Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115219899
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115219899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne: H. právne

zastúpenej JUDr. Peter Bilkovič, advokát, so sídlom Strojnícka 8, Bratislava proti žalovanému:
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 707, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou Alena Zadáková a spol., so sídlom Kováčska 32, Košice o náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1.500.000 EUR

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní

od doručenia uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.7.2015 domáhala voči žalovanému
zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1.500.000 EUR za poškodenie práv za zásah do súkromného
a rodinného života, ako aj náhradu trov konania.
2. Svoj návrh skutkovo a právne odôvodnila tým, že v dňoch 6.12.2005 do 9.12.2005 bola
hospitalizovaná na Klinike Otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku FN LP, pracovisko Trieda SNP
č. 1 pre pretrvávajúce intenzívne závratové stavy s kolapsom, až kŕčmi po zvukových podnetoch,
opakované straty posturálneho tonusu, a po kompletizácii výsledkov vyšetrení bola indikovaná

chirurgická intervencia - revízia pravého ucha, na základe čoho bola hospitalizovaná v dňoch 5.3.2006
až 8.3.2006, kedy dňa 6.3.2006 bola vykonaná revízna operácia. V pooperačnej prepúšťacej správe zo
dňa 8.3.2006 bolo uvedené: „v celkovej anestézii bola urobená Rosenova tympanotomia cez spekulum.
Na dlhom ramienku inku sa identifikovala závesná časť pistona, ktorý sa odstránil. Odobral sa tuk
z lalôčika, ktorým sa zablombovala oblasť oválneho okienka“. Avšak v operačnej vložke chirurgickej
do záznamu o zdraví a chorobe zo dňa 6.3.2005 je uvedené, cit. „V celkovej anestézii sa robí
Rosenova tympanotomia cez spekulum. Uvoľnil sa tympanomeatálny lalok Na dlhom ramienku inku

sa identifikuje drátik, ktorého slučka je ulomená. Uvoľní sa z dlhého ramienka a pistón sa odstráni.“
Ďalej bolo v prepúšťacej správe uvedené: „Problémy závratových stavov prestali, z čoho usudzujeme,
že boli spôsobené veľmi pravdepodobne dráždením štruktúr vnútorného ucha pistononu“. Z predmetnej
prepúšťacej správy nie je zrejmé, ,,či piston - protézka zasahovala do vnútorného ucha, a ani či prišlo
k poškodeniu štruktúr vnútorného ucha. Uvedené skutočnosti boli zamlčané, nakoľko D. si bol vedomý,
že uvedené komplikácie nastali v priamej súvislosti s prvým operačným výkonom a uvedením týchto
údajov,byposkytoldôkaz,ktorýbyžalobkyňuoprávňovalnauplatneniesisvojichnárokovzapoškodenie

zdravia pri výkone 1. operácie, invalidný dôchodok, prípadne i trestnoprávnu zodpovednosť. D. si bol
plne vedomý aj toho, že neuvedením pravdivých skutočností o polohe pistonu a poškodení vnútorného
ucha, nebude žalobkyni môcť byť poskytnutá ani správna následná zdravotná starostlivosť, čo bude
viesť k tomu, že poškodené ucho bude naďalej vysielať do mozgu nesprávne informácie, mozog budemusieť sústavne upravovať tento stav, až príde k poškodeniu vyšších štruktúr vestibulárneho systému,
mozgový kmeň, mozoček, keďže vestibulárny systém pracuje na báze prijímania informácii detekovaním
pohybu v priestore, ktorý následne podráždi nervové bunky v pravom aj ľavom uchu a tie vysielajú

informácie do vestibulárnych jadier, kde sa spracúvajú prichádzajúce informácie z obidvoch uší a práve
nesúlad informácii spôsobuje zdravotné ťažkosti, nakoľko vestibulárny systém riadi a reguluje svalový
tonus, pohyby očí, ale aj iné funkcie budú pretrvávať zdravotné potiaže. Preto jediným riešením pri
vážnom poškodení vnútorného ucha je zničenie vestibulárneho nervu, aby sa predišlo poškodzovaniu
mozgu a odstránili závraty. Tento výkon však možno vykonať len v prípade, ak je 100% isté, že pôvod

závratov je z ucha. Pri zničení vestibulárneho nervu musí totižto nastať centrálna kompenzácia, čo
znamená, že mozog musí korigovať stratu zmyslového ústrojenstva. Preto je veľmi dôležité, presne a
čím skôr zistiť pôvod závratov, aby tento liečebný proces bol ešte možný, aby neprišlo k poškodeniu
centrálnych systémov a nastal nekompenzovaný stav. Poskytovateľ porušil zákon tým, že nezabezpečil
správny preventívny postup alebo liečebný postup, nakoľko priviedol nasledujúcich poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti do omylu, uvedením nepravdivých údajov v zdravotnej dokumentácii, keď

