Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218200654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8218200654.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu R. I.E., W..

XX.X.XXXX, F. XX, XXX XX F., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané zadosťučinenie v sume 261,71 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 261,71 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 261,71 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov, pod sp. zn. 5C/180/2014 si uplatňoval voči žalovanému
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
V tomto konaní bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný, v oboch uplatňovaných nárokoch,
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5C/180/2014, z 20.9.2016, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19Co/15/2017, z 10.10.2017, ktoré sa stali právoplatnými 20.11.2017.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol :
„62. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predložená zmluva označená ako revolvingová,
nie je zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, nenapĺňa jeho podstatné znaky. Súd podľa obsahu
zmluvy posúdil túto zmluvu ako zmluvu úverovú, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý klasický
úver v sume 1.284,25 eur a to dňa 27.11.2012, nakoľko splácanie jednotlivých súm žalobcom nemalo za
následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom svedči dojednanie o výške mesačnej
splátky, počte splátok, jednorázové poskytnutie finančných prostriedkov na účet a pod.. Žiaden údaj

uvedený v zmluve nenasvedčuje skutočnosti, že sa jedná o úver revolvingový. V tomto možno uvažovať
aj o zámernom klamaní spotrebiteľa, čo do názvu zmluvy a jej samotného obsahu. Je nepochybné,
že priemerný spotrebiteľ nemôže mať prehľad o náležitostiach jednotlivých typov úverov zvlášť pri tak
neprehľadných zmluvách a množstve údajov v nej uvedených v spodnej časti ( dopísaných
rukou ) ako boli súdu predložené v tomto prípade.
63. Ďalej je súd názoru, že dohodnutý úrok z úverov vo výške 70,01 % ročne a v nadväznosti na
to výška RPNM nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná a to pre rozpor

s dobrými mravmi. V čase, keď žalovaný žalobcovi úver poskytoval, totiž banky poskytovali úroky
pri úrokovej sadzbe 11,42 % u obdobných úveroch. Dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby úverov
poskytovaných v čase uzatvorenia zmluvy medzi klientami a bankami. Takéto navýšenie na viac ako
šesťnásobok neodôvodňuje ani skutočnosť, že žalovaný je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sastáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu
nesplnenia podmienok jeho poskytnutia.
Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalovaný

je povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru.,, ).
Naviac je nutné dodať, že v zmluve absentuje aj riadne uvedenie údaju o konečnej splatnosti úveru
žiadanej v zmysle § 9 ods. 2 písm. f ) zák. č. 129/2010 Z.z. Nemôže byť dostačujúce uvedenie - počet
splátok ( 42 a deň splatnosti 20. dňa ). Uvedený údaj nemôže spotrebiteľovi napovedať, kedy dôjde k
splateniu celého dlhu. Ak by podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bolo postačujúce len uvedenie

počtu splátok ( číselným uvedením počtu - § 9 ods. 2 písm. k) cit. zák. ), nevyžadoval by potom v § 9 ods.
2 písm. f ) uvedenie konečnej splatnosti úveru. Už aj s poukazom na uvedené, tieto pojmy nemôžu byť
totožné a nemôže údaj o počte splátok znamenať automaticky konečnú splatnosť úveru. Preto v zmluve
absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., čo by malo
v konečnom dôsledku za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák.. Odkaz žalobcu na jeho oznámenie veriteľa, v ktorom sa nachádza

údaj o splatnosti prvej a poslednej splátke nemôže byť v tomto dostačujúce, aj keć podľa znenia ZD je
súčasťou zmluvy, nakoľko uvedené oznámenie zasiela veriteľ dlžníkovi po podpísaní zmluvy a jedná
sa o jeho jednostranné oznámenie, bez toho, aby bolo vopred prerokované a podpísané dlžníkom ( sú
tam naviac uvedené rozdielne údaje vo vzťahu k zmluve ). Uvedený postup žalobcu je súdu známy
z jeho činnosti v obdobných veciach. Preto nemôže mať z následok, že v zmluve je zmluvne medzi

stranami dohodnutá konečná splatnosť úveru. Aj tieto len príkladom uvedené dojednania súd považuje
za odporujúce dobrým mravom a vyššie citovanými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa a
aj preto predložená zmluva nemôže byť platná ako celok pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ s
poukazom na § 37 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 OZ. Aj uvedené sú utvrdzuje v názore, že medzi účastníkmi
nastáva režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s § 457 OZ a

