Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202700
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618202700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu Prima banka Slovensko,
a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej G. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX, o zaplatenie 4.179,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Csp/69/2018-71 zo dňa 14.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým povoľuje žalovanej splácať sumu 4.162,36 eur
spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 120,- eur, splatných vždy k poslednému dňu
príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, vo výroku, ktorým vo
zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
zaplatiť žalobcovi 4.162,36 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
4.179,67 eur od 01.09.2018 do 03.10.2018, zo sumy 4.089,67 eur od 04.10.2018 do 02.11.2018 a zo
sumy 3.989,67 eur od 03.11.2018 do zaplatenia, ktoré povolil splácať žalovanej v mesačných splátkach

vo výške 120,- eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I.). Konanie o zaplatenie 190,- eur a úroku vo
výške 13,9 % ročne zo sumy 90,- eur od 04.10.2018 do 02.11.2018 a zo sumy 190,- eur od 03.11.2018
do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90,- eur od 04.10.2018 do
02.11.2018 a zo sumy 190,- eur od 03.11.2018 do zaplatenia, zastavil (výrok II.). Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol (výrok III.). Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu (výrok IV.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobe po vykonanom čiastočnom späťvzatí vyhovel,
nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako
veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úver vo výške 5.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť, spolu s dojednaným úrokom, v mesačných

splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom zmluva obsahovala všetky zákonom
stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaná si svoju povinnosť uhrádzaťriadne a včas dojednané splátky neplnila, žalobca ju, po predchádzajúcom upozornení na
možnosť predčasného zosplatnenia úveru, vyzval na splatenie zostávajúcej nesplatenej časti úveru s
príslušenstvom. Právo vyhlásiť splatnosť úveru v dôsledku omeškania s plnením splátky po viac ako 3

mesiace v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplývalo žalobcovi z článku
2.8 obchodných podmienok pre úvery občanom. Žalobca dodržal postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, keďže dňa 23.05.2018, teda v lehote nie kratšej ako 15 dní (nakoľko žalovaná bola vyzvaná
na predčasné splatenie úveru dňa 27.08.2018) upozornil žalovanú na možnosť žiadať zaplatenie celého
úveru. Podľa prehľadu splácania úveru žalovaná bola ku dňu 27.08.2018, t. j. viac ako 3 mesiace, v

omeškaní s úhradou časti splátky splatnej dňa 22.05.2018 vo výške 10,95 eur. Súd prvej inštancie preto
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru vo výške 3.989,67 eur (prihliadajúc
aj k čiastočným úhradám vo výške 190,- eur, vykonaným po podaní žaloby) a úrok z úveru, vyčíslený
ku dňu splatnosti úveru, t. j. k 31.08.2018 (keďže výzva na predčasné splatenie úveru bola
vyhotovená dňa 27.08.2018 a žalobca nepreukázal iný dátum jej doručenia žalovanej, súd prihliadal k
obvyklej dĺžke poštovej prepravy 3 dni, v dôsledku čoho bola výzva doručená žalovanej dňa 30.08.2018

a dňom nasledujúcim, v zmysle zákonného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, bola povinná
splatiť celý dlžný zostatok úveru s príslušenstvom), vo výške 167,54 eur (úrok vyčíslený žalobcom
ku dňu 27.08.2018 v sume 161,03 eur + úrok vo výške 13,9 % ročne zo sumy nesplatenej istiny ku
dňu 27.08.2018 vo výške 4.279,67 eur od 28.08.2018 do 31.08.2018 v sume 6,51 eur). Ďalej súd prvej
inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 eur, vyčíslený v žalobe ku dňu vyhotovenia

výzvy na predčasnú splatnosť úveru, t. j. k 27.08.2018, ako aj úrok 5 % ročne
odo dňa nasledujúceho po predčasnej splatnosti úveru, ktorý je prvým dňom omeškania so zaplatením
celej nesplatenej istiny, t. j. od 01.09.2018, zo sumy dlžnej istiny 4.179,67 eur do 03.10.2018 a
následne zo sumy 4.089,67 eur od 04.10.2018 do 02.11.2018 a zo sumy 3.989,67 eur od 03.11.2018
do zaplatenia. V zostávajúcej časti podanú žalobu zamietol, keď nepriznal žalobcovi úroky z omeškania

z úrokov, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z
omeškania z úrokov. Žalobcovi nepriznal ani úrok z omeškania za obdobie od 28.08.2018 do
31.08.2018zistinyvovýške4.279,67eur,keďžecelýnezaplatenýzvyšokistinyúverusastalsplatnýmaž
dňa 31.08.2018, pričom žalobca netvrdil a ani nepreukázal, aká bola výška dlžnej istiny (z omeškaných
splátok) v období od 28.08.2018 do 31.08.2018. Ďalej súd prvej inštancie zamietol podanú žalobu aj v

