Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15Cpr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239083
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: - _NEOBSADENÝ_

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4113239083.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Jánom Kováčom, v spore žalobcu: IREKS ENZYMA, s.r.o., so sídlom

Prešov, Pavla Horova 10, IČO: 31 668 950, zast. JUDr. Vasilom Dubňanským, advokátom so sídlom
Prešov,Kotrádova5,protižalovanej:B.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.,P.ul.XXX/X,zast.JUDr.Pavlom
Gráčikom, advokátom, Nitra, Farská 40, o zaplatenie 12.345,50 eura s príslušen-stvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 100.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú povinnosť zaplatiť mu
12 365,50 eur spolu s 0,05% úrokom z omeškania denne od 19.09.2013 do zaplatenia titulom náhrady

škody. V priebehu konania vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 310 eur späť. Okresný súd Nitra ako
súd prvej inštancie rozhodol prvý krát v spore rozsudkom zo dňa 27.02.2014, č. k. 15Cpr/6/2013-41
tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 12 035,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5% ročne od 19.09.2013 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 250 eur mesačne,
splatnýchvždydo20-tehodňakaždéhomesiaca,počnúcdňom20.04.2014aždozaplatenia podstratou
výhody splátok pre prípad nezaplatenia čo len jednej z nich. Zároveň bola žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v sume 2 029,25 eur, a to do rúk JUDr. Q. T., advokát O. X, F., a to všetko

do 250 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie ohľadne sumy 310,- eur zastavil. Doplňujúcim
rozsudkom zo dňa 04.02.2016, č. k. 15Cpr/6/2013-63 súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania 261,45 eur.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania ako i
dopĺňací rozsudok včas podanými odvolaniami napadla žalovaná. Krajský súd v Nitre uznesením zo
dňa 30.09.2016, č. k. 6CoPr/3/2016-69, 6CoPr/4/2016, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania a jeho doplňujúci rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Dospel k záveru o predčasnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa názoru
odvolacieho súdu však doposiaľ vykonané dôkazy sami o sebe bez ďalšieho nad akúkoľvek pochybnosť
nepreukazujú vznik schodku. Uznanie záväzku na náhradu škody v zmysle Zákonníka práce nie
je samostatným zaväzujúcim dôvodom ani nezakladá domnienku o existencii dlhu v čase uznania,
preto záver súdu, že žalobca preukázal vznik schodku, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Samotná žalovaná už vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.09.2013 adresovanom žalobcovi ako

i v priebehu konania spochybnila platnosť prehlásení zo dňa 12. 12. 2012 a zo dňa 22. 08. 2013
s tým, že tieto podpísala pod nátlakom nadriadených. Súd sa touto okolnosťou nezaoberal a za
týmto účelom nevykonal žiadne dokazovanie, a to ani výsluchom samotnej žalovanej. Svoj záver o
existencii schodku tak súd prvej inštancie založil na listinných dôkazoch, ktoré nie sú spôsobilé jehovznik bezpečne preukázať. Pre dôvodnosť žaloby žalobcu je nevyhnuté osvetliť vznik schodku ako
základného predpokladu pre zodpovednosť žalovanej zaň, ktorá povinnosť v tomto smere zaťažuje
žalobcu, a následne posúdiť, či sa žalovaná zbavila zodpovednosti celkom alebo sčasti v zmysle §

182 ods. 3 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie však stranami sporu navrhované dôkazy v tomto
smere nevykonal, a preto jeho závery vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto ich vyhodnotil ako predčasné. Z uvedených dôvodov zrušil
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že po doplnení
dokazovanie v naznačenom smere súd opätovne vo veci rozhodne.

3. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vyjadrenia strán sporu a
vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli súčasťou spisu ako aj tie, ktoré boli predložené v ďalšom
konaní, a to najmä znaleckým posudkom Ing. S. Q. č. 05/17 zo dňa 22.09.2017, ako aj výsluchom
žalovanej, svedkov - P. P., U. W., Ing. S. Q., z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 27.02.2014, č. k. 15 Cpr/6/2013-41 nadobudol právoplatnosť

vo výroku III. (zastavenie konania v sume 310 eur).

5. Právny zástupca žalovanej poukázal na zmätočnosť žaloby v celkovej výške údajného schodku, ale
aj na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vykonania riadnej inventúry, ktorej výsledkom
by bolo zistenie schodku. Uznanie záväzku samo osebe bez ďalšieho nepreukazuje vznik schodku

a samotná žalovaná nekonala slobodne, keď tento dokument podpísala. V deň, kedy mal vzniknúť
schodok, nebola osobne ani v práci, o čom predložila aj potvrdenie od jej ošetrujúcej lekárky. Žalobca
podľa neho nepreukázal vykonanie inventarizácie podľa zákona o účtovníctve.

6. Právny zástupca žalobcu spochybnil psychický nátlak na žalovanú zo strany jej zamestnávateľa,

navrhol vypočuť svedkov a trval na tom, že má nárok voči žalovanej na náhradu škody podľa § 182 ods.
1 Zákonníka práce. Zároveň uviedol, že žalovaná prevzala od vodičov Mariána Ďurča a Jozefa Bernátha
finančné prostriedky a tieto mala odovzdať na účet.

7. Žalobca predložil súkromný znalecký posudok znalca Ing. Ľubomíra Vasilišina, súdneho

znalca v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, č. 05/17 zo dňa
22.09.2017. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že: Ad 1) schodok vznikol v čase od 11.10.2011 do
21.10.2012 takým spôsobom, že žalovaná prevzala hotovosť finančných prostriedkov inkasovaných
pohľadávok od odberateľov zamestnávateľa a fiktívne deklarovala vklady v hotovosti na bankový účet
zamestnávateľa, čím vznikla zamestnávateľovi škody v čiastke 13 273,14 eur. Schodok v skutočnosti

je vo výške deklarovaných, avšak neuskutočnených vkladov v hotovosti z pokladne A. na bankový
účet zamestnávateľa v sume 15.10.2012, č. PNV/12/00139, v sume 2 986,08 eur, 18.10.2012, č.
PVN/12/00143, v sume 5 337,14 eur, 18.10.2012, č. PVN/12/00145 v sume 2 573,43 eur, 21.10.2012,
č. PVN/12/00184 v sume 2 376,49 eur, t.j. celkovo 13 273,14 eur. Pohľadávka voči žalovanej z titulu
neuhradenej škody je v sume 11 864,14 eur (rozdiel 13 273,14 eur - 1 409 eur uhradené splátky

škody). Ad 2) schodok na pokladničnej hotovosti bol chybne evidovaný ako schodok zistený na účte
261-Peniaze na ceste, keď správne za predpokladu správneho vykonania inventarizácie pokladne A.,
mal byť zúčtovaný ako schodok na hotovosti zistený na účte 211. Účtovné zápisy vykonané na základe
4 výdajových pokladničných dokladoch na sumu 13 444,50 eur na účtoch 261 - peniaze na ceste, 221
- pokladňa A., boli v rozpore s § 2 a nasl. zák. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, keďže nedokladovali

skutočnosť, ktorá by bola predmetom účtovníctva (ku vkladom na bankový účet nedošlo) a neboli
doložené ani v jednom prípade dokladom z príslušnej banky o vklade hotovosti na bankový účet. Ad
c) inventarizácie pokladne A. zamestnávateľa nebola vykonaná správne v súlade s § 29 a 30 zákona
o účtovníctve, keď inventarizačná komisia nesprávne zohľadnila vyhotovené výdajové pokladničné
doklady, ktoré však neboli ničím podložené a reálne nepredstavovali vklad hotovosti z pokladne na

bankový účet. V zmysle záveru znaleckého posudku žalobca v konaní požadoval už sumu 11 864,14 eur.