neuviedol, že protézka sa nachádzala vo vnútornom uchu a prišlo k traumatickému poškodeniu labyrintu.
Toto malo za následok neriešenie jej zdravotného stavu, čím dochádzalo k sústavnému ďalšiemu
poškodzovaniu zdravia, čo viedlo až k trvalej invalidite. D. si bol vedomý, že v Bratislave nebude
poskytnutá správna zdravotná starostlivosť, preto pricestovala kvôli tomu do Košíc, keďže tam jej
odmietli pomôcť, práve z dôvodov, aby nebola dokázaná príčinná súvislosť medzi 1. operáciou a

poškodením zdravia. Nakoľko v prepúšťacej správe neboli uvedené pravdivé údaje, až do roku 2013
navštevovala rôzne zdravotnícke zariadenia, kde opätovne prichádzalo k zakrývaniu skutočností, že
pôvod potiaží je z poškodeného vestibulárneho systému. Týmto porušením zákona žalobkyni pracovníci
zdravotníckeho zariadenia spôsobili ujmu na zdraví, zhoršenie zdravotného stavu, a tým škodu, nakoľko
v prípade pravdivých údajov mohla jej mohla byť poskytnutá náležitá zdravotná starostlivosť okamžite a

prišlo by k zlepšeniu zdravotného stavu, pretože na základe vyšetrenia zo dňa 9.2.2005 bola asymetria
36 % a stav bol centrálne relatívne dobre kompenzovaný, ako to vyplýva z lekárskej správy G. kedy mala
žalobkyňa šancu na zlepšenie zdravotného stavu a neprežívala by ďalšie roky, a až doživotne sústavné
bolesti spôsobované dráždením vestibulárneho orgánu, ako aj bolesti z množstva pádov a úrazov pri
závratových a záchvatových stavoch, nakoľko podráždenie jej prechádza do autonómneho nervového

systému, uvedené stavy prežíva denne pri akomkoľvek podráždení vestibulárneho systému, čo malo za
následok, že bola vyradená aj z pracovného procesu, čím prežívala a prežíva materiálnu núdzu, ako
aj k poškodzovaniu jej osobnosti, nakoľko lekári si nevedeli vysvetliť jej potiaže, keďže nemali dôkaz
o organickej príčine ochorenia, považovali ju za hysterku. Nakoľko bolo a je sa o ňu treba starať celý
deň, potrebuje dozor, a to až do konca života, čo bude mať za následok aj nízky starobný dôchodok,

nakoľko prišlo k poškodeniu v jej 41 rokoch. Ovplyvnilo to aj príjem manžela, ako aj jej 4 deti. Následne
jej spôsobilo škodu tým, že si nemohla žiadať spravodlivé odškodné v zmysle ústavy v roku 2006, keďže
pri dokazovaní v trestnom konaní D. nepravdivo vypovedal ako privolaný konzultant znalkyne, čím bolo
trestné konanie zastavené. Každý deň znášať bolesti, závraty, zvracanie, extrémnu únavu, nespavosť,
zácpou a úrazmi, budením sa 10x za noc že nedýcha, ale aj pocitmi ponižovania, nakoľko je hrdá osoba

a nie je pre ňu jednoduché ležať kdesi na zemi, váľať sa v kŕčoch, zvracať a následne po odvezení do
nemocnice ešte znášať ponižovanie od lekárov. Veľmi výrazne zmenilo toto ochorenie aj jej sexuálny
život. Za tie roky utrpenia asi nepozná miesto, kam chodieva, kde by nemala záchvat a neležala na zemi.
3. Žalobkyňa na preukázanie tohto skutkového stavu doručila súdu listinné dôkazy: Lekárske správy
z hospitalizácie ORL klinika z roku 2006, Operačná vložka z operácie rok 2006, Odborné články :

Onemocnení otolitových struktur rovnovážneho systému, Brzezny.IL, Vyhnálek M*, Černý R., Jerábej J.
Česká a slov. neuroL Neurochirurgia 69/102,2006No 4 p. 259-266, I. Patafyziologia a symtomatologie
- 8 strán, Aleš Hahn, Otoneurológia str. 77, GRADA Publishing 2004 -1 strana, Krátkodobé a dlhodobé
funkčné výsledky stapedoplastík, Skřiváň, Betka, Kuchař, Hroboň-3 strany, Liečba vestibulárnej
neuronitídy, M Šuchaň 3/2006, Lekárska správa MUDr. Jägera Milana zo dňa 24.7.2013 - 2 strany,

