Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914201744
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5914201744.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: E. I. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, P., právne zastúpenej: Mgr. Jurajom Fričom, advokátom so sídlom
Podhora 49, P., proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, právne zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom,
advokátom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 57.933,55 eur spolu s 5,75% ročným úrokom
z omeškania z uvedenej sumy od 28.03.2013 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Žalobkyni s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36%, pričom o výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.2.2014 si žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 85.271,80 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,75% ročne z uvedenej dlžnej sumy od 28.3.2013 až do zaplatenia a náhradu trov
tohto konania titulom náhrady škody.

2. Žalobkyňa návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu

č. 6 569 874 076/4550103927 na dobu neurčitú zo začiatkom poistenia 18.7.2012, pričom predmetom
bolo aj poistenie rodinného domu so súpisným číslom XXXX a orientačným číslom XX postaveného
na ulici J. C. v P.. Rodinný dom bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec a katastrálne
územie P.. Poistenie rodinného domu bolo dohodnuté v rozsahu PRIMA na celkovú poistnú sumu
149.102,40 eur. V poistnej zmluve bola súčasne dohodnutá spoluúčasť žalobkyne vo výške 100 eur.
Pri uzavieraní poistnej zmluvy žalobkyňa odpovedala na písomné otázky žalovaného v tom zmysle, že
poisťované veci sú udržiavané, sú v nepoškodenom a dobrom technickom stave a budova rodinného

domu je trvalo obývaná (viac ako 183 kalendárnych dní). Pred uzavretím poistnej zmluvy vypracovala
Ing. Renáta Lajčiaková, znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad
hodnoty stavebných prác dňa 03.07.2012 znalecký posudok č. 40/2012, ktorého predmetom bolo
okrem iného určenie všeobecnej hodnoty rodinného domu. Súčasťou znaleckého posudku bola aj
fotodokumentácia, ktorá preukazuje znalkyňou popísaný stav rodinného domu. Z fotodokumentácie bolo
zrejmé, že rodinný dom bol obývaný. Dňa 28.12.2012 žalobkyňa prostredníctvom svojho manžela zistila,

že na poistenom rodinnom dome vznikla škodová udalosť, ktorú v súlade s uzavretou poistnou zmluvou
oznámila žalovanému. Dňa 3.1.2013 uskutočnil likvidátor žalovaného Ing. Z. G. za účasti manžela
žalobkyne ohliadku škodovej udalosti. Zo zápisnice o obhliadke škodovej udalosti vyplynulo, že išlo ovodovodnú udalosť, pričom došlo k prasknutiu pancierovej hadičky vo WC na prízemí rodinného domu.
Pri obhliadke škodovej udalosti sa dohodli, že na základe predchádzajúcej výzvy žalobkyne sa uskutoční
doobhliadka,kedysaurobípresnýpopisrozsahupoškodeniarodinnéhodomu.Povykonanídoobhliadky

likvidátor žalovaného Ing. Vladislav Novýsedlák žalobkyni najskôr telefonicky, následne aj písomne
listom zo dňa 12.3.2013 oznámil, že nemôžu pristúpiť k likvidácii predmetnej škody, nakoľko sa poistenie
nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy a stavby. Toto stanovisko
odôvodnil tým, že v zmysle všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov VPP MO
108-2 a zmluvných dojednaní pre poistenie rodinného domu ZD-RD/B-2 časť II. základné poistenie,

článok III. bod 2h sa poistenie nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy
a stavby v zlom technickom stave. Žalovaný teda odmietol uznať predmetnú škodovú udalosť a poistnú
udalosť, z ktorej by mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni poistné plnenie. Nakoľko žalobkyňa nebola
schopná posúdiť stav rodinného domu, po škodovej udalosti ho nechala posúdiť autorizovanému
stavebnémuinžinieroviIng.B.O.-APROJEKT.Zozáverovjehoodbornéhostanoviskazodňa15.2.2013
vyplynulo, že z dôvodov v ňom uvedených sa javí ako stavebnotechnicky kvalitatívne efektívnejšia

a ekonomicky výhodnejšia realizácia kompletnej asanácie objektu rodinného domu. Z tohto dôvodu
doporučil zrealizovať asanáciu celej stavby. Na základe tohto odborného stanoviska sa žalobkyňa a jej
manžel rozhodli rodinný dom asanovať, pričom jeho kompletnú asanáciu uskutočnili v marci 2013 po
predchádzajúcom negatívnom stanovisku žalovaného ohľadom likvidácie škodovej udalosti. Nakoľko
však žalobkyňa nesúhlasila so záporným stanoviskom žalovaného, listom zo dňa 20.6.2013 mu navrhla,