časti úrokov uplatnených za obdobie po splatnosti úveru, t. j. od 01.09.2018 do zaplatenia.
Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len
za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných

prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, žalobcovi preto
neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru. Zároveň v súlade
s ust. § 232 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ súd prvej
inštanciepovolilžalovanejsplácaťpriznanéplnenievsplátkachvovýške120,-eurmesačne,prihliadajúc
na osobu žalobcu, osobu žalovanej, najmä jej príjmové a výdavkové pomery. Žalovaná je aktuálne síce

práceneschopná, avšak deklarovala schopnosť splácať dlh po 120,- eur mesačne, nakoľko v blízkej
dobe hodlá ísť pracovať do zahraničia. Výška súdom určených splátok je vyššia ako výška splátok úveru
dojednaných v zmluve o úvere, uzavretej medzi stranami sporu. Povolením splácania dlhu v splátkach,
vzhľadom na výšku splátky a výšku priznaného plnenia, nebudú ohrozené práva žalobcu a súčasne
nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb žalovanej.

3. Voči citovanému rozsudku v rozsahu zamietnutej časti a splatnosti v splátkach podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
návrhu žalobcu vyhovie aj v rozsahu zamietnutej časti a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi dlh v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia

peňažnýchprostriedkovažpoichvrátenie,tedaajpopredčasnomzosplatnení.Poukázalnaustanovenie
§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 503 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odkázal aj na aktuálnu
rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/12/2017-90 zo dňa
31.01.2017. Vychádzajúc z § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len
poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky

sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný
platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia. Úrok z úveru je
nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových
sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Odstúpenie odzmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Vyplýva to priamo z
dikcie predmetného ustanovenia a naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Jedná sa o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do

horšiehoprávnehopostavenia,vakombolpredodstúpenímodzmluvy,situáciatotižnastala pre
neplnenie si povinností dlžníka. V tejto súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia, napr. Krajského súdu v
BanskejBystricič.k.43Co/23/2017-92,43Co/28/2017-94,KrajskéhosúduvNitreč.k.8Co/193/2017-88,
7Co/366/2017-84, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/297/2017, 5Co/311/2017, Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 33Cdo/212/2014. Návrh zákona, neskôr prijatý pod č. 106/2014 Z. z. z roku

2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať Občiansky zákonník, obsahoval pod č. 1 ustanovenie, ktorým sa
navrhovalo doplnenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení: „Úroky za poskytnutie peňažných
prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565.“. Rozhodujúcou skutočnosťou je,
že táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto
ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení
dlhu neobsahuje. K úroku z omeškania z kapitalizovaných úrokov žalobca poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/542/2016-59, v ktorom bolo vyslovené, že môže žalobca po
práve požadovať aj úrok z omeškania z tejto zvýšenej istiny, teda z dohodnutých úrokov za poskytnutý
úver. Obdobne bolo rozhodnuté v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/19/2017-103,
Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/219/2017-104. Pokiaľ ide o rozhodnutie o splatnosti v splátkach,
žalobca mal za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť

dlžnú pohľadávku. Zákon podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda
súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi
dôkazmi. Z vykonaného dokazovania súd nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť komplexné pomery
žalovaného. Nezaoberal sa majetkovými pomermi žalovanej, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na
uvedenie, že je práceneschopná. V rámci dokazovania sa oboznámil iba s exekučným príkazom. Z

výpovede žalovanej vyplýva, že je majetná, vlastní spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, ktoré sú v
nájme a je vlastníčkou dvoch domov, v nezistenej výške. Tiež neboli preukázané výdavky uvádzané
žalovanou. Podľa žalobcu výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože
lehota na spoplatnenie pohľadávky sa predlžila do takej miery (o 2,9 rokov len istina), že sa tým poprel
samotný účel súdneho konania a takéto konanie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Výška splátky

musí byť určená tak, aby splátky nezasiahli do práv žalobcu neoprávneným spôsobom.
Takáto výhoda poskytnutá žalovanej je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a
porušuje rovnosť účastníkov konania zakotvenú v ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku, ktorým
povoľuje žalovanej splácať sumu 4.162,36 eur spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške

120,- eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia, vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj vo
výroku o trovách konania (časť výroku I., výroky III. a IV.). Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie
nedotkol, keďže nebol napadnutý odvolaním (časť výroku I. a výrok II.).

6. Žalobca v odvolaní namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a síce, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v otázke
priznania úrokov pri predčasnom zosplatnení úveru, priznania úrokov z omeškania z kapitalizovaných
úrokov a v otázke povolenia splácania dlhu žalovanej v splátkach. Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť,
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.

8. V súdenej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (§ 2 písm. d/).
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnompostavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti,
za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho,
lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou

podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci
spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý,
druhou stranou jej prezentovaný, skutkový stav.

9. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z úveru po splatnosti úveru, resp. po
jeho predčasnom zosplatnení, odvolací súd uvádza, že predčasné zosplatnenie úveru ako jednostranný

sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité
vrátenie celej požičanej sumy, predstavuje rozdiel oproti splácaniu úveru v splátkach. Splácanie úveru
v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca, a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorým

tým, že nemá istinu úveru k dispozícií, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.

10. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane

odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje

viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky úveru. Ak teda nastal stav,
kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia,

a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by
išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto
stav v žiadnom prípade nemožno pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči

spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa, nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navodil by sa tiež stav, v ktorom
veriteľ by nebol nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky by mu nahrádzali stav jeho
potencionálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo.

Takéto konanie veriteľa nemôže užívať právnu ochranu, nakoľko s protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy spočívajúcej v
úhrade príslušných úrokov z omeškania, a pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom
stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným

stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Iným právnym posúdením ohľadne priznania úrokov z úveru
po zosplatnení istiny by sa odvolací súd dostal do rozporu s konštantnou judikatúrou (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn.
1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. júna 2015).

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/12/2017
zo dňa 31.01.2017, išlo o ojedinelé rozhodnutie tohto senátu, ktorý následne svoju rozhodovaciu činnosť
zosúladil (viď rozhodnutie sp. zn. 11Co/151/2017, sp. zn. 11Co/181/2017, sp. zn. 11Co/136/2017 a iné)
s ustálenou súdnou praxou ostatných senátov Krajského súdu v Žiline a súdov Slovenskej republiky.

12. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že mu súd prvej inštancie nesprávne nepriznal úrok z
omeškania z dohodnutých úrokov za poskytnutý úver. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania
sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto
ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka
rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku

ktorého zmene dochádza priamo zo zákona, práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením
hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový;
pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva
do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu

(istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani
Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva. Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie
pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Názor, že možno priznať úrok z omeškania
z príslušenstva pohľadávky odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, by totiž bez väzby na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol k neakceptovateľnému

záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou
samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 ako úprava všeobecná vo vzťahu ku
všetkým občianskoprávnym záväzkom, definuje príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením
peňažného dlhu - hlavného peňažného záväzku žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite
príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ

právo požadovať úrok z omeškania). Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
R 70/1995, podľa ktorého oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na úroky z
omeškania.

13. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, čo do povolenia žalovanej splácať dlh v splátkach (časť výroku I.),

odvolací súd dospel k záveru, že okolnostiam prejednávanej veci zodpovedá povolenie žalovanej plniť
dlžnú sumu v splátkach po 120,- eur mesačne a preto rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutej
časti potvrdil.

14. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na

plnenie, pokiaľ nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti
rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to
odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v
lehote troch dní objektívne nemožné. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu)
tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku

každej dávky alebo splátky a určiť konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je tá konkrétna dávka alebo
splátka splatná - vykonateľná. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo
splátky sa stáva splatným celé plnenie.

15. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že

okolnosti prejednávanej veci odôvodňujú povolenie splácania uloženého peňažného plnenia žalovanej
v mesačných splátkach. Súd prvej inštancie pri povolení splátok vychádzal zo zistenia a dôsledného
posúdenia majetkových pomerov strán sporu, z posúdenia platobnej schopnosti žalovanej, zohľadnil aj
výšku priznaného peňažného plnenia, snahu žalovanej o splnenie dlhu a ekonomický dopad povolenia
splátok na úspešnú stranu sporu. Žalovaná svoje tvrdenie o nepriaznivej ekonomickej situácii podložila

dôkazmi preukazujúcimi, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, ktorá jej neumožňuje splniť
celý dlh jednorazovo.16. S poukazom na tvrdené pomery žalovanej a výšku dlhu je povolenie splátok dôvodné a zároveň
vo vzťahu k výške splátky aj primerané, žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý,
jeho pohľadávka bude postupne čiastočne uspokojovaná. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky

žalovaný stráca výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlh jednorazovo.

17. Súd dodáva, že na jednej strane chápe argumenty žalobcu, ktorý sleduje legitímny cieľ - dosiahnuť
efektívnu návratnosť úveru, ktorý poskytol žalovanej. Od súdneho konania legitímne očakáva, že mu
zabezpečí vymoženie jeho legitímnej pohľadávky v primeranej lehote.

18. Na druhej strane sú tu nepriaznivé ekonomické dôvody na strane žalovanej, ktorá v konaní požíva
ochranu slabšej strany (spotrebiteľský spor).

19. Úlohou súdu je nájsť rovnováhu medzi ochranou práv veriteľa a zároveň situáciou dlžníka tak, aby
bola zabezpečená návratnosť veriteľovej (žalobcovej) preukázanej pohľadávky a na druhej strane, aby

na strane dlžníka (žalovaného) bola vytvorená reálna možnosť dlh zaplatiť bez vystavenia žalovaného
sociálnej núdzi. V zmysle čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

20. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) aj od rozhodnutia vo veci samej závislý

výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a
zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

21.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1spoukazomnaustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP a čl. 17 základných princípov CSP. Žalovanej ako procesne úspešnej strane v

odvolacom konaní vznikol v súlade s § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania;
odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanej nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním
vznikli, resp. si žiadne neuplatnila, a preto jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)