Lekárska správa zo dňa 9.3.2014 MUDr. Marian Šaling-1 strana, Lekárska správa, Zápisnica Sociálnej
poisťovne zo dňa 1.8.2013 - 6 strán, Odborný posudok Sociálnej poisťovne zo dňa 1.8.2013 - 2 strany,
Potvrdenie o invalidite stav trvalý zo dňa 08.10.2014, 500/1/2014 -1 strana, Lekárska správa Sociálna
poisťovňa zo dňa 7.10.2014 -1 strana, Odborný posudok Sociálnej poisťovne zo dňa 07.10.2014
-1 strana, Lekárska správa pre účely konania vo veci kompenzácie MUDr. Sabo Rastislav zo dňa

29.10.2013-2 strany, Rozhodnutie o pridelení osobného asistenta Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny č.BA1/OPPKŤZP/SOC/2014/101343-2 strany, Rozhodnutie o pridelení kompenzácie zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, Úradu práce sociálnych veci
a rodiny BAl/OPPKŤZP/SOC/2014/101338-0003 zo dňa 08.04.2014 - 2 strany, Komplexný posudokÚradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28.03.2014 č. BA1/2014/101576/KP/36-37/JT-3 strany,
Lekárska správa MUDr. Kontrošová - reflexná epilepsia zo dňa 17.6.2013-1 strana, Lekárska správa
MUDr. Kontrošová - iná vestibulárna porucha dňa 21.10.2013-1 strana, Lekárska správa MUDr. Kubo zo

dňa 10.06.2013 -1 strana, Lekárska správa MUDr. Marenčáková zo dňa 10. 06. 2013, Lekárska správa
MUDr. Jäger zo dňa 9.2.2005-2 strany, článok Onemocnení otolitových struktur rovnovážneho systému,
Brzezny.R., Vyhnálek M., Černý R, Jeřábej J. Česká a slov. neurol. Neurochirurgia 69/102,2006 No 4
p.259-266, článok Patafyziologia a symtomatologie -8 strán.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 5.10.2015 k žalobe uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva

čo do dôvodu a výšky s odôvodnením, že zdravotný stav žalobkyne bol riešený na zodpovedajúcom
pracovisku a to plne kvalifikovanými odborníkmi s dostatočnou praxou, skúsenosťami a špecializáciou a
najmä v súlade s dosiahnutými poznatkami medicínskych vied a teda lege artis. Má za to, že je potrebné
uzavrieť, či sú na strane žalovaného predpoklady zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ
a teda, či žalovaný konal protiprávne, najmä v rozpore so zákonom č. 576/2004 Z. z. o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti a či medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť.

5. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný uplatnil procesné námietky s odôvodnením, že
žalobkyňa bola hospitalizovaná v ich zdravotníckom zariadení v dňoch 6.12.2005 do 9.12.2005 a
opakovanevdňoch5.3.2006do8.3.2006,kedyjejdňa6.3.2006bolavykonanáreoperácia,pričomsama
žalobkyňa uvádza, že už v roku 2006 mala pochybnosti o správnosti postupu žalovaného, a teda už v
roku 2006 mala vedomosť, že zákrok ošetrujúceho lekára mal byť príčinou poškodenia jej zdravia, ale

žalobu podala až 28.7.2015, preto namieta premlčanie nároku. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa
si v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 34C/375/2015 uplatnila nárok voči
ich zdravotníckemu zariadeniu titulom náhrady škody na zdraví, pričom skutkové zdôvodnenie ako aj
predložené listinné dôkazy sú absolútne totožné s tými, o ktoré opiera svoj nárok v tomto konaní. Sú toho
názoru, že v danom prípade je možné z procesného hľadiska namietať, že žalobkyňa skutkový základ

oboch nárokov, t.j. náhrady škody na zdraví a zásahu do osobnostných práv odôvodňuje rovnako, a
teda je daná prekážka litispendencie.
6. Právny zástupca žalobkyne dňa 21.4.2016 uviedol, že žalobkyňa sa vo svojich žalobách domáha
tak ochrany osobnosti, ako aj náhrady škody, pričom po skutkovej stránke ide o identické podania v
každom z týchto návrhov, ktoré smerujú voči 4 pasívne legitimovaným účastníkom samostatne takto :

Žaloby o ochranu osobnosti sú vedené na : Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17C 138/2015 voči
Vojenskej nemocnici Bratislava, ďalej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17C/133/2015 voči
UNB Bratislava, na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17C/478/2015 voči Železničná nemocnica
s poliklinikou Bratislava, a na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 38C/317/2015 voči UN L. Pasteura
Košice. Ďalej žaloby o náhradu škody na zdraví sú vedené na : Okresnom súde Bratislava 1 pod sp.

zn. 9C/183/2015 voči Vojenskej nemocnici Bratislava, na Okresnom súde Bratislava II pod neuvedenou
spisovou značkou, voči UNB Bratislava, na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14C/498/2015
voči Železničnej nemocnici s poliklinikou Bratislava a napokon na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
34C/375/2015 voči UN L. Pasteura Košice. Čo sa týka posúdenia predpokladov zodpovednosti za škodu
jednotlivých žalovaných subjektov a rozdelenia ich prípadnej zodpovednosti, je podľa názoru žalobkyne

nutné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, nakoľko z doposiaľ dostupných dokladov (napr. znalecký
posudok N.., pod č. 7/2006 vykonaný v trestnom konaní sp.zn.č. ORP-2525/2-OSV-B5-2006 Mg) nie je
preukázané, či bola, alebo nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s ustanovením § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z.z., teda lege artis.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení (k vyjadreniu žalobkyne) dňa 16.8.2017 namietal nedostatok svojej

pasívnej legitimácie v tomto spore z dôvodu, že žalobkyňa v spore vedenom pred Okresným súdom
Košice II, pod sp.zn.č. 34C/375/2015 (žalobkyne H. proti žalovanému UNLP Košice o náhradu škody na
zdraví) predložila znalecký posudok č. 7/2006, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania ČVS:
ORP 2525/2-OSV-B5-2006, z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že žalobkyni bola pred aj pooperačne
poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorá bola dostatočná, včasná a adekvátna a boli dodržané všetky

medicínske postupy. Zo záverov znaleckého posudku je možné konštatovať, že zdravotná starostlivosť
bola poskytnutá lege artis, čím absentuje jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti,
a to príčinná súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a zdravotnými ťažkosťami, ktoré
žalobkyňa udáva. Preukázaním postupu lege artis pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a teda
vyvrátenímzodpovednostižalovanejniejemožnéhovoriťaniozásahudoosobnostnýchprávžalobkyne.

Žalobkyňa vo vyššie citovanom konaní, kde si uplatňuje nárok titulom náhrady škody na zdraví na tom
istom základe, ako ako v tejto právnej veci predložila tiež posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 23.11.2015, z ktorého je nepochybné, že miestom, kde vzniklo poškodenie na zdraví,
je 1. ORL klinika Antolská 11 v Bratislave a za deň vzniku poškodenia lekár stanovil deň 15.10.2003.8. Na potvrdenie svojich skutkových tvrdení žalovaný predložil súdu listinné dôkazy : Lekársky posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný 23.11.2015, Znalecký posudok č. 7/2006
N., ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania ČVS: ORP 2525/2-OSV-B5-2006.

Zistený skutkový stav súd podradil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia :
9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
10. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
11. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
12. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
13. Podľa § 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od 1.1.2006
do 31.5.2006) tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej
starostlivosti.
14. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od
1.1.2006 do 31.5.2006) poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná

starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Súd vykonal navrhovanédôkazyapoichvyhodnotenísaprednostnezaoberalposúdenímdôvodnosti

procesných n á m i e t o k :
15. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
16. Zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní

vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.
Stanovisko zo s ú d n e j p r a x e :
17. Nerešpektovanie zásady hospodárnosti v konaní všeobecného súdu je spôsobilé (vo väčšej či
menšej intenzite alebo miere) porušiť základné právo účastníka súdneho konania na konanie bez

zbytočnýchprieťahovpodľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky(NálezÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp.zn. II. ÚS 71/01z 31. januára 2002).

Súd sa prednostne zaoberal posúdením námietky premlčania. Žalobkyňa tvrdila, že námietka nie je
dôvodná pre rozpor s dobrými mravmi.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19.Zustanovenia§100ods.2Občianskehozákonníkavyplýva,žesapremlčujúvšetkymajetkovépráva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka.
20. Generálna klauzula ochrany osobnosti obsiahnutá v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka bola
prispôsobená Listine základných práv a slobôd zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1. januára 1992,
odkedy až do súčasnosti toto ustanovenie znie tak, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.
21. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka pritom zaručuje každému človeku právo na ochranu
viacerých zložiek osobnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení zoradené za sebou bez vytvorenia
zreteľného vzťahu hierarchie medzi nimi, potom je logické, že aj práva zaručené v § 13 Občianskehozákonníka musia byť v rovnakej miere prístupné každému, do čej osobnosti bolo zasiahnuté, a to bez
ohľadu na to, do ktorej konkrétnej zložky bolo zasiahnuté.
22. Pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter,

všeobecnosť a výlučnosť, zásadná neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a nepremlčateľnosť.
Pôsobia voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva, ich predmetom sú
výlučne nemajetkové hodnoty (osobnosť), patria každej fyzickej osobe „a priori“, (sú prejavom ľudskej
osobnosti vo vzťahu k ostatným subjektom, t.j. či fyzickým alebo právnickým osobám) s rovnakým
právnym postavením, výlučné oprávnenie nakladať počas celého života v medziach určených právnym

