Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžfk/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201049
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7016201049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu
(sťažovateľa): DRYÁDA CORPORATION s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, IČO:
44 186 266, zastúpeného advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o.,
Trhová 992/1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 103382122/2016 z 21. júna 2016, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/90/2016-71 z 15. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/90/2016-71 zo dňa 15.
februára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/90/2016-71 z 15. februára 2018 podľa § 190 Správneho
súdnehoporiadku(ďalejlen„SSP“)zamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103382122/2016 z 21. júna 2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 102694903/2016 z 9. marca 2016 o vyrubení rozdielu dane žalobcovi podľa §
68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008

v sume 21 832,23 eura.

2. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou SOLID
PRESS Slovakia s.r.o., Slovenská 39, Prešov, za dodanie betonárskej ocele, z dôvodu porušenia § 49
ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 222/2004 Z.z.“) a neuznal žalobcovi dodanie tovaru s
oslobodením od dane z faktúr vystavených pre zahraničného odberateľa LANDORIKA s.r.o., Brno, z

dôvodu porušenia § 2 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 8 a § 43 ods. 1 až 4 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalovaný
poukázalnato,žestavebnáoceľoddodávateľaSOLIDPRESSSlovakias.r.o.bolaprepravovanápriamo
k odberateľovi LANDORIKA s.r.o., viacerými prepravcami, bez vykládky v spoločnosti LANDORIKA
s.r.o., Brno. Prevzatie tovaru bolo len formálne potvrdené na CMR na miestach, ako napríklad čerpacie
stanice. Zo spoločnosti LANDORIKA s.r.o. bol tovar naspäť prepravovaný na Slovensko. Obchody
žalobcu so spoločnosťami SOLID PRESS Slovakia s.r.o. a LANDORIKA s.r.o. boli formálne deklarované
faktúrami a CMR dokladmi bez fyzického dodania tovaru pre odberateľa, ktorému bol tovar fakturovaný.

Jediným účelom obchodných transakcií spočívajúcich v deklarovaní nákupu a predaja stavebnej ocele
bolo zneužitie práva spoločenstva a získanie neoprávnenej daňovej výhody.3. Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa
dospel krajský súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, zodpovedá zákonným požiadavkám na obsah odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 63

ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol skutkové zistenia, ktoré
boli podkladom pre potvrdenie rozhodnutia správcu dane, reagoval na odvolacie námietky žalobcu a
podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej úpravy.

4. Krajský súd poukázal na to, že v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému

subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom jeho úlohou je zistiť skutočností rozhodujúce pre
správne určenie dane. Tiež uviedol, že nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy,
ak splní obidve zákonné podmienky, ktoré sú stanovené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.,
t. j., že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo
služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

5.Knámietkežalobcuohľadnenedodržaniaprocesnýchlehôtpočasvýkonudaňovejkontroly,keďnajmä
namietal účelnosť a hospodárnosť prerušenia daňovej kontroly v súvislosti so žiadosťou správcu dane o
medzinárodnú výmenu informácií, krajský súd uviedol, že pri výkone daňovej kontroly u žalobcu nedošlo
k porušeniu procesných lehôt upravujúcich dobu trvania daňovej kontroly. Počas prerušenia zákonné
lehoty neplynuli, preto krajský súd ustálil, že celková dĺžka výkonu daňovej kontroly nepresiahla obdobie

12 mesiacov (od 7. marca do 20. decembra 2012 a od 9. októbra do 28. novembra 2014). Prerušenie
daňovej kontroly správca dane odôvodnil potrebou získania informácií prostredníctvom medzinárodnej
výmeny daňových informácií, pričom správny súd nie je oprávnený skúmať účelnosť a hospodárnosť
prerušenia výkonu daňovej kontroly, ani účelnosť jednotlivých úkonov správcu dane v rámci daňovej
kontroly a ani zameranie daňovej kontroly.