8. Právny zástupca žalovanej považoval znalecký posudok za účelový. Odvolací súd uviedol, že vznik
schodku preukázaný nebol, znalec sa zaoberal výškou schodku, pričom ním nebola preukázaná prvotná
sporná skutočnosť, a to vznik schodku. Vyjadril sa aj k právnej stránke veci, čo odporuje § 207 ods.

2 Civilného sporového poriadku. Podľa posudku mal byť schodok preukázaný na základe dokladovej
inventarizácie, pričom neexistuje žiadny doklad o jej vykonaní, tak ako to ustanovujú príslušné právne
predpisy. Tento je pre účely tohto konania nepoužiteľný, samotné zadanie posudku je nesprávne a
stavia znalca do situácie, že schodok vznikol a že ho spôsobila žalovaná. Jednou z otázok, ktorúmal znalec zodpovedať, bola otázka vyčíslenia výšky škody spôsobenej B. N. v pokladni A.. Je
absolútne neprípustné, aby za situácie, kedy je sporný samotný vznik schodku a nielen jeho výška, aby
znalec zodpovedal takúto otázku. Má za to, že táto otázka je právnou otázkou, na posúdenie ktorej je

zodpovedný jedine súd. Ďalej vôbec nie je zrejmé, prečo znalec ustálil čas, kedy mal vzniknúť schodok
od 11.10.2011 do 21.10.2012. Znalec jednoznačne konštatuje, že inventarizácia, ktorou mal byť schodok
údajne zistený, bola vykonaná nesprávne, na strane 9 posudku je výslovne napísané, že inventarizácia
pokladne nebola vykonaná správne. To len potvrdzuje nepreukázanie nároku uplatneného žalobcom v
tomto konaní. Opätovne poukázal na závery, uvedené v uznesení Krajského súdu v Nitre, kde bolo veľmi

podrobne popísané, akým spôsobom má byť schodok preukázaný. K znaleckému posudku uviedol, že
akékoľvek jeho prílohy (č. 2 a 3) sú v podstate len vo veľkej miere nepodpísané listiny.

9. Právny zástupca žalobcu uviedol, že inventarizácia vykonaná bola; síce nesprávne, keď komisia
zobrala schodok v sume 13 273,14 eur ako peniaze na ceste, pričom išlo o fiktívne vykazovanie,
nakoľko uvedené čiastky 2 986,08 eur, 5 337,14 eur a 2 573,43 eur nikdy vložené na účet žalobcu

neboli. Vznik schodku žalobca preukazoval práve predloženým súkromným posudkom, ktorý obsahoval
doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Schodok vznikol za obdobie od 11.10.2011
do 21.10.2012, pričom bol zistený dňa 12.12.2012. Odkázal na znalecký posudok, podľa ktorého
inventarizačnákomisiaskonštatovala,žestavpokladnejenulový,ažebolzrušenýdokladPSS/12/01196
o úhrade dobropisu, vystaveného na odberateľa žalobcu na sumu 171,36 eur, ktorý naopak bol reálne

uskutočnený a predstavoval prakticky mínusový stav pokladne. Keďže mínusový stav pokladne je
nereálny, komisia mala tieto rozdiely zistiť a konštatovať, že účtovný stav pokladne mal byť 13 273,14
eur, skutočný stav bol dňa 27.12.2010 nulový a schodok na pokladničnej hotovosti je 13 273,14 eur.
Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, keď schodok býva spravidla preukázaný inventarizáciou,
avšak skutočnosti, že bol schodok zistený inak, neznamená ešte sama o sene, že by zamestnávateľ

nemal voči zamestnancovi nárok na náhradu vzniknutej škody, podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce;
vtedy ale musí preukázať stav hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a skutočnosť, že došlo
ku škode na zverených hodnotách.

10. Svedok P. P. k veci uviedol, že ako vodič po návrate z rozvozu dňa 11.9. odovzdal žalovanej sumu

3300,45 eur. Peniaze jej boli dané v hotovosti a prevzatie hotovosti mu žalovaná vlastnoručne osobne
podpísala. Boli to sumy za tovar od zákazníkov, v dodacích listoch je presne napísané, o aký tovar sa
jednalo.

