Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206569
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8711206569.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu SIKERS, spol. s r. o., Športovcov
2112, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 580 131, zastúpený spoločnosťou Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej D. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., ul. X.. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom Stará
Ľubovňa, Okružná 871/65, IČO: 37 877 291, o zaplatenie sumy 70.326,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
protirozsudkuOkresnéhosúduPopradzodňa20.apríla2018č.k.10C/105/2011-329jednohlasnetakto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok v zamietavom výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 21.206,01

eur spolu s 9 % úrokom z omeškania v čase od 29.03.2011 do zaplatenia v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcom zamietavom výroku sa rozsudok potvrdzuje.
III. Mení sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania
nepriznáva.
IV. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcajestavebnoufirmouavovecisadomáhazaplateniacenydiela70.326,90eurzarekonštrukciu
bytu žalovanej.

2. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom žalobu zamietol.
Vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého , cit.,, Z doplňujúceho výsluchu G. U., štatutárneho
zástupcu žalobcu súd zistil, že žalobca vykonal rekonštrukciu bytu žalovanej, pričom žalovaná si
práce mala objednať osobne. Sesternica žalovanej D. M., zamestnankyňa žalobcu, žalobcu oslovila s
požiadavkou na rekonštrukciu. Následne druh žalovanej pán X. byt sprístupnil a ukázal o čo vlastne ide.
Druhé stretnutie sa konalo aj za prítomnosti žalovanej, kde sa nejako dispozične riešili veci, čo by si

ako predstavovali. Žalobca vypracoval cenovú ponuku a začalo sa rekonštruovať po tom, ako žalovaná
uhradila zálohu 10.000,- eur. Z toho žalobca usudzuje, že žalovaná od začiatku vedela, čo sa ide robiť
a ako sa ide robiť, a technické veci nechala riešiť svojho druha. Podľa žalobcu keď to bolo potrebné,
žalovaná vždy prišla, či už kvôli streche k susedom, alebo kvôli úradom. S vykonanými rekonštrukčnými
prácami bola spokojnosť až do štádia, keď žalobca žiadal úhradu. Keďže úhrada vykonaná nebola,
žalobca nedodal zvyšok diela, a to zimnú záhradu. Rozsah diela mal byť dohodnutý ústne, žiadne
písomnosti sa nerealizovali. Cenová ponuka mala byť na sumu 45.000,- eur, záloha 10.000,- eur a

zvyšok po dokončení. Žalovaná sa zaujímala o vzhľad kúpeľne a kuchynskej linky, avšak kvalitou
prác sa nezaoberala. Toto riešil jej druh X., ale podľa žalobcu žalovaná bola pri všetkých dôležitých
rozhodnutiach.Poprel, že by mal akékoľvek obchodné aktivity s X. a jedinou platbou bola záloha od žalovanej. S
odstupom času zistil, že X. bol podvodník hľadaný M., na čo aj žalovanú upozornil. Uviedol, že X.
bol následne zadržaný a odovzdaný poľským justičným orgánom. Súčasne uviedol, že cenovú ponuku

odovzdával X., ale podľa žalobcu bola žalovaná o všetkom informovaná. Kú kúpnej cene za predaj
vozidla zn. D. Y. trieda A štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že sa jednalo o vozidlo žalovanej, toto
žalobca odkúpil a zaplatil, ale žalovaná si kúpnu cenu neprišla ani prevziať a prevzal ju X.. Na otázku
kedy žalobca skončil či prerušil práce uviedol, že asi v roku 2010 - 2011, faktúra bola vystavená v roku
2013 a odstup odôvodnil nemožnosťou dohody so žalovanou. Čo sa týka rozsahu a ceny diela, cenová

ponuka bola na 45.000,- eur, avšak počas rekonštrukcie sa pridávali ďalšie práce.
Z doplňujúceho výsluchu žalovanej súd zistil, že podrobnosti rekonštrukčných prác dohadoval žalobca
s X., žalovaná s prácami súhlas nevyslovila, ale nebola ani proti rekonštrukcii. V priebehu rekonštrukcie
sa dozvedela od X., že rekonštrukcia prebieha, a že sa dohodol s pánom U. v priebehu rekonštrukcie.
Osobne nevydávala žiadne pokyny ani so žalobcom nekomunikovala. Sumu 10.000,- eur odovzdala
žalobcovi na požiadanie X., ktorý ju požiadal, že ich potrebuje. V čase rekonštrukcie žila s X. v spoločnej

domácnosti. Mala vedomosť o tom, že X. niečo hradil, poznačila si keď mu poskytla hotovosť, ale čo sa
s hotovosťou stalo uviesť nevie. Jednalo sa o hotovosť za rekonštrukciu. O vzťahu žalobcu a X. a ich
spoločných obchodných aktivitách nemala informácie“.