je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez akýchkoľvek
poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s cit. ust. § 37 ods. 1 OZ, § 457 OZ.
66. Vo vzťahu k vyhláseniu neprijateľnosti zmluvných podmienok ( bod 8 Zmluvy ) súd dodáva, že tieto
boli uzavreté ako samostatne zmluvné dojednanie s odkazom na ust. § 269 ods. 2
Obch. zák. a o uvedený poplatok za službu bol ponížený poskytnutý úver ( na reálne poskytnutú sumu

1.284,25 eur ), preto sa nimi súd zaoberal samostatne a rozhodol o nich samostatnými výrokmi ( I, II ).
Súd uvedené zmluvné dojednanie považuje za neprijateľné s poukazom na ust. § 53 OZ. Jedná sa totiž
o poplatok za službu, ktorú nemusí dlžník reálne využiť, pričom jeho cena, ktorá je neprimerane vysoká,
je splatná už dňom podpisu úverovej zmluvy, teda vopred pred jej poskytnutím. Naviac sa jedná o vopred
naformulované dojednanie veriteľom, na predtlačenej zmluve, ktorú spotrebiteľ ani nemohol žiadnym

spôsobom dojednať, či ovplyvniť jej znenie.“
Poukázal na ust. § 3 ods. 5 tretia veta, § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv. Svoje práva musel
brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,
aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže je spotrebiteľom,

ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej
právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 261,71 eura.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne podaním zo dňa 21.5.2018. Uviedol, že žalobcovi žiadny nárok
na ním uplatňovaný nárok nevznikol, rovnako tak neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých

by takýto nárok mohol uplatňovať. Žalobca v podanej žalobe tvrdí porušenie jeho spotrebiteľských
práv, ktoré si musel brániť v pôvodnom konaní. Z podanej žaloby nevyplýva osvedčenie a preukázanie
tohto tvrdenia. Súd prvej inštancie v konaní rozhodol o tom, že žalobe vyhovel, určil, že Dohoda o
poskytnutí služby a odplata za jej uzatvorenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalovanému
uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 261,71 Eur s príslušenstvom. Krajský

súd ako súd druhej inštancie vo veci vyslovil potvrdzujúci rozsudok. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ a
na základe tohto konkrétneho porušenia prijatý záver o porušení práva spotrebiteľa. Z tvrdení žalobcu
a ani v žiadnom konaní nebolo preukázané, že by konaním žalovaného došlo k spôsobeniu nejakej
ujmy v neprospech žalobcu. Od uvedeného momentu, t.j. od vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie,

neboli zo strany zamestnávateľa vykonané žiadne ďalšie zrážky zo mzdy. Preto tvrdí, že medzi stranami
sporu nejestvujú žiadne ďalšie vzájomné nároky. Poukazuje tiež na to, že existenciu dôvodov, pre ktoré
by sa malo poskytnúť finančné zadosťučinenie spochybňuje aj fakt, že k uplatňovaniu tejto požiadavky
dochádza s výrazným časovým odstupom. K uplatňovaniu požiadavky na finančné zadosťučinenie,ktoré by podľa tvrdenia žalobcu malo byť satisfakciou za porušenie jeho spotrebiteľských práv nedošlo
v bezprostrednej časovej následnosti po vydaní uvedených rozhodnutí, ale s výrazným časovým
odstupom. Vyššie uvedenými skutočnosťami deklaruje žalovaný to, že na strane žalobcu nevznikla

a ani nemohla vzniknúť žiadna majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne
zakladala dôvodnosť nároku na finančné zadosťučinenie. Žalovaný napáda dôvodnosť nároku na
uplatňované finančné zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04). Na priznanie žalobcom
uplatňovaného nároku (dokonca v danom rozsahu) neexistuje žiadny skutočný a zákonný dôvod. Z
tvrdení žalobcu nevyplýva, že by mu bola spôsobená ujma. Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby
súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobcu, aby zaplatil
žalovanému náhradu trov konania. Zároveň súdu predložil prehľad platieb žalobcu na karte klienta.

3. Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), rozsudok
súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

4.Podľa § 219 odsek 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5.Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

6.Podľa § 177 ods. 2 C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a )ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c) to ustanovuje tento zákon.

7.Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8.Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 261,71 eur, súd v zmysle § 297 C.s.p.
vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 1 C.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.9.2018.

Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán sporu a ich zástupcov a so spisovým
materiálom ( podaniami s prílohami, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 5C/180/2014 ) a zistil tento skutkový
stav veci :

10. V konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 5C/180/2014 žalobca voči žalovanému
uplatnilžalobounárokovydaniebezdôvodnéhoobohateniavsume261,71euraourčenieneprijateľnosti
zmluvných podmienok. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.9.2016 súd žalobe žalobcu vyhovel a
rozhodol takto :

I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1 a 8.4 zmluvy o revolvingovom úvere zo
dňa 27.11.2012 číslo.XXXXXXXXXX v znení:
„Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi

veriteľom a dlžníkom ( ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur
v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.“„ Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o
poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky
dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl.2.3 zmluvných dojednaní

žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.8.1 písm.
a/ tejto dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru
dlžníkovi podľa čl.2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutie revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej

výšky revolvingu podľa čl.4.1 zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči
dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1 písm. b/ tejto dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej
výšky odplaty a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa čl.4.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy.
Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl.2 žiadosti/zmluvy. „
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 261,71 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2017 a to po jeho potvrdení rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zo dňa 10.10.2017, č.k. 19Co/15/2017. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva,
že :
1/ Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol

založený záväzkový vzťah, a to zmluvou č. 8300053092 zo dňa 27.11.2012, predmetom ktorej malo byť
poskytnutie úveru v sume 1.500,- eur, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť v 42. splátkach vždy 20. dňa v
mesiaci vo výške 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu
čerpania úveru) bola stanovená na 3.375,54 eur, RPMN za úver bola 70,01 %, ročná úroková sadzba
úveru bola 70,01 %, priemerná RPNM 46,35 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková

čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu)
bola stanovená na 1.928,88 eur, RPMN za úver po revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu
76,21 %. Zmluva podpísaná dlžníkom aj veriteľom. V spodnej časti sa nachádzajú rukou písané časti
ako žiadosť o úver a schválený úver ( obe časti s uvedením všetkých údajov ako vyššie, rozdiel v sume
nie je, len vo výške RPNM, úrokovej sadzbe ). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania

Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ( písané drobnejším písmom
ako znenie zmluvy, sú predtlačené, nie je možné do nich vpisovať žiadne údaje ), pričom dlžník vyhlásil,
že sa s nimi oboznámil, že k nim nemá výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať ( čl. 7 ). Rovnako, že zmluvu
uzatvára slobodne, jej obsahu porozumel a preto ju podpisuje.
2/ Súčasťou zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služby - povolenie odkladu splatnosti maximálne troch

splátok úveru / revolvingu za odplatu 215,75 eur v prípade poskytnutia úveru; v sume 112,08 eur v
prípade revolvingu. Dlžník je oprávnený na požiadanie o odklad splatnosti splátok. Odplata za odklad
splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody, teda dňa 27.11.2012. Pri revolvingu
dňom jeho poskytnutia. Dohoda uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák.. Jedná sa o čl. 8 Zmluvy.
Tento text sa nachádza v hornej polovici druhej strany zmluvy, vopred predtlačený ( dopísaná len suma

odplaty ). Viď presné znenie - výrok rozsudku o neprijateľnosti zmluvných podmienok ( označené ako
čl. 8 ).
3/ Súd má za preukázané, že na účet žalobcu bolo plnených 1.284,25 eur dňa 27.11.2012. Z
uvedeného vyplýva, že reálne poskytnutá suma úveru 1.284,25 eur predstavuje rozdiel sumy uvedenej
ako poskytnutá suma 1.500,- eur a sumy 215,75 eur predstavujúcej poplatok. Žalobca plnil na účet

žalovaného sumu 1.545,96 eur ku dňu 15.7.2014.
4/ Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď žalovaný ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených
obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalobca)
nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej

úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho
právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej
dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že

vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej
únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho
poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovalanáš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne
uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9),

odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka
( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové
posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. Tým
pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky neprijateľnosti zmluvných dojednaní,
rozpor s dobrými mravmi, jej platnosť a pod.. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho
zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať

dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s
poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne
eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné
považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah
obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere

považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali
špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k
Obchodnémuzákonníkupôsobiaakolexspecialis.Taktiežvzhľadomktomu,žežalobkynibolposkytnutý
spotrebiteľský úver, vzťahuje sa na predmetné zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o
spotrebiteľských úveroch z. č. 129/2010 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy )

podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie
ustanovení Občianskeho zákonníka.
5/ Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalobca
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe

zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom

na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

6/ Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka
viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc
z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
7/ Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými

vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je
už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
8/ Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté finančné prostriedky
opakovane. Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový
rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo,

resp. jeho časť povinnou minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý
úverový rámec, resp. časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje.
9/ Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predložená zmluva označená ako revolvingová, nie je
zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, nenapĺňa jeho podstatné znaky. Súd podľa obsahu zmluvy
posúdil túto zmluvu ako zmluvu úverovú, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý klasický úver v
sume 1.284,25 eur a to dňa 27.11.2012, nakoľko splácanie jednotlivých súm žalobcom nemalo za

následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom svedči dojednanie o výške mesačnej
splátky, počte splátok, jednorázové poskytnutie finančných prostriedkov na účet a pod.. Žiaden údaj
uvedený v zmluve nenasvedčuje skutočnosti, že sa jedná o úver revolvingový. V tomto možno uvažovať
aj o zámernom klamaní spotrebiteľa, čo do názvu zmluvy a jej samotného obsahu. Je nepochybné,
že priemerný spotrebiteľ nemôže mať prehľad o náležitostiach jednotlivých typov úverov zvlášť pri tak

neprehľadných zmluvách a množstve údajov v nej uvedených v spodnej časti ( dopísaných rukou ) ako
boli súdu predložené v tomto prípade.
10/ Ďalej je súd názoru, že dohodnutý úrok z úverov vo výške 70,01 % ročne a v nadväznosti
na to výška RPNM nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná a to pre
rozpor s dobrými mravmi. V čase, keď žalovaný žalobcovi úver poskytoval, totiž banky poskytovali

úroky pri úrokovej sadzbe 11,42 % u obdobných úveroch. Dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby
úverov poskytovaných v čase uzatvorenia zmluvy medzi klientami a bankami. Takéto navýšenie
na viac ako šesťnásobok neodôvodňuje ani skutočnosť, že žalovaný je nebankovou spoločnosťou
a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v
bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia. Žalovaný vystupuje ako dodávateľ

- poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu
činnosti, preto naviac súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie
úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a
dodržať požadované náležitosti právneho úkonu a nekonať v rozpore s dobrými mravmi. Jedná sa
o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalovaný je v postavení dodávateľa

tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa 18.12.2014 ( citácia : ,, Odvolací súd má za to, že
aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú
nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, môže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie, kedy výkon práva vyplývajúci zo

všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore s neformálnym normatívnym systémom dobrých
mravov. Dodávateľ ako profesionál by mal preukazovať, z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a
či konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad také rizikové), že
vyžadovali stanovenie úrokovej sadzby prevyšujúcej 80 % ročne. Dôkazná povinnosť v tomto smere je
na žalobcovi ako na dodávateľovi. Pokiaľ nebudú preukázané žiadne okolnosti odôvodňujúce iný záver

(a žalobca v žalobe ani v odvolaní žiadne takéto okolnosti netvrdí), je možné súhlasiť so záverom súdu
prvého stupňa, že úver s úrokovou sadzbou nad 80 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva
o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalovaný je
povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru.,, ). Súd
v tomto poukazuje aj na rozhodnutia súdov ( Krajský súd v Trenčíne vo veci 17Co/313/2010 mal

za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove vo
veci 3Co/67/2008 úroky nad 25 %, Najvyšší súd SR vo veci 1MCdo/1/2009 úroky vo výške 60 % a
ďalšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/26/2011 a Krajského súdu v Prešove sp. zn.
8Co/116/2014). Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú ( je jej podstatnou
náležitosťou čo do vzniku ). Keďže ho súd považuje za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, t.j.

jeho dojednanie v týchto výškach je neprijateľnou podmienkou, súd má za to, že v zmluve absentuje
jeho uvedenie. Keďže túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, má to za následok,
že zmluva o úvere, ktoré žalobca so žalovaným uzavreli, sú celé neplatné pre jej rozpor so zákonom v
zmysle § 39 OZ s poukazom na § 3 ods. 1 OZ. A preto medzi účastníkmi nastáva režim bezdôvodnéhoobohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s § 457 OZ a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom
poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez akýchkoľvek poplatkov či zmluvných pokút, pre ich rozpor s
cit. ust. Občianskeho zákonníka. Žalobca si plnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy a to splácať splátky

úveru do výšky 1.545,96 eur. Žalovaný tieto plnenia prijímal, bez toho, aby sa správal ako dodávateľ,
ktorý sa správa vo vzťahu korektne a v súlade s dobrými mravmi a nedbal na ochranu spotrebiteľa.
Žalobca ako bežný spotrebiteľ nemusel mať ( a ani nemal, keď plnil dlh ) pochybnosti o zmluve a jej
neprijateľných dojednaniach a mohol sa reálne spoľahnúť na veriteľa, že zmluva je platné uzavretá a je
nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej

reštitučnej povinnosti v zmysle § 457 OZ postavenie spotrebiteľa zhoršuje a plnenie žiadané nad rámec
cit. ustanovenia by bolo v rozpore so zákonom a preto nemôže byť priznané. Preto je žalobca povinný
uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá mu bola reálne poskytnutá, t.j.
bezdôvodné obohatenie ( 1.284,25 eur ), čo v tomto prípade už splnené bolo a to s poukazom na
vykonané úhrady žalobcu v sume 1.545,96 eur.
11/ Oproti vyššie uvedenému naviac súd poukazuje aj na ďalšie nedostatky zmluvy o úvere,

jej zmätočnosť, nezrozumiteľnosť, či nejasnosť zmluvných dojednaní, neprijateľnosť zmluvných
podmienok, ktoré sú uvedené v Zmluve. V tomto má súd tiež za to, že uvedenie rôznych súm, ktoré má
spotrebiteľ za úver zaplatiť, ich rôzne určenie pre úver, následne pre revolving ( aký ???, absentuje jeho
dojednanie ), z neprimerane vysokej úrokovej sadzby vyplývajúca neadekvátna výška mesačnej splátky,
dojednanie poplatku za odklad splátok so zaplatením vopred ( bez právneho základu, stav odkladu

splátok na žiadosť nemusí nastať, aká služba sa preto poskytne dlžníkovi za vopred uhradenú odplatu
v tomto prípade ? ) nemôžu byť podmienkami prijateľnými a teda platnými. Jedná sa totiž o kľúčové
dojednania,
na základe ktorých si veriteľ uplatňuje právo na zaplatenie v tomto konaní a tieto sú v značnej
nerovnováhe vo vzťahu k právam spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal možnosť tieto dojednania ani

osobitne vyjednať ani ovplyvniť ich znenie, keďže sú dané na vopred predtlačenej zmluve, či Zmluvných
dojednaniach. Naviac po dlžníkovi sa žiada zaplatiť suma, ktorá reálne ani nebola poskytnutá, teda
v zmluve je uvedený údaj o výške úveru v sume 1.500,- eur, pričom reálne bolo plnené v prospech
dlžníka 1.284,25 eur. Ešte aj v základnom údaji o výške poskytnutého plnenia je zmluva zavádzajúca
vyvolávajúca dojem, že dlžníkovi bude poskytnutá tam uvedená suma. Uvedené možno tiež považovať

za klamanie spotrebiteľa a nekalú praktiku. Naviac je nutné dodať, že v zmluve absentuje aj riadne
uvedenie údaju o konečnej splatnosti úveru žiadanej v zmysle § 9 ods. 2 písm. f ) zák. č. 129/2010 Z.z.
Nemôže byť dostačujúce uvedenie - počet splátok ( 42 a deň splatnosti 20. dňa ). Uvedený údaj nemôže
spotrebiteľovi napovedať, kedy dôjde k splateniu celého dlhu. Ak by podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch bolo postