Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312216516
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8312216516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v spore žalobcov 1/ Z.M. K.M., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v N., na ul. K.D. č. XXX/XX, 2/ H.C. K.D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v N. na ul. K.D. XXX/
XX, proti žalovaným 1/ K.Q. H.Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v N. na ul. S. XXX/XX, 2/ K. P., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v N. na ul. S. č. XXX, 3/ X.F. P.D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v N. na ul. S.
č. XXX, 4/ H.D. S.D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v N. na ul. S. č. XXX, 5/ Z.Q. S.U., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcemu v N. na ul. H. XXXX/XX, o určenie hranice, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 9.7.2018 č.k. 18C 532/2012-327 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov zamietol. Určil, že žalovaný v 1/ rade je
vlastníkom parcely č. XXXX/X o výmere 6 m2 vytvorenej z parcely č. XXXX o výmere 281 m2, zapísanej
naLVč.XXX,k.ú.N.,geometrickýmplánomč.XXCXXX/XXXX-X/XXXXzodňa19.2.2013,vyhotoveným
Ing. S. S., úradne overeným Správou katastra N., Ing. D. E. dňa XX.X.XXXX č. A ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť rozsudku. Ďalej určil, že hranica medzi parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/X a č. XXXX/X prebieha

bodmi XX, 2, 4, XX, vyznačenými v geometrickom pláne č. XXC XXX/XXXX-X/XXXX zo dňa 19.2.2013,
vyhotovenom Ing. S. S., úradne overeným Správou katastra N., F.. D. E. dňa 26.2.2013 č. A ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Slovenskej republike priznal
proti žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetom konania bolo určenie hranice medzi
pozemkami žalobcov a žalovaných. Počas konania podal žalovaný v 1/ rade vzájomnú žalobu a žiadal
určiť do vlastníctva časť parcely, ktorú užíva a ku ktorej majú zapísané vlastnícke právo žalobcovia.

Konkrétne išlo o parcelu č. XXXX/X o výmere 6 m2, ako bola vyčlenená z parcely č. XXXX geometrickým
plánom vypracovaným znalcom Ing. S. S..
3. Hranicu medzi pozemkami žalobcov a žalovaných určil znalec Ing. S. S. v znaleckom posudku č. X/
XXXX zo dňa 20.2.2013. Znalec určil priebeh hranice medzi parcelou č. XXXX a parcelami č. XXXX/
X, č. XXXX a XXXX tak, že prebieha bodmi XX, XX, 1, X a 7, vyznačenými v situačnom náčrte a v
geometrickom pláne č. XXC XXX/XXXX-X/XXXX. Spoločný zásah oporného múra do parcely č. XXXX
predstavoval 6 m2 a je vyznačený ako parcela č. XXXX/X.

4. Závery znaleckého posudku strany sporu nerozporovali. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1/ rade
podalpočassporuvzájomnúžalobuourčenievlastníckehoprávaatvrdil,žespornúčasťparcelyvydržal,
v spore bolo potrebné zistiť, či žalovaný v 1/ rade splnil podmienky vydržania.5. Vydržanie je jedným zo spôsobom originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva, a to zo zákona
pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Jedným zo základných predpokladov nadobudnutia
vlastníctva k nehnuteľnému majetku je jeho oprávnená držba. Oprávnená držba predpokladá faktické

ovládanie veci alebo vykonávanie práva, ktoré je späté s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v
dobrej viere, že táto držiteľovi alebo vykonávateľovi práva patrí. Skutočnosť, že držiteľ alebo vykonávateľ
práva je dobromyseľný, nemožno posudzovať len z jeho osobného presvedčenia, ale aj za okolností, na
ktorých sa táto zakladá, pričom tieto okolnosti musí v spore preukázať. V prípade pochybností o tom, či
ide o držbu oprávnenú, platí vyvrátiteľná domnienka, že držba je oprávnená a v takom prípade ten, kto

popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenosti držby.
6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností patriacich
žalovanému v 1/ rade bol jeho právny predchodca S. H.. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. N.,
žalovanýv1/radenadobudolvroku1994darovacouzmluvou(čl.261spisu).Toutopísomnoudarovacou
zmluvou získal žalovaný v 1/ rade titul na vstup do oprávnenej držby.
7. Pokiaľ účastník, ktorý vydržanie uplatňuje, sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné zaoberať sa aj

oprávnenosťou držby, prípadne vydržaním jeho predchodcov. Žalovaný v 1/ rade podmienky vydržania
splnil, preto nebolo potrebné zaoberať sa oprávnenosťou držby, prípadne vydržaním jeho právneho
predchodcu.
8. Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uchopí držby časti susednej parcely, ktorú nenadobudol, môže
byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom tejto časti. Avšak jedným z

hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľného omylu držiteľa je v takom prípade pomer plochy kúpeného a
skutočne držaného pozemku. Je teda otázkou, aké prekročenie výmery je treba pri zachovaní obvyklej
opatrnosti poznať, záleží aj na oplotení pozemkov, rozsahu užívania právnym predchodcom a podobne.
Ak ani vlastník susedného pozemku si neuvedomil, že nadobúdateľ drží i časť jeho pozemku, bude to
nasvedčovať objektívnej ospravedlniteľnosti omylu, pričom judikatúra toleruje podľa okolností prípadu i

prekročenie vo výške až do 50 % výmery nadobudnutého pozemku, výnimočnej aj viac. Pri posudzovaní
pomeru nadobudnutej a skutočne držanej plochy pozemku je treba vychádzať nie z parcelnej výmery
nadobudnutého pozemku, ale z celkovej výmery pozemku, ktorý tvorí prirodzený funkčný celok, hoci
nezodpovedá geometrickému či parcelnému stvárneniu podľa príslušného katastrálneho aparátu.
9. Či sa oprávneným držiteľom stal nadobúdateľ, ktorý sa ujal držby časti susedného pozemku,

ktorého vlastníctvo nenadobudol, má sa vychádzať z pomeru výmery všetkých na seba nadväzujúcich
nadobudnutých parciel (teda pozemku oddeleného od susedných častí vlastníckou hranicou, ktorý môže
zahŕňať viac parciel) k výmere uchopenej časti cudzieho pozemku. Nestačí vychádzať len z výmery
parcely priliehajúcej k tejto časti s opomenutím výmery všetkých nadobudnutých parciel.
10. Pri hodnotení dobrej viery je vždy treba brať v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno

s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí po práve
alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
11. Žalovaný v 1/ rade sa stal držiteľom oprávneným, ktorý sa ujal držby časti susedného pozemku,

ktorého vlastníctvo nenadobudol a to vzhľadom na výmeru držaného a skutočne darovaného pozemku
nadobudnutého vo výmere 1398 m2 darovacou zmluvou (čl. 261 spisu) a skutočne sa uchopil držby len
6 m2 väčšej v porovnaní s darovanou nehnuteľnosťou. Výmeru 1398 m2 nadobudol žalovaný v 1/ rade
na základe darovacej zmluvy, pričom išlo o viac parciel. Je potrebné uviesť, že žalobcovia nepreukázali,
aby skôr ako podaním žaloby žalovaného v 1/ rade upozornili, že drží časť ich parcely.

12. Na hranici pozemkov žalobcov a žalovaného v 1/ rade bol postavený plot, ktorý pôvodne bol drevený.
Po určitom čase bol vymenený za plot pozostávajúci zo železných stĺpikov a drôteného pletiva. V
súčasnosti tento plot nahradil žalovaný v 1/ rade oporným múrom. Tento plot (múr) tvorí hranicu medzi
pozemkami doposiaľ. Uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie preukázanú z výpovedí strán sporu a
svedkov vypočutých v konaní. Takto vypovedal žalovaný v 1/ rade, svedkovia L. H.ová, H. V., Z. H. a M.

H.. Aj svedkovia S. Y. a S. S. potvrdili, že plot medzi spornými pozemkami bol, ale nevedeli sa vyjadriť,
či na tom istom mieste ako v súčasnosti.
13. Žalobcovia spochybňovali výpovede žalovaného v 1/ rade a svedkov iba svojimi tvrdeniami a
nepreukázali žiadnymi dôkazmi, napríklad výpoveďami svedkov opak, aby sa plot nenachádzal na
tom istom mieste ako v súčasnosti. Žalobkyňa v 2/ rade sama vo svojej výpovedi uviedla, že medzi

pozemkami bol natiahnutý starý ostnatý drôt alebo rošty z maštale. Sama tak potvrdila, že pozemky boli
oddelené potom.
14.Žalobcovianičímnepreukázalisvojetvrdenia.Vpodanízodňa5.3.2018žiadali,abysúdakosvedkov
predvolal H. H. a F. H.. Podaním doručeným dňa 21.5.2015 boli žalobcovia vyzvaní, že ak nevediazabezpečiť účasť svedka, aby o tejto skutočnosti obratom informovali súd a uviedli, z akého dôvodu
nie je možné z ich strany zabezpečiť účasť svedkov na pojednávanie. Ďalej boli vyzvaní na oznámenie
identifikačných údajov svedkov, adresy, z ktorej ich možno predvolať a označenie skutočností, ktoré

majú byť výsluchom svedkov preukázané. Na uvedené podanie žalobcovia nereagovali. Na pojednávaní
konanom dňa 11.6.2018 žalobcovia na výsluchu nimi označených svedkov netrvali.
15. Vyjadrenie Mgr. X. E., dcéry žalobcov, nie je dôkazným prostriedkom v zmysle ust. § 187 ods. 2
CSP. Výsluch svedka je upravený v ust. § 196 CSP. Žalobcovia mali účasť dcéry, pokiaľ chceli, aby
bola vypočutá, zabezpečiť na pojednávaní, kde by bola poučená o povinnosti vypovedať pravdu nič

