Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 24, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010330
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118010330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov

JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Štefana Nováka LL.M., na verejnom zasadnutí dňa 24. júla 2019, v trestnej
veci obžalovaného Z. P. a spol. za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr.zák. a iné, o odvolaniach obžalovaných Z. P., O. Z. a okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.12.2018, sp.zn. 1T/23/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o náhrade škody.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

obžalovanému Z. P., nar. XX.XX.XXXX v Y. E. G. podľa § 287 ods. 1, 2 Tr.por. u k l a d á povinnosť
nahradiť poškodenej S. D., nar. XX.XX.XXXX v Y. E. G., trvalým pobytom Y. E. G., A. B. XXX/XX, škodu
vo výške 182,40 Eur.

Podľa § 319 Tr.por. odvolania obžalovaných Z. P., O. Z. a okresného

prokurátora z a m i e t a .

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní Z. P. a O. Z. uznaní za vinných zo zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. na tom skutkovom základe,
že

dňa 03.07.2017 v čase po 20:00 hod. v priestoroch pánskeho nočného podniku „S. T." v I. I. na ul. G. S.

č. XXXX/X a v priestoroch pridruženej herne „W." Z. P. a O. Z. pri rozhovore so S. D., nar. XX.XX.XXXX,
naliehali, aby im uviedla mená osôb, s ktorými plánuje otvoriť a prevádzkovať konkurenčný masážny
salón v I. I., to však ona najskôr odmietala urobiť a už samotný zámer otvoriť si masážny salón sa
snažila pred nimi zatajiť, avšak keď ju Z. P. lakťom udrel do oblasti tváre medzi nos a pravé oko takou
silou, že temenom hlavy narazila do steny za ňou, S. D. im povedala všetko, čo chceli ohľadom jej
zámeru otvoriť si salón, vedieť, Z. P. s O. Z. ju následne pod hrozbami ďalšieho ublíženia jej samotnej
príp. ublíženia jej dcére varovali, aby si masážny salón neotvárala, čím ju do budúcna od otvorenia

si salónu odradili, pričom fyzickým útokom jej Z. P. spôsobil pomliaždenie hlavy v záhlavovej oblasti a
pomliaždenie pravého oka s podspojovkovým krvácaním s ľahkým sťažením bežného spôsobu života
počas doby 1-2 dni a s dobou trvania liečenia 5-6 dní.Za to im bol každému zvlášť podľa § 189 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., §
37 písm. h) Tr.zák., § 41 ods. 1, 2 Tr.zák., §42 ods. 1 Tr.zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. im bol výkon uložených trestov podmienečne odložený

a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. im bola určená skúšobná doba v trvaní 3 roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. boli vo vzťahu k obom obžalovaným zrušené výroky o trestoch z trestného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.10.2018, sp.zn. 4T/65/2018, právoplatného u
obžalovaného Z. P. dňa 03.11.2018 a u obžalovaného O. Z. dňa 31.10.2018. Zároveň boli zrušené ďalšie

rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. V ostatnom zostali výroky trestného rozkazu nezmenené.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obom obžalovaným uložená povinnosť nahradiť poškodenej S. D.
spôsobenú škodu vo výške 182,40 Eur spoločne a nerozdielne.

Naproti tomu bol obžalovaný O. Z. podľa § 285 písm. a) Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 27.04.2018, sp.zn. 2Pv 267/17/6601-24, pre skutok
kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 04.07.2017 v čase okolo 02.00 hod. v I. I. na ul. G. S. XXXX/X v podniku S. T. na izbe č. X, v ktorej

sa v tom čase s ním nachádzala S. D., na túto vulgárnym spôsobom naliehal, aby sa vyzliekla, čomu
poškodená vyhovela až v dôsledku jeho vyhrážok smerovaných voči nej, ako aj voči jej dcére, následne
ju chytal na intímnych miestach a požadoval od nej orálny sex, čo však poškodená odmietala, avšak
potom ako ju rukou za vlasy potiahol smerom do svojho rozkroku a zároveň sa jej opätovne vyhrážal a
zastrašoval ju, rezignovala a vykonala s ním orálny styk, pri ktorom jej vyvrcholil do úst,

pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.

