Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204779
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5814204779.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v spore žalobcu: N. R., nar. XX. XX.

XXXX, bytom XXX XX W. G. č. XXX, zastúpený: JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom Hviezdoslavovo
námestie 201, 029 01 Námestovo, proti žalovaným: 1/ G. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. G.
č. XXX, 2/ H. S., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. G. č. XXX, obaja právne zastúpení:
JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom 027 42 Podbiel č. 177, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/, 2/ majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom
rozsahu. O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Námestovo dňa 10. 7. 2014 domáhal určenia, že je
vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. W. G., pod A parcely registra "E", evidovanej
na mape určeného operátu, ako parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 pod B 3 na
meno žalovaných v 1/ a 2/ rade v X/XX účasti, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1. 3. 1994 uzavretou medzi predávajúcim G. C., nar. X.

X. XXXX zomrelom XX. X.. XXXX, posledné bytom W. G. č. XXX a kupujúcim N. R., nar. X.
X. XXXX, trvale bytom W.X sa stal vlastníkom pozemku parcely E-KN č. XXXX/X, k.ú. W.
G. v podiele X/X-ina. Ohľadom tejto parcely až do roku 2011 nikdy nemal žiadne spory. V roku 2011 si
začali robiť nároky na spoluvlastnícky podiel vo výške X/XX- iny z tejto parcely žalovaní v 1. a 2. rade,
ktorí tento podiel nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Q. C., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom W. G. č. XXX a kupujúcimi G. S., nar. X. XX. XXXX, a H.u, rod. C.á, nar. X. XX.
XXXX, obaja trvale bytom W. G. č. XXX. Ohľadom tejto kúpnej zmluvy Katastrálny úrad v Žiline, Správa

katastra Námestovo dňa 13. 1. 2011, pod č. 2055/10 povolil vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca zároveň uviedol, že na Okresnom
súde Námestovo v súčasnosti pod č.k. 3C/82/2012 prebieha konanie v právnej veci navrhovateľov 1. G.
S., nar. X.. XX. XXXX, trvale bytom W. G. č. XXX, X.. H. S., rod. C., trvale bytom W. proti žalovanému N.
R., nar. X. X. XXXX, trvale bytom W. G. č. XXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k pozemku parc. E-KN č. XXXX/X, k.ú. W. G..

2. Žalovaní v 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že návrh
žalobcu žiadajú v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho k zaplateniu trov konania a trov právneho
zastúpenia. Na LV č. XXXX, k.ú. W. G. sú žalovaní 1/ a 2/ pod B/3 zapísaní ako spoluvlastníci v X/
XX úč. k pozemku parc. č. XXXX/X - ttp vo výmere XXX m2. Spoluvlastnícky podiel nadobudli kúpouod predchádzajúceho spoluvlastníka na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15. 12. 2010, ku ktorej
bol vklad povolený bývalou Správou katastra v Námestove v konaní pod č. V2055/10 dňa 13. 1. 2011.
Uviedli, že už v roku 2011 začali medzi nimi ako spoluvlastníkmi predmetného pozemku nezhody s tým,

že žalobca postavil na pozemku parcele KN - E č. XXXX/X -ttp vo výmere XXX m2, zapísanom na
LV č. XXXX, k.ú. W. G. oplotenie, čím im zabránil vstup na pozemok, ako aj dvoj garáž a prístrešok
na poľnohospodárske stroje. Žalovaní ďalej uviedli, že z dôvodu potreby reálneho rozdelenia pozemku,
ktorý je predmetom iného súdneho sporu vedeného na Okresnom súde v Námestove v konaní pod
č.k. 3C/82/2012, ktoré konanie je prerušené až do skončenia tohto súdneho sporu navrhli žalobcovi

