Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719200421
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2719200421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci nesvojprávneho K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXX/X, D. - I. K., zastúpený opatrovníčkou: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, D. - I. K., o
schválenie právneho úkonu súdom ustanoveného opatrovníka: S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/
XX, H., o odvolaní opatrovníčky proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 23. apríla 2019, č.k.
7Ps/3/2019-23, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že právny úkon S. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, H., urobený za nesvojprávneho K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/

X, D. - I. K., a to odmietnutie dedičstva v dedičskom konaní po neb. Mgr. X. R., nar. X.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3D/8/2017, Dnot 103/2017, spísaný do
zápisnice notárkou JUDr. Vierou Kotvanovou dňa 18.1.2019, neschvaľuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie schválil právny úkon S. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XXXX/XX, H., urobený za nesvojprávneho K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, D. - I. K.,
a to odmietnutie dedičstva v dedičskom konaní po neb. Mgr. X. R., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,

vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3D/8/2017, Dnot 103/2017, spísaný do zápisnice
notárkou JUDr. Vierou Kotvanovou dňa 18.1.2019. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 28 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“)
a § 160 CMP, keď po preskúmaní pripojeného dedičského spisu po zomrelom X. R. sp. zn. 3D/8/2017,
dospelkzáveru,žepredmetomdedičstvasúokreminéhoajviacerédlhyporučiteľa,ktorébypoukončení

dedičského konania prešli na dedičov. Na základe uvedeného a v súvislosti s vykonaným dokazovaním
mal súd za to, že odmietnutie dedičstva uskutočnené osobitným opatrovníkom S. C., nar. XX.X.XXXX za
nesvojprávneho K. R. bolo urobené v jeho prospech a s poukazom aj na jeho zdravotný stav a životnú
situáciu. Nakoľko by dedičstvom prešli na osobu obmedzenú, resp. pozbavenú v spôsobilosti na právne
úkony dlhy poručiteľa v značnej výške, tak súd sa stotožnil s úkonom osobitného zástupcu, ktorým
odmietol dedičstvo po poručiteľovi a tento jeho právny úkon schválil. Súd zároveň poznamenáva, že
nesvojprávny K. R. je pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, čiže nie je schopný sa

zamestnať, nemá žiaden príjem so zamestnania alebo zárobkovej činnosti, čím by mohol prípadné dlhy
po poručiteľovi uhradiť. Súd na záver ešte dodáva, že odmietnutie dedičstva bolo urobené v najlepšom
záujmenesvojprávnehoK.R.,ktorýnebolanižiadnymspôsobomukrátenýnasvojichprávach.Otrováchkonania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania vzhľadom na to, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie opatrovníčka nesvojprávneho,
ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedla, že nesvojprávny K. R., jej syn, ktorý je dedičom po poručiteľovi, nesúhlasí s
právnym úkonom - odmietnutím dedičstva, ktorý vykonal jemu ustanovený opatrovník S. C., pričom
dôvodom jeho nesúhlasu je to, že už pred dedičstvom je vlastníkom spoločného rodinného domu

nachádzajúceho sa na ulici I.. O. XXX/XX, H., ktorého 1/3-ina je vo vlastníctve poručiteľa. Vzhľadom
na to, že jej druhý syn O. R., ktorý bol rovnako dedičom po poručiteľovi, odmietol dedičstvo, tak po
odmietnutí dedičstva nesvojprávnym K. R. by prepadlo dedičstvo štátu a stal by sa spoluvlastníkom
rodinného domu spolu so štátom, čo by bolo značne komplikované pri ochrane jeho majetku. Po
odmietnutí dedičstva začne súbeh situácií, ktorý vedie k likvidácii majetku nachádzajúcom sa v tomto
dedičstve, výsledkom čoho by bola strata 1/3 vlastníctva rodinného domu, ktorú nesvojprávny K. R.

nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007. V prípade, ak by prijal dedičstvo, nadobudol by sám
aj druhú 1/3 vlastníctva tejto nehnuteľnosti, čím by zvýšil svoj podiel. Pokiaľ sa týka dlhov, tieto je ako
jeho matka schopná splácať, pričom dlh v I. I., a. s., ktorá má záložné právo na rodinný dom, spláca
mesačnými splátkami po 250 eur. Prijatím dedičstva nesvojprávny K. R. nestratí zo svojho majetku viac
ako v prípade, keby ho odmietol, práve naopak, svojim odmietnutím by sa dostal do komplikovanejšieho

stavu pri vlastníctve rodinného domu. V prípade, že by tak prijal dedičstvo a konečným zistením by
dedičstvo bolo predĺžené, môže sa s veriteľmi dohodnúť, že toto dedičstvo prenechá veriteľom, v
prípade, že by nedošlo k dohode, by nastala likvidácia dedičstva. V žiadnom uvedenom prípade by
však K. R. nestratil zo svojho majetku, prijatím dedičstva má len možnosť svoj už existujúci podiel z
rodinného domu zachrániť. Domnienka súdu, že nesvojprávny je pozbavený spôsobilosti na právne

úkony v plnom rozsahu, čiže nie je schopný sa zamestnať, nemá žiaden príjem zo zamestnania alebo
zárobkovej činnosti, čím by mohol prípadne dlhy po poručiteľovi uhradiť, nie je správna, a to z dôvodu, že
K. R. už je spoluvlastníkom zadlženého rodinného domu vo veľkosti 1/3. V súčasnej dobe tiež prebieha
konanie, v ktorom sa domáhajú, aby mu bola navrátená spôsobilosť na právne úkony z dôvodu, že má
záujem sa zamestnať a jeho zdravotný a psychický stav je z tohto pohľadu v poriadku.

4. K odvolaniu písomné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§7 ods. 1 CMP a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Ps/3/2019 je schválenie právneho

úkonu súdom ustanoveného opatrovníka za nesvojprávneho K. R..

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým súd schválil právny úkon S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, H., urobený
za nesvojprávneho K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, D. - I. K., a to odmietnutie dedičstva v

dedičskom konaní po neb. Mgr. X. R., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vedenom na Okresnom súde
Skalica pod sp. zn. 3D/8/2017, Dnot 103/2017, spísaný do zápisnice notárkou JUDr. Vierou Kotvanovou
dňa 18.1.2019. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že nesvojprávny K. R. bol rozsudkom Okresného súdu
Skalica č. k. 1Ps/2/2009-28 zo dňa 4.5.2010 pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a
v predmetnom dedičskom konaní, v ktorom ho ako osobitný opatrovník zastupuje S. C., nar. XX.X.XXXX,
vystupuje ako syn neb. X. R., nar. X.X.XXXX, zom. XX.XX.XXXX. Predmetné dedičské konanie je
vedené na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3D/8/2017. Keďže v čase prejednávania dedičstva po

neb. X. R. bol nesvojprávny K. R. už pozbavený spôsobilosti na právne úkony, tak notárka JUDr. Viera
Kotvanová ustanovila nesvojprávnemu dedičovi K. R. uznesením č. k. 3D/8/2017-167 zo dňa 30.11.2017
osobitného zástupcu, a to S. C., nar. XX.X.XXXX. Dňa 19.3.2019 bol súdu doručený podnet od notárky
JUDr. Viery Kotvanovej na schválenie právneho úkonu, ktorým bolo odmietnutie dedičstva po neb. X.R. osobitným zástupcom S. C., nar. XX.X.XXXX, ktorý v predmetnom dedičskom konaní zastupoval
nesvojprávneho K. R. ako dediča po poručiteľovi X. R.. Z obsahu dedičského spisu vyplynulo, že súdny
komisár z predbežného vykonaného súpisu prihlásených pasív zistil, že na základe prihlásených pasív

