pre vznesenú
námietku premlčania súd dodáva, že povinnosťou strán je označiť a preložiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení, avšak súd v rámci procesného postupu dokazovania za účelom zisťovania skutkového
stavu posúdi, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie. Naviac v rámci predbežného právneho
posúdenia veci súdom sa súd opakovane vyjadril, že predbežne námietke premlčania nemožno vyhovieť
a že za účelom zistenia reálneho odovzdania pôžičky - peňazí je nutné dokazovanie vykonať aj týmto
spôsobom a tým posúdiť platnosť zmluvy o pôžičke, vyhlásenia o uznaní dlhu a pod..

5/ nebol predložený originál zmluvy o pôžičke súd dodáva, že súdu bolo predložené vyhotovenie zmluvy
o pôžičke s doložkou osvedčenia, že táto listina doslovne súhlasí s predloženým originálom ( § 56 a
§ 57 Notárskeho poriadku ). Teda bol predložený hodnoverný dôkaz o existencii zmluvného vzťahu,
rovnocenný originálu zmluvy.
6/ si rozporuje tvrdenie žalobcu a svedkov, kedy sa zmluva podpisovala u notára, súd udáva, že

výpovede svedkov podporujú len tvrdenie žalobcu, že zmluva sa podpisovala neskôr, až po odovzdaní
druhej časti pôžičky ( viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 8.2.2018 ). Žalobca netvrdil, že u notára boli
ihneď po odovzdaní peňazí. Naviac uvedenému tvrdeniu žalobcu svedčí aj jeho tvrdenie, že v ten deň
u notára ( teda 17.6.2006 ) sa podpisovali 3 listiny ( resp. tri podpisy ), teda okrem zmluvy o pôžičke aj
vyhlásenia žalovaného. Teda je zrejmé, že zmluvu podpísali dňa 17.6.2006.

7/ žalobca zmenil žalobu tým, že skutkovo sa domáhal bezdôvodného obohatenia po odstúpení od
zmluvy a v priebehu konania zmenil skutkové tvrdenia, že od zmluvy neodstúpil, súd poukazuje na ust.
§ 139 a nasl. CSP, pričom zo strany žalobcu nebol podaný návrh na zmenu žaloby v zmysle cit. ust.
CSP ( pozícia dominus litis ) a ako potvrdil aj jeho právny zástupca, žiadnej zmeny žaloby sa žalobca
nedomáha.

8/ že nerozporuje odstúpenie od zmluvy a preto sa považuje skutkové tvrdenie za nesporné, súd udáva,
že je nutné poukázať na čl. 8 Základných princípov CSP, z ktorých vyplýva, že strany sporu majú
povinnosť tvrdenia ale aj preukázania tvrdenia dôkazmi. Od podania žaloby na súd nebol označený a
predlžený žiaden listinný dôkaz ( resp. iný ) ani jednou zo strán, ktorým by bolo preukázané skutkové
tvrdenie písomného odstúpenia od zmluvy, resp. následne zosplatnenia dlhu ( § 45 ods. 1 OZ, sféra

dispozície adresáta ). V tomto je nutné poukázať na aj na ust. čl. 11 ods. 4 Základných princípov CSP
( .... skutočnosti, ktoré vyšli najavo... ). Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa CSP ( §
215 CSP ) aj za použitia § 151 ods. 1, 2 CSP. To, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o
odstúpení od zmluvy, je vyslovene len z dôvodu, že takáto procesná situácia mu vyhovuje skrz jehoobrany v spore ( prostredníctvom akýchkoľvek hmotnoprávnych inštitútov vrátane tých procesných ),
najmä vznesenej námietky premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia. Avšak k uvedenému súd
dodáva, že žalovaný na jednej strane namieta zmluvu ako takú, teda jej platnosť ( neprevzatím peňazí -

reálny kontrakt, nepodpísaním zmluvy ) a na strane druhej nenamieta skutkové tvrdenie odstúpenia od
zmluvy, o ktorej tvrdí, že je neplatná ( ako je známe zo súdnej praxe, nemožno predsa platne odstúpiť od
zmluvy, ktorá je neplatná ) a uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom ani nepreukazuje ani len označením
akéhokoľvek dôkazu, že k tomu došlo. V tomto je možné uvažovať aj o použití ust. čl. 5 Základných
princípov CSP. Teda súd uzatvára, že v konaní nebolo preukázané vykonanie písomného odstúpenia

od zmluvy o pôžičke pred podaním žaloby.
9/ nárok žalobcu je premlčaný, súd poukazuje na ust. § 103 OZ ( plnenie v splátkach a premlčanie )
a § 110 OZ ( platné uznanie dlhu a 10 - ročná premlčacia doba ) s poukazom na podanie žaloby na súd
dňa 25.1.2016, odôvodnenie rozsudku najmä v bodoch 38, 40 a uplatnenie práva žalobcu podľa § 565
OZ podaním žaloby na súd, keďže skoršie uplatnenia tohto práva preukázané nebolo. Žalobca teda
uplatnil nárok voči žalovanému včas ( aj v rámci plynutia 10- ročnej premlčacej doby počítanej odo dňa

17.6.2006 ) a teda nedošlo k premlčaniu jeho nároku v premlčacej dobe uvedenej v cit. ust. OZ. Naviac,
ak by aj došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, doručením žaloby s prílohami na súd dňa 25.1.2016 a
žalovanému v rámci súdneho konania ( dňa 1.3.2016 ) nárok žalobcu by tým viac už premlčaný nebol.

16. S ohľadom na uvedené súd nemohol prihliadať na argumentáciu žalovaného vznesenú v

konaní, resp. sa nezaoberal sa ďalšími stranami udávanými skutočnosťami, ktoré sú vo vzťahu k vyššie
uvedenému bez právneho významu. Žalovaný v konaní neprodukoval ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil
jeho tvrdeniam v spore.

17. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok s výnimkou výroku

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému prizná nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Poukázal na to, že súd v prvom rade nesprávne posúdil zmenu žalobcových skutkových tvrdení tak,
že nejde o zmenu žaloby. Žalobca v žalobe, v čl. II, druhý ods. poslednej vety, tvrdil, že na základe vyššie

uvedeného pristúpil navrhovateľ dňa 28.02.2007 k odstúpeniu od Zmluvy o pôžičke s platnosťou od
01.03.2007, kedy sa celý dlh odporcu stal splatným. Na takomto skutkovom základe sa žalobca domáhal
plnenia z bezdôvodného obohatenia (ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

19. Žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 16. apríla 2018, po uskutočnení výsluchu svedkov

uviedol, že „ ja som zmluvu ani ústne, ani písomne nevypovedal“ (strana 10 Zápisnice o pojednávaní).
Keďže ide o prednes samotného žalobcu (nie jeho právneho zástupcu), ktorý je právnym laikom, je
zrejmé, že žalobca mal týmto na mysli, že od zmluvy o pôžičke ani ústne, ani písomne neodstúpil. Na
takomto skutkovom základe sa žalobca začal domáhať plnenia zo stále platnej zmluvy. Žalobca týmto
vyhlásením podstatne zmenil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe, čím podľa ustanovenia § 140

ods. 2 CSP spôsobil zmenu žaloby. Súd prvej inštancie mal preto posúdiť žalovaným vznesenú námietku
premlčania ako dôvodnú, keďže k tvrdenému uznaniu dlhu zo strany žalovaného malo dôjsť v roku 2006
a žalobca zmenil žalobu v roku 2018, t.j. po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby. Pritom v bode č. 1.
odôvodnenia napádaného rozsudku, samotný súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tvrdil, že od zmluvy
o pôžičke odstúpil. Argumentácia súdu o tom, že nedošlo k zmene žaloby, pretože žalobca nepodal

návrh na zmenu žaloby, je nesprávna. V prvom rade preto, že každé podanie sa v súlade s ustanovením.
124 ods. 1 CSP posudzuje podľa jeho obsahu, bez ohľadu na to, ako a či vôbec je označené. V tomto
smere už vo vyjadrení zo dňa 14.05.2018 poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.
júla 2014 sp. zn. 29Odo 439/2002.

20. Ak by teda súd prvej inštancie vyhodnotil zmenu skutkových tvrdení žalobcu v súlade s procesným
právom a rozhodnutiami vyšších súdov (na ktoré žalovaná strana poukazovala), ako zmenu žaloby, mal
súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť v dôsledku vznesenej námietky premlčania, keďže premlčacia doba
začína spočívať až dňom zmeny žaloby.

21. Ak tak súd prvej inštancie nepostupoval, a žalobu v dôsledku premlčania práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia nezamietol, mal súd žalobu zamietnuť najneskôr po tom, čo žalobca zmenil
žalobu, keďže premlčacia doba začína spočívať až dňom zmeny žaloby, ak k zmene žaloby došlo po
uplynutí 10 ročnej premlčacej doby od tvrdeného uznania dlhu.22. Podľa názoru odvolateľa, súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj otázku platnosti uznania
dlhu. Žalovaný už v priebehu konania poukazoval na to, že uznanie dlhu ako právny úkon nie je platné.

Neplatnosť uznania dlhu spočíva predovšetkým v absencii náležitosti uznania dlhu, v jeho neurčitosti
(ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v tom, že obchádza zákon a prieči sa dobrým
mravom (ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka).