aby začali rokovania o uzavretí dohody o urovnaní, uzavretím ktorej by mohla byť predmetná vec
vyriešená. Žalovanému v liste oznámila, že aby sa poistenie na rodinný dom nevzťahovalo, odporcom
uvedené podmienky by museli byť splnené ku dňu uzavretia poistnej zmluvy, to znamená rodinný dom
by musel byť opustený, neobývaný, poškodený, resp. neudržiavaný ku dňu uzavretia poistnej zmluvy.
Žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 23.8.2013, že uvedenú poistnú udalosť prešetrili a zotrvávajú

na pôvodnom stanovisku z titulu neobývania rodinného domu. Žalobkyňa ďalej v žalobe poukázala
na relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, na všeobecné poistné podmienky pre poistenie
majetku občanov ako aj na zmluvné dojednania pre poistenie rodinného domu žalovaného.

3. Na záver odôvodnenia žaloby teda uviedla, že je zrejmé, že ku dňu uzavretia poistnej zmluvy

nebol rodinný dom opustený, a teda nebola naplnená dikcia článku III. bod 2 písm. h/ zmluvných
dojednaní rodinného domu, poistenie sa teda na rodinný dom vzťahuje. Z článku VIII. zmluvných
dojednaní rodinného domu vyplýva, že poistná hodnota rodinného domu bola vyjadrená cenou novej
veci v čase vzniku poistenia, pričom bola rozhodujúca pre stanovenie poistnej zmluvy. Nakoľko cena
rodinného domu ako novej veci v čase vzniku poistenia bola určená na sumu 149.102,40 eur, v súlade

s ustanovením článku VIII. zmluvných dojednaní rodinného domu bola takto určená poistná hodnota
základom pre stanovenie poistnej sumy, ktorá bola stanovená na vyššie uvedenú sumu. Žalobkyňa ďalej
poukázala aj na vypracovaný znalecký posudok č. 40/2012, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Renáta
Lajčiaková, ktorá určila aj všeobecnú hodnotu rodinného domu, ktorá bola určená na sumu 85.371,80
eur a táto suma bola časovou cenou rodinného domu, z ktorej je potrebné vychádzať pri určení výšky

poistného plnenia podľa článku V. písm. a/ zmluvných dojednaní rodinného domu. Nakoľko rodinný
dom bol kompletne asanovaný, odpočítanie hodnoty prípadne zvyškov rodinného domu neprichádza
do úvahy. Hodnotu poistného plnenia, na ktorú má žalobkyňa nárok, je preto potrebné určiť ako rozdiel
medzi časovou cenou rodinného domu vo výške 85.371,80 eur a sumou 100 eur, ktorá predstavuje
spoluúčasť žalobkyne, a teda žalobca je povinný zaplatiť žalobkyni na náhradu škody poistné plnenie vo

výške 85.271,80 eur. Nakoľko žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 12.03.2013, že plniť nebude,
najneskôr v tento deň muselo skončiť vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Dňa
27.03.2013 mu teda uplynula 15-dňová lehota na plnenie, a preto si žalobkyňa uplatnila aj úrok z
omeškania od 28.03.2013 až do zaplatenia vo výške 5,75% ročne z dlžnej sumy.

4. Žalovaný sa písomne k podanej žalobe nevyjadril.

5. Okresný súd Ružomberok rozsudkom sp.zn. 2C/26/2014-197 zo dňa 12.11.2014 žalobu žalobkyne v
celom rozsahu zamietol, pričom žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie,
na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 10Co/132/2015-213 zo dňa 21.09.2015
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplynulo, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, vdôsledku čoho nezistil skutkový stav pre rozhodnutie v dostatočnom rozsahu. Krajský súd poukázal
na článok XIX bod 4. písm. a) VPPMO, poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej
veci kvapalinou unikajúcou z vodovodných zariadení sa nevzťahuje na škody spôsobené v dôsledku

toho, že poistená budova bola dlhodobo neužívaná a neudržiavaná. Vzhľadom na použitie spojky „a“ v
hypotéze normy citovaného ustanovenia je zrejmé, že podmienky dlhodobého neužívania neudržiavania
poistenej budovy musia byť splnené zároveň. Okresný súd konštatoval záver, že dotknutá budova bola
dlhodobo neužívaná a neudržiavaná, splnením podmienky neudržiavania poistenej budovy sa však
podľa názoru krajského súdu nezaoberal v dostatočnom rozsahu. Ako vyplynulo z hodnotiacej časti