poriadkom s jednotlivými stránkami svojej osobnosti patrí fyzickej osobe, nemožno ich scudzovať,
deliť od ich nositeľa, upínajú sa na fyzickú osobu po dobu jej fyzickej existencie v spoločnosti (sú
časovo neobmedzené počas života fyzickej osoby) sú nezdediteľné (netvoria predmet dedičstva), sú
nepremlčateľné, rovnako aj neprekludovateľné a nemožno ich postihovať exekúciou.
23. Na rozdiel od nich majetkové práva možno oddeliť od ich subjektov, prevádzať (scudzovať) ich,
podliehajú exekúcii, premlčaniu a preklúzii.

24. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti,
v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v
občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať

(§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).
25. Žalobkyňa si satisfakčnou žalobou podľa § 13 ods. 2 OZ uplatňuje nemajetkovú ujmu uplatňuje
ako náhradu za poškodenie svojich práv za zásah do súkromného a rodinného života v dôsledku
nesprávneho postupu žalovaného, v osobe ošetrujúceho lekára žalobkyne D. Za neoprávnené zásahy
do práva na ochranu osobnosti žalobkyňa označila úkony žalovaného : po 1. neuvedením pravdivých

skutočností o polohe pistonu a poškodení vnútorného ucha v Pooperačnej prepúšťacej správe zo dňa
8.3.2006, po 2. neposkytnutím správneho preventívneho postupu (nevykonaním CT vyšetrenia pred
operáciou) a po 3. neposkytnutím správneho liečebného postupu (počas a po operácii). Tento postup
žalovaného odôvodnila tým, že prof. G. si bol vedomý, že uvedené komplikácie nastali v priamej
súvislostisprvýmoperačnýmvýkonom(vbratislavskejnemocnici)auvedenímtýchtoúdajov,byposkytol

dôkaz, ktorý by žalobkyňu oprávňoval na uplatnenie si svojich nárokov za poškodenie zdravia pri
výkone 1. operácie. Žalobkyňa dôvodila, že zásah do jej súkromného a rodinného života sa prejavuje
nasledovne : v zhoršení jej zdravotného stavu, v rôznych subjektívnych potiažach, ide napríklad o
sústavné bolesti spôsobované dráždením vestibulárneho orgánu, závraty, zvracanie, extrémnu únavu,
nespavosť, zápchu, budenie sa 10x za noc že nedýcha, bolesti z množstva dennodenných pádov a

úrazov pri závratových a záchvatových stavoch, nepriaznivý sexuálny život, ale aj napríklad vyradenie
z pracovného procesu, prežívanie materiálnej núdze, poškodzovaní jej osobnosti výrokmi lekárov, ktorí
ju považovali za hysterku.
26. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa §
101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne

spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.
27.Kvznikunemajetkovejujmynaosobnostižalobkynebytakýmtoneoprávnenýmzásahomžalovaného
došlo najskôr 6.3.2006, a najneskôr 8.3.2006, preto premlčacia doba začala v tomto prípade plynúť
dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, t.j. od 9.3.2006

a márne uplynula dňom 9.3.2009, nakoľko žalobu na tunajšom súde podala až dňa 28.7.2015 (t.j. po 9
a pol roka od momentu, kedy malo dôjsť k tvrdenému neoprávnenému zásahu), uvedené je zrejmé z
obsahu žaloby. Žalobkyňa tvrdila, že už v roku 2006 mala pochybnosti o správnosti postupu žalovaného,
a teda už v tom čase mala vedomosť o tom, že zákrok žalovaného prostredníctvom ošetrujúceho lekára
mohol byť príčinou poškodenia jej zdravia.

28. Keďže je nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu premlčaný, tak jej tento
nárok už nemožno priznať, preto súd žalobu zamietol.
29. Tvrdenie žalobkyne, že o tom že sa o škode dozvedela až v roku 2015 je irelevantné pre nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, pretože podstatným momentom pre určenie začiatku plynutia premlčacej
doby je moment, kedy „došlo“ k neoprávnenému zásahu, nie moment, kedy sa o tom poškodená

dozvedela. Tvrdenie o tom, kedy škoda vznikla, je relevantné pre uplatnenie nároku na náhradu škody,
ktorú si žalobkyňa uplatnila v ďalších sporoch.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :30. Jednotné právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových
prostriedkov, na ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazochpodľaustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníkapredstavujejednozparciálnych

a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.
Vznikávtedy,keďmorálnasatisfakciaakorýdzoosobnéprávo,navyváženieazmiernenienepriaznivých
následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu
v oblasti nemateriálnych osobnostných práv (podobne ako je to v prípade bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia alebo práva na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov),
jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Ak
obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom
princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 17.2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009).