11. Svedok U. W. uviedol, že ako šofér dostával peniaze v hotovosti, na ruku, a tieto odovzdával

žalovanej. Žalovaná mu následne podpísala papier - listinu o prevzatí týchto peňazí. Spolu ide o
sumu 14 397,36 eur. Ohľadom pojednávania ho kontaktoval súd a právny zástupca žalobcu. Listiny
súdu predložil na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu, ktorý mu povedal, aby ich predložil. Bol
oboznámený s predmetom konania, evidenciu si nosí domov. Nevedel sa vyjadriť, či je to evidencia
žalobcu, pravdepodobne nie.

12. Právny zástupca k výpovediam svedkov uviedol, že hovoria pravdu, ale právny zástupca žalovanej s
tým nesúhlasil, a to najmä v tom, že z ich výpovede nie je možné vychádzať pri preukazovaní dôvodnosti
nároku žalobcu. Popísali len svoju pracovnú náplň a tým sa schodok preukázať nedá. Ak svedok W.
tvrdí, že listina, ktorú predložil na pojednávaní, nie je evidenciou spoločnosti tak v tom prípade nevidel

absolútne žiaden dôvod na to, aby súd vychádzal z takéhoto listinného dôkazu. Keďže rovnaké tlačivo
bolo predložené zo strany svedka P., je možné dôvodne predpokladať, že ani listina predložená svedkom
P., nie je evidenciou žalobcu.

13. Žalovaná v rámci svojho výsluchu uviedla, že u žalobcu nastúpila do práce 08.08.2011, pracovisko

A. O.. Začala vykonávať funkciu skladového referenta. Jej pracovnou náplňou bolo vyhotovovanie
objednávkových listov, na základe požiadaviek zákazníkov. Objednávkové listy odovzdávala šoférom
a na základe toho potom šoféri výrobky naložili do áut a vykonali ich rozvoz. Zákazníci platili šoférom
priamo pri dodaní tovaru v hotovosti. Potom tieto hotovosti po návrate šoféri odovzdali jej v hotovosti do
pokladne. Čo sa týka predmetu konania, pridržiava sa svojho písomného podania zo dňa 19.09.2013.

Uznanie záväzku nepodpísala slobodne a vážne. Zo strany žalobcu bol na ňu vykonaný veľký psychický
nátlak, aby podpísala túto listinu, inak bude na ňu podané trestné oznámenie. Mala strach a preto
uznanie záväzku podpísala a vykonala aj nejaké úhrady, spolu zaplatila 1 409 eur.14. Keď prestala pracovať u žalobcu nadobudla odvahu a prestala platiť úhradu. Nemá vedomosť o tom,
že by sa konala nejaká inventarizácia, na základe ktorej by boli zistené schodky ako uvádza žalobca
v žalobe. Nespomína si, že by vznikol schodok, aký žalobca opísal v žalobe a nepamätá si, že by

chýbali nejaké peniaze v pokladni. Dokonca dňa 18.10.2012, kedy údajne mal vzniknúť schodok, ako
uvádza žalobca v žalobe, nebola ani v práci, bola dočasne práceneschopná. Nemá ani vedomosť,
kto ju 18.10.2012 v pokladni zastupoval. Uznanie záväzku podpísala ako vystrašená, nie je založené
na pravde a žalobca o tom vie. Pokladňa bola v priestoroch kancelárie, kde sa pohybovalo veľa ľudí.
Pokladňa bola teda ľahko prístupná, dala sa ľahko otvoriť. Žalobca nezabezpečil a neminimalizoval

riziko prípadného schodku. Prax bola taká, že prijaté hotovosti uložila do kovovej pokladničky a táto
bola založená v stole vedúceho, podľa nej tento pán sa volal O.. Je pravda, že mala samostatný stôl,
nikdy sa nezamýšľala nad tým, že kovová pokladňa nebola v jej stole. Mala kľúč od pokladne, ktorý však
bol položený v šuflíku vedúceho. Potvrdila, že peniaze od vodiča P. prevzala a dala ich do pokladne.
Postupovala tak, ako už uviedla. Nevie už ďalej povedať, čo sa dialo s peniazmi, ktoré boli vložené do
pokladne. Potom peniaze vybral vedúci a tieto peniaze dal na účet. Nevedela odpovedať, kedy tieto

