Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614201464
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614201464.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcov 1. F.. X. E., J..

XX.XX.XXXX, Y. G. J. XXXX/XX, XXX XX G.-O., 2. Z.. Z. E.Ý., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. XXXX/XX,
XXX XX G.-O., proti žalovanej M. H., J.. XX.X.XXXX, Y. G. L. XXX, XXX XX V., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47233419, o
zaplatenie 5 900,00 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne na účet jej právneho

zástupcu, Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., 100 % náhrady trov konania do troch dní
od ich vyčíslenia súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhali sa od žalovanej zaplatenia sumy 5
900,00 eur s príslušenstvom a trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnili tým,
že od mesiaca september 2012 boli v rokovaní s S.. P. K. ohľadom výroby drevených eurookien, ktorý
sa vyjadril, že podľa predloženého projektu požadované výrobky vie zhotoviť. Žiadal zložiť zálohu na
účet žalovanej, čo žalobcovia dodržali.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 2Ro/36/2014-8 dňa 12.02.2014, proti ktorému v zákonnej
lehote podala žalovaná kvalifikovaný odpor s odôvodnením a uviedla, že s takto uplatneným nárokom
nesúhlasí, pretože ku vzniku bezdôvodného obohatenia spôsobom, ako to žalobcovia popisujú v
podanom návrhu, nikdy nedošlo. Tvrdila, že na základe predchádzajúcej komunikácie sa žalobcovia
spolu s S.. P.V. K., v zmysle ním predložených podkladov, spočívajúcich v cenovej ponuke a celkového
projektu, dohodli na výrobe drevených eurookien. Súčasťou ich vzájomnej dohody bolo i zloženie zálohy
na predmetnú výrobu.

3. Dohodnutá záloha bola zložená prevodom na bankový účet žalovanej, t.j. partnerky S.. P.V. K.,
pričom účel zloženého preddavku zostal zachovaný a uhradená suma bola použitá na nákup materiálu
a následnú výrobu objednaného tovaru. Mala za to, že v rámci tohto záväzkového vzťahu došlo ku
koreláciiplneníazazaplatenúsumuzostranyS..P.K.bolauskutočnenávýrobapredmetnejobjednávky.
Preto nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení na jej strane v zmysle Občianskeho zákonníka,
keďže jej konanie nenapĺňa znaky príslušných zákonných ustanovení a záväzok S.. P. K., po zaplatení

uplatňovanej sumy žalobcami, bol z väčšej časti riadne a včas splnený. Žalovaná uplatnený nárok
považovala za nedôvodný a navrhla žalobu po vykonanom dokazovaní v celom rozsahu zamietnuť.4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, splnomocneného zástupcu žalovanej S..
P.V. K., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, potvrdením banky príkazcu o úhrade, potvrdením banky
príjemcu o úhrade, emailovou komunikáciou, výpismi z katastra nehnuteľností, čiastočným výpisom z

listu vlastníctva č. XXX M. XXX H. Ú. E., čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXX M. XXX H. Ú.
V., vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie
vyšetrovania, Kežmarok č. ORP-169/VYS-44-2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobcovia od mesiaca september 2012 boli v rokovaní s p. S.. P.V. K. ohľadom výroby drevených

eurookien. Po vzájomnej komunikácii a vysvetlení požiadaviek budúci zhotoviteľ predstieral, že podľa
predložených dokladov z projektu vie vyrobiť požadované výrobky, čo potvrdil aj v ponuke, ktorú
žalobcom predložil, ale naliehal na zložení zálohy v čo najkratšom čase, najneskôr do konca r. 2012 z
dôvodu cenovo výhodnejšieho nákupu materiálu, a to na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

6. Na základe predloženej ponuky žalobcovia uhradili zálohu na výrobu okien v súlade s požiadavkou

S.. P. K. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v dvoch splátkach z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený na
meno X. E. - žalobkyne v 1. rade, a to dňa 11.12.2012 vo výške 4 000,00 eur a dňa 21.01.2013 vo výške
2 000,00 eur, čo bolo v konaní dokladované dvoma potvrdeniami banky príkazcu o úhrade.