6. Krajský súd poukázal na výpoveď svedka JUDr. O. Y., konateľa spoločnosti TATRA TRADE
CORPORATION s.r.o., ktorý pred orgánmi činnými v trestnom konaní upozornil na netransparentné
podnikanie vybraných daňových subjektov zapojených do umelo vytvorených obchodných reťazcov,
medzi ktoré zaradil aj žalobcu. Ďalším dôkazom, na ktorý krajský súd upriamil pozornosť, bolo

uznesenie ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011 z 20. mája 2012, podľa ktorého koncom roka 2006 bola
založená zločinecká skupina pôsobiaca do roku 2011 na území SR, ČR a Maďarska, a jej cieľom
bolo dosiahnutie zisku páchaním ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej vo vylákaní finančných
prostriedkov od štátu uplatnením nadmerných odpočtov DPH, alebo skrátením DPH. Zločinecká skupina
sa vyznačovala hierarchickým usporiadaním jej členov a na jej vrchole stál štatutár spoločnosti TATRA

TRADE CORPORATION s.r.o. JUDr. O. Y..

7. Krajský súd dospel k záveru, že správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že obchody so
stavebnou oceľou v období august 2008 boli realizované tak, že medzi lotyšského výrobcu stavebnej
ocele a tuzemských konečných spotrebiteľov stavebnej ocele bol vložený reťazec pozostávajúci

zo spoločností DELTA-UK s.r.o., Giraltovce - SOLID PRESS Slovakia s.r.o., Prešov - DRYÁDA
CORPORATION s.r.o., Trebišov - LANDORIKA s.r.o., Česká republika - SIA AMG Lotyšsko - TATRA
TRADE CORPORATION s.r.o., Slovensko, umelo vytvorený za účelom zneužitia práva spoločenstva
a získania daňovej výhody, pričom obchodné spoločnosti zapojené do obchodov so stavebnou oceľou
vedeli, že sa svojím konaním zúčastňujú na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že tovar bol iba formálne prevzatý v sklade v
Ličartovciach žalobcom od spoločnosti SOLID PRESS Slovakia s.r.o. vyhotovením faktúry a dodacích
listov, a bol hneď prepravovaný prepravnými spoločnosťami do Čiech. Odtiaľ rovnako formálnym
vyhotovením účtovných dokladov bol vrátený späť na Slovensko.

8. K námietke žalobcu, že žalovaný neuviedol, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 2 ods.1 písm. a), §
19 ods. 8 a § 43 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do Čiech, krajský
súd uviedol, že v oboch rozhodnutiach sa konštatuje, že právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len
v prípade, ak neexistuje zneužívacie konanie. Bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu SOLID PRESS
Slovakias.r.o.tovarvskutočnostinedodal,pretožalobcanemoholstavebnúoceľnadobudnúťapredávať

ďalej.

9. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť
a žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšiekonanie, alternatívne žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší
rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Mal za to, že krajský súd vec nesprávne
právne posúdil. Taktiež namietal, že krajský súd nevyhodnotil niektoré žalobné argumenty, čím je jeho

rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

10. Sťažovateľ namietal závery krajského súdu, že deklarovaný obchod bol umelo vytvorenou
transakciou za účelom zneužitia práva a získania daňovej výhody. Mal za to, že k porušeniu zákona
nedošlo a rozhodnutie žalovaného o vyrubení rozdielu dane nebolo zákonné, nevychádzalo zo spisov

a nebolo dostatočne odôvodnené.

11. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu, že zákonné lehoty na výkon daňovej kontroly
boli dodržané a že súd nebol oprávnený skúmať účelnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly. Trvanie
prerušenia daňovej kontroly musí mať podľa sťažovateľa svoje limity, pričom s poukazom na § 3
ods. 2 daňového poriadku nemožno prerušenie daňovej kontroly v trvaní dvoch rokov považovať za

bezodkladné vybavenie veci.