Proti odsudzujúcej časti tohto rozsudku podali odvolania obaja obžalovaní prostredníctvom svojho
obhajcu písomnými podaniami doručenými okresnému súdu dňa 21.12.2018, a to proti výrokom o vine,
o treste a o náhrade škody. Tieto odôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu písomnými podaniami

doručenými okresnému súdu dňa 29.03.2019. Poukázali na to, že okresný súd náležite nezistil skutkový
stav v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia, následne tento nesprávne vyhodnotil, a taktiež
aj nesprávne právne posúdil.
V konaní nebol vyprodukovaný žiadny hodnoverný a objektívny dôkaz, ktorý by ich spájal s trestným
činom kladeným im za vinu, resp. s naplnením jeho objektívnej stránky. Od začiatku tvrdili, že sa skutku,

ktorým mali vydierať S. D., nedopustili, zhodne však uviedli, že s ňou v predmetný deň prišli na danom
mieste spolu so svedkom W. L. do kontaktu. V žiadnom prípade však svojím konaním nenaplnili znaky
trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák., pretože okrem nich a poškodenej nebol nikto
iný pri skutku prítomný, pričom svedok W. L. potvrdil ich obhajobu a nie tvrdenia poškodenej. Pokiaľ
ide o výpovede ďalších svedkov, ani jeden z nich už nebol priamo účastný pri skutku, a teda ani jeden

z nich nemohol vnímať, či sa dopustili protiprávneho konania, resp. ako sa voči poškodenej verbálne
vyjadrovali.
Ďalej poukázali na zásadu voľného hodnotenia dôkazov uvedenú v ust. § 2 ods. 12 Tr.por. a príslušnú
judikatúru, v zmysle ktorej však vykonané dôkazy nemôžu OČTK, ale ani súd svojvoľne hodnotiť
a dôkazný postup musí byť vyčerpávajúcim spôsobom logicky, vecne a presvedčivo zdôvodnený.

Rozhodnutie o vine vychádza len a len z výpovede svedkyne poškodenej S. D., ktorá v rámci
svojich výpovedí vedome uvádzala fakty a skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde, čo aj sama
potvrdila. Prístup okresného súdu pri hodnotení jej výpovedí nebol správny, pretože na jednej
strane jej výpovediam ohľadne trestného činu sexuálneho násilia neuveril, ale na druhej strane jej
výpovediam ohľadne trestného činu vydierania uveril. Uznanie ich viny za daný trestný čin len na

základe výpovede svedkyne poškodenej S. D. a ďalších svedkov, ktorí nemohli vnímať obsah nimi
prednesených verbálnych prejavov, ktoré adresovali poškodenej, nie je namieste. Naopak, ich výpovede
ako obžalovaných sú navzájom v súlade, a potvrdil ich jediný tam prítomný svedok W. L., čo v súhrne
jednoznačne vyvracia, že skutok sa stal tak, ako ho popísala S. D.. Za takéhoto dôkazného stavu
nemožno dôjsť k záveru, že by bolo jednoznačne a nesporne preukázané, že sa dopustili skutku, resp.

trestného činu kladeného im za vinu. Ak existujú v súdenom prípade pochybnosti, napriek vykonanému
dokazovaniu v zmysle príslušnej judikatúry musí byť aplikovaná zásada „in dubio pro reo“, teda súd
mal zvoliť a ustáliť verziu, ktorá je pre nich ako obžalovaných najpriaznivejšia. Svedkyňa poškodená S.D. bola naviac v minulosti právoplatne odsúdená za trestný čin šírenia poplašnej správy podľa § 361
Tr.zák., čo jednoznačne preukazuje, že má sklony k zámernému uvádzaniu nepravdivých skutočností.
Vzhľadom k tomu navrhli, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.zák. napadnutý rozsudok

zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci sám tak, že ich podľa § 285 písm. c) Tr.por. spod
obžaloby oslobodí.
Odvolaním v neprospech obžalovaného O. Z. priamo na hlavnom pojednávaní napadol rozsudok
okresnýprokurátor,atojehooslobodzujúcučasť,následnehoodôvodnilpísomnýmpodanímdoručeným
okresnému súdu dňa 13.03.2019. Najskôr poukázal na odôvodnenie rozhodnutia, s ktorým sa však

v tejto časti nestotožnil. Obžalovaného O. Z., ktorý spáchanie skutku poprel, usvedčuje svedkyňa
poškodenáS.D.,ktorápodrobne popísala,akýmspôsobomsatentodopustilzločinusexuálnehonásilia.
Rozpor s prípravným konaním ohľadne miesta spáchania skutku náležite vysvetlila, pretože najprv síce
uviedla, že sa stal na izbe č. X, a až neskôr vypovedala, že sa skutočne stal na izbe č. XX, ale to len z
toho dôvodu, že mala obavu, že bude nesprávne pochopené, že išla na izbu za obžalovaným ona, a nie
opačne. Dostatočne si neuvedomila, že nesprávnym označením izby spôsobila, že v nej vyšetrovatelia

