Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Júlia Henteková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/241/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210561
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214210561.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35724803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36613843, proti žalovaným : X) M. W., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. XXX, F..Č.. H. Ú. T. U. D. K. X) H.
O., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. XXX, o zaplatenie 8.544,84 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr.
Júliou Hentekovou, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný v 1) rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.257,12 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 52,56 Eur od 21.06.2011 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.08.2011 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.10.2011 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.11.2011 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.12.2011 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.01.2012 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.02.2012 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.03.2012 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.04.2012 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.05.2012 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.06.2012 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.07.2012 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.08.2012 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.09.2012 do zaplatenia,
zo sumy 52,56 Eur od 21.10.2012 do zaplatenia,
zo sumy 3.363,60 Eur od 1.11.2012 do zaplatenia ,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu voči žalovanej v 2) rade a vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou došlou súdu 2.6.2014 domáhal zaviazania žalovaných v 1) a 2) rade na zaplatenie
sumy 8.544,84 Eur rukou spoločnou a nerozdielnou spolu s úrokom z omeškania zo splátok splatných
za obdobie od 21.6.2010 do 3.11.2012 vo výške 280,81 Eur, s ročným úrokom z omeškania vo výške8,75% od 4.11.2012 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške
512,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 628,76 Eur.
V žalobe uviedol, že túto pohľadávku voči žalovaným nadobudol od postupcu SLSP a.s. na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.9.2012. Právny nárok uplatnený v konaní vyplýva zo
Zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca so žalovaným v 1) rade dňa 25.2.2008,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe tejto zmluvy SLSP a.s.
poskytla žalovanému 1) peňažné prostriedky. Podmienky ich čerpania a splácania, podmienky pri
neplnenízmluvnýchpovinnostíaďalšienáležitostisúupravenévZmluveavoVšeobecnýchobchodných
podmienkach (ďalej len VOP). Zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti Zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 10.328,91 Eur
a pozostávala z istiny 8.544,47 Eur, riadneho úroku 1.084,82 Eur, úroku z omeškania 657,76 Eur a
ostatného príslušenstva 41,86 Eur. Sumu 41,86 Eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky
a sumu 657,76 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si však v tomto konaní neuplatňuje. Úverovou
zmluvou SLSP, a.s. poskytla žalovanému 1) úver vo výške 6.306,84 Eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 91,88 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky
úveru splatné od 20.6.2010 do 20.2.2018 v počte 93 a celkovej výške 8.544,84 Eur. Tieto splátky sa
stali splatnými dňa 3.11.2012, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Nakoľko dlžná suma v
lehote splatnosti uhradená nebola, uplatňuje si aj úroky z omeškania podľa § 517ods. 2 Občianskeho
zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť
mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 3.11.2012 si uplatňuje úrok z omeškania
od tohto dňa. Žalovaná v 2) rade pristúpila k tomuto záväzku žalovaného 1) Dohodou o uznaní záväzku
zo dňa 22.1.2013 a z tohto dôvodu žalovaných navrhuje zaviazať k plneniu spoločne a nerozdielne.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného v 1) rade, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomne, navrhol aby súd konal v jeho neprítomnosti. K predmetu konania
uviedol, že je si vedomý dlhu voči žalobcovi, svoj dlh uznáva, ale nakoľko sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody nie je schopný dlžobu splácať. Úver si bral sám, preto je toho názoru, že žalovaná v
2) rade s týmto úverom nemá nič spoločné.
Žalovaná 2) ako účastníčka uviedla, že je síce pravdou, že Dohodu o uznaní záväzku podpísala, ale
nemala v úmysle prevziať tento záväzok svojho bývalého druha. Dohodu podpísala bez toho, že by ju
prečítala a poznala jej obsah, a to na naliehanie vymáhača pohľadávok, ktorý jej nič nevysvetlil. Vypýtal
si od nej občiansky preukaz, vyplnil listinu a dal ju podpísať. Ona úradný jazyk neovláda, preto o jej
obsahu sa dozvedela až po tom, čo jej začali dochádzať od súdu písomnosti v tejto veci.
Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu právneho zástupcu žalobcu a žalovanej v 2) rade aj
Zmluvouosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXXuzatvorenejdňa25.2.2008medziSLSP,a.s.ažalovaným
v 1) rade, VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002, Dodatkom č.7 k VOP z 1.1.2008, oznámením veriteľa
o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 15.10.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE uzatvorenej medzi SLSP a.s. a
žalobcom dňa 27.9.2012, Prílohou č.1 k nej, pokusom o zmier z 9.5.2014, výkazom z účtu žalovaného
1), Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 22.1.2013. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci :
Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný v 1) rade uzatvorili dňa 25.2.2008
Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka č. 513/1991
Zb. v znení neskorších predpisov. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému 1) spotrebný,
bezúčelový úver vo výške 190.000,-Sk (6.306,84 Eur) na premenlivú úrokovú sadzbu vo výške 11,75%
ročne v deň uzavretia úverovej zmluvy. Úver sa žalovaný 1) zaviazal splácať sumou 2.768,-Sk (91,88
Eur) mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci po dobu 120 mesiacov. Prvá splátka bola splatná
20.3.2008, konečná splatnosť úveru bola 20.2.2018. Ročnú percentuálnu mieru nákladov účastníci
zmluvy dohodli vo výške 13,76%, poplatok za správu úveru v mesačnej výške 60,-Sk (1,99 Eur),
spracovateľský poplatok 3.699,- Sk (122,78 Eur uhradený z prostriedkov úveru), celkové náklady
spojené s úverom činili 146.127,20 Sk (4.850,53 Eur). Do výpočtu RPMN neboli zahrnuté sankcie za
porušenie povinností dlžníka, výška ktorých je uvedená v Sadzobníku alebo vo Zverejnení a poplatky
spojené s vedením účtu dlžníka uvedené v Sadzobníka alebo vo Zverejnení. Neoddeliteľnou súčasťouZmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky banky účinné od 1.8.2002. V záverečných ustanoveniach
Zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové
podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Túto pohľadávku žalobca nadobudol od postupcu SLSP a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 1175/2012/CE uzatvorenej dňa 27.9.2012. Podľa Prílohy č. 1 k tejto zmluve výška postúpenej
pohľadávky predstavovala sumu 10.328,91 Eur, z toho istina činila 8.544,47Eur, zmluvné úroky 1.084,82
Eur a úroky z omeškania 657,76 Eur. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému 1) listom
postupcu zo dňa 15.10.2012. Z výpisu účtu žalovaného 1) vyplýva, že dňa 25.2.2008 čerpal úver v
celkovej výške 6.306,84 Eur (190.000,-Sk) a z úveru uhradil sumu v celkovej výške 952,99 Eur (dňa
25.2.2008 sumu 3.699,-Sk, dňa 20.3.2008 sumu 2.768,-Sk, dňa 20.4.2008 sumu 2.696,50 Sk, dňa
14.5.2008 sumu 71,50 Sk, dňa 21.5.2008 sumu 1.782,40Sk, 30.5.2008 sumu 985,60 Sk, 20.6.2008
sumu 93,60 Sk, 15.7.2008 sumu 1.045,40 Sk, 14.10.2008 sumu 9.494,30 Sk, 13.11.2008 sumu 3.206,70
Sk, 20.11.2008 sumu 35,40 Sk, 18.12.2008 sumu 2.732,60 Sk, 20.12.2008 sumu 58,50 Sk, 1.1.2009
sumu 1,34 Eur). Z týchto úhrad bola veriteľom započítaná na istinu 808,82 Eur, na poplatky 122,78 Eur a
na úrok z omeškania 21,29 Eur. Predmetom tohto konania je 93 neuhradených splátok v celkovej výške
8.544,84 Eur, t.j. pôvodne splatné od 20.6.2010 do 20.2.20018 (rozdiel medzi neuhradenými splátkami
úveru a súčtom všetkých mesačných platieb splátky úveru). Z dôvodu riadneho a včasného nesplácania
úveru veriteľ listom zo dňa 15.10.2012 pristúpil v zmysle bodu 7.6.1 VOP a v súlade s ustanovením §
565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 30.10.2012. Výška úhrad na
úvere v sume úhrnom 952,99 Eur žalovanými spochybnené nebolo. K tomuto záväzku žalovaného 1)
pristúpila žalovaná 2) Dohodou o uznaní záväzku uzavretej so žalobcom dňa 20.1.2013.
Podľa bodu 7.6.1. písm.a) VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednaniazostranyklienta,aleboakjeklientvomeškanísosplatenímjednejsplátkyistinyaleboúrokov,
ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať
splatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo Zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadne splatnosti.
Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 (1) Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 2 písm. a, b) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov č.258/2001
Z.z na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods.1,2 citovaného zákona (1)) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovanéhospotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods.1,2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať, (i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, (k) priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
Podľa § 4 ods.3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe (a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo (b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej
Úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté
individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva
je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm.
d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán
na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z
vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských
úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom
vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu,
vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam
pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje
osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť
a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.
V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. a preto sa
na Úverovú zmluvu účastníkov vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti
zmluvy,ktorésúvymedzenévustanovení§4tohtozákona. Podľa§4písm.i)Zákonaospotrebiteľských
úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí
jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť
splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (91,88 Eur), avšak
pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v
jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky
nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou Zmluvy, nevyplýva spôsob splácania
úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi, tieto podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny
úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej
zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. nie neplatnosťou
právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je teda povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom (viď rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).