3. Na základe uvedeného skutkového stavu súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením,

cit.: ,,Podľa § 631 Obč. zák. zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 634 ods. 1 a 2 Obč. zák. ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.

Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu
bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávanie diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak

povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podstatou zmluvy o dielo je výkon činnosti, prevaha plnenia spočíva vo výkone činnosti. Podstatnými

náležitosťami zmluvy o dielo je označenie zmluvných strán a dohoda o predmete diela. V prejednávanej
veci nemal súd za preukázané, že by medzi žalobcom a žalovanou platne k uzavretiu zmluvy o
dielo došlo, nemožno však vylúčiť uzavretie zmluvy medzi žalobcom a X., ktorý je podľa žalovanej
spoluvlastníkom bytu, i keď nie zapísaným v evidencii nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania
nemožno ani zistiť, aký mal byť skutočný rozsah diela, nakoľko dielo nebolo žalobcom nikdy oficiálne

dokončené ani odovzdané. Toto potvrdil sám štatutárny zástupca žalobcu (nedodal napr. zimnú záhradu
a je uložená u žalobcu).
V prospech tohto záveru svedčí skutočnosť, že sám žalobca potvrdil, že sa dohodol nie so žalovanou,
ale jej druhom X., ktorému odovzdal cenovú ponuku a komunikoval s ním aj o technických záležitostiach.
Svedok X. v konaní potvrdil, že so štatutárnym zástupcom žalobcu mali spoločné podnikateľské aktivity,

ažerekonštrukčnéprácebolivcelomrozsahuuhradené.Akzmluvusvedoksožalobcomuzavrel,zrejme
mal väčší prehľad o obsahu uzavretej zmluvy ako žalovaná, ktorá sa dohody o rozsahu a cene diela
nezúčastnila, a s ktorou ani žalobca v podstate nekomunikoval.Za predpokladu, že by aj bola zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovanou uzavretá ústnou formou,
chýba tu podstatná náležitosť zmluvy o dielo, a to stanovenie jej odplatnosti a rozsah diela. Povinnosť
určiť pevnú cenu alebo cenu určenú aspoň odhadom je daná vtedy, keď sa takéto určenie so zreteľom

na vôľu zmluvných strán stane podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo, bez ktorej by k uzavretiu
zmluvy nedošlo. Vyplýva to z ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré obligatórne
nepredpokladá dohodu o výške ceny. Pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam, kde žiadna zo
strán nemôže vopred určiť predmet plnenia (presný predmet diela). Konkrétny rozsah diela v takomto
prípade sa spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu. V záujme ochrany

objednávateľa v takomto prípade prichádza do úvahy určenie ceny odhadom, ktorá je reguláciou
ohraničeného chovania sa zmluvných strán a časovým indikátorom vymedzujúcim medze vzájomne
už dohodnutých práv i povinností, do doby pokiaľ nebude takto vzniknutá situácia riešená dohodou.
Rozpočet je podkladom pre dohodu o cene u diela väčšieho rozsahu, pozostávajúceho z viacerých
prvkov,ktorésazhotovujúpočastiach,prípadnevnadväzujúcejčasovejpostupnosti.Rozpočetspravidla
spracováva zhotoviteľ, alebo projektant, ako podklad pre realizáciu diela. Rozčlenenie rozpočtu v

zhode s projektovou dokumentáciou zabezpečuje zmluvným stranám ľahšiu a prehľadnejšiu kontrolu
úplnosti dohodnutých častí vykonaného diela, jeho etapovitého odovzdávania (i preberania) a tomu
zodpovedajúcemu štrukturalizovanému financovaniu objednávateľom (resp. investorom) z pohľadu
rozpočtu, ktorý je pre zmluvné strany záväzný (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
305/2008). Uvedené závery predpokladajú, že dôjde k riadnemu uzavretiu zmluvy, dokončeniu a

odovzdaniu diela.