peniaze vybral z pokladne. Peniaze od šoféra P. P. prevzala a listinu o prevzatí podpísala. Nie vždy sa to
podpisovalo. Listiny šoférov nie sú smerodajné. Tvrdila, že zo strany žalobcu nebolo nič zabezpečené,
ohľadom priestorov, pokladne atď. Nebola vykonaná inventarizácia schodku, ktorý uviedol žalobca v
žalobe.Nebolarobenáinventarizáciaaniprijejnástupedopráce.Skutočnosti,ženiesúpreňuvytvorené
podmienky na preberanie peňazí, nikomu neoznamovala. Preto to nesignalizovala, lebo si myslela, že

keď bude toto signalizovať, tak príde o prácu. Žalobca na ňu vyvíjal psychický nátlak - manažér P. U. a
majiteľ X.. Na origináli listiny o uznaní záväzku sa nachádza jej podpis.

15. Právny zástupca žalovanej v konaní poukazoval na lekárske potvrdenie ošetrujúceho lekára
žalovanej,ktorésatýkaobdobiaod17.10.2012do27.10.2012. Toutolistinoupreukazoval,žežalovanáv

prácinebolaprítomná,napriektomuschodokmalbyťzadeň18.10.2012.Spoukazomnato,žežalovaná
v práci z dôvodu PN prítomná nebola, ako aj s prihliadnutím na veľkú zmätočnosť nároku uplatňovaného
zo strany žalobcu a doposiaľ stále nepreukázaný vznik schodku, navrhol žalobu zamietol.

16. Svedok Ing. S. Q., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 05/17 uviedol, že vo veci som bol oslovený

žalobcom. Potvrdil, že inventarizácia u žalobcu nebola vykonaná správne. Boli mu predložené doklady
opísané v znaleckom posudku vrátane jeho príloh. V účtovníctve sa môžu evidovať iba skutočnosti, ktoré
nastali. Účtovná operácia musí byť najprv dokladovaná a až následne vzniká účtovný doklad, najprv
musí byť v danom prípade vkladový lístok do banky, kde sa dokladuje uskutočnenie vkladu na bankový
účet a následne sa vyhotovuje pokladničný doklad. Inventarizácia bola vykonaná zle, lebo zohľadnila

doklady, ktoré neodzrkadľovali skutočnosť, naviac inventarizačná komisia zle vyhodnotila reálny výdaj
171,36 Eur, tak ako to uviedol v znaleckom posudku, avšak skonštatoval, ak by inventarizácia bola
vykonaná správne, schodok hotovosti by bol zistený už v čase výkonu inventarizácie. Inventarizácia bola
vykonaná dňa 27.12.2012, t.j. jeden deň, čomu nasvedčuje inventarizačný zápis zo dňa 27.12.2012 (č.l.
215). Potvrdil, že vklady opísané v listine na č. l. 7 boli deklarované ako vklady do peňažného ústavu,

avšak vklady neboli reálne vykonávané. Ide o totožné sumy podľa listiny na č. l. 7 a podľa posudku
na č. l. 106, suma zo dňa 17.10.2012 správne má byť miesto 2 744,79 eur suma 2 573,45 Eur. Ak sú
podklady správne, tak schodok vznikol. Ak podklady zadávateľa na znalecké dokazovanie boli správne,
tak schodok v pokladni bol 13 273,14 Eur, ktorý však inventarizačnou komisiou nebol zistený z dôvodu
predloženia štyroch dokladov, ktoré deklarovali vklady peňazí na bankový účet z pokladni. Uvedené

listiny, na č. l. 111 a súčasne na č. l. 7 označil za zdrap papiera, lebo nedokladujú hospodársku operáciu
vklad hotovosti na bankový účet a z toho dôvodu peniaze mali byť v pokladni a mal byť zistený schodok,
pretože účtovný stav pokladne by bol 13 273,14 eur a reálne bol 0 eur, a to podľa inventarizačnej
komisie. Nevedel sa vyjadriť, za aké obdobie bola vykonaná inventúra, lebo inventarizačný zápis na č.
l. 215 túto skutočnosť neobsahoval.