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, záver o neudržiavaní budovy súd vyvodil z výpovede Ing. G..
Niektoré okolnosti, ktoré okresný súd považoval za preukazujúce dlhodobé neudržiavanie dotknutej
nehnuteľnosti podľa názoru krajského súdu svedčia o spôsobe užívania, nie udržiavania dotknutého
domu. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že dotknutý dom nebol dlhodobo užívaný (a
udržiavaný). Podľa názoru krajského súdu sa však súd nie celkom dôsledne vysporiadal s naplnením
časovej stránky neužívania dotknutého domu (dlhodobosť), resp. s významom, obsahom dotknutých

pojmov. Hoci aj žalobkyňa neuvádzala na preukázanie akých skutočností má byť vypočutý jej manžel,
okresný súd sa jej na to nepýtal a návrh na dôkazu zamietol s odôvodnením, že by manžel žalobkyne
opätovne iba potvrdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Tento postup okresného súdu sa javí ako
odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom.

7. V zásade obstojí námietka odvolateľky, že okresný súd zamietol jej žalobu, nakoľko sa na škodovú
udalosť vzťahovala výluka z poistenia podľa článku XIX bod 4 písm. a) VPPMO, avšak žalovaný
odmietol plniť z dôvodu výluky z poistenia podľa článku III bod 2 písm. h) zmluvných dojednaní pre
poistenie rodinného domu alebo bytu v osobnom vlastníctve „bezstarostný domov“ ZD-RD/B DOMOV-2.
V písomnom vyrozumení k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 23.08.2013 predloženým samotnou

žalobkyňou žalovaný uviedol, že na pôvodnom stanovisku o neobývaní rodinného domu ako dôvode
odmietnutia plnenia zotrváva, čo skutkovo odôvodnil obsahom zápisu o poškodení z obhliadky. Teda
skutkovo sa jeho argumentácia vzťahuje k výluke z poistenia (výluke z poistného plnenia, ako to
charakterizovala odvolateľka, teda v zmysle, že sa neposkytne poistné plnenie, hoc by inak na to
poškodený mal nárok) v zmysle článku XIX bod 4 písm. a) VPPMO. Výluka z poistenia podľa článku III

bod 2 písm. h) zmluvných dojednaní pre poistenie rodinného domu alebo bytu v osobnom vlastníctve,
a uviedla to samotná žalobkyňa, resp. právny zástupca v odvolaní, predstavuje výluku samotnej veci z
poistenia. Zároveň, nakoľko predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy z titulu poistného plnenia,
a nie iba určenie, že konkrétna výluka z poistenia (alebo z poistného plnenia) nie je daná, možno skúmať
opodstatnenosť aj iných námietok poisťovateľa.

8. Vzhľadom na uvedené okresný súd v ďalšom priebehu konania predovšetkým ustáli obsah, zmysel,
účel ustanovenia poistnej zmluvy eventuálne zakladajúceho v súdenom prípade výluku z poistenia. V
potrebnom rozsahu doplní dokazovanie a jeho výsledky a rozhodne tiež o trovách konania.

9. Po zrušení rozsudku súd prvej inštancie vo veci opätovne vytýčil termín pojednávania na deň
25.11.2015, pričom na uvedenom pojednávaní vypočul svedkov, a to manžela žalobkyne a svedka Ing.
O..

10. Okresný súd Ružomberok rozsudkom sp. zn. 2C/26/2014-342 zo dňa 30.11.2016 uložil žalovanému

povinnosťzaplatiťžalobkynisumu57.9XX,55eurspolus5,75%ročnýmúrokomzomeškaniazuvedenej
sumy od 28.03.2013 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, konanie
v časti o zaplatenie 27.XX8,25 eur s príslušenstvom zastavil, pričom žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 46%.

11. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie,
na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 10Co/87/2017-391 zo dňa 26.10.20.17
zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 57.9XX,55 eur spolu s príslušenstvom od 28.03.2013 až do zaplatenia ako
aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu týchto zrušených výrokov vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie
zastavil konanie v časti o zaplatenie 27.XX8,25 eur s príslušenstvom zostal nedotknutý. Z odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplynulo, že odvolací súd je toho názoru, že je
preukázaná vedomosť žalobkyne o tom, že porucha pancierovej hadičky, prasknutie ktorej viedlo kzatopeniu prízemia rodinného domu bola známa tak žalobkyni, ako aj jej manželovi o to viac ak tvrdila,
že do nehnuteľnosti chodili a udržiavali ju. Nie je však preukázané v súdenej veci, aké konkrétne kroky
žalobkyňa vyvinula ako vlastníčka nehnuteľnosti k tomu, aby zabránila vzniku takého rozsahu následkov,

aký prasknutie vodovodnej (pancierovej) hadičky v dome spôsobilo a následne viedlo k zatopeniu
prízemia rodinného domu. Povinnosťou súdu prvej inštancie aj z hľadiska skutkového ako aj z hľadiska
právneho bude vyriešiť, či žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti v rámci plnenia prevenčnej povinnosti
splnilavšetkoto,čobolopotrebnézapoznaniastavu,žepancierováhadičkajeporušená,resp.technicky
v poriadku nebola, následne ustáliť (hoc aj voľnou úvahou) mieru spoluzavinenia samotnej žalobkyne

na spôsobenej škode. Chýbajúce skutkové zistenia mohli následne viesť aj k nesprávnemu právnemu
posúdeniu žalobného nároku. V súhrne uvádzaných dôvodov krajský súd musel rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť v odvolaním dotknutých výrokoch a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd teda
ustálil, že žalovaný opodstatnene argumentoval ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, pričom
prvostupňový súd sa s námietkou žalovaného v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a toto do svojho
rozhodnutia nepremietol.

12. Krajský súd sa však stotožnil s prijatým záverom súdu prvého stupňa, že základ nároku v súdenej
veci je daný.

13. Prvostupňový súd po zrušení rozsudku v intenciách právneho záveru Krajského súdu v Žiline

opätovne vypočul sporové strany a zameral svoju pozornosť na otázku, či žalobkyňa ako vlastníčka
nehnuteľnosti v rámci plnenia prevenčnej povinnosti splnila všetko to, čo bolo potrebné za poznania
stavu, že pancierová hadička je porušená, resp. technicky nebola v poriadku.

14. Na pojednávaní konanom dňa 31.01.2018 žalobkyňa uviedla, že pokiaľ sa týka hlavného ventilu

prívodu do domu, keď kupovali dom a preberali dom fyzicky od predchádzajúceho vlastníka spolu s
vlastníkom prešli hlavný prívod vody k domu, všetky batérie a vodovodné zariadenia, všetko bolo v
poriadku, nič nekvapkalo, pričom doplnila, že predchádzajúci vlastník domu bol pedant, čiže nič takéto
nezistili. Uviedla, že po vzniku poistnej udalosti urobili všetky opatrenia na to, aby znížili rozsah škody,
hneď volali vodárov a následne poisťovňu a po tejto udalosti sa snažili, aby voda bola čím skôr z domu,

vytrhávali podlahy, ostatné veci, čo je zrejmé aj zo zápisnice doohliadky, pričom takmer tri mesiace po
vzniku poistnej udalosti ešte zo stropov kvapkala voda. V tom čase nevedeli a ani nemohli vedieť, že
budú dom asanovať. Toto vôbec nemali v úmysle a snažili sa urobiť všetky opatrenia na to, aby bol
rozsah škôd čo najmenší. Pokiaľ jej bolo vytknuté, že sa nestarali o nejakú pancierovú hadičku alebo
ostatné zariadenie, toto nie je pravdou. Poukázala na výpoveď svojho manžela, ktorý v posledný deň

odstavilhlavnýprívodvodykdomu,vypustilvoduzbatériíazozariadení,zktorýchsadalavodavypustiť,
čo bolo zrejmé z toho, že tam nebol žiadny tlak, keď sa to otvorilo, čiže nie je pravdou, že by porušili
aj túto povinnosť. Žalobkyňa uviedla, že od kúpy domu, ktorý kúpili v auguste 2012 do poistnej udalosti
ubehlo 4 alebo 5 mesiacov, pričom mali v úmysle dom kompletne prerobiť. Na otázky uviedla, že nemala
žiadnu vedomosť o tom, že by bol ventil alebo hadička poškodená alebo že by nebola funkčná. Ak mal

žalovaný o porušení prevenčnej povinnosti pochybnosť, mohol si to preveriť sám.