7. Žalobcovia v konaní tvrdili, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo s S.. P.V. K. nikdy nedošlo, nebola

nimi akceptovaná cenová ponuka a pri osobnej návšteve v prevádzke potenciálneho zhotoviteľa sa
presvedčili, že eurohranoly nie sú zakúpené, eurookná ako také neboli nikdy dodané. Pri opakovanej
osobnej návšteve dňa 09.02.2013 naliehali na S.. K., aby okná dodal, že dom je v takom štádiu
rozostavanosti, že je nevyhnutné predmet objednávky dodať najneskôr do konca marca 2013 vzhľadom
na postupnosť prác na stavbe. V prípade nedodania okien zo strany zhotoviteľa stavby hrozia penále,

pretože by došlo k posunu termínu ukončenia stavby. Zo strany S.. K. bol daný prísľub, že okná vie
dodať do dvoch mesiacov.

8. Žalobcovia nečakane navštívili prevádzku S.. K. dňa 10.03.2013 a zistili, že nie je zakúpený materiál
a že žiadne okná sa pre nich nevyrábajú. Začiatkom mesiaca apríl 2013 žalobca v 2. rade oznámil S..

K., že okná si dá zhotoviť u iného zhotoviteľa a žiadal vrátiť poskytnutú zálohu. Nasledovala opakovaná
komunikácia ohľadom vrátenia zálohy a v mesiaci august 2013 bola žalovanej zaslaná výzva na vrátenie
bezdôvodného obohatenia, na ktorú žalovaná nereagovala a bezdôvodné obohatenie nevydala.

9. Na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie vyšetrovania,

Kežmarok bolo dňa 23.04.2014 zaslané trestné oznámenie oznamovateľa Z.. Z. E. spolu so spisovým
materiálom, ktorý obsahoval oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu, doručené
dňa 12.08.2013, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 05.09.2013, mailovú komunikáciu medzi Z..
Z.Q. E. M. S.. P. K., výsluch podozrivého S.. P.V. K., výpis zo živnostenského registra subjektu P. K. - N.
O. N.. Z. s miestom podnikania E. Č.. XX, výsluchy svedkov, bývalých zamestnancov, daňové priznania

za obdobie rokov 2011, výpisy zo sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne Dôvera, a.s., a VšZP, a.s.
Označený vyšetrovací orgán vydal uznesenie sp.zn. ČVS.: ORP-169/VYS-KK-2014 dňa 13.05.2014
s výrokom: „...odmietam, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa §
197 ods. 2 Trestného poriadku“, lebo na základe zistených skutočností a zabezpečených dokumentov
možno konštatovať, že v danom prípade nedošlo k spáchaniu prečinu podvodu resp. iných trestných

činov, pretože zo zabezpečených materiálov nevyplýva, že by nejaká konkrétna osoba seba alebo iného
obohatila tým, že niekoho uviedla do omylu alebo využila niečí omyl.

10. Žalovaná sa v účastníckej výpovedi pridržiavala dôvodov uvedených v podanom odpore a potvrdila,
že žalovaná suma bola poukázaná na jej peňažný účet, presne suma 6 000,00 eur, ktoré prevzala a

odovzdala P. K. na výrobu okien, s ktorou nemá nič spoločné. V ďalšom tvrdila, že okná boli zhotovené
a sú uskladnené na sklade, čo žalobcovia dôrazne popreli. Pod vplyvom vyšetrovania bola v prospech
žalobcov zo strany žalovanej poukázaná suma 100,00 eur zo zloženej zálohy dňa 13.01.2014.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že účet, na ktorý žalobcovia poukázali peňažné prostriedky, je účtom

tretej osoby t.j. inej od S.. P.V. K., podľa právneho názoru žalobcov došlo k bezdôvodnému obohateniu
žalovanej, ktorá je povinná vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 4 000,00 eur od 12.12.2013 a vo
výške 2 000,00 eur od 22.01.2013. Žalobcami boli uplatnené i úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2Občianskeho zákonníka podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013,
pretože záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013.