reálne rozdelenie tejto parcely. Žalobca na ich návrh nereagoval, naopak robil všetky kroky smerujúce k
tomu, aby reálne rozdelenie zmaril. Ďalej poukazujú na to, že žalobca odôvodňuje svoj nárok údajnou
kúpnopredajnou zmluvou z 1. 3. 1994, ktorej kópiu pripojil aj k žalobe. Z obsahu pripojenej listiny vyplýva,
že cituje.... "dole podpísaný potvrdzuje, že menovaný C. G., bytom W. G. č.d. XXX odpredal parcelu od
hlavnej cesty po rieku dňa 1. 3. 1994 a to za dohodnutú cenu 4 000,- Sk N. R., bytom W. G. č. XXX.
Podpísaný predávajúci C. G., kupujúci N. R., svedkovia R. Z." (čl. 40). Žalovaní sú v tom, že žalobca v

pozíciikupujúcehospredávajúcimG.C.písomnúkúpnuzmluvuneuzavreli.Aknejakúzmluvuuzatvárali,
tak mala ústnu formu, čo možno konštatovať z obsahu listiny založenej v spise (čl. 3). Predmetom kúpy
mala byť parcela od hlavnej cesty po rieku". Uvedené vymedzenie predmetu prevodu kúpy je svojim
obsahom natoľko nejasné a neurčité, že nie je možné ani extenzívnym výkladovým pravidlom ustáliť,
o ktorý konkrétny pozemok, v ktorej lokalite, v akej konkrétnej výmere a v akom katastrálnom území

ide. Obsah listiny, ktorá bola predložená k žalobe považujú za výslovne zmätočný. Sú toho názoru,
že žalobca nebol ani zo subjektívneho ani z objektívneho hľadiska dobromyseľný pri údajnom užívaní
pozemku, ktorý je predmetom žaloby v celosti. Poukázali na rozhodnutie NS SR 4Cdo/287/2006 zo dňa
28. 11. 2007, ktoré dobromyseľnosť žalobcu vylučuje a to:
a) zápis jemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na LV č. XXXX, k.ú. W. G. k pozemku parc.

reg. KN-E č. XXXX/X - ttp, vo výmere XXX m2, ktorý mal pod B/2 v X/XX úč., nadobudnúť kúpnou
zmluvou z roku 2005 zapísanou pod V 1715/05,
b) výzva zo dňa 17. 1. 2011, v ktorej žalobca vystupuje ako spoluvlastník majúci "predkupné právo"
vo veci kúpnej zmluvy, ktorou žalovaní 1/ a 2/ nadobudli spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku.
Záverom žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že v predmetnej veci podľa ich názoru je preukázaná len existencia

právnehotitulu(právnyúkonkúpyžalobcuvX/XXúč.),ktorýzakladávstupžalobcudospoluvlastníctvav
X/XX úč. v pozemku, ktorý je predmetom sporu. Nie je však preukázaná existencia právneho titulu držby
pri vstupe držby a oprávnenosť držby vo vzťahu k žalovanému spoluvlastníckemu podielu odporcov.

3. Súd vo veci uskutočnil pojednávania dňa 10. 3. 2015 - odročené bez prejednania veci, dňa 14. 4.

2015 a dňa 21. 5. 2015.

4. Na pojednávaní dňa 14. 4. 2015 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Uviedol, že z
fotokópie zmluvy zo dňa 1. 3. 1994, ktoré súdu predložili je zrejmé, že žalobca v r. 1994 odkúpil od G.
C., ktorý je už nebohý, nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania v podiele X/X. Od jari roku 1994