Za predpokladu platného uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou ďalej súd poukazuje na
skutočnosť, že žalovaná by vo vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Ako konštatoval súd druhej inštancie,
v spotrebiteľských vzťahoch je treba chrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa a za dodávateľa považovať aj

osobu, ktorá s dodávateľom spolupodniká (Obchodníkom je akákoľvek osoba, ktorá v rámci obchodných
praktík koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej
činnosti a ktokoľvek, kto koná v mene alebo zastúpení obchodníka. [ čl. 2 písm. b/ Smernice EP a
Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu]. Mala by tam spadať aj osoba, o ktorej spotrebiteľ sa mohol dôvodne domnievať, že má spoločné

obchodné praktiky s dodávateľom.)
Žalobca i žalovaná potvrdili intenzívny kontakt so svedkom X., bývalým druhom žalovanej, i keď sa podľa
žalobcu sa jednalo o spoločné pitie kávy v sídle žalobcu, kde svedok prezentoval svoje nerealizovateľné
plány, avšak tieto svoje tvrdenia žalobca nijako nepreukázal. Možno tak dôvodne predpokladať, že
k spoločným aktivitám žalobcu a X. skutočne dochádzalo. Bolo preukázané, že žalobkyňa svedkovi

X. poskytovala hotovosť na úhradu prác. Pokiaľ svedok X. hotovosť prevzal pre žalobcu a túto mu
neodovzdal, jeho konanie skutočne bolo voči žalovanej účelové, podvodné a nekalé.
Žalobca pri priemernej dávke obozretnosti mohol mať vedomosť o tom odkiaľ pochádzajú finančné
prostriedky vo výške 38.500,- eur, použité na spoločné podnikateľské aktivity žalobcu a bývalého druha
žalovanej a na aký účel ich žalovaná bývalému druhovi odovzdala. Ako konštatoval súd druhej inštancie,

je viac ako nepravdepodobné, že by žalobca nemal vedomosť o tom, že suma 38.500,- eur, ktorú bývalý
druh spolu so žalobcom použili na ich spoločné podnikateľské aktivity, pochádza práve od žalovanej a
mala slúžiť výhradne na úhradu platby žalobcovi ako zhotoviteľovi diela.

Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,

prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho

rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom

konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svojuobranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri

rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení o tom, že uzavrel
riadne zmluvu o dielo so žalovanou, ani že dielo riadne podľa zmluvy dokončil, teda splnil svoju časť
záväzku. Naopak sám uviedol, že dielo nebolo ani dokončené ani odovzdané. Bez dokázania uvedených
skutočností je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný. Rozhodnutie v prospech žaloby by

nepochybne bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne v zmysle § 262 C.s.p.
samostatným uznesením.“

4.Žalobcavodvolanínavrholzmeniťrozsudokažalobevcelomrozsahuvyhovieť,cit.:,,Podstatousporu
medzi účastníkmi je zaplatenie kúpnej ceny za vykonané dielo. Sporné je, či objednávateľom diela bola
žalovaná alebo tretia osoba. Sporným ostala aj výška plnenia žalobcovi, nakoľko okrem zálohovej platby
10.000,-€,ktoréstranynerozporujú,jesporné,čidošloajďalšímplneniamzostranyžalovanej,prípadne

prostredníctvom tretej osoby. Podstatou argumentácie žalobcu je tvrdenie, že na základe ústnej zmluvy
o dielo uzavretej so žalovanou vykonal žalobca stavebné práce v byte žalovanej v celkovej hodnote
80.326,90 €, za ktoré žalovaná uhradila iba zálohu vo výške 10.000, - € a zvyšnú sumu za vykonanie
diela vo výške 70.326,90 € Žalobca s výrokom ani s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa
nesúhlasí pričom k dôvodom rozhodnutia uvádza tieto odvolacie námietky:

1. Nie je bežné stretnúť sa s tak nespravodlivým súdnym rozhodnutím. Žalobca preukázateľne vykonal
stavebné práce v byte žalovanej minimálne v hodnote 51.521,01 € určenej znaleckým posudkom.
Napriek tomu súd rozhodol, že žalovaná nie je povinná zaplatiť žalobcovi ani euro. Žalobca preto žiada
odvolací súd, aby si ešte predtým, ako vo veci rozhodne, uvedomil najmä výsledok tohto konania z

hľadiska elementárnej spravodlivosti.
2. Vzhľadom na predmet sporu mal súd rozhodnúť štyri skutkové otázky:
Či žalobca vykonal dielo, za ktoré si uplatňuje nárok na odmenu.
Ak dielo vykonal, či tak urobil na základe zmluvy o dielo, alebo išlo o dielo vykonané bez právneho
dôvodu.

Ak k uzavretiu zmluvy došlo, kto bol v postavení objednávateľa - žalovaná, jej partner, alebo obaja
spoločne?
Došlo alebo nedošlo k zaplateniu ceny diela a ak áno, kto žalobcovi plnil a kým spôsobom?
3. Súd tieto otázky v odôvodnení rozhodnutia vyriešil tak, že popri sebe postavil svoje skutkové závery,
ktoré sú buď vzájomne protirečivé, alebo sú v hrubom rozpore s vykonaným dokazovaním.

4. Čo sa týka samotného zhotovenia diela, teda toho, či k zhotoveniu vôbec došlo, na túto otázku dal
odpoveď znalecký posudok, ktorý ani jedna za strán nerozporuje. Znalec vykonaní ohliadky konštatoval
vykonanie kompletnej rekonštrukcie bytu, pričom jej cenu stanovil na sumu 51.521,01 €, teda nižšiu
cenu akú si uplatňoval žalobca.Nakoľkoanijednastranatentozáver znalcanerozporovala,malmaťsúdzapreukázané,žekzhotoveniu
diela došlo a to v stanovenej hodnote. Tvrdenia súdu o neodovzdaní a neprevzatí diela nemajú jednak
žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a dokonca ani neboli predmetom dokazovania, nakoľko toto

nebolo medzi stranami sporné. Nie je síce zrejmé, čo súd chápe pod pojmom odovzdanie a prevzatie
diela, ale Občiansky zákonník pre toto nepredpisuje žiadnu formu. Podľa úvahy súdu by na nezaplatenie
stavebných prác postačovalo, aby objednávateľ bezdôvodne odmietol podpísať preberací protokol.
Zhotoviteľ by sa potom nemohol domáhať zaplatenia diela.
Je tiež potrebné si uvedomiť, že ani žalobkyňa, ani nikto iný stavebné práce nereklamoval, teda nemal

výhrady k ich kvalite, alebo nedokončeniu. Neexistuje preto žiadny dôvod, pre ktorý by bolo možné
poprieť vykonanie diela ako takého.
5./ Čo sa týka existencie / platnosti zmluvy o dielo, tam je právnym názorom súdu takmer nemožné
porozumieť. Na jednej strane súd tvrdí, že nevyhnutnou podmienkou platnosti zmluvy o dielo je dohoda
o cene alebo spôsobe je určenia, na druhej strane súd poukazuje na ust. § 634 ods. 1 OZ, podľa ktorého,
ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť

primeranú cenu.
Je pritom právne nesporné, že zhotoviteľ má právo na odmenu aj v prípade, ak nebola výslovne
dohodnutá. V takých prípadoch má právo na primeranú cenu. Primeraná cena bola určená znaleckým
posudkom, pričom jej výšku žiadna zo strán nerozporovala. Súd mal teda povinnosť z takto určenej
výšky vychádzať. Akokoľvek je súd pri svojom rozhodovaní nezávislý, nemôže pri svojom rozhodovaní

nerešpektovať zákon ani vykonaný znalecký posudok.
Vyslovenie neplatnosti zmluvy o dielo z dôvodu absencie dohody o odmene je teda neprípustné práve
z dôvodu ust. § 634, ktoré s takouto situáciou počíta.
6. Tiež nie je možné konštatovať svojvoľné vykonanie diela, bez súhlasu žalovanej. Nakoľko ide o
jej byt, ktorý musela žalobcovi sprístupniť, bol by takýto skutkový záver skutočne absurdný. Pripustiť