12. V konaní rozhodujúce skutočnosti k meritu veci ozrejmil S.. P.V. K., ktorý vystupoval ako
splnomocnený zástupca žalovanej a uviedol, že žalovaná, jeho družka, je v príbuzenskom vzťahu so
žalobcom v 2. rade. Potvrdil uzavretie ústnej zmluvy na dodávku eurookien na rodinný dom žalobcov i to,
že požadoval zálohu na materiál a práce s tým spojené. Podľa predbežného rozpočtu cena vychádzala
na 17 000,00 eur. Na základe priateľských a príbuzenských vzťahov bola daná zľava na sumu 12 000,00

eur s požiadavkou zloženia 50 % zálohy. t.j. 6 000,00 eur, čo bolo aj splnené. Po oznámení žalobcom v
2. rade, že okná neprevezme, ani iné práce, S.. P.V. K. uviedol, že peniaze vrátia (teda on a žalovaná)
i keď prísľub vrátenia zálohy v praxi nie je bežný, ale bolo to pod vplyvom uvedených príbuzenských
a kamarátskych vzťahov. Vyslovil sa, že z jeho strany bola snaha peniaze vrátiť, preto bola poukázaná
suma 100,00 eur. Po podaní trestného oznámenia aj na žalovanú prestal pohľadávku splácať.

13. Na pojednávaní konanom dňa 15.01.2015 S.. P.V. K. prehlásil, že uplatnenú pohľadávku uznáva
čo do základu a výšky, teda prehlásil uznanie záväzku aj v mene žalovanej vo výške 5 900,00 eur, ale
požadoval splátky primerané jeho finančným možnostiam ako aj možnostiam žalovanej.

14. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 2C/89/2014-78 zo dňa 15.01.2015,

ktorým žalobe vyhovel. Rozsudok odvolaním napadla žalovaná. Odvolací súd uznesením sp. zn.
1Co/180/2015-103 zo dňa 29.06.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Podľa § 391 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Žalobcovia sa nestotožnili so závermi zrušujúceho uznesenia, so skutočnosťami tam uvedenými,
pretožepodľaichnázorusanezakladajúnaskutkovomzákladenajmätým,ževodôvodnenísauvádzajú
iba tvrdenia žalovanej, ktorá však konaním pred súdom prvej inštancie tieto tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázala.

17. Žalovaná len tvrdí, že bola uzavretá zmluva o dielo, jej existenciu žiadnym spôsobom nepreukázala
a tiež v rovine tvrdenia ostalo, že „ona peniaze odovzdala S.. K. na nákup materiálu a výrobu okien“.
Mali za to, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že skutočne k odovzdaniu peňazí došlo.
Žalobcovia tvrdili, že právny dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia preukázali ako skutkovo, tak

právne, naopak žalovaná svoje tvrdenia nikdy ničím nepotvrdila.

18. Žalovaná nesúhlasila s vysloveným právnym názorom žalobcov, stotožnila sa so závermi
odvolacieho súdu, a to na základe týchto skutočností: Nie je pravdou, že medzi žalobcami a S.. P.
K. nebola uzavretá zmluva o dielo. Túto skutočnosť potvrdil žalobca vo svojich výsluchoch v trestnej

veci vedenej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava 4, ČSP.: ORPZ BaKP375/20l3 kde
sa vyjadril, že zadal zákazku P. K., dohodli sa na zálohách, ktoré uhradil na účet určený P.V. K., voči
ktorému žalobcovia a žalovaná nikdy nenamietali. Boli s ním uzrozumení. Zároveň potvrdil, že po tom,
akodielonebolovykonanévčas,t.j.nazákladežalobcomtvrdenéhodátumuukončeniadiela,oznamoval
P. K., že nežiada vyrobiť okná a žiada vrátiť zálohu. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že zmluva o