17. Podľa § 182 ods. 1 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce (ďalej len Zákonník práce),
ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne

dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o
hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).18. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

19. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

20. Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

21. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnan-ca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracov-ného pomeru.

22. Osobitným znakom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je

zamestnanec povinný vyúčtovať, okrem iných špecifických charakteristík, na rozdiel od všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca
a uhrádza sa celá skutočná škoda. V prípade, že je splnená skutková podstata tohto druhu
zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpoved-nosti. Na rozdiel
od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie

nemá zamestnávateľ právnu povinnosť dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje
len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je
zamestnanec povinný vyúčtovať, a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom.

23. Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,

vznikne, ak sú súčasne splnené všetky predpoklady tejto zodpovednosti, ktorými sú: 1) škoda vo
forme schodku na hodnotách zverených na vyúčtovanie, 2) platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, 3)
zavinenie zamestnanca, ktoré sa v tomto prípade predpokladá, 4) existencia pracovného pomeru a ku
škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

24. Hmotne zodpovedným subjektom je zásadne zamestnanec v pracovnom pomere, a to bez ohľadu
na to, či ide o plný alebo čiastočný pracovný úväzok.

25. K pojmu schodok, ako jednému z ústredných predpokladov vzniku zodpovednosti možno uviesť,
že schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný

vyúčtovať, a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Schodok
sapreukázateľnezisťujenazákladeinventarizácie.Inventarizáciavšakniejejedinýmspôsobomzistenia
schodku. V každom jednotlivom zúčtovacom období je schodok samostatnou škodou a za každú túto
škodu môže vznikať osobitná zodpovednosť.

26. Súd mal v konaní preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená pracovná zmluva dňa
08.08.2011, pričom so žalovanou mal žalobca uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na pozíciu
skladový referent, deň nástupu do práce bol určený 08.08.2011. V ten istý deň bola uzatvorená dohoda
o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce, v ktorej bolo dohodnuté, že dňom
01.09.2011 na základe fyzickej inventúry preberá žalovaná ako zamestnanec hmotnú zodpovednosť za

zverené hodnoty, ceniny, nachádzajúce sa v sklade žalobcu ako zamestnávateľa na A. ulici XXX v A.,
tj. v mieste výkonu práce žalovanej. Táto dohoda o hmotnej zodpovednosti trvala až do dňa skončenia
pracovného pomeru. Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok je existencia
schodku, ktorú preukazuje zamestnávateľ. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporu sporná. Žalobca
v konaní predložil súkromný znalecký posudok a uviedol, že vzniknutý schodok jednoznačne preukazuje

práve tento znalecký posudok č. 05/17. Naproti tomu žalovaná namietala závery tohto posudku a
poukázalanato,žesámznalecskonštatovalnesprávnostivykonaniainventúryžalobcom.Vrámcisvojho
výsluchu taktiež uviedol, že vychádzal z podkladov, predložených žalobcom, pričom k ich správnosti sa
priamo nevyjadril. Z výsluchu svedkov súd nemal preukázané, že by vznikol schodok a že by zaň bola
zodpovedná žalovaná.