Žaloba bola súdu doručená 2.6.2014. Jednotlivé splátky boli splatné k 20-mu dňu v mesiaci, preto
splátky splatné do 20.5.2011 sú premlčané. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel iba sčasti, a to čo
do nepremlčaných splátok splatných od 20.6.2011 do 20.2.2008 v počte 81. Nakoľko úver je bezúročný
a bez poplatkov a sumu 6.306,84 Eur žalovaný mal splatiť 120-mi splátkami, na jednu splátku pripadá
suma 52,557 Eur. Súd žalobu považoval za opodstatnenú čo do zaplatenia 81 splátok po 52,557,- Eur,
čomu zodpovedá suma 4.257,12 Eur. V tejto časti žalobe vyhovel a žalobu na uhradenie splátok vo
zvyšnej časti zamietol.
Žalobca v tomto konaní si uplatnil aj úroky z omeškania zo splátok splatných za obdobie od 21.6.201 do
3.11.2012 vo výške 280,81 Eur a zo sumy 8.544,84 Eur od 4.11.2012 zo zaplatenia .
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .
Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s pnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 13.4.2011
do 12.7.2011 bola 1,25, od 13.7.2011 do 8.11.2011 bola 1,50, od 9.11.2011 do 13.12.2011 bola 1,25 a
od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola 0,75%).
Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Jednotlivé splátky do zosplatnenia boli splatné do 20-ho dňa v mesiaci, teda
žalovaný sa dostal do omeškania s platbou splatnou 20.6.2011 dňa 21.6.2011, s platbou splatnou
20.7.2011 od 21.7.2011 , atď. Podľa výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 10.15.2012 žalovaný maldlžnú sumu uhradiť do 30.10.2012. Nakoľko výzve nevyhovel, dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil,
dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu od 31.10.2012 a od tohto dňa prináleží žalobcovi
úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. Súd je žalobným návrhom viazaný a nakoľko žalobca
si uplatnil úroky z omeškania iba vo výške 8,75%, súd mu priznal mu úroky odo dňa nasledujúceho po
splatnosti jednotlivých dlžných splátok vo výške, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods.4 tu platí obdobne.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Z Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej dňa 22.1.2013 vyplýva, že dlžník, t.j. žalovaný 1)
a osoba pristupujúca k záväzku, t.j. žalovaná 2) uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok
veriteľa, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom SLSP, a.s., č. 2012602118,
ktorý pozostáva z istiny 8.544,47 Eur a príslušenstva 41,86 Eur, nákladov na inkasné konanie 150,-
Eur, z úroku z omeškania 8,75% ročne zo sumy 8.544,47 Eur za dobu od 27.9.2012 do zaplatenia
a zároveň vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Uvedenú dohodu Do
tejto dohody veriteľ kumuloval dva právne úkony, a to pristúpenie k dlhu podľa § 533 Občianskeho
zákonníka a uznanie dlhu podľa 588 Občianskeho zákonníka. Obe úkony je však potrebné hodnotiť
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom
a dlžníkom, je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia ,ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je
trebaaplikovaťajnaprávneúkony,ktorébezprostrednenadväzujúnaspotrebiteľskúzmluvu,atedaajna
právny úkon pristúpenia k dlhu, aj na právny úkon uznania dlhu. Uznanie záväzku je jednostranný právny
úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Na jeho platnosť je potrebná písomná
forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, avšak samotné
splnenie týchto náležitostí nerobí z právneho úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené tiež
slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou ku vzniku práv či povinností z neho vyplývajúcich. Túto
dohodu žalovaný v 1) rade ako dlžník nepodpísal, teda medzi účastníkmi nedošlo k uznaniu záväzku.
Dohoda o pristúpení k dlhu je dvojstranným právnym úkonom medzi veriteľom a osobou pristupujúcou
k dlhu. Vychádzajúc z okolností, za ktorých žalovaná 2) predmetnú dohodu podpisovala, keď nemala
vedomosť o obsahu dohody a jej právnych následkoch, že pristupuje k čiastočne premlčanému dlhu, súd
dospel k záveru, že pri uznávacom prejave absentovala skutočná a slobodná vôľa žalovanej 2) takýto
právny úkon urobiť, preto je táto dohoda podpísaná žalovanou 2) v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatným právnym úkonom a preto nemohol ani nastať právny následok pristúpenia k
dlhu podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Žalobu voči žalovanej v 2) rade súd zamietol, nakoľko
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že Dohoda o uznaní záväzku obsahuje jej skutočnú a
vážnu vôľu, keďže úradný jazyk, v ktorom bola dohoda spísaná, žalovaná 2) neovláda a z predmetnej
listiny nevyplýva, že jej obsah bol pretlmočený žalovanej 2) pred jej podpísaním do jazyka maďarského,
ktorý jazyk ovláda aktívne. Pre vyššie uvedené tento právny úkon je absolútne neplatný, z ktorého pre
žalovanú 2) nevyplývajú žiadne povinnosti.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok
ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku
ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady
trov konania podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže
len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o
prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o
pomerne nepatrnú časť predmetu konania ( súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom
úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca si
uplatnil trovy konania za súdny poplatok v sume 512,50 Eur a za právne zastupovanie sumou 628,76
Eur. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil. Nakoľko ani jeden z účastníkov konania
nedosiahol pomerný úspech 10%, súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že
žiadnemu z nich nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa
osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.