15. Právny zástupca žalobkyne na tomto pojednávaní uviedol, že hlavný uzáver vody bol uzavretý,
tento bol funkčný a odkontrolovaný, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj manžel žalobkyne MUDr. I. dňa
25.11.2015. Keď dňa 28.12.2012 vošiel do domu a videl, že došlo k vytopeniu, videl, že hlavný ventil

do domu, ktorý sa nachádza pri nehnuteľnosti prepúšťa vodu, priamo v rodinnom dome, avšak nakoľko
bol v deň, kedy bol naposledy v dome tento ventil uzatvorený, k jeho poruche došlo medzi uzavretím
ventila a vznikom poistnej udalosti. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyňa porušila prevenčnú povinnosť,
porušenie prevenčnej povinnosti sa neprezumuje, takéto porušenie musí byť preukázané a dôkazné
bremeno na preukázanie takýchto tvrdení zaťažuje žalovaného. Prevenčná povinnosť ustanovená v

§ 415 Občianskeho zákonníka, tzv. všeobecná, nie je prevenčnou povinnosťou v prípade poistenia v
pravom zmysle slova, táto je bližšie upravená v ustanovení § 809 Občianskeho zákonníka. Za porušenie
prevenčnej povinnosti nehrozí poistenému nejaká výluka z poistenia, prichádzalo by do úvahy iba
primerané zníženie poistného plnenia, avšak v súlade s ustanovením § 809 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

16. Substitút právneho zástupcu žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa porušila
prevenčnú povinnosť. Dodal, že krajský súd upriamil pozornosť na § 415 Občianskeho zákonníka a
neťahal to len do roviny poistného vzťahu, ale do všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v tomtoustanovení. Ventil, ktorý sa nachádzal v dome bol poškodený, toto si neoverili a voda tam naďalej
pretekala, čo je samo porušením prevenčnej povinnosti, pričom chyba nebola v samotnom ventile, ale
bola aj v hadičke na WC, ktorá praskla a ktorá rovnako nebola asi menená, ale opotrebovaná. Pokiaľ

ide o rozsah, v akom by sa mali podieľať na vzniknutej škode, nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa
snažila škode zamedziť, že by pravidelne vymieňala hadičku, starala sa o ventil, v akom je stave, ako
často sa menila a tieto skutočnosti by aspoň trošku znížili vzniknutú škodu. Uviedol, že skutková línia je
jednoduchá, ventil v dome bol poškodený, hadička na WC bola poškodená, nebolo to menené, nebolo
o to starané, nebolo to nejak revidované. Mal za to, že prevenčná povinnosť ako taká riadne dodržaná

nebola a preto požiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

19. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

20. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

21. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

22. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

23. Podľa § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala;

najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú
mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.

24. Podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu
alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo

ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z
poistnejzmluvyprimeraneznížiť.Toistéplatí,akporušiltietopovinnostivedomealebonásledkompožitia
alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

25. Podľa článku III. bod 1 písm. a/ zmluvných dojednaní rodinného domu predmetom základného

poistenia sú budovy a stavby vo vlastníctve fyzických osôb:
a) budova hlavná - rodinný dom, byt v osobnom vlastníctve, rekreačný dom, rekreačná chata, budova a
stavba vo výstavbe, vrátane stavebných súčastí a príslušenstva stavieb,
b) budovy vedľajšie - stavby tvoriace príslušenstvo stavieb hlavných alebo prislúchajúcich k pozemku
ako napr. dreváreň, kôlňa, práčovňa, záhradný domček, atď.,

c) garáže.
26. Podľa článku XVIII. bod 2 písm. d/ všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov
doplnkovéživelnépoisteniesavzťahujenapoškodeniealebozničenie poistenejvecivdôsledkupoistnej
udalosti kvapalinou unikajúcou z vodovodných zariadení a médiom vytekajúcim z hasiacich zariadení.

27. Podľa článku XXIII. bod 13 všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov za
kvapalinu unikajúcu z vodovodných zariadení sa považuje voda, vykurovanie, klimatizačné a hasiace
médiá, ktoré v dôsledku poruchy vytekajú z vodovodných zariadení.28. Podľa článku XXIII. bod 14 písm. a/ všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku
občanov za vodovodné zariadenie sa považujú potrubia na prívod, rozvod a odvod vody, odpadové
potrubia, vrátane armatúr a zariadení na ne pripojené.

29. Podľa článku XIX. bod 4 písm. a/ všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov
(VPP MO 108-2) poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci kvapalinou unikajúcou
z vodovodných zariadení sa nevzťahuje na škody spôsobené v dôsledku toho, že poistená budova bola
dlhodobo neužívaná a neudržiavaná.

30. Predmetom sporu teda ostalo právo na zaplatenie sumy 57.9XX,55 eur, nakoľko rozsudok vo výroku,
ktorým súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 27.XX8,25 eur s príslušenstvom zostal nedotknutý.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd opätovne ustálil, že žaloba žalobkyne je vo zvyšnej
časti, teda v časti o zaplatenie sumy 57.9XX,55 eur dôvodná. Na základe doplneného dokazovania
sa strane žalovaného nepodarilo preukázať, že by žalobkyňa porušila ako vlastníčka nehnuteľnosti

prevenčnú povinnosť. Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s manželom urobili
všetko preto, aby nedošlo k vzniku škody. Manžel, ktorý bol ako posledný pred vznikom poistnej udalosti
v rodinnom dome odstavil hlavný prívod vody do domu, všetko skontroloval, všetko bolo v poriadku.
Nebolo jej povinnosťou, aby menili či už ventil hlavného prívodu vody do domu alebo pancierovú
hadičku, nakoľko vizuálnou kontrolou nikdy nebola zistená porucha ventilu alebo pancierovej hadičky.

Mala za to, že keď kupovali dom a preberali dom od prechádzajúceho vlastníka prešli všetky vodovodné
zariadenia a batérie a všetko bolo v poriadku. Mali v úmysle dom kompletne rekonštruovať a o žiadnej
poruche nemali vedomosť. Krajský súd v ods. 32 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia uviedol, že
bola preukázaná vedomosť žalobkyne o tom, že porucha pancierovej hadičky, prasknutie ktorej viedlo
k zatopeniu prízemia rodinného domu bola známa tak žalobkyni ako aj jej manželovi. Toto tvrdenia

krajského súdu však nie je podložené žiadnym dôkazom. Krajský súd mal zrejme na mysli, že keď prišiel
manžel žalobkyne spolu s ďalšími do domu zistili, že hlavný uzáver vody do domu prepúšťal, čiže v
čase pred vznikom poistnej udalosti žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že by bolo nejaké zariadenie
vadné alebo by bola na nejakom zariadení porucha. Strane žalovaného sa nepodarilo preukázať, že
by teda žalobkyňa porušila ako vlastník nehnuteľnosti prevenčnú povinnosť, resp. že by nevykonala

všetky opatrenia na to, aby v čo najväčšom rozsahu znížila rozsah vzniknutej škody. Dôkazné bremeno
ohľadom tejto skutočnosti zaťažovalo stranu žalovaného, avšak strana žalovaného nenavrhla vykonanie
žiadneho dôkazu, z ktorého by vyplynulo, že by žalobkyňa porušila prevenčnú povinnosť. Tvrdenia
o tom, že žalobkyňa túto prevenčnú povinnosť porušila ostali iba v rovine tvrdení žalovaného, na
preukázane tejto skutočnosti žalovaný nepredložil súdu žiadny dôkaz. Vzhľadom k tomu preto súd

opätovne zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 57.9XX,55 eur, ktorá výška škody
vyplynula z vypracovaného znaleckého posudku Ing. Miloša Kovaľa.

31. Súd priznal žalobkyni i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 5,75% ročný úrok z omeškania
zo sumy priznanej istiny od 28.03.2013 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný tým, že neuhradil sumu

poistného plnenia v prospech žalobkyne v lehote do 27.03.2013, kedy mu uplynula lehota na plnenie,
nakoľko žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 12.03.2013, že plniť nebude, dostal sa dňom
nasledujúcim do omeškania s peňažným plnením, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s
ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

32. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP poriadku tak, že
žalobkyni, ktorá mala v časti úspech a v časti neúspech, priznal právo na náhradu trov konania, pričom
súd zohľadnil mieru úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní. Žalobkyňa mala úspech čo do zaplatenia
sumy 57.9XX,55 eur, čo prestavuje 68% úspech žalobkyne, zavinila však zastavenie konania vo zvyšnej
časti, čo predstavuje neúspech 32%. Porovnaním miery úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní, mala

teda žalobkyňa 36% čistého úspechu v konaní a súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 36%. O výške trov konania rozhodne súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnom
skončení sporu.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide

o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.