dielo bola uzatvorená. Vyjadrenia žalobcov tomu nasvedčujú a tieto nemôžu byť inak interpretované.
Skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo, potvrdil aj sám P.V. K.. Čo sa týka vyplatenia alebo
nevyplatenia sumy uhradenej na účet žalovanej P. K., súdu bolo predložené čestné prehlásenie P.V.
K., ktorý potvrdzuje, že tieto peniaze mu boli vyplatené. Potvrdzuje to aj tá skutočnosť, že v trestnom
konaní pri jeho výsluchoch potvrdil, že z peňazí, ktoré boli zaslané žalobcom, uhrádzal nákup tovaru

na výrobu okien, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo medzi žalobcami a ním. Zo strany žalovanej tak
nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, jej účet tvoril len platobné miesto, o ktorom boli žalobcovia
uzrozumení, voči tomu nikdy nenamietali, a teda nie je v tomto prípade naplnená forma bezdôvodného
obohatenia uvedená v ustanovení § 45l ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak ako na to poukazuje odvolací
súd.

19. Žalobcovia tvrdili, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo s poukázaním na to, že zmluva o dielo mala
byť podpísaná medzi žalobcami v l. a v 2. rade a P.V. K., ktorý vykonával podnikateľskú činnosť. Oni
jednali ako fyzické osoby, išlo o výstavbu ich obydlia. V tom čase by sa na tento právny úkon vzťahovaliustanovenia zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka a vtedy by vystupovali ako spotrebitelia a zo
zákonabypožívalizvýšenúochranu.Vzmyslezákonnýchustanovení,konštantnejjudikatúrySlovenskej
republiky, Českej republiky a európskej, podstatnými časťami zmluvy o dielo sú určenie zmluvných

strán, určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť kúpnu cenu. Je pravdou, že dali zákazku, ale pre
upresnenie bol zo strany žalobcov záujem, aby P.V. K. ponúkol cenovú kalkuláciu na výrobu okien a
poskytli mu výpis okien zo stavebného projektu, z ktorého však nevyplýva žiadnym spôsobom určenie
diela, jeho parametre, zo strany zhotoviteľa nebolo preukázané, že žalobcovia sa zaviazali zaplatiť
za dielo a v konečnom dôsledku, že žalobcovia neodstúpili od zmluvy v 3/2013. S P.V. K. sa nedalo

dohodnúťnapodstatnýchnáležitostiachdielaanapriekniekoľkonásobnejsnahedohodnúťsanatermíne
odovzdania diela následne, keď sa žalobca v 2. rade vyjadril, že netrvá na rozhovoroch, P.V. K. oznámil,
že dielo v časti 2 z 12-tich alebo 10-tich okien má pripravené.

20. Žalobcovia čestné prehlásenie P.V. K. o prevzatí peňazí označili za veľmi nedôveryhodné,
vzbudzujúce vážne pochybnosti o pravdivosti tohto prehlásenia, pretože P. K. napriek výzve súdu

nepredložil účtovníctvo, ktoré by preukázalo, že peniaze skutočne prevzal do svojej majetkovej
dispozície. Nepredložil za daný rok daňové priznanie. Vyjadrili sa, že neporozumeli termínu „platobné
miesto“, lebo peniaze boli poukázané v prospech bežného účtu, ktorý banka v zmysle § 708 a nasl.
Obchodného zákonníka vedie pre majiteľa účtu. To, že žalovaná tvrdí, že P.V. K. mal kartu a mohol ňou
disponovať nepreukazuje, že mu peniaze boli odovzdané. Z výpisu z účtu vyplýva, že peniaze boli v

priebehu l,5 mesiaca minuté s tvrdením žalobcov, že na osobnú potrebu, lebo čiastky niekoľko 10 eur
vykonávané v termináloch nepreukazujú, že bol zakúpený materiál na výrobu okien. P.V. K. nepredložil
jediný dôkaz o tom, že kúpil materiál na zhotovenie okien.