12. Krajský súd podľa sťažovateľa nevenoval pozornosť tomu, či žalovaný v rozhodnutí skutočne
vyhodnotil všetky zistené (popísané) skutočnosti, a to konkrétne vo vzťahu k sťažovateľovi. Namietal,
že daňové orgány vykonali široké dokazovanie, ale ako podklad pre rozhodnutie vzali do úvahy

prevažne len výpoveď JUDr. Y.. Krajský súd v rozsudku ani len čiastočne nevyhodnotil detailné
príklady nesprávnych a nepodložených skutkových záverov žalovaného. Tiež sa krajský súd relevantne
nevysporiadal s tvrdením sťažovateľa, že správca dane mal uviesť, z akých dôvodov nevyhovel
navrhovaným dôkazom a prečo niektoré dôkazy považoval za hodnovernejšie než iné.

13. Podľa sťažovateľa krajský súd tiež nesprávne vyhodnotil dôveryhodnosť svedka JUDr. Y. a tiež
jeho odmietnutie vypovedať pred správcom dane. Krajský súd tiež nijakým spôsobom nevyhodnotil
nedôvodnosť vypočutia svedkov navrhovaných sťažovateľom. Nemožno zistiť, akým spôsobom krajský
súd dospel k nevyvrátiteľnosti tvrdení jedného svedka. Správny orgán mal podľa názoru sťažovateľa
navrhované dôkazy vykonať a až potom riešiť ich dôkaznú silu. Výpovede svedkov Ing. H., Ing. U. P.

a M. B., ktorí popísali reálne dodanie tovaru, zostali nevyhodnotené tak zo strany žalovaného, ako aj
zo strany krajského súdu.

14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojom stanovisku k žalobe, námietky
sťažovateľa považoval za neopodstatnené a navrhol, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť zamietol

ako nedôvodnú.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci, ako súd kasačný, postupom podľa § 452 a nasl.
Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).

16. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím

správcu dane, ktorým bol sťažovateľovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2008, nakoľko správca dane neuznal nárok sťažovateľa na odpočítanie dane z
nákupu tovaru (betonárskej ocele) od dodávateľa SOLID PRESS Slovakia s.r.o., Slovenská 39,
Prešov, a neuznal sťažovateľovi dodanie tovaru s oslobodením od dane z faktúr vystavených pre
zahraničného odberateľa LANDORIKA s.r.o., Brno. Žalovaný poukázal na to, že stavebná oceľ od

dodávateľa SOLID PRESS Slovakia s.r.o. bola prepravovaná priamo k odberateľovi LANDORIKA s.r.o.,
viacerými prepravcami, bez vykládky v spoločnosti LANDORIKA s.r.o., Brno, pričom následne bol tovar
prepravovaný naspäť na Slovensko. Žalovaný vyslovil záver, že jediným účelom obchodných transakcií
spočívajúcich v deklarovaní nákupu a predaja stavebnej ocele bolo zneužitie práva spoločenstva a
získanie neoprávnenej daňovej výhody.

17. Podľa § 139 ods. 1 SSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej
republiky" uvedie označenie správneho súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné
označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci,znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti, o lehote na podanie kasačnej
sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti, o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní
alebo o neprípustnosti opravného prostriedku, deň a miesto vyhlásenia.

18. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne

odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. V zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd v
konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný

súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na
spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe
čohosúddospelksvojmurozhodnutiu.Ajkeďniejenevyhnutné,abysasúdvysporiadalsúplnevšetkými
argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu,

musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého
dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil v rozpore s argumentáciou účastníka
konania.

21. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených

zákonných pravidiel. Odôvodnenie rozsudku je síce rozsiahle, avšak z väčšej časti obsahuje len opis
odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov a reprodukciu žalobných dôvodov a vyjadrenia k žalobe.
Vlastná argumentácia a právne posúdenie veci krajským súdom je v napadnutom rozsudku veľmi strohá,
neodráža žalobnú argumentáciu sťažovateľa a možno konštatovať, že závery krajského súdu sú len
doslovnou reprodukciou záverov žalovaného, pričom v odôvodnení rozsudku absentuje myšlienkový

sled, ktorý by ozrejmoval, ako krajský súd k svojim záverom dospel.