31. K obdobnému právnemu záveru o premlčateľnosti práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojom rozhodnutí (sp. zn. 5 Cdo 278/2007 zo dňa
25.9.2008).
32. Obdobne aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí (sp. zn. 30 Cdo 4318/2007 zo dňa
9.10.2009).

33. Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva v niektorých prípadoch porušenia osobnostných práv
napr. práva na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, práva na súkromie a rodinný život, dospel k záveru,
že dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa je samotné konštatovanie porušenie práva (rozsudky
Český vs. Česká republika zo 6. júna 2000, Malhous vs. Česká republika z 12. augusta 2001, Pavletič
vs. Slovensko z 22. júna 2004, Indra vs. Slovensko z 1. februára 2005). V iných prípadoch okrem záveru

o porušení týchto práv, súčasne priznal úspešným sťažovateľom náhradu za utrpenú majetkovú ujmu
(rozsudky Kučera vs. Slovensko zo 17. júla 2007, Babylonová vs. Slovensko z 20. júna 2006, Turek vs.
Slovensko zo 14. februára 2006).
34. Pokiaľ ide o otázku premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súdna prax
zastáva názor, že ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej

dobe (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 278/2007). Pri úvahe o premlčateľnosti tohto práva súdna
prax vychádza z názoru, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má charakter práva
majetkovej povahy. Ide síce o iný nárok ako je náhrada škody, avšak ani odlišnosť takéhoto nároku od
náhrady škody, s ktorým zákon nepochybne spája jej nevymáhateľnosť pre prípad uplatnenia námietky
premlčania, nerobí predmetný nárok nemajetkovým a nemôže ho teda zakladať .nepremlčateľným.

Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy,
potom princíp právnej istoty vylučuje, aby k plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky.
Počiatok plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby náhrady za nemajetkovú ujmu je podľa §
101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť

dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (Krajský súd
Nitra sp.zn.č. 9Co/140/2014).

Dobré mravy:
35.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
36. V § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o ustanovenie zakazujúce taký výkon práv a povinností,
ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a
občianskejspolupatričnosti.Aktietozásadypremietnemedovzájomnéhovzťahusubjektovobčianskeho

práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko
v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.
37. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností
môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Občiansky zákonník v
tejtosúvislostipoužívaviaceropružnýchpojmov(napr."zneužitiepráva","verejnýzáujem","obohatenie",

"dobromyseľnosť", "keď právo možno vykonať po prvýkrát", "núdza" atď.). Pri výklade takýchto pojmov
treba vždy použiť interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 3.
38.Totoustanoveniesavzmysleplatnejjudikatúryaplikujeajpriaplikáciiustanoveníopremlčanípodľa§
100 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak v absolútne výnimočných prípadoch a tak, aby táto aplikáciaust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebola zneužitá na úkor účastníka, ktorý túto námietku vzniesol,
t.j. v záujme zachovania rovnosti účastníkov, v záujme spravodlivosti.
39. V tomto prípade však z okolností prípadu vyplýva, že práve žalobkyňa z vlastnej vôle nevyužila v

zákonnej trojročnej lehote svoje právo obrátiť sa so svojím nárokom na súd potom, ako u nej došlo k
vzniku nemajetkovej ujmy (ešte 3/2006), bez ohľadu na konanie žalovaného.
40. Nepreukázalo sa totiž v tomto spore, že by žalovaný nejakým spôsobom po dobu trvania tejto
lehoty žalobkyňu akýmkoľvek spôsobom zavádzal, navádzal, či ovplyvňoval v záujme, aby sa so
svojím nárokom na súd neobrátila, čím by bol priamo alebo nepriamo prispel k tomu, že došlo k

márnemu uplynutiu trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V spore sa
takisto nepreukázalo ani to, že by konanie žalovaného v rámci súdneho procesu vykazovalo znaky
priameho úmyslu poškodiť žalobkyňu, resp. že by z jeho strany došlo k zneužitia svojho práva na
použitie prostriedkov procesnej obrany. Toto nevyplýva zo žiadnych okolností, za ktorých bola námietka
premlčania nároku uplatnená.
41. Preto, ak žalovaný v rámci procesnej obrany v tomto spore po 9 a pol roku od vzniku nemajetkovej

ujmy namietal premlčanie nároku, tak by bolo naopak v rozpore s účelom zákona (§ 101 Občianskeho
zákonníka) na túto námietku neprihliadať. Preto nemožno konštatovať rozpor s dobrými mravmi pre
uplatnenie námietky premlčania žalovaným.
Stanovisko zo s ú d n e j p r a x e :
42. Opačný prípad - Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré

dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade,
že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva
priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohoto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch.
Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 OZ súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,

sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám
zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút
premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo
vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by výkon práva namietať premlčanie
uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu,

zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z
hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so
zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohoto subjektívneho práva (označované rovnako ako
šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konanie vykazujúce
znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať z okolností a

dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých
bola námietka premlčania tohoto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v
natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým
je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31. augusta 2004,
sp. zn. 25 Cdo 2648/2003).