svojvoľnú rekonštrukciu vo vlastnom byte v hodnote viac ako 50.000,- € je natoľko nepravdepodobné,
že sa tým ani nemá význam zaoberať. Okrem toho, existuje aj písomný doklad o platbe zálohy. Je teda
nepochybné, že žalovaná sa na vykonaní diela musela so žalobcom dohodnúť, či už priamo, alebo
prostredníctvom partnera. Svojvoľné vykonanie diela je vylúčené.
Je teda evidentné, že v konaní bolo preukázané vykonanie diela na základe ústnej zmluvy o dielo a

súčasne aj výška primeranej odmeny zhotoviteľa. Otáznou ostáva to, voči komu tento nárok žalobcu
smeruje a či nezanikol ešte pred podaním žaloby.
7. Najprv k otázke druhej zmluvnej strany, teda k osobe objednávateľa. Ako sa ňou vyporiadal súd, sa
nedá zistiť. Súd najprv vylúčil pasívnu legitimáciu žalovanej (bod 15), nevylúčil pasívnu legitimáciu tretej
osoby (bod 15), ale v ďalšej časti odôvodnenia (bod 17) zase pasívnu legitimáciu žalovanej výslovne

pripúšťa a zaoberá sa zánikom jej záväzku. Odvolací súd azda uzná, že takéto odôvodnenie nie v súlade
s princípom právnej istoty. Žalobca tak nepozná konečný názor súdu v tejto najpodstatnejšej skutkovej
otázke a je nútený odôvodňovať svoje odvolanie aj pre prípad platnosti aj neplatnosti zmluvy, pasívnej
legitimácie žalovanej, ale aj legitimácie žalovanej tretej osoby. To je procesne neprípustná zmätočnosť
rozhodnutia.

Je nesporné, že objednávateľom diela, ktorého predmetom je oprava alebo úprava veci môže byť ako
vlastník, tak aj nevlastník tejto veci. Povinnosť zaplatiť odmenu zhotoviteľa vzniká objednávateľovi, bez
ohľadu na to, či je alebo nie je vlastníkom upravovanej alebo opravovanej veci.
V danom prípade je zrejmé, že ohľadom rekonštrukcie bytu komunikovali so žalobcom dve osoby
- vlastníčka bytu a jej partner. Po ukončení práce začala žalovaná účelovo tvrdiť, že ona nebola

objednávateľom, že ním bol výlučne jej bývalý partner. Žalobca tvrdil opak, s tým, že bývalý partner
žalovanej bol len osobou, s ktorou dohodol vec pre žalovanú. Súd mal teda túto skutkovú otázku riešiť
s použitím civilnoprávnej zásady prevahy dôkazov v prospech jednej alebo druhej strany.
Samotná žalovaná opakovane výslovne uvádzala, že zálohu v sume 10.000,- € poskytla ona, zo svojich
prostriedkov. O tejto jedinej platbe skutočne existuje aj dôkaz príjmový doklad na jej meno. Ako sa súd

vyporiadal s týmto tvrdením samotnej žalovanej potvrdzujúcim, že objednávateľkou bola práve ona, nie
je známe.
Žalovaná tiež opakovane tvrdila, že ďalšia časť odmeny za dielo bola zaplatené „prevodom jej vlastného
motorového vozidla“ na žalobcu. Hoci žalobca preukázal, že v danom prípade ide o nesúvisiacu vec,
súd sa mal vyporiadať s týmto rozporom v tvrdeniach žalovanej, ktorá na jednej strane tvrdí, že si nič

neobjednala a súčasne tvrdí, že na zaplatenie odmeny poskytla prevod vlastného motorového vozidla.
Tretí dôkaz je údajné poskytnutie vlastných peňažných prostriedkovvhodnote38.500.-€,ktorémalažalovanáodovzdaťbývalémupartnerovinazaplatenieodmenyžalobcu.
Bez ohľadu na to, že k odovzdaniu týchto peňazí nikdy nedošlo, je to ďalšie tvrdenie, ktoré nijako
nekorešponduje s tým, že objednávateľom mal byť jej partner.