žalobca užíval túto nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne ako svoju vlastnú. V priebehu tohto konania
žalovaní v 1/ a 2/ rade vo svojom písomnom vyjadrení nespochybnili túto nerušenú a dobromyseľnú
držbu. Žalovaní 1/ a 2/ ani ich právny predchodca Q. C., ktorý je už taktiež nebohý, nikdy neužívali
spornú nehnuteľnosť. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní zo dňa 19. 3. 2003, ktoré bolo vydané pre neb.
Q. C. bolo vydané v rozpore s § 63 Notárskeho poriadku, pretože Q. C. v čase vydania tohto osvedčenia

neužíval spornú nehnuteľnosť. Výsluchom svedkov sa preukáže, že od r. 1954 do roku 1994 užíval
spornú nehnuteľnosť v celosti ako svoju vlastnú neb. G. C., od ktorého ju nadobudol žalobca. G. C.
nehnuteľnosťzískaldedenímposvojejmatkeN.C.,rod.N.,ktorátútonehnuteľnosťzískalaniekedyv30-
tych rokoch 20. storočia na základe kúpnych a zámenných zmlúv. Od 30-tych rokov 20. storočia neboli
žiadne spory ohľadom vlastníctva sporenej nehnuteľnosti a jednotliví spoluvlastníci uznávali vlastnícke

právo N. C., G. C. a žalobcu. Takýto stav nerušenej a dobromyseľnej držby trvá teda už viac ako 80
rokov. Žalovaní v 1/ a 2/ rade nepreukázali a ani netvrdili, že by v súčasnosti užívali spornú nehnuteľnosť.
Sú zapísaní na LV na základe zmluvy s neb. Q. C.. Právny zástupca ďalej poukázal, že osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní sa vydávajú v rozpore so zákonom, k čomu došlo aj v tomto prípade, nakoľko Q. C.
pri podaní návrhu na vydanie osvedčenia o vydržaní nepredložil notárovi JUDr. Mariánovi Zbojovi žiadny

listinný doklad preukazujúci uzavretie zámenných zmlúv a dedenia po pôvodných pozemnoknižných
spoluvlastníkoch.5. Žalobca pred súdom uviedol, že užíva celú parcelu, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. W. G.. Tento
pozemok parc. č. XXXX/X užíva od 1. 3. 1994. Pozemok je z prednej strany oplotený, inak je to voľný
pozemok. Keď túto parcelu kúpil na základe zmluvy z r. 1994, tak ako povedal jeho právny zástupca,

od toho dátumu sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti. V roku 1994 kúpil celú parcelu od neb. G. C., ktorý
v roku XXXX zomrel. Po nebohom boli dedičia A., I. a N. C., od ktorých kúpil kúpnou zmluvou v roku
2005 tento sporný pozemok. V kúpnej zmluve bol nedostatok, že celú parcelu nevlastnia predávajúci,
čiže dedičia po neb. G. C.. Preto touto zmluvou odkúpil len podiel vo veľkosti X/XX. Keď zistil, že nemá
celú parcelu na seba, nerobil žiadne právne kroky, pretože celú parcelu užíval. Staral sa o ňu, kosil ju

a zveľaďoval. Problémy nastali v r. 2010, keď sa dozvedel, že si na túto parcelu nárokujú aj žalovaní.
V čase, keď kupoval spoluvlastnícky podiel k tejto spornej nehnuteľnosti bol na LV zapísaný t.č. neb. G.
C.. So G. C. nemali žiadne spory, vychádzali dobre.

6. Právny zástupca žalovaných sa pridržiaval v celom rozsahu písomného vyjadrenia. Poukázal na
skutočnosť, že dobromyseľnosť, ktorá bola tvrdená zo strany žalobcu neexistuje aj preto, lebo v roku

2005 odkúpil žalobca od v kúpnej zmluve označených predávajúcich podiel, ktorý má do dnešného dňa
zapísaný na liste vlastníctva. Občiansky zákonník od dobromyseľnej držby vyžaduje, že musí ísť o držbu
nie len v subjektívnom, ale aj objektívnom slova zmysle.

7. Žalovaný v 1/ rade pred súdom uviedol, že tento sporný pozemok, parc. č. XXXX/X využívajú, nakoľko

tam má uskladnené drevo. V minulosti, keď stavali dom tam mali stavebný materiál. Predtým ho využíval
jeho svokor, od r. 1980, kedy mu ho dal jeho otec, lebo vedľa má postavený dom. Pásol tam hydinu,
ovce, staral sa o to. Žalobca im zabránil vstup na tento pozemok, postavil od cesty bránu, pozemok ešte
stále využívajú, pretože majú prístup naň z druhej strany. Zároveň uviedol, že na súde majú podanú
žalobu na vyporiadanie spoluvlastníctva.

8. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že od malička vyrastala na týchto miestach. Môže potvrdiť, že jej otec C.
C. užíval spornú parcelu. Má vedomosť o tom, že keď jej rodičia v blízkosti tejto parcely postavili rodinný
dom, dedko neb. Q. C. dal túto parcelu do užívania jej otcovi C. C.. Ako deti tam chodievali pásť husi,
kačky, otec tam pásol ovce. Ďalej uviedla, že keď žalobca začal stavať prvú garáž na časti sporného

pozemku bližšie k žalobcovi, t.j. vyšnej strane tak jej otec bol za ním s tým, že prečo tam stavia garáž.
Žalobca reagoval tak, že on bude užívať túto časť a my máme užívať spodnú časť. Potom začal žalobca
stavať druhú garáž, keď už mali postavený rodinný dom. Jedná sa o dvoj garáž, ktorá je aj podpivničená.
Keď sa rozhodli, že budú robiť oplotenie a že si postavia aj oni (žalovaní) garáž a toto oznámili susedovi
- žalobcovi tak vtedy žalobca postavil bránu, aby im zabránil vstup na tento pozemok od hlavnej cesty.

Žalobca im stále bráni, aby spornú nehnuteľnosť užívali.

9. Okrem výsluchu účastníkov súd v rámci dokazovania sa oboznámil so spisovým materiálom
nachádzajúcim sa v spise v čase rozhodovania a to: s návrhom z čl. 1-2, s kópiou kúpno-predajnej
zmluvy zo dňa 1. 3. 1994 s obsahom LV č. XXXX k.ú. W.. G., na ktorom je zapísaná sporná parc. č.

XXXX/X ttp o výmere XXX m2 v podiele X/XX úč. na žalobcu a v podiele X/XX úč. na žalovaných titulom
nadobudnutia pre žalobcu je KZ V1715/05 a pre žalovaných KZ V2055/10. S listinami OU NO z čl. 18-33
medzi ktorými sú KZ V1715/05 + rozhodnutie o vklade z KZ V2055/10 ako aj samotná
KZ, notárska zápisnica o osvedčení podľa zákona č. 323/92 N 108/2003 a GP č. 178 83369-1112002
a dedičské rozhodnutie po A. Dučákovi D235/88. S obsahom zápisnice o pojednávaní 10. 3. 2015 z čl.

46, s obsahom zápisnice 14. 4. 2015 z čl. 51-53, na ktorom boli vypočutí žalobca ako aj PZ účastníkov
konania, s listinami z prílohovej obálky, v ktorom sú rozhodnutie Obce W.. G. ohľadom odstránenia
stavby, ktoré boli adresované žalobcovi a rozhodnutie Obvodného úradu ZA o zrušení rozhodnutia Obce
zo dňa 28. 11. 2012, rozhodnutie o zastavení priestupkového konania voči G. S. - žalovanému z čl.
56-63, s obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 21. 5. 2015, kde bol taktiež vypočutý žalobca ako aj G.

S. a jeho manželka H. z čl. 73-76, rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 21. 5. 2015 z čl. 78, odvolanie
žalobcu z čl. 85 a následne 90 a uznesenie KS ZA č. 10Co 727/2015 z čl. 103, ktorým bol zrušený
rozsudok tunajšieho súdu 21. 5. 2015 a vec vrátená na ďalšie konanie, s písomným stanoviskom PZ
žalovaných z čl. 110-111, s obsahom zápisnice 21. 2. 2017 z čl. 122, kde bolo oboznámené uznesenie
KS ZA a vypovedali PZ účastníkov konania, s obsahom zápisnice o pojednávaní 23. 3. 2017, s obsahom

spisu 3C/82/2012 tunajšieho súdu.