23. Vyhlásenie v článku IV. Zmluvy o pôžičke neobsahuje výslovné vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh

žalovaným, preto ho nemožno vykladať ako uznanie dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho
zákonníkasúčinkamipodľaustanovenia§110ods.1Občianskehozákonníka.Keďževtvrdenomuznaní
dlhu nie je zachytený jasný prísľub dlžníka zaplatiť dlh, uznanie dlhu nie je platné, a preto nedošlo k
predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Keďže žalobca podal žalobu až v roku 2016, t.j. takmer 10
rokov po tvrdenom poskytnutí pôžičky, mal súd žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotiť
ako dôvodnú a žalobu zamietnuť.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Okrem iných skutočností uviedol, že základným skutkovým tvrdením žalobcu, ktorým
odôvodňuje svoj žalobný petit, je tvrdenie, že žalovanému požičal žalovanú sumu, ktorú mu aj reálne

odovzdal. Uvedené skutkové tvrdenia preukazujú nielen výsluchy svedkov, ale aj písomná zmluva o
pôžičke. Podpis žalovaného na uvedenej zmluve je osvedčený zákonným spôsobom. Poukázal ďalej
na ustálenú súdnu prax k výkladu právnych úkonov a znenie ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Odvolateľ opomenul, že v článku IV. Zmluvy o pôžičke je okrem iného uvedené „podľa tejto
zmluvy“. Z obsahu jednotlivých článkov zmluvy o pôžičke je zrejmá nielen výška pôžičky, ale aj spôsob

vrátenia tejto pôžičky. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že v čase podpísania zmluvy o pôžičke
žalovaným, žalobca reálne odovzdal sumy uvedené v zmluve žalovanému a žalovaný ich aj reálne
prevzal. S poukazom na obsah zmluvy o pôžičke je zrejmé, že uznanie dlhu žalovaným spĺňa zákonom
predpísané náležitosti.

25. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

26. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

28. Ak je žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie, vychádzajúci zo skutkového stvrdenia
žalobcu, že žalovanému požičal žalovanú sumu, ktorú mu aj reálne odovzdal, pričom žalovaný
pohľadávku neuhradil a došlo k odstúpeniu od zmluvy o pôžičke, kedy sa celý dlh stal splatným
(bezdôvodné obohatenie), avšak podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní nebolo preukázané

vykonanie písomného odstúpenia od zmluvy o pôžičke pred podaním žaloby, podľa názoru odvolacieho
súduniejezmenouskutkovéhostavuvymedzenéhovžalobe,aksúdposúdinárokžalobcunazaplatenie
požadovanej čiastky podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich zmluvu o pôžičke.

29. Čo sa týka tvrdenej neplatnosti uznania dlhu pre absenciu náležitosti, k tomu treba uviesť, že

formulácia uznania dlhu v zmluve o pôžičke zodpovedá ustanoveniu § 558 Občianskeho zákonníka. V
odvolaní nespochybnená je výška a dôvod.

30. Určitosťou uznávacieho prejavu sa zaoberal Najvyšší súd SR - R 25/1993, keď vyslovil, že
požiadavka určitosti uznávacieho prejavu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo do dôvodu a

výšky je splnená aj bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu“, ak z okolností prípadu je nepochybné,
že išlo o uznávací prejav.31. V zmluve o pôžičke v tejto veci v bode IV. je uvedené, že „dlžník výslovne uznáva svoj dlh voči
veriteľovi“.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav.

33. Ak žalovaný (dlžník) v zmluve o pôžičke formuloval svoj uznávací prejav tak, že „uznáva svoj dlh“,
odvolací súd má za to, že táto formulácia zodpovedá určitosti uznávacieho prejavu podľa ustanovenia
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

34. Žalovaný podaním zo dňa 31.05.2019 podal návrh na prerušenie konania. Návrh odôvodnil tým,
že paralelne s civilným sporovým konaním je v tejto veci vedené aj trestné konanie pred Okresnou
prokuratúrou Bardejov, sp. zn. 1Pn 248/19/7701-3, ktoré úzko súvisí s prejednávanou vecou. V tomto
trestnom konaní vystupuje žalovaný ako poškodený trestným činom podvodu podľa ustanovenia § 221
Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom sa v ňom riešia otázky úzko

súvisiace s konaním sp. zn. 5C 33/2016 ohľadne existencie Zmluvy o pôžičke zo dňa 07. júna 2006.
Žalovaný má za to, že výsledok tohto trestného konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný
vplyv a význam pre rozhodnutie súdu v civilnom konaní, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo
veci samej.

35. Z odvolania podaného žalovaným možno vyvodiť jeho konštatovanie, že súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočností, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, avšak
platnosť tejto zmluvy v podanom odvolaní žiadnym právne významným argumentom nespochybnil.

36. Za tohto stavu požiadavka žalovaného na prerušenie konania je v rozpore s článkom 17 CSP, podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb.

37. Z uvedených dôvodov odvolací súd zamietol návrh na prerušenie konania v súlade s ustanovením §

CSP a článkom 17 CSP a postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok v jeho napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil.

38. Zároveň žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

celom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).