Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817202769
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5817202769.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému K. C., bývajúcemu v E. XXX, o zaplatenie 1 108,62
eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7 Csp 50/2017, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. septembra 2018 sp. zn. 5 Co 213/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNámestovo(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„okresnýsúd“)rozsudkomz26.februára
2018 č. k. 7 Csp 50/2017-51 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia 1 108,62
eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru, ktorý žalovanému poskytla. V odôvodnení svojho

rozhodnutia súd prvej inštancie s poukazom na § 9 ods. 2 písm. k/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon č.
129/2010 Z.z.“) uviedol, že žalobkyňa a žalovaný 9. mája 2013 uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa
žalobkyňazaviazalažalovanémuposkytnúťúver2000,-euražalovanýsazaviazaltentoúversplatiťv84
mesačných splátkach po 44,37 eur. Súd prvej inštancie zistil, že táto úverová zmluva neobsahuje výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve je totiž uvedená len výška mesačnej splátky 44,37 eur, bez
rozlíšenia, koľko z tejto splátky bude zaúčtované na istinu, úroky a iné poplatky. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie konštatoval, že toto dojednanie nie je v súlade s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z., nakoľko síce z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok, nie je ale

zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, pričom však pre určenie práv a povinností
zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní
na istinu, osobitne úrok a osobitne na poplatky. Keďže úverová zmluva, ktorú uzatvorili sporové strany,
túto požiadavku nespĺňa, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z dokazovania vyplynulo, že
úver bol poskytnutý vo výške 2000,- eur a žalovaný naň doposiaľ zaplatil 2 117,42 eur; žalovaný preto
nemá voči žalobkyni titulom úveru žiadny záväzok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 25. septembra
2018 sp. zn. 5 Co 213/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil;
rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil a s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odkázal na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.V odôvodnení svojho rozhodnutia ohľadne rozhodnutia Súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci
C-42/15, vykladajúceho Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)

zdôraznil zásadnosť platnosti zákazu priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže
použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci, ale len v rámci sporu jednotlivca so štátom
zodpovedným za nesprávne implementovanie Smernice. S poukazom na § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z.z. odvolací súd uviedol, že nie je možné ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške,

počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere, ktoré sú v danom
ustanoveníjasnedeklarovanéavprípadeabsencietýchtoobligatórnychnáležitostísaúvervzmysle§11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti prvého výroku podala žalobkyňa (ďalej aj

„dovolateľka“) dovolanie s tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421
ods. 1 písm. a/ C.s.p.).Vyčítala odvolaciemu súdu nesprávnosť jeho právneho záveru, že úver treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich náležitostí vyžadovaných zákonom
č. 129/2010 Z.z. Poukázala pritom na právny názor vyjadrený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 22. februára 2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017, z 23. apríla 2018 sp. zn. 4 Cdo
211/2017, zo 17. apríla 2018 sp. zn. 3 Cdo 56/2018, z 26. septembra 2018 sp. zn. 4 Cdo 65/2018 a z 23.
apríla 2018 sp. zn. 4 Cdo 187/2017, od ktorých sa mal podľa jej názoru odvolací súd pri riešení právnej
otázky odkloniť. Na základe uvedeného navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu sa plne stotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu a
dovolanie považoval za neopodstatnené.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací

(§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm.
b/ C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.), preskúmal vec a dospel k záveru,
že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len
vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať
a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane
dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

7. Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 419 C.s.p.). Dovolanie nie je ďalším
odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek
rozhodnutie. Civilný sporový poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
možno podať len proti rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone (§ 421 ods. 1

C.s.p.), alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád (§
420 C.s.p.).

8. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (por. § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom
dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa

vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom
dovolacídôvod(§420alebo§421C.s.p.vspojenís§431ods.1C.s.p.a§432ods.1C.s.p.).Vdôsledku
spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., t.
j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

12. Podľa § 422 ods. 1 C.s.p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo

sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom
dovolacieho konania len príslušenstvo a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania
neprevyšuje sumu podľa písmena a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v
odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

13. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.
majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má
byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy
vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou

slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je
majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná
možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním
napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne
právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp.

v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších zmien a doplnení
sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa § 7 a
sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny

rok vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením vlády a podľa § 1 nariadenia vlády č.
280/2016 Z.z. (účinného v priebehu celého kalendárneho roka 2017, teda i v čase doručenia žaloby v
prejednávanej veci súdu 19. apríla 2017) suma minimálnej mzdy na rok 2017 sa ustanovuje na 435,- eur
za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (písm. a/) a 2,500 eur za každú hodinu
odpracovanú zamestnancom (písm. b/).

15. V predmetnej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej o
peňažnom plnení, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie zamietajúci žalobu o zaplatenie
sumy vo výške 1 108,62 eur (neberúc do úvahy príslušenstvo uplatnenej pohľadávky). Odvolací súd
teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok

minimálnej mzdy (4 350,- eur). Prípustnosť dovolania žalobkyne je preto v zmysle § 422 ods. 1 písm.
a/ C.s.p. vylúčená.

16. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre
posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j.

dvojnásobkuminimálnejmzdyvzmysle§422ods.1písm.b/C.s.p.Účelomzníženiamajetkovéhocenzu
v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku
zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená
procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený
majetkový cenzus sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ.

Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový
cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní,
pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na
postavenie strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v C.s.p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j.osobitnouprávnouúpravousporovsochranouslabšejstrany.Zatakétosporysapovažujúspotrebiteľské
spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 C.s.p.), pričom slabšou
stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom,

že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda
dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní.

17. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako
neprípustné odmietol.

18. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá C.s.p.), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalovanému vznikol zásadne nárok na
náhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania v
zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade sa žalovaný vyjadril k dovolaniu, náhradu trov konania
si však neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

20.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem a podľa obsahu spisu jej v
dovolacomkonaníanižiadnetrovynevznikli.Nadanýprípadniesúkdispozíciianianalogickypoužiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

21. Dovolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o

nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie

postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 453 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018, R 72/2018).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.