nenašli žiadne stopy, napriek tejto skutočnosti aj okresný súd označil výpoveď svedkyne poškodenej
za vierohodnú.
Pred sexuálnym násilím zo strany obžalovaného došlo k vydieraniu a fyzickému napadnutiu poškodenej,
v dôsledku čoho mala obavu z násilného konania obžalovaného, preto sa napokon podvolila a vykonala
s ním orálny styk, a vzhľadom na takúto situáciu možno konanie poškodenej hodnotiť ako pochopiteľné

a dôveryhodné. Ostatní svedkovia, predovšetkým svedkyne K. a K., boli v tom čase zamestnankyne
obžalovaných, preto ich výpovede považoval za účelové, urobené v snahe udržať si zamestnanie, resp.
dobré vzťahy so zamestnávateľmi. V danom prípade by však nešlo o odsúdenie obžalovaného len na
základe jednej svedeckej výpovede poškodenej, ale pri hodnotení dôkazov je potrebné zobrať do úvahy
celé konanie, ktoré skutku predchádzalo a prihliadnuť aj na výpovede tých svedkov, ktoré sa týkali

skutku, z ktorého boli obžalovaní uznaní za vinných.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaných, ich obhajca zotrval na dôvodoch
odvolaní uvedených v ich písomných vyhotoveniach a navrhol, aby im krajský súd vyhovel, t.j., aby

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v odsudzujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie, alternatívne, aby ich sám spod obžaloby oslobodil. Odvolanie prokurátora vo vzťahu k
obžalovanému O. Z., pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť napadnutého rozsudku, navrhol ako nedôvodné
zamietnuť.
Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaných

zamietnuťakonedôvodné,nakoľkonapadnutýrozsudokpovažovalvjehoodsudzujúcejčastizazákonný
a správny. Pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť napadnutého rozsudku, túto navrhol zrušiť a v tejto časti
vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd ako súd odvolací zistil, že odvolania boli podané obidvoma obžalovanými a okresným
prokurátorom ako oprávnenými osobami, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému

boli prípustné, následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, t.j. výrokov o vine, o treste a
o náhrade škody, prihliadajúc na obsah podaných odvolaní, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovaných, ako aj okresného prokurátora ohľadne výrokov o
vine a treste neboli podané dôvodne. Len odvolanie obžalovaného O. Z. proti výroku o náhrade škody

bolo možné posúdiť ako dôvodné.
Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obidvoch
obžalovaných na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o ich vine v bode 1 a u obžalovaného O.
Z. aj o jeho nevine v bode 2, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané
dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá

všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr.por., prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere, okrem jednej skutočnosti, nič podstatné
vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom
čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi

úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny obidvoch obžalovaných zo spáchania skutku kladeného im za vinu v
bode 1 a správne postupoval, keď ich v konečnom dôsledku uznal za vinných zo zločinu vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Tr.zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. Správny bol jeho postup aj vtom smere, keď obžalovaného O. Z. podľa § 285 písm. a) Tr.por. oslobodil spod obžaloby za skutok v
bode 2, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák., pretože
nebolo dokázané, že sa tento skutok stal. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie

rozsudku okresným súdom, pokiaľ ide o odsudzujúcu časť predovšetkým na stranách č. 9, 10, 11 a
pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť predovšetkým na stranách č. 12, 13, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil. Jedinou skutočnosťou, na ktorú mal odvolací súd iný právny názor ako súd prvého stupňa,
bolo rozhodnutie o náhrade škody, ktorú mali poškodenej S. D. podľa napadnutého rozsudku nahradiť
obidvaja obžalovaní spoločne a nerozdielne.