V prospech toho, že objednávateľom bola žalovaná svedčí objektívny dôkaz - poskytnutie zálohy
žalovanou a aj tvrdenia žalovanej - prevod vlastného auta a poskytnutie vlastných peňazí. Štvrtým
dôkazom je vlastníctvo nehnuteľnosti. I keď objednávateľom nemusí byť vlastník, je v prípade sporu
omnoho pravdepodobnejšie, že ním vlastník je, najmä, ak nemôže tvrdiť, že o vykonaní diela nevedel.
Súd dokonca uviedol aj to, že „podľa žalovanej mal byť jej partner spoluvlastníkom bytu, i keď

nezapísanýmnaLV“.Akomôžesúddôjsťkzáveru,žespoluvlastníkombytumôžebyťosobanezapísaná
na LV, nie je známe. Navyše samozrejme bez akéhokoľvek dôkazu.
Opačne, o tom, že objednávateľom bol partner žalovanej nesvedčí žiadny dôkaz. Žalobca až do
záverečnej reči trval na tom, aby sa súd s týmito dôkazmi vyporiadal, k tomu však nedošlo.
8. Žalobca teda má za to, že na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že:
a) žalobca dielo vykonal - dôkaz: nesporné tvrdenia strán a znalecký posudok

b) jeho hodnota je suma najmenej 51.521,01 € - dôkaz: znalecký posudok
c) objednávateľom bola žalovaná - dôkaz: výlučné vlastníctvo bytu, zaplatenie preddavku z vlastných
prostriedkov, tvrdenie o prevode vlastného motorového vozidla, tvrdenie o doplatení ceny diela z
vlastných prostriedkov prostredníctvom tretej osoby.
9. Poslednou spornou otázkou je potom to, či záväzok žalovanej zanikol, alebo nezanikol pred podaním

žaloby.
V tejto otázke sú úvahy súdu v rozpore s akoukoľvek dôkaznou teóriou. Žalovaná tvrdí, že zaplatila
preddavok 10.00, - €. To žalobca potvrdzuje, je to v konaní nesporné.
Ďalej tvrdí, že „zaplatila predajom vlastného vozidla“ tiež že odovzdala svojmu druhovi sumu 38.500,-
€, „aby ich odovzdal žalobcovi“.

Ohľadom prevodu vozidla nie je z rozsudku možné zistiť, aký je v tomto smere úsudok súdu. Je len
možnésadomnievať,žesúdtoto„zaplateniečastiodmeny“uznal,nakoľkoinakbymatematickynemohol
zamietnuť žalobu v celom rozsahu. O jeho názore na túto vec však nie je v odôvodnení ani zmienka.
Išlo pritom o vozidlo v hodnote 20.315,- €, čo predstavuje podstatnú časť pohľadávky žalobcu.
Nie je tak možné zistiť ako sa súd vyporiadal s preukázateľným zaúčtovaným výdavkovým dokladom

- dôkazom o riadnom zaplatení kúpnej ceny. Kúpa auta nemá so zmluvou o dielo nič spoločné. Nie
žalobca, ale žalovaná má v tomto smere dôkazné bremeno. Nezaplatenie sa nedokazuje, dokazuje
sa zaplatenie. Ten, kto tvrdí, že mu nebola zaplatená peňažná pohľadávka nie je povinný preukázať
nezaplatenie. To nie je logicky ani technicky možné. Ten, voči komu žalobný nárok smeruje, je povinný
preukázať, že zanikol zaplatením, kedy a v akej výške.

K tomu napríklad z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/201:
Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy
vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia.

Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.
Ak žalovaná tvrdí, že prevodom auta mala splatiť časť žalobcovej odmeny a že doklad o zaplatení

kúpnej ceny je fiktívny, musí svoje tvrdenie preukázať. Smutné je, že žalovaná to vlastne ani len netvrdí.
Konkrétne pred súdom uviedla: „Ja som previedla na firmu žalobcu D. v mojom vlastníctve a ja neviem
čo som ním zaplatila, lebo žiadne potvrdenie ani vyúčtovanie nebolo žalobcom vystavené.“
Zásada negatívnej dôkaznej teórie bola úplne ignorovaná súdom aj pri poslednom argumente -
odovzdanie sumy 38.500,- € druhovi žalovanej. Samotné odovzdanie peňažnej sumy tretej osobe na

účely ich odovzdania veriteľovi, nie je dôkazom o tom, že ich veriteľ skutočne obdržal. Je neuveriteľné,
že súd akceptoval takto primitívne účelové tvrdenie. Ak by sa mal každý dlžník možnosť zbaviť
preukázania splnenia záväzku tvrdením „odovzdal som peniaze tretej osobe, aby ich odovzdala
veriteľovi“ pravdepodobne by nemalo význam vôbec pohľadávky žalovať.Ak dlžník skutočne odovzdá peňažné plnenie tretej osobe, aby ich táto osoba odovzdala veriteľovi,
znáša riziko on a nie veriteľ. Žalobca nikdy žiadne peniaze od druha žalovanej nedostal a to ani z titulu
ceny diela ani z iného titulu. A nie on, ale žalovaná je povinná preukázať opak. Žalovaná bola povinná

preukázať, že tieto peniaze žalobca skutočne prijal. To, že ona vybrala z účtu určité peňažné sumy je
úplne irelevantné tvrdenie.
Presne rovnaké je to so záverom o odovzdaní peňazí na „spoločné podnikateľské aktivity“. Aké aktivity?
S akým obsahom? Prečo má financovaním týchto neznámych aktivít zaniknúť práve záväzok zo zmluvy
o dielo? Je neuveriteľné, že súd poskytol právnu ochranu takto účelovému a ničím nepodloženému

tvrdeniu. Ak by žalovaná disponovala potvrdením žalobcu, že od jej druha prijal peňažnú sumu z titulu
úhrady ceny diela, bola dôkazné bremeno nepochybne uniesla. V opačnom prípade je to len prázdne
tvrdenie.
Účelovosť konania žalovanej je pritom na prvý pohľad zrejmá už z jej argumentácie. Primárne tvrdí, že
si nič neobjednala, následne, že zaplatila preddavok, previedla vlastné vozidlo žalobcovi na jej neznámy
účel, odovzdala peňažné prostriedky svojmu druhovi, aby ich zaplatil za dielo, ktoré si neobjednala, ale

súčasne aby ich aj „vložil do nešpecifikovaných spoločných obchodných aktivít so žalobcom“.
Na jednej strane tvrdí, že spolu z vlastných prostriedkov poskytla žalobcovi sumu 10.000,- €
(preddavok)+ 20.315,- € (auto) + 38.500,- € (peniaze odovzdané druhovi), spolu 68.815,- € a súčasne
tvrdí, že si u žalobcu nič neobjednala. Navyše o posledných dvoch plneniach nemá absolútne žiadny
dôkaz.

Nič iné ako vyhnutie sa zaplateniu sa z tohto odvodiť nedá.
Žalobca apeluje na odvolací súd, aby uvážil, či v danom prípade nejde o zneužitie práva na strane
dodávateľa a nie spotrebiteľa. Ak by s všeobecne prijal názor že splnenie peňažného záväzku má
preukazovať dodávateľ, stratila by sa vymáhateľnosť práv dodávateľa. Navyše to ani logicky a technicky
niejemožné.Zásadanegatívnejdôkaznejteórienevzniklasamaosebe,alevychádzazpodstatylogickej

argumentácie“.

5. Žalovaná vo vyjadrení navrhla rozsudok ako vecne správny, v súlade s predchádzajúcim kasačným
rozhodnutím odvolacieho súdu, potvrdiť.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce a dospel k záveru, že tak odvolanie žalobcu na jednej strane, ako aj obrana žalovanej
na strane druhej, sú čiastočne dôvodné.

7. Predovšetkým by nemali byť pochybnosti o tom, že žalujúca firma vykonala v byte žalovanej

stavebné úpravy a sotva by sa dalo veriť tomu, že práce v hodnote prevyšujúcej 50.000,- eur, by
vykonala v cudzom byte svojvoľne. Okolnosti prípadu potvrdzujú objednávku prác v byte žalovanej a tá
aj súhlasila. Inak by nemala žiadnu logiku jej výpoveď o zaplatení zálohy 10.000,- eur, čiže časť ceny
platila prevodom automobilu. Kým o existencii neformálnej (nepísanej) zmluvy o dielo odvolací súd
nemal pochybnosti, takýto záver sa už nedá povedať o dojednaní ceny žalujúcej firmy so žalovanou.

V tomto smere sa nedá urobiť presvedčivý záver o existencii takejto dohody (o cene diela). Žalobca
takúto zmluvu (o cene) so žalovanou nepreukázal, teda slovami procesného práva neuniesol dôkazné
bremeno.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznal za dôvodnú žalobu v rozsahu tzv. primeranej ceny (634

pods.1 OZ; ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba
poskytnúť primeranú cenu).

9. V konaní neboli predložené výhrady k primeranej cene, ktorá má svoj základ v odbornom znaleckom
posúdení. Dodané práce znalec M.. J. V. v znaleckom posudku z 31.7.2015 č.14/2015 ocenil na čiastku

51.521,01eur (po odpočítaní čiastky dopadajúcej na nedodanú ,,zimnú záhradu“) a odvolací súd túto
čiastku považuje aj za primeranú.

10. Zložitejšia procesná situácia pre obidve sporové strany je však už pri preukazovaní platenia. Kým
žalovaná bez pochybnosti preukázala zaplatenie zálohy 10.000,- eur a tiež fakt, že previedla na žalobcu

automobil, nepreukázala 38.500,- eur. Preukázala, len to, že túto čiastku vybrala z účtu a odovzdala ju
svojmu druhovi X.. P. však, že jej druh uvedenú čiastku 38.9500,- eur žalobcovi aj odovzdal. Žalovaná
teda vo vzťahu k platbe 38.500,- eur neuniesla dôkazné bremeno.11. Kým žalovaná nepreukázala zaplatenie 38.500,- eur, tak žalobca nepreukázal, že žalovanej zaplatil
za auto 20.315,- eur. Ani pri žalobcovi odvolací súd nemal pochybnosti, že tieto prostriedky za auto
vyplatil X.. Zdá sa, že tak žalovaná, ako aj žalujúca firma nadmerne dôverovali pánovi X. (hľadanému

M. za podvody). Bolo by nespravodlivé neuznať žalovanej platbu 38.500,- eur prostredníctvom X., no
žalobcovi prostredníctvom tiež X. uznať platbu 20.315,- eur, ktorú už žalovanej nevyplatil.

12. Pán X. dojednával určité obchody s konateľom žalujúcej firmy, no žalovaná nepreukázala, že by
obchodné vzťahy medzi žalobcom a X. boli takej intenzity, že by bolo dôvodné považovať X. za osobu

konajúcu za žalobcu v spotrebiteľských vzťahoch. Navyše X. mal blízky vzťah so žalovanou. Preto súd
neuznal zaplatenie čiastky 38.500,- eur. Tým, ale nie je dotknuté právo žalovanej domáhať sa proti X.
vrátenia čiastky 38.500,- eur. Rovnako ani právo žalobcu na vydanie čiastky 20.315,- eur proti X. nie
je týmto rozsudkom dotknuté.

13. Odvolací súd uznal započítanie kúpnej ceny za auto. Do vyhlásenia rozsudku žalovaná opakovane

vyjadrila vôľu, aby táto čiastka bola považovaná za časť kúpnej ceny. Žalobca to nakoniec aj
používa ako argument pri preukazovaní kauzy právneho vzťahu. Odvolací súd považoval za logické a
spravodlivé priznať prejavu žalovanej kompenzačné právne účinky prostredníctvom súdu.

14. Berúc do úvahy tieto všetky okolnosti odvolací súd odpočítal zo znalecky konštatovanej čiastky

51.521,01 eur zálohu 10.000,- eur a cenu auta 20.315,- eur a rozdiel 21.206,01 eur ako nezaplatenú
časť ceny diela uložil žalovanej zaplatiť aj s príslušenstvom (§517 ods. 2 v spojení s nar. vl.
87/1995 Zz.). Z uvedených dôvodov sa rozsudok čiastočne zmenil (§388 Csp). Z rovnakých dôvodov
pochopiteľne v prevyšujúcej časti zamietavý rozsudok odvolací súd potvrdil (§387 ods. 1 Csp).
Vzhľadom na to, že nikto nebol plne úspešný a žalovaná je v ťažšej majetkovej situácii (čiastku 38.500,-

nepochybne z účtu vybrala) oproti žalobcovi, ktorý podniká, odvolací náhradu trov stranám nepriznal
(§255 ods. 2 Csp).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).