21. Podľa zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb, v prípade poukázanej platby medzi

spotrebiteľom a podnikateľom, musia byť platby nad 5 000,00 eur prevedené bankovým prevodom.
P.D.H. K. nepredložil výpis z bankového účtu, v prospech ktorého by boli poukázané, keďže žalovaná
tvrdí, že je to platobné miesto a účet je na meno fyzickej osoby a nie na účet podnikateľa, preto
opätovné tvrdenia žalovanej vzbudzujú veľkú mieru tendenčnosti. Keďže nebolo preukázané, že bola
uzavretá zmluva o dielo, že boli odovzdané peňažné prostriedky P. K., že nakúpil materiál, zhotovil dielo,

právny dôvod na zložený preddavok v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka odpadol. K preukázaniu je
veľké množstvo rozhodnutí zloženia preddavku v prípade neuzavretia zmluvy o dielo, napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28.9.2011 sp.zn. 4CbO 256/2010, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Obo/882/2006
z 24.6.2008, ktoré vo svojej právnej vete uviedli, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je
objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného a jeho

zavinenie, podstatné je to, že tento stav obohatenia vznikol. Keďže žalovaná nepreukázala, že jej
obohatenie nevzniklo, žalobcovia majú zato, že sa bezdôvodne obohatila na ich ujmu z titulu, že právny
dôvod odpadol.

22. Z pohľadu žalobcov peniaze poukázané v prospech účtu žalovanej je potrebné považovať za

zloženie preddavku podľa § 498 Občianskeho zákonníka a tým, že následne k uzavretiu zmluvy nedošlo,
právny dôvod na zloženie preddavku odpadol, vzniká bezdôvodné obohatenie a záväzok bezdôvodné
obohatenie vrátiť. Zákon alebo Občiansky zákonník nevyžaduje, aby bezdôvodné obohatenie vydal
len účastník nejakého zmluvného vzťahu. Občiansky zákonník poukazuje na to, že kto sa bezdôvodne
obohatil, je povinný obohatenie vydať.

23. Nebolo preukázané, že by žalobcami zložené peniaze boli poukázané v prospech P. K., čo v
čase, keď žiadal zložiť peniaze, v nich nevzbudzovalo mieru pochybnosti, nakoľko so žalovanou majú
príbuzenské vzťahy. Až následne zistili skutočný dôvod, prečo majú byť peniaze zložené v prospech
žalovanej a to z dôvodu, že na majetok P. K. je vedených niekoľko desiatok exekúcií, nehovoriac o veľmi

negatívnych vyjadreniach na jeho adresu. V tomto čase nebolo zrejmé, že peniaze využil na osobnú
spotrebu a nie na skutočný úmysel vyrobiť okná.

XX. P.D.H. K. žalobcov vyzval formou SMS, uviedol číslo účtu a majiteľa účtu, na základe
predchádzajúcej telefonickej diskusie tvrdil, že pôjde nakúpiť tovar nielen pre žalobcov, ale aj pre

iných možných klientov, z toho dôvodu potreboval zložené peniaze. Na parametroch hranolov sa mali
dohodnúť neskôr z dôvodu, že s ohľadom na cenu sám nevedel, aký typ dreva bude vedieť kúpiť, akých
rozmerov. Na nasledujúce výzvy žalobcov, aby spresnili podstatné parametre diela už nereagoval alebo
len veľmi vyhýbavo, preto začiatkom marca 2013 boli fyzicky navštíviť priestory drevovýroby, bolo tov sobotu a pracovník, ktorý strážil objekt potvrdil, že žiadne okná sa pre nich nevyrábajú, teda ani
materiál nebol kúpený. Fyzicky P. K. okná na stavbe nikdy nezameral i keď bol na stavbe v čase jej
rozostavanosti. Je pravdou, že dal ponuku, poskytol obrovskú zľavu, pričom suma 12 000,00 eur bola

jeho finálna ponuka. Žalobcovia tvrdili, že na túto ponuku nezložili peniaze, z ich strany nebola prejavená
akceptácia ponuky, jednanie zostalo len v rovine návrhu. Teda nebola splnená podstatná náležitosť
zmluvy, a to jej akceptácia.

25. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že v žiadnej forme neurobila úkon, ktorým by uznala v tomto

konaní nárok žalobcov, neexistuje jej písomný prejav o uznaní záväzku a P. K. nemohol uskutočniť
platné uznanie záväzku za ňu. Uznanie nebolo v písomnej forme a uznať záväzok je možné iba vtedy,
ak tento záväzok existuje v čase jeho uznania. Záväzok medzi žalobcami a žalovanou nikdy nevznikol
a neexistoval, a teda, ak by aj žalovaná akýmkoľvek úkonom a prejavom potvrdila, že má platiť, za
skutkových okolností uvádzaných žalobcami takéto uznanie záväzku by bolo neúčinné, nakoľko taký
záväzok nikdy neexistoval a neexistuje.

26. Žalobca v 2. rade vyššie uvedenú argumentáciu obrany žalovanej neakceptoval z dôvodu, že
po prijatí platieb v prospech účtu vedeného pre žalovanú, prebiehala komunikácia elektronickými
prostriedkami medzi žalobcami a žalovanou, bolo to vo forme textovej správy asi z čísla žalovanej na
mobilné číslo žalobcu v 2. rade, kde priamo a výslovne uviedla, že prijaté peniaze vráti. Tento dôkaz zo

strany žalobcov doložený nebol. Napriek tomu žalobcovia majú za to, že uznanie záväzku bolo v čase,
keď záväzok existoval a bolo urobené písomne s poukazom na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

27. Žalobcovia sa vyslovili, že žalovaná s druhom sa účelovo snažia zbaviť zodpovednosti. V rozhodnom
čase, keď žalovaná prijala peniaze, urobila platbu zo svojho účtu vo výške 100,00 eur späť na účet

žalobkyne v 1. rade, teda na účet, z ktorého platby boli urobené, a to bolo vo vzťahu ku komunikácii s
P. K., kde aj on tvrdil, že peniaze vrátia.

28. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je

dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

29. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

30. Podľa § 44 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

31. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí
sa ako na preddavok.

34. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

35. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

36. Na základe vykonaného dokazovania nebola preukázaná existenciu záväzku medzi žalobcami a
žalovanou. Je nesporné, že žalobcovia boli vo vzťahu k dojednávaniu podmienok zmluvy o dielo
na zhotovenie okien na ich budúcom rodinnom dome s podnikateľom P. K.. Na základe vzájomných
rokovaní došlo k dohode o zložení preddavku zo strany žalobcov P. K., a to na základe jeho žiadosti.

P. K. bol osobou, ktorá označila číslo účtu, na ktoré majú tieto peniaze byť vložené. S týmto žalobcovia
súhlasili a na takto označené platobné miesto finančné prostriedky P. K. poukázali. Túto skutočnosť
potvrdili žalobcovia tak v trestnom oznámení o podozrení spáchania trestného činu, v návrhu na vydanie
platobnéhorozkazuakoajpredkonajúcimsúdom.TakýmtokonanímžalobcovaP.K.došlokuzatvoreniu
dohody o zložení preddavku, ktorá zmluva sa podľa teórie práva považuje za zmluvu akcesorickú a
nadväzuje na zmluvu o dielo, o ktorej zmluvné strany jednali.

37. Za daného skutkového stavu žalovaná trvala na tom, že bola uzatvorená aj zmluva o dielo, ktoré
tvrdenie oprela tak o výpoveď P. K. ako aj o výpoveď žalobcu v 2. rade pred vyšetrovateľom dňa
14.02.2014, kedy sám uviedol, že nespisovali zmluvu a niektoré podmienky ich ústnej dohody sú
zachytené v mailovej komunikácii. Bolo by nad rámec tohto konania dokazovať aj existenciu zmluvy

o dielo, nakoľko táto bola uzatvorená výlučne medzi žalobcami a P. K. a žalovaná v tomto konaní
jednoznačne nie je pasívne legitimovaná, čo sa týka zmluvy o dielo. Nie je pasívne legitimovanou ani
vo vzťahu k zloženému preddavku. Žalobcovia síce poukazujú na nejakú sms správu z čísla žalovanej,
ktorú však v tomto konaní nepreukázali. V žiadnom prípade, ak by aj existovala textová správa, nie je
a nemôže byť považovaná za platné uznanie dlhu, nakoľko tak na uznanie dlhu a na jeho platnosť je

potrebná písomná forma. Žalobcovia čo sa týkalo zákazky výroby okien, jednali neustále výlučne iba s
P. K.. Je nepochybné a vzhľadom na vyjadrenie tak žalobcov, ako aj žalovanej nesporné, že na sumu
zloženú na účet žalovanej žalobcami, je nutné prihliadať ako na preddavok v zmysle ustanovenia § 498
Občianskeho zákonníka.