nezamlčovať a o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. V takom prípade by jej vyjadrenie bolo
jedným z dôkazov.
16. Novovytvorená parcela, ktorá bola súčasťou pozemku patriaceho do vlastníctva žalobcov, patrí
žalovanému v 1/ rade, ktorý ju nadobudol vydržaním, nakoľko túto nikým nerušene užíval už od
roku 1994. Teda už v roku 2004 k tejto časti nadobudol vlastnícke právo uplynutím vydržacej 10-
ročnej doby, pretože najskôr až podaním žaloby bolo preukázané, že žalobcovia začali spochybňovať

oprávnenosť držby tejto časti nehnuteľnosti. Písomné dokumenty predkladané žalobcami a ktoré sú
súčasťou súdneho spisu, sú z obdobia až po podaní žaloby, a preto žalobcovia nepreukázali, aby už
skôr pred podaním žaloby žalovaného v 1/ rade upozornili na neoprávnenosť držby parcely č. XXXX/
X o výmere 6 m2.
17. Počas konania po vypracovaní znaleckého posudku vyšlo najavo, že hranica v teréne medzi

pozemkom žalobcov a žalovaných v 4/ a 5/ rade zodpovedá hranici zakreslenej v katastrálnej mape.
Pokiaľ ide o žalovaných v 2/ a 3/ rade, títo po vypracovaní znaleckého posudku svoj plot premiestnili v
súlade s závermi znaleckého posudku. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcami a žalovanými v 2/ až
5/ rade neexistuje v čase rozhodovania súdu spor o priebeh hranice. Preto žaloba žalobcov o určenie
hranice vo vzťahu k žalovaným v 2/ až 5/ rade bola zamietnutá. Pokiaľ ide o žalovaného v 1/ rade, žaloba

žalobcov bola taktiež zamietnutá, nakoľko spornú časť parcely č. XXXX/X súd prvej inštancie určil do
vlastníctva žalovaného v 1/ rade a zároveň bol určený tiež priebeh hranice v súlade so vzájomnou
žalobou žalovaného v 1/ rade.
18. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 CSP.
19. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli napadnutý

rozsudok zrušiť a vydať vo veci nový rozsudok, ktorým hranica medzi parcelami žalobcov a parcelami
žalovaných bude určená tak, ako to v znaleckom posudku č. X/XXXX, vypracovanom dňa 20.2.2013
zakreslil súdny znalec Ing. S.. Ako dôvod uviedli, že účelovo a umelo vytvorenú parcelu č. XXXX/X
žalovanýv1/radenikdyneužíval,nikdynanejnehospodárilanikdyjunemalanioplotenú.Takistotobolo
v prípade aj jeho deda, ktorý mu daroval susednú parcelu. Na spornej hranici nikdy čo i len provizórny

plot nebol a nikdy tam nebol ani žiadny spor s nebohým právnym predchodcom žalovaného v 2/ rade S.
H.om. Rodina žalobcov si parcelu po desaťročia v pokoji užívala a na nej hospodárila až do doby, keď
sa do tej časti obce prisťahoval žalovaný v 1/ rade s rodinou. Po príchode žalovaného v 1/ rade bolo na
rodine žalobcov spáchaných viac ako 30 neskutočne závažných zločinov. Žalovaný v 1/ rade nikdy časť
nehnuteľnosti žalobcov nevydržal a plot s múrom čo sa tam teraz nachádza, postavil ako čiernu, teda

nepovolenú a neoprávnenú stavbu. Na túto stavbu, ale ani na iné stavby na spornej hranici žalovaný v 1/
rade žiadne stavebné povolenie nemá. Žalovaní na svoju obhajobu nepredložili ani jeden dôkaz oproti
skoroviacako36predloženýmdôkazomzostranyžalobcov.Napadnutýmrozsudkomprvoinštančnýsúd
porušil ústavné práva žalobcov k legálnemu vlastníctvu nehnuteľnosti a zároveň legalizuje i protiprávnu
a trestnú činnosť a nezákonné konanie určitých osôb. V rozsudku je neskutočne veľa vykonštruovaných

klamstiev, neprávd a nezmyslov a zo strany žalovaných nie je predložený ani jediný relevantný dôkaz
nielen o časti privlastnenej parcely, ale aj o plote a ani o jeho existencii. Plot tam nikdy nebol a urobil
ho spolu so slepou žumpou a múrom až žalovaný v 1/ rade za pomoci občanov N. U. a K.. Pre prípad
nedostatku dôkazov svedčiacich v prospech žalobcov žalobcovia požadovali vypočuť najdôležitejších
nestranných svedkov H. H. a F. H. zo N., ktorí pri nehnuteľnostiach žili celý svoj život a aj ďalšie osoby