22. Ako už najvyšší súd podotkol, nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným
argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť
zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým

spôsobomichprávneposúdil(tedaakozistenýskutkovýstavpodriadilpodrelevantnúprávnunormu).Ak
určitétvrdeniaalebonávrhyúčastníkovkonaniasúdneakceptuje,niejevsúladesprávomnaspravodlivý
proces sa k nim vôbec nevyjadriť, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec. Vlastná
argumentácia správneho súdu musí poskytnúť komplexný a zrozumiteľný obraz o prejednávanej veci
a vo vzťahu k argumentácii účastníkov musí obsahovať jasnú odpoveď na otázku, prečo správny súd

rozhodol tak ako rozhodol. Napadnutému rozsudku krajského súdu tieto atribúty takmer celkom chýbajú.

23. Najvyšší súd tiež nesúhlasí s právnym posúdením veci krajským súdom, ktorý ohľadne dodržania
procesných lehôt na výkon daňovej kontroly sa obmedzil na konštatovanie, že počas prerušenia daňovej
kontroly zákonné lehoty neplynú, pričom zdôraznil, že správny súd nie je oprávnený skúmať účelnosť

a hospodárnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly.

24. Pokiaľ správny súd pri posúdení zákonnosti rozhodnutia daňových orgánov skúma ako jednu z
podmienok aj dodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorá napadnutému rozhodnutiu
predchádzala, potom sa nemôže vyhnúť ani posúdeniu, či správca dane prerušil daňovú kontrolu

dôvodne. Najvyšší súd poukazuje na to, že prerušením kontroly síce nedochádza k predlžovaniu
legálne vymedzeného času na výkon daňovej kontroly, ale absolútny čas trvania daňovej kontroly
nepochybne narastá. Za týchto okolností je potom nevyhnutné ustáliť, či na prerušenie daňovej kontroly
existoval relevantný dôvod. V prejednávanej veci to konkrétne znamená posúdenie predmetu žiadosti omedzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu k predmetu vykonávanej daňovej kontroly, aby bolo zrejmé,
či správca dane nepostupoval svojvoľne a či svojím postupom dodržal účel daňovej kontroly stanovený
zákonom. Aj s ohľadom na skutočnosť, že trvanie prerušenia daňovej kontroly nebolo v zmysle § 61

daňového poriadku časovo obmedzené, je nevyhnutné urobiť si v prejednávanej veci jednoznačný záver
v otázke, či prerušenie daňovej kontroly bolo zákonné. Tiež je povinnosťou správneho súdu ústavne
konformným spôsobom vysporiadať sa s námietkami ohľadne neprimeranej dĺžky prerušenia daňovej
kontroly.

25. Ako vyplýva z uvedeného, postup krajského súdu a odôvodnenie napadnutého rozsudku v
prejednávanej veci nezodpovedá zákonným požiadavkám na spravodlivý proces. Správny súd pri
prieskume rozhodnutí orgánov verejnej správy musí svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby z
odôvodnenia bolo zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel k svojmu záveru, a
akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. Nestačí, ak sa
správny súd len stotožní s rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, prípadne do svojho odôvodnenia

len preberie závery žalovaného bez vlastnej právnej a logickej argumentácie, ktorou reaguje na žalobné
námietky, pričom možno zjednodušene povedať, že konkrétnosť žalobných námietok musí nájsť svoje
adekvátne premietnutie do konkrétnosti argumentácie správneho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia.

26.NajvyššísúdSlovenskejrepublikydospelkzáveru,žeodôvodnenienapadnutéhorozsudkunemožno

považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP. Svojím
postupom krajský súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a
ods. 2 Ústavy SR. Taktiež krajský súd pochybil, keď odmietol preskúmať zákonnosť procesného postupu
správneho orgánu s odôvodnením, že správnemu súdu neprináleží posudzovať dôvodnosť prerušenia
daňovej kontroly. Tento právny záver krajského súdu nemá žiadnu oporu v zákone.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/90/2016-71 z 15. februára 2018 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej
žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a

presvedčivo odôvodniť.

28. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne
krajský súd.

29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.