38. „Pod preddavkom sa má v občianskoprávnych vzťahoch na mysli časť platby, poskytnutá vopred,
spravidla pred vznikom práva na zaplatenie konečnej zmluvou dohodnutej platby (kúpnej ceny, ceny
diela, provízie atď.), prípadne platba uhradená ešte pred uzavretím určitej zmluvy. Právnym dôvodom
na poskytnutie preddavku je záväzok na zaplatenie určitej (konečnej) sumy vyplývajúcej z konkrétneho
zmluvného dojednania. V zásade platí, že ak odpadne (nenastane) právny dôvod, na základe ktorého

bol preddavok ako čiastočné plnenie poskytnutý, je potrebné ho vrátiť, ak v zmluve nebolo dohodnuté
inak. Dohoda o poskytnutí preddavku (actum arrale) sa považuje za zmluvu akcesorickú, ktorá vzniká
popri hlavnej zmluve, túto dohodu možno považovať i za zmluvu budúcu.“ Občiansky zákonník II., Veľký
komentár, JUDr. Imrich Fekete Csc., Bratislava Eurokódex 2011, str. 1410 až 1411.

39. Z hľadiska systémového zaradenia ustanovenia pojednávajúceho o preddavku, a to zaradenia do
ôsmej časti Občianskeho zákonníka, pojednávajúcej o záväzkovom práve, je nepochybné, aby bolo
možné hovoriť o preddavku, musí dôjsť ku konsenzu dvoch strán, a to v súvislosti s dojednávaním
zmluvy. Z povahy preddavku nesporne vyplýva, že v danom prípade - prípade preddavku nie je
nutné dokazovať existenciu zmluvného konsenzu, a to konsenzu na tom, že budúce zmluvné strany

sa dohodnú, že zo strany budúceho kupujúceho, objednávateľa, dôjde k úhrade dohodnutej sumy
v prospech budúceho predávajúceho, dodávateľa. Samotné dojednanie o preddavku resp. o plnení
pred uzavretím hlavnej zmluvy, je zmluvným dojednaním dvoch strán, a to na základe prejavu vôle
smerujúcemu k uzavretiu zmluvy - dohody o poskytnutí preddavku a včasného vyhlásenia urobeného
osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iného včasného konania, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s

návrhom na uzavretie zmluvy - dohody o poskytnutí preddavku.

40. V súlade s § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

41. V súlade s § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh určený, alebo jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.42. V súlade s § 44 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

43. Na základe žalobného návrhu, písomných ako aj ústnych prednesov a vyjadrení žalobcov, dôkazov
vykonaných v doterajšom konaní, a to zápisnice o trestnom oznámení žalobcu v 2. rade zo dňa
05.09.2013, ako aj z výpovede P. K. na pojednávaní 15.01.2015 jednoznačne a bez pochýb vyplýva, že
výhradne žalobcovia a P. K. boli v rokovaní o uzatvorení zmluvy o dielo na dodávku okien. Žalobcovia
nevyvrátiteľne potvrdili, že v čase dojednávania zmluvy o dielo došlo zo strany P. K. k výzve žalobcov

prostredníctvom SMS správ, ktoré výzvy obsahovali, „že potrebuje zálohu na drevo, lebo hranoly idú od
januára roku 2013 o 15 až 17 %. O 09.09 hod. toho istého dňa mi poslal aj číslo účtu, ktoré som už
uviedol v trestnom oznámení.“ (zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 5.9.2013, 2. strana) „... záloha
bola zložená na urgenciu pána K., ktorý on tvrdil, že cena, bolo to v 12/2012 eurohranolov, ktoré sú
podmienkou na výrobu okien, od roku 2013 do januára porastie o 15 - 17 %..“, „... a v ďalšej SMS
uviedol číslo účtu žalovaného, meno žalovaného, na ktorý má byť záloha zložená...“ t.j. obsahovali