žijúce pri týchto nehnuteľnostiach, a to S. H.ovú, sestru žalobkyne v 2/ rade a Mgr. X. E., dcéru žalobcov.
20. Odvolací súd v zmysle ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcov nie je opodstatnené.
21. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.22. V danom prípade priebeh hranice medzi pozemkami žalobcov v 1/ a 2/ rade a žalovaného v 1/
rade určil znalec Ing. S. S. vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 20.2.2013. Rovnako tento
znalec označil plošný zásah oporného múra žalovaného v 1/ rade do parcely č. XXXX, zapísanej na LV

č. XXX, k.ú. N. ako vlastníctvo žalobcov v 1/ a 2/ rade. Uvedený plošný zásah bol znalcom vyznačený
ako parcela č. XXXX/X o výmere X m2. Práve vo vzťahu k tejto novovytvorenej parcele č. XXXX/X sa
žalovaný v 1/ rade vzájomnou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva titulom vydržania.
23. Vydržanie je upravené v ust. § 134 Občianskeho zákonníka a predstavuje jeden zo spôsobov
pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok

dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento
spôsob nadobúdania vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú oprávnená držba, uplynutie zákonom
stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Pritom, a to je potrebné osobitne zdôrazniť,
právne následky nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené všetky podmienky vydržania.
24. Kto je držiteľom oprávneným upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 130 ods. 1. Podľa tohto
ustanovenia, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo

patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
25. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len
z okolnosti, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je,
či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu

vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na
existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k
právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva.
26. Žalovaný v 1/ rade svoju dobromyseľnosť odvádza od darovacej zmluvy uzatvorenej so svojim

právnym predchodcom S. H.om dňa 18.7.1994, na základe ktorej nadobudol do vlastníctva pozemky
zapísané na LV č. XXX, k.ú. N.. Žalovaný v 1/ rade preukázal, že pozemky nadobúdal v stave, ako boli
tieto oplotené. Existenciu oplotenia, najskôr dreveného a neskôr pozostávajúceho zo železných stĺpikov
a drôteného pletiva, v súčasnosti nahradeného oporným múrom, potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia
L. H.ová, H. V., Z. H. a M. H.. V. v konaní vypočuté svedkyne S. Y. a S. S. potvrdili, že plot medzi

pozemkami bol, avšak nevedeli sa vyjadriť, či na tom istom mieste ako v súčasnosti.
27. Žalovaný v 1/ rade dostatočným spôsobom preukázal užívanie nielen ním nadobudnutých pozemkov
na základe darovacej zmluvy z roku 1994, ale aj tej časti parcely č. XXXX, ktorej v súčasnosti
zodpovedá znalcom novovytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 6 m2. S prihliadnutím na veľkosť tejto
novovytvorenej parcely žalovaný v 1/ rade nemohol ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti predpokladať,

že do držby a užívania mu bola odovzdaná aj časť plochy zo susedného pozemku patriaceho žalobcom.
Žalovaný v 1/ rade od roku 1994 až do uplynutia zákonom stanovenej 10-ročnej vydržacej doby nebol
pri užívaní novovytvorenej parcely č. XXXX/X o výmere 6 m2 nikým rušený a z jeho strany išlo o držbu
oprávnenú, majúcu za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
28. Žalobcovia tvrdenia žalovaného v 1/ rade a ani svedkov vypočutých v konaní ničím právne

významným nespochybnili a nimi predkladané listinné dôkazy pochádzajú až z obdobia, kedy proces
vydržania vlastníckeho práva už bol zavŕšený. Od roku 1994, kedy žalovaný v 1/ rade vstúpil do držby
novovytvorenej parcely č. XXXX/X, až do uplynutia 10-ročnej vydržacej doby v roku 2004, nebolo
preukázané, aby držba žalovaného v 1/ rade nemala charakter držby oprávnenej. Navyše, a to je
potrebné osobitne zdôrazniť, aj v prípade pochybností o tom, či držba je oprávnená, sa predpokladá

a teda platí vyvrátiteľná právna domnienka o oprávnenosti držby. V takom prípade ten, kto popiera
dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. V prejednávanej
veci neoprávnená držba mala byť preukázaná žalobcami ako osobami popierajúcimi dobromyseľnosť
žalovaného v 1/ rade pri nadobúdaní vlastníckeho práva vydržaním.
29. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
30. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.31. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

32. Žalobcovia svoje tvrdenia spochybňujúce oprávnenosť držby zo strany žalovaného v 1/ rade ničím
právne významným nepreukázali, a teda si nesplnili svoju procesnú dôkaznú povinnosť.
33. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešným žalovaným v súvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).