Druhostupňový súd však považoval za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania na odvolacie
námietky obidvoch obžalovaných, ako aj okresného prokurátora, ktoré však nebolo možné akceptovať
v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine ohľadne obidvoch
obžalovaných v bode 1 a nevine obžalovaného O. Z. v bode 2.
Obhajobaobidvochobžalovanýchohľadneprvéhoskutkusajavilaakoúčelová,vykonanávsnahezbaviť
sa trestnej zodpovednosti, pričom ju potvrdzovala len výpoveď priameho svedka W. L., ktorý však nemal

záujem na trestnom stíhaní obžalovaných, naopak, mal k nim blízky pracovný vzťah, o čom svedčí
i to, že bol s nimi odsúdený ako spolupáchateľ vyššie uvedeným trestným rozkazom. Obžalovaných
usvedčovala priama svedkyňa S. D., ktorá nemala žiadny dôvod, aby im v takom rozsahu priťažovala a
logicky vyznieva aj uvedenie pohnútky obžalovaných, ktorá viedla k ich následnému konaniu, na ktorú
poukázala, a ktorou bola obava obžalovaných zo vzniku konkurenčného salónu. Neobstojí tvrdenie

obžalovaných, že poškodená je jedinou svedkyňou, ktorá skutok vnímala, pretože jeho priebeh sledoval
cez monitor v reálnom čase svedok U. D., strážnik, ktorý videl napadnutie poškodenej obžalovaným Z.
P. a potvrdil aj to, že v dôsledku útoku došlo k jej zraneniu, pričom tento svedok taktiež nemal dôvod
vypovedať v takej miere v neprospech obžalovaných. Naviac objasnil aj ďalšie okolnosti vzťahujúce
sa ku skutku, ktoré preukazujú, že obžalovaný tento vopred plánovali, napr. na miesto rozhovoru

podľa ich pokynu už nemal pustiť žiadnu ďalšiu osobu. Snaha obžalovaných sťažiť objasnenie skutku
vyplýva aj z toho, že svedok W. L. manipuloval s kamerovým záznamom, na ktorom bol zachytený
celý priebeh tak, aby tento nemohol byť v konaní použitý ako dôkaz, čo aj svedok U. D. cez monitor
priamo videl. Zranenia poškodenej nepochybne preukazujú lekárske správy a odborné vyjadrenie,
pričom charakter a lokalizácia zistených zranení zodpovedá spôsobu fyzického napadnutia uvedeného

svedkyňou poškodenou. Napokon skutočnosť, že poškodená bola bezprostredne po skutku zranená,
potvrdili aj ďalší nepriami svedkovia. Súhrn vykonaných priamych a nepriamych dôkazov vyznievajúcich
v neprospech obžalovaných tvorí logickú a vzájomne sa dopĺňajúcu sa sústavu, ktorá v celku spoľahlivo
a jednoznačne preukazuje nielen to, že sa prvý skutok stal, ale aj to, že ho spáchali tak, ako bol ustálený,
práve obžalovaní, ktorí ako trestne zodpovedné subjekty konali z hľadiska zavinenia v tzv. priamom

úmysle, a to vopred pojatom, a súčasne naplnili všetky znaky uvedenej skutkovej podstaty, t.j. svojím
konaním naplnili aj objektívnu stránku uvedeného zločinu.
Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu ohľadne druhého skutku t.j.
oslobodzujúcejčastirozsudku,vychádzajúczozistenejdôkaznejsituácie,malodvolacísúdzato,žesíce
nemožno úplne vylúčiť alternatívu, že sa obžalovaný dopustil skutku kladeného mu za vinu, dokonca

možno konštatovať, že v tomto smere existovalo dôvodné podozrenie, na druhej strane však v žiadnom
prípade nebolo s úplnou istotou preukázané, že sa predmetný skutok vôbec stal, a to aj v dôsledku
čiastočne nepravdivej výpovede samotnej svedkyne poškodenej, ktorou zmarila prípadné zaistenie
ďalších usvedčujúcich dôkazov, ktoré by potvrdzovali a objektivizovali jej výpoveď (napr. zaistenie stôp
pri ohliadke miesta činu), čo však nemožno hodnotiť na ujmu obžalovaného. V tomto smere zostali a

pretrvali totiž nezanedbateľné pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť ani prípadným vykonaním ďalších
dôkazov, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď aplikoval zásadu v pochybnostiach v
prospech obžalovaného a v konečnom dôsledku O. Z. podľa § 285 písm. a) Tr.por. spod obžaloby
oslobodil, keďže nebolo dokázané, že sa skutok v bode 2 stal.
Obžalovaní v podaných odvolaniach neuviedli bližšie dôvody, pre ktoré napádali zákonnosť a

odôvodnenosť uložených trestov, pokiaľ ide o ich druh a výmeru. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom
prvostupňového súdu, ktorým obžalovaným uložil vyššie uvedené súhrnné tresty odňatia slobody,
vrátane ich podmienečných odkladov na skúšobné doby. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti,
na ktoré bol podľa Trestného zákona povinný prihliadnuť, v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. vzal do
úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,