10. V tomto súdnom konaní sa teda žalobca domáha určenia vlastníckeho práva titulom vydržania k
pozemku - EKN parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 v podiele X/XXúč., ktorí je vkatastri zapísaný na príslušnom LV na meno žalovaných v 1/ a 2/ rade, pričom on je tam zapísaný ako
spoluvlastník v podiele X/XX úč., teda že ako žalobca vlastníkom predmetnej parcely v celku. Ako titul
pre vydržanie uviedol kúpnu zmluvu zo dňa 1. 3. 1994 uzavretú so G. C., ktorý v roku XXXX zomrel.

Ďalším titulom bola kúpne zmluva z roku 2005 uzavretá s dedičmi po nebohom G. C. - A., I. a N. C.,
od ktorých kúpil tento sporný pozemok len v podiele o veľkosti X/XX úč..

11. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

12. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

13. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

14. Podľa § 185 ods. 1 až 3 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či

sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho
práva.

15. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

17. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

18. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Ak je teda predmetom konania žaloba o určenie, či tu určitý vzťah alebo právo je alebo nie je,
ustanovenie § 137 písm. c/ CSP (pred 1. 7. 2016 § 80 písm. c/ OSP) vyžaduje sa pre úspešnosť
takejto žaloby okrem vecnej dôvodnosti aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení. Otázkou naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení je súd povinný zaoberať sa v
každom štádiu konania a teda musí existovať aj v dobe vyhlásenia rozsudku. Naliehavosť právneho

záujmu na požadovanom určení je potrebné chápať stav, kedy by bez určujúceho rozhodnutia súdu
bolo ohrozené právo žalobcu alebo právny vzťah žalobcu, na ktorom je žalobca zúčastnený a ktorému
je týmto rozhodnutím potrebné poskytnúť ochranu, lebo mu hrozí porušenie, alebo ak by sa žalobcovo
právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.

21. Z obsahu LV č. XXXX k.ú. W. G. vyplýva, že žalobca je zapísaný ako podielový spoluvlastník k
nehnuteľnosti - EKN parc. č. XXXX/X ttp o výmere XXX m2, pod B2 v podiele X/XX úč. titulom kúpnej
zmluvy č. V 1715/05, ktorej vklad bol povolený dňa 7. 6. 2006. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú zapísaní
ako podieloví spoluvlastníci k tej istej nehnuteľnosti - EKN parc. č. XXXX/X ttp o výmere XXX m2 pod B
3 v podiele X/XX úč. titulom kúpnej zmluvy č. V 2055/10, ktorej vklad bol povolený dňa 13. 1. 2011.

22. Žalobca ako titul pre vydržanie uvádza kúpnu zmluvu zo dňa 1. 3. 1994 uzavretú so G. C., na
základe ktorej je pokračovateľom v dlhodobej a dobromyseľnej držbe neb. G. C., ktorý túto parcelu
získal od svojej matky N. C. rod. N.. Posledne menovaná ju získala v 30-tych rokov 20. storočia nazáklade zámenných zmlúv (čl. 51-53). Ďalej taktiež uviedol že už v tomto období spoluvlastníci tejto
parcely uznávali vlastnícke právo N. C., G. C. a žalobcu.

23. Vydržanie je jedným zo zákonných spôsobov nadobudnutia vlastníctva k veci uvádzaných v § 132
OZ (iné skutočnosti). Občianky zákonník v § 134 vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním
oprávnenú držbu držiteľa veci, ku ktorej sa má nadobudnúť vlastníctvo týmto spôsobom. Oprávnený
držiteľ musí byť zasa v zmysle § 130 OZ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu
predmetná vec patrí. Dobromyseľnosť držby - vedomie držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti, že mu

vec vlastnícky patrí, musí byť hodnotené objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti +
uplynutie 10-ročnej vydržacej doby, pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