od veriteľov, ich právnych nástupcov, je výška prihlásených pasív cca 165.000 eur, pričom časť dlhov
bola nadobudnutá za trvania manželstva, prihlásenú pohľadávku v PSS, a. s. vo výške 19.384,08 eur
prihlásil veriteľ voči ručiteľovi, preto bude v konaní rozhodnuté, či sa bude na túto pohľadávku prihliadať
a z uvedeného dôvodu nie je možné ustáliť výšku pasív dedičstva, je však predpoklad, že výška pasív
môže byť až do výške 82.500 eur. Z výsluchu účastníkov dedičského konania je zrejmé, že hodnota

nehnuteľností v k. ú. H. po vyporiadaní BSM, teda 1/3-iny z týchto nehnuteľností nebude dosahovať
výšku 82.500 eur. Na základe uvedeného obaja do úvahy pripadajúci dedičia O. R. a ustanovený
opatrovník K. R. po poučení súdneho komisára dedičstvo odmietli.

9. Podľa § 28 OZ, ak zákonní zástupcovia sú povinní spravovať aj majetok tých, ktorých zastupujú, a ak
nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

10. Podľa § 160 CMP, ak je v súvislosti s konaním o dedičstve potrebné schváliť právny úkon maloletého
dediča súdom, je na schválenie právneho úkonu príslušný súd konajúci o dedičstve (ods. 1). Ak je
maloletý dedič účastníkom dohody podliehajúcej schváleniu súdom, môže rozhodnúť súd o schválení
právneho úkonu maloletého dediča a o schválení dohody jedným uznesením (ods. 2). Ustanovenia

odsekov 1 a 2 sa použijú aj vtedy, ak účastník nemá spôsobilosť na právne úkony v potrebnom rozsahu
(ods. 3).

11. Predmetom dokazovania v takýchto konaniach je potom zistenie, či právny úkon nesvojprávneho,
ktorý za neho urobil jeho zástupca, je v jeho záujme alebo nie. Záujem pritom nemožno vidieť len v

tom, či sa nesvojprávny stane spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ale treba prihliadať aj na to, akú bude mať
možnosť užívať veci získané dedičstvom a aké budú náklady spojené s ich užívaním. Platí to najmä
vtedy, keď ide o nadobudnutie spoluvlastníckych práv (R 59/1966). Súd teda skúma to, či vykonaním
takéhoto právneho úkonu nehrozí potencionálna možnosť, že nesvojprávnemu z tohto právneho úkonu
vzniknú povinnosti, ktoré by nebol schopný splniť. Súd môže právny úkon urobený za nesvojprávneho

schváliť len vtedy, ak pozitíva tohto právneho úkonu prevažujú potencionálne riziká, ktoré by z právneho
úkonu mohli pre neho vyplynúť.

12. Pri posudzovaní predmetného prípadu bolo potrebné zohľadniť, že aj v prípade existencie pasív
dedičstva, ktoré by prevyšovali aktíva dedičstva, v zmysle § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do

výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak vznikne situácia, že dedičstvo je
predĺžené, to znamená, že pasíva (pohľadávky veriteľov) sú vyššie ako hodnota dedičstva, dedič
(dedičia) môže prenechať dedičstvo veriteľom na úhradu dlhov (§ 471 OZ). Ak je dedičstvo predĺžené a
ak nedôjde k dohode dedičov o prenechaní dedičstva veriteľom, súd môže uznesením nariadiť likvidáciu

dedičstva. Ďalej bolo potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že nesvojprávny už v súčasnosti je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3.

13. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odmietnutie dedičstva vykonané za
nesvojprávneho ustanoveným opatrovníkom nie je v záujme nesvojprávneho, keď tento už v súčasnosti

je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a v prípade zistenia predĺženia dedičstva má
možnosť prenechať dedičstvo veriteľom.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že
právny úkon vykonaný ustanoveným opatrovníkom za nesvojprávneho neschválil.

15. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP s použitím § 396 ods. 2 CSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

16. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).