Ďalej sa súd zaoberal posúdením námietky nedostatku pasívnej legitimácie.
43. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP) stranami sú
žalobca a žalovaný.
44. V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou,

alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
45. Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka), pokiaľ bol
neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou

osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený
priamo právnickou osobou.
46. Žalobkyňa teda svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy postavila na protiprávnom konaní
žalovaného, v osobe D. ktorý podľa nej v čase pred operáciou dňa 6.3.2006 nevykonal CT vyšetrenie,
a dňa 8.3.2006 v Pooperačnej prepúšťacej správe z revíznej operácie uviedol „falošné“ údaje, v

dôsledku čoho došlo k následnej nesprávnej operačnej a pooperačnej liečbe a k nezvratnému zhoršeniu
zdravotného stavu žalobkyne.
47.Zlistinnýchdôkazovpredložených,čioznačenýchvtomtosporebolozistené,žežalovanýposkytoval
zdravotnú starostlivosť pre žalobkyňu v rámci ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, pretoobčiansko-právnu zodpovednosť vyplývajúcu zo vzťahu lekár - pacient nesie zdravotnícke zariadenie.
Zdravotnícky pracovník, ktorým je aj lekár prof. G. na ktorého sa žalobkyňa odvoláva, nezodpovedá voči
pacientovi bezprostredne za škodu, jeho zodpovednosť za škodu za prípadný zavinený postup non lege

artis, je sekundárna, a smeruje voči jeho zamestnávateľovi, resp. zmluvnému partnerovi.
48. V tomto prípade je teda žalovaný, ako nemocnica, správne žalobkyňou označený. Avšak, pri
posúdení vecnej legitimácie, vo vzťahu k Lekárskemu posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 23.11.2015 vypracovaného FNsP Skalica, a.s., ktorý predložila žalobkyňa v spore o
náhradu škody vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 34C/375/2015 vyplýva, že k dátumu

vzniku poškodenia jej zdravia došlo dňa 15.10.2003 operačným výkonom na pravom uchu a miestom,
kde došlo k vzniku poškodenia zdravia žalobkyne bola I. ORL klinika Antolská v Bratislave, pričom ide o
rovnaký skutkový základ, na ktorom si uplatňuje nárok aj voči žalovanému v tomto spore. Z toho vyplýva,
že ak sa to v spore vedenom pred príslušným bratislavským súdom preukáže, tak to iný poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti porušil voči žalobkyni svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 4 zákona
č. 576/2004 Z. z., nie žalovaný. Na základe toho súd dospel k záveru, že žalobkyňa podľa hmotného

práva nesprávne v žalobe označila subjekt zodpovedný za vznik nemajetkovej ujmy na jej osobnosti, ku
ktorej došlo v dôsledku poškodenia na zdraví dňa 15.10.2003 v Bratislave.
49.Pretosúdnámietkužalovanéhoonedostatkupasívnejlegitimácieposúdilakodôvodnú,čojepríčinou
zamietnutia žaloby.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :

50. Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky (v uznesení z 23. augusta 2007 sp. zn. I. ÚS 137/07)
uviedol, že „podľa všeobecných ustanovení občianskeho hmotného práva je otázka zodpovednosti za
škodu (vrátane zodpovednosti za nemajetkovú ujmu) konštituovaná tak, že za škodu, resp. za ujmu
zodpovedá ten, kto ju spôsobil, pričom v prípade škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide
o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická osoba na túto činnosť použila (§ 420, ako aj § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka)“.
51. Otázku, kto je v tom - ktorom prípade subjektom ochrany a kto je subjektom zásahu, musí súd v
konaní o ochranu osobnosti riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, do práv koho
bolo zasiahnuté, a kto sa dopustil zásahu, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky nedovolenosti
zásahu, jeho intenzity a dôsledkov, existencie príčinnej súvislosti medzi zásahom a spôsobenou

nemajetkovou ujmou, adekvátnosti požadovanej formy nápravy spôsobenej ujmy, splnenia podmienok
pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, primeranosti výšky priznávaného zadosťučinenia
a pod. Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v konaní o ochranu osobnosti riešená
len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka - medzi subjektom ochrany a subjektom zásahu. Z
tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti nielen zistenie,

že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako
zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní
považoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti.
Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa
rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia

(je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).
Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie
konaniameritórnymrozhodnutím(NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozsudkusp.zn.3Cdo201/2007).