24. S poukazom na už vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné
vyhovieť z viacerých dôvodov.

25. Kúpnu zmluvu zo dňa 1. 3. 1994 uzavretú medzi G. C. a žalobcom súd nepovažuje za spôsobilý
titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k spornej nehnuteľnosti a taktiež ani na vstup do jej
oprávnenej držby. Vychádza pritom z ustálenej súdnej praxe, ktorá našla vyjadrenie v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR R 73/2015 a R 74/2015 publikovaných v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí
súdov SR. Podľa týchto rozhodnutí oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný o tom, že je vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti §
133 ods. 2 OZ (od 1. 1. 1992) na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorej vklad nebol povolený
príslušným katastrálnym úradom v zmysle zák. č. 265/1992 Zb. (účinný ku dňu uzavretia zmluvy z 1.
3. 1994) o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam - R 73/2015 a ktorá nebola
uzatvorená v písomnej forme, hoci zákon takú formu a také rozhodnutie od 1. 1. 1992 vyžaduje.

Taký držiteľ nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je jej vlastníkom, aj keď
subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka vkladu vlastníckeho práva zo
zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v tom čase (k 1. 3. 1994) a je aj v súčasnosti
v Občianskom zákonníku upravená jasne a zrozumiteľne v ustanovení § 133 ods. 2 (v znení platnom
od 1. 1. 1992). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona (v danom

prípade § 46 OZ) nikoho neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že
každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu. Jednoducho povedané oprávnená držba
sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Omyl
spočívajúci v neznalosti alebo v neúplnej znalosti jasne definovanej právnej normy nemôže byť omylom
ospravedlniteľným. Preto držba spornej nehnuteľnosti nadobudnutá a udržiavaná na základe takého

omylu nemôže byť oprávnená.

26. Právny zástupca žalobcu v súvislosti s vydržaním žalobcu k spornej nehnuteľnosti pred súdom
uviedol, že G. C. nehnuteľnosť získal dedením po svojej matke N. C., rod. N., ktorá túto nehnuteľnosť
získala niekedy v 30-tych rokoch 20. storočia na základe kúpnych a zámenných zmlúv. Od 30-tych rokov

20. storočia neboli žiadne spory ohľadom vlastníctva sporenej nehnuteľnosti a jednotliví spoluvlastníci
uznávali vlastnícke právo N. C., G. C. a žalobcu. Takýto stav nerušenej a dobromyseľnej držby trvá teda
už viac ako 80 rokov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tzv. stredný Občiansky zákonník (zák.
č. 141/1950 Zb.) ako aj v súčasnosti platný Občiansky zákonník zák. č. 40/1964 Zb v znení zmien)
vyžadujú pre vydržanie nehnuteľnosti uplynutie 10 ročnej lehoty oprávnenej a nepretržitej držby tejto

nehnuteľnosti. Ak teda N. C. rod. N. uplynula lehota 10 rokov oprávnenej a nerušenej držby spornej
nehnuteľnosti, tak potom nastala tzv. iná skutočnosť, s ktorou zákon spája nadobudnutie vlastníctva.
Aby súd skúmal naplnenie týchto skutočnosti musel by sa žalobca domáhať iného petitu žaloby a s
určitosťou by išlo o iný resp. širší okruh účastníkov konania. Obdobná situácia by nastala aj v prípade
skúmania uplynutia 10 ročnej lehoty oprávnenej a nerušenej držby spornej nehnuteľnosti u G. C. za

predpokladu, že by jeho matka už skôr nenadobudla vlastníctvo.

27. Súd vzhľadom na dôvody rozhodnutia nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie vypočutím
navrhnutých svedkov zo strany právneho zástupcu žalobcu.

28. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.30. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. V tomto konaní žalovaní v 1/ a 2/ rade mali plný úspech a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP majú
teda nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne voči žalobcovi a to v celom rozsahu, pričom

o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.