zhodnotil aj osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť nápravy. Správne zistil u obžalovaných
existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to že pred spáchaním trestných činov viedli riadny život (ust.
§ 36 písm. j/ Tr.zák.), ako aj jednej priťažujúcej okolnosti, a to, že spáchali viac trestných činov, konkrétne
dva (ust. § 37 písm. h/ Tr.zák.), keďže im ukladal súhrnné tresty aj za pokračovací prečin kupliarstvapodľa § 367 ods. 1, 2 Tr.zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., za ktorý boli odsúdení uvedeným
trestným rozkazom. Keďže poľahčujúce a priťažujúce okolnosti boli v rovnováhe (1:1), nedošlo z tohto
dôvodu k zmene zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá za najprísnejší z trestných činov bola v

rozpätí 2 roky až 6 rokov, avšak došlo k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 v zmysle ust. §
42 ods. 1 Tr.zák., § 41 ods. 2 Tr.zák., teda súd mohol obžalovaným uložiť v konečnom dôsledku trest
odňatia slobody na 2 roky až na 8 rokov.
Za takéhoto stavu potom správne uložil obidvom obžalovaným tresty odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 2 roky. V súlade so zákonom bolo aj podmienečné odloženie výkonov

uložených trestov odňatia slobody na skúšobné doby 3 roky, berúc do úvahy osoby obžalovaných s
prihliadnutím na ich doterajší život, a preto nebol výkon uložených trestov odňatia slobody nevyhnutný.
Obžalovaní nie sú osobami s kriminálnou minulosťou, doposiaľ nebolo zistené, že by mali sklon páchať
úmyselnú trestnú činnosť a v podstate viedli riadny život. Na tom nič nemení skutočnosť, že už boli
sankcionovaný za priestupky blokovými pokutami a u obžalovaného O. Z. ani to, že už bol v roku 2001
súdom trestaný, keďže predmetné odsúdenie už má zahladené, berúc do úvahy aj časový odstup.

Uložené tresty odňatia slobody zabezpečia v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň
obsahujú v primeranom rozsahu aj prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a
takéto tresty zodpovedajú všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., ako aj ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým bola obidvom obžalovaným podľa § 287 ods. 1 Tr.por.

(správne mal byť uvedený aj ods. 2) uložená povinnosť nahradiť poškodenej S. D.kodu vo výške
182,40 Eur spoločne a nerozdielne, tento odvolací súd zrušil, pretože o tomto riadne uplatnenom
nároku poškodenej bolo rozhodnuté v rozpore so zákonom, aj keď ani jeden z obžalovaných neuviedol
konkrétne dôvody, pre ktorý predmetný výrok napadli odvolaniami. V tejto časti však bolo dôvodné len
odvolanie obžalovaného O. Z., nakoľko zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že škodu

na zdraví poškodenej spôsobil svojím konaním výlučne obžalovaný Z. P., na rozdiel od obžalovaného
O. Z., ktorý sa na jej vzniku žiadnym spôsobom nepodieľal, preto nie je za ňu vôbec zodpovedný.
Skutočnosť, že obidvaja obžalovaní boli z hľadiska trestnej zodpovednosti uznaní za vinných z
predmetného zločinu, ako spolupáchatelia podľa § 20 Tr.zák., t.j. že trestný čin spáchali spoločným
konaním, ešte sama o sebe neznamená, že by súčasne boli za spôsobenú škodu automaticky

zodpovední spoločne a nerozdielne, pretože ide o dva rôzne právne vzťahy, ktoré je potrebné
posudzovať samostatne. Nakoľko bolo nepochybne preukázané, že škodu na zdraví poškodenej
spôsobil svojím konaním výlučne obžalovaný Z. P. (nešlo v tomto smere o spoločné konanie), pričom
táto bola jednoznačne ustálená čo do základu, aj čo do výšky, odvolací súd uložil obžalovanému
Z. P. povinnosť, aby ju poškodenej nahradil (tzv. bolestné za spôsobené zranenia podľa bodového

ohodnotenia). Tento zodpovedá za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., prihliadajúc aj na ust. §
444 Obč. zák.
Podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak je rozhodnutie po
uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutých výrokov o vine, o treste a o náhrade škody, o podaných odvolaniach procesných strán v
súlade s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.