Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010291
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819010291.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov

senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Beáty Javorkovej, v trestnej veci proti obžalovanému P. P., nar.
XX.XX.XXXX v W., bytom F., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, vedenej pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T/52/2019 zo dňa 24.06.2019, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 12. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), ods.2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch
o uložených trestoch.

Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný P. P., nar. XX.XX.XXXX v W.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods.1, § 38 ods.2, ods.3, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného P. P. za
vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr.

zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 20.4.2019 o 14.45 h. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Audi A3, evidenčné číslo T
v F. po F. ulici a O. ceste smerom na X., pričom na O. ceste v blízkosti spoločnosti P. s.r.o. bol zastavený
hliadkou Obvodného oddelenia PZ Prievidza a kontrolou dokladov bolo zistené, že viedol vozidlo
napriek tomu, že mu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/11/2018 z 29.1.2018,
právoplatného dňa 15.6.2018 bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu po dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov.Za to mu bol podľa § 348 ods. 1 písm. d), § 38 ods. 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zák. mu bol zároveň uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 36 mesiacov.

Uvedený rozsudok napadol ihneď po vyhlásení odvolaním obžalovaný a to vo výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že rozsudok nepovažuje za správny vo výroku o
treste. Vozidlo viedol len z dôvodu, že jeho priateľka dostala hypoglykemický šok. Uložený trest preto v
danej výmere považuje za neprimerane prísny vzhľadom na skutočnosti, za ktorých spáchal trestný čin
a vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť jeho konania. K spáchaniu trestnej činnosti sa priznal a pri
jej objasňovaní napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, v dôsledku čoho mu mala byť priznaná

i poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák.

Preto navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výroku o treste a uložil
obžalovanému primeraný trest v kratšom trvaní.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na dôvodoch podaného odvolania zotrval a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a uložiť obžalovanému nižší trest.

Obžalovaný sa k návrhu obhajcu pripojil.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania prokurátorom - podľa §
317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné a sú naplnené odvolacie dôvody uvedené v § 321 ods.1 písm. d) Trestného
zákona.

Vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného prokurátor uviedol, že tvrdenia obžalovaného, ktorými chcel
ospravedlniť spáchanie trestného činu, považuje za výhovorky. Vzhľadom na nerešpektovanie súdnych
rozhodnutí z jeho strany, je na neho potrebné vplývať represívne. Navrhol preto odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok

spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové
závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne
vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por. Keďže však
odvolanie smerovalo len do výroku o treste, nepovažuje krajský súd za potrebné bližšie sa zaoberať
skutkovými zisteniami a na ne nadväzujúcim výrokom o vine.

Vo vzťahu k výroku o treste musí krajský súd uviesť, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
nedostatočne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na
všetky do úvahy pripadajúce poľahčujúce okolnosti, čo malo vplyv na zákonnosť výroku o treste i na
samotnú výmeru uloženého trestu odňatia slobody.

V tomto smere treba prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného, že tento už od začatia prípravného
konania a kontinuálne i v konaní pred súdom napomáhal príslušným orgánom pri objasňované svojej
trestnej činnosti.Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný sa už v prípravnom konaní ku spáchaniu trestného činu
priznal a aktívnym konaním opísal, akým spôsobom a za akých okolností ho spáchal. Na hlavnom

pojednávaní tiež urobil vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho sa zjednodušilo dokazovanie a tiež urýchlilo
rozhodnutie vo veci.

Nepriznanie poľahčujúcej okolnosti obžalovanému bolo zo strany súdu prvého stupňa odôvodnené tým,
že trestná činnosť bola preukázaná vzhľadom na okolnosti jej spáchania bez napomáhania zo strany

obžalovaného, pretože bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ a priznal sa, preto napomáhanie z
jeho strany nebolo potrebné.

Tento postup nepovažuje odvolací súd za správny. Zákonodarca v ustanovení § 36 písm. n) Tr.
zák. postuloval ako jednu z poľahčujúcich okolností to, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní
svojej trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a súdu. Ráciom tejto právnej úpravy bolo

motivovať páchateľov, aby aktívne napomohli pri objasňovaní trestnej činnosti, čím uľahčia postup
pri dokazovaní, čím sa im na druhej strane prizná tento ich postup ako poľahčujúca okolnosť,
ktorá reálne môže mať vplyv na výšku trestu. Je v záujme právnej istoty, aby súdy pri naplnení
príslušných zákonných podmienok priznávali konkrétne poľahčujúce okolnosti, čím zároveň môžu
budúcich páchateľov motivovať na spoluprácu s príslušnými orgánmi štátu pri objasňovaní trestnej

činnosti.

V danom prípade obžalovaný už od počiatku svoju trestnú činnosť priznal a aktívne popísal, akým
spôsobom ju spáchal. Vzhľadom na špecifickosť trestnej činnosti kladenej mu za vinu a spôsobu, akým
bola odhalená, by zrejme bolo jej spáchanie preukázané i bez aktívnejšej spolupráce obžalovaného, to

však nič nemení na skutočnosti, že sa obvinený aktívne rozhodol napomáhať pri jej objasňovaní.

Sumarizujúc a zvážiac uvedené skutočnosti potom dospel krajský súd k záveru, že trest uložený súdom
prvého stupňa je nesprávne uložený, pretože obžalovanému nebola priznaná jedna z poľahčujúcich
okolností a v dôsledku toho bol nesprávne určený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čo

malo vplyv na výšku uloženého trestu.

Preto bolo potrebné zrušiť výroky o trestoch v napadnutom rozsudku a pochybenie súdu prvého stupňa
napraviť vlastnou činnosťou odvolacieho súdu.

U obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona a jedna
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Prevažoval pomer poľahčujúcich okolností,
preto postupom podľa § 38 ods.3 Trestného zákona bola horná hranica trestnej sadzby znížená o jednu
tretinu a trest bol ukladaný v takto upravenej sadzbe, pričom bol následne individualizovaný vo výmere
6 mesiacov.

Na výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože v
posledných 10 rokoch pred spáchaním aktuálnej trestnej činnosti bol vo výkone trestu pre úmyselný
trestný čin.

Zároveň bol obžalovanému uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na dobu 36 mesiacov, pretože sa aktuálnej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s touto činnosťou.

Takto uložený trest považuje krajský súd za plne súladný s potrebami individuálnej i generálnej
prevencie.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozhodol tak, že zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil
trest odňatia slobody v nižšej výmere a tiež trest zákazu činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.