27.Vzhľadomnato,žežalobcanepreukázaldôvodnosťuplatnenéhonárokutakdosamotnéhoprávneho
základu a ani výšky, súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Ako už bolo vyššie uvedené, znalecký
posudok, predložený žalobcom, nie je hodnoverným dôkazom o existencii schodku, nakoľko bolozistené, že ani samotná inventarizácia nebola vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve. Konkrétne
sám znalec konštatoval, že nebola vykonaná v súlade s § 29 a 30 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Taktiež vypočutí svedkovia P. a W., vypovedali len ku skutočnostiam, ktoré nemali vplyv na preukázanie

základu ako aj výšku nároku žalobcu, obaja len popísali spôsob a postup pri odovzdávaní hotovosti od
zákazníkov. Okrem toho žalovaná v období od 17.10.2012 do 27.10.2012 bola pracovne neschopná,
čo mal súd preukázané potvrdením, ktoré vydala všeobecná lekárka žalovanej. Z toho je zrejmé, že
ak žalovaná nebola v danom období v práci, nemohla zodpovedať za škodu z obdobia 18.10.2012
a 21.10.2012. Práve v tomto období počas svojej neprítomnosti z jej strany objektívne ani nemohli

byť plnené pracovné úlohy, pričom podmienkou zodpovednosti je, že ku škode musí dôjsť pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

28. Z uvedených skutočností má súd preukázané, že žalobca nepreukázal existenciu schodku ani
znaleckým posudkom, ale ani inými dôkaznými prostriedkami preukazujúcimi stav hodnôt, ktoré mala
žalovaná povinnosť vyúčtovať a ani skutočnosti, že ku škode na zverených hodnotách reálne prišlo.

Tak ako už bolo uvedené, z výpovede svedkov tieto skutočnosti preukázané neboli, a taktiež nemožno
odvodzovať vznik schodku od uznania záväzku na náhradu škody zo dňa 22.08.2013 a ani z potvrdenia
záväzku voči žalobcovi zo dňa 12.12.2012.

29. Pokiaľ ide o uznanie záväzku na náhradu škody, ktoré podpísala žalovaná dňa 22.08.2013, súd

uvádza, že mal výsluchom žalovanej ako strany sporu preukázané, že jej podpis na uznaní nebol
prejavom jej slobodnej vôle a bol uskutočnený pod veľmi silným psychickým nátlakom zástupcu žalobcu.
Napriek jej hmotnej zodpovednosti v sklade mal prístup k pokladničke s tržbami ktokoľvek a táto bola
otvoriteľná akýmkoľvek kľúčom. Toto tvrdenie nebolo žalobcom popreté. Uvedené tvrdenia boli uvedené
už vo vyjadrení žalovanej zo dňa 19.09.2013, tj. už pred podaním samotnej žaloby. Na základe týchto

skutočností súd považuje uznanie záväzku za absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu naň neprihliadol. V tomto prípade nejde ani o dohodu,
ktorú inak predpokladá pre prípad uznania záväzku § 191 ods. 3 Zákonníka práce.

30. S poukazom na uvedené, t.j. nepreukázanie vzniku schodku zo strany žalobcu ako podmienky pre

vznik zodpovednosti žalovanej ako zamestnankyne za prípadný schodok (a to ani znaleckým posudkom
a ani inými dôkaznými prostriedkami - výsluchmi svedkov), súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Nakoľko bol žalobca v spore úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznese-ním po právoplatnosti tohto rozsudku,
ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).

35. Dodatkom č. 6 zo dňa 29.07.2019 k rozvrhu práce na rok 2019, sa z dôvodu zániku funkcie sudcu
JUDr. Jána Kováča, ktorý dňa 27.07.2019 zomrel (§ 17 písm. i) zák. č. 385/2000 Z. z.), zastavil dňom
29.07.2019 nápad do oddelenia 15C, 15Csp, 15Csr, 15Pc, 15Cd, 15Ccud, 15S, 15Scud, 15Ercud,
15Ecud, 15D, 15Dd, 15Dcud, 15U, 15UL. Predsedníčkou Okresného súdu Nitra zo dňa 16.08.2019 bola
pridelenávecsp.zn.15Csp/6/2013kvykonaniupísomnéhovyhotoveniavyhlásenéhorozsud-kusudkyni

JUDr. Kataríne Moravčíkovej. Na základe vyššie uvedeného bol predmet-ný rozsudok vypracovaný
JUDr. Katarínou Moravčíkovou, sudkyňou Okresného súdu Nitra.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.