žiadosť P. K. o poskytnutie zálohy, a teda nepochybný prejav vôle P. K. smerujúci k uzavretiu dohody o
poskytnutí zálohy, načo následne žalobcovia reagovali tak, že dňa 11.12.2012 zložili na účet uvedený
P. K. sumu 4 000 eur a 21.1.2013 sumu 2 000 eur, čím takto nepochybne svojim konkludentným
správaním prijali návrh na uzavretie zmluvy - dohody o poskytnutí zálohy - preddavku zo strany P. K.
a okamihom, kedy žalobcovia uhradili P. K. ním požadované zálohy, došlo výlučne medzi žalobcami a

P. K., k uzatvoreniu právne perfektnej dohody o poskytnutí zálohy - preddavku. Žalobcovia akceptovali
výzvu P. K. na zaplatenie zálohy a zároveň akceptovali, že zálohu budú uhrádzať na účet tretej osoby,
došlo z ich strany k zmluvnému plneniu P. K., a teda zo strany žalovanej takýmto konaním žalobcov
nikdy nemohlo a nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

44. Žalobcovia pri svojom plnení bezpochyby vedeli, že účet, na ktorý finančné prostriedky poukázali,
nie je účtom P. K., a teda neboli v omyle a z ich strany ani nedošlo a nemohlo dôjsť k omylu pri úhrade
finančných prostriedkov. Vo svojich vyjadreniach síce poukazujú na ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka, opomínajú však tú skutočnosť, že právnu skutočnosť, ktorá vznikla pripísaním finančných
prostriedkov na účet žalovanej, nie je možné subsumovať pod žiadne z ustanovení § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka.

45. Účelové, ničím nepodložené a v rozpore s potvrdeným poskytnutím zálohy je tvrdenie žalobcov,
že „nie je dôležité, či poukázanie finančných prostriedkov v prospech účtu žalovanej bolo v kontexte
iných dojednaní, podstatné je, že nie je preukázané, že žalovaná sa bezdôvodne neobohatila na

ťarchu žalobcu“. Súd vzal za preukázané, že žalovaná prijala plnenie žalobcov v prospech P. K. ako
splnomocnenec a na základe dojednania medzi ňou a P. K., jej účet v banke tvoril len platobné miesto a
z doteraz vykonaných dôkazov a vyjadrení tak žalobcov, žalovanej ako aj svedka P.Š. K. nie je možné
vyvodiť iný záver, a teda finančné prostriedky neboli na účet žalovanej pripísané bez právneho dôvodu,
naopak, k ich úhrade došlo na základe vzájomnej dohody - zmluvného vzťahu žalobcov a P. K. o

poskytnutí zálohy. Takáto dohoda nebola a nie je neplatným právnym úkonom a medzi žalovanou a
žalobcami nikdy nedošlo k akémukoľvek zmluvnému dojednaniu, tobôž k zmluvnému dojednaniu, ktoré
by zaniklo, a teda nie sú naplnené ďalšie zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, a to plnenie
z neplatného právneho úkonu, alebo plnenie právneho dôvodu, ktorý odpadol.

46. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.

47. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451

Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u
koho nedošlo k zmenšeniu majetku napriek tomu, že k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Aktívne
legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je ten, na
úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané.

48. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.49. Ani po rozhodnutí odvolacieho súdu neboli zo strany žalobcov produkované dôkazy, ktoré by v
princípe zmenili dôkaznú situáciu, neexistuje na strane žalovanej žiaden dôvod a nebola z jej strany
resp. na jej strane splnená žiadna z podmienok skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Naviac

nie je pasívne vecne legitimovaná v danom spore, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

50. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je

ustanovenie § 132 ods. 1 CSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania.
Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd

nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalobcovia boli
zaviazaní nahradiť trovy konania vo výške 100 %.

52. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.