Súd sa ďalej zaoberal aj námietkou litispendencie.

52. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
53. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
54. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa si na rovnakom skutkovom základe uplatňuje náhradu škody na zdraví

pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 34C/375/2015, čím je daná prekážka litispendencie.
55. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu ochrany osobnosti podľa § 13 ods. 2
OZ a nárok na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444
OZ sú samostatné nároky a prostriedky právnej ochrany fyzickej osoby, ktorých dôsledné rozlíšenie pri
ich súbehu je nepochybne náročné. Základom pre ich uplatnenie nemôžu byť preto rovnaké, totožné

skutkové tvrdenia, aj keď podľa súdu nemožno vylúčiť ich vzájomnú prepojenosť a čiastočnú totožnosť,
či príbuznosť. Uvedené zodpovedá základnej zásade procesného práva „ne bis in idem“ (nie dvakrát v
tej istej veci, t.j. že o tej istej veci nemožno rozhodnúť znova).56. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa si na rovnakom skutkovom základe uplatňuje náhradu
škody na zdraví pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 34C/375/2015 je nesporné, nakoľko túto
skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 21.4.2016.

57. Preto pri aplikácii základnej zásady procesného práva „ne bis in idem“ súd dospel k záveru, že keďže
nárok uplatnený z titulu práva na ochranu osobnosti v tomto spore je po skutkovej stránke úplne totožný
s nárokom, ktorý si žalobkyňa uplatnila pred Okresným súdom Košice I. pod sp. zn. č. 34C/375/2015 o
náhradu škody, tak námietka litispendencie vznesená žalovaným je dôvodná, čo je dôvod pre zastavenie
konania, avšak pre dôvodnosť procesných námietok vyššie uvedených, súd žalobu v celom rozsahu

zamietol.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :
58. Z titulu tejto zodpovednosti za náhradu škody má poškodený nárok podľa § 444 Obč. zákonníka
na jednorazové odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Ide teda
o dva samostatné nároky - nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
pri zásahu do práva na ochranu osobnosti. Na jednej strane sú tieto nároky úplne samostatné, na

strane druhej si však v istom zmysle konkurujú, keď sú hodnotené na základe sčasti totožných a sčasti
veľmi podobných skutkových tvrdení. Na ich uplatnenie je preto potrebné poskytnúť súdu také skutkové
tvrdenia k následkom poškodenia zdravia, aby bolo možné odlíšiť nárok na náhradu škody na zdraví
a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti. Súd je pritom
vždy viazaný ústavným princípom proporcionality, v zmysle ktorého odškodnenie má byť dostatočné,

dôstojné a adekvátne. Dvojitým hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v režime
náhrady škody na zdraví a v režime ochrany osobnosti, na základe totožných skutkových tvrdení,
by dochádzalo k flagrantnému porušeniu všeobecnej právnej zásady “non bis in idem“ ako aj už
spomenutého princípu proporcionality. Nie je možné, aby sa osoba dotknutá na zdraví snažila cestou
ochrany osobnosti nahradzovať alebo navyšovať nároky na bolestné a náhradu sťaženia spoločenského

uplatnenia, nakoľko možnosť uplatnenia týchto špeciálnych nárokov vylučuje možnosť duplicitného
uplatnenia nárokov všeobecných (Najvyšší súd Slovenskej republiky 7 Cdo 65/2013).
59. Nemajetková ujma je vylúčená pri sťažení spoločenského uplatnenia. Vykonaným dokazovaním totiž
bolo zistené, že nároky, ktorých sa domáhala, a to formou nemajetkovej ujmy cez ust. § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka, v súvislosti s tým, že bolo zasiahnuté do jej zdravia, telesnej integrity, ako

aj do jej rodinného a súkromného života, sa uplatňujú v rámci odškodňovania bolesti poškodeného a
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z.
z.. Tie zložky práva, ktoré uplatňuje žalobkyňa v konaní z titulu nemajetkovej ujmy cez ustanovenia
týkajúce sa ochrany osobnosti, sú zložkami práva, ktoré sa priznávajú, aj keď sa odškodňuje sťaženie
spoločenského uplatnenia. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia má povahu špeciálnej úpravy

vo vzťahu k ochrane osobnosti (rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 426/2014-31 z 13. augusta 2014).

Dôkazy, ktoré súd n e v y k o n a l :
60.Svedeckévýpovedenavrhovanéžalobkyňouažalovanýmnapojednávanídňa25.10.2017zdôvodu,
že pre výsledok sporu pre dôvodnosť procesných námietok, neboli relevantné.

Trovy konania :
61. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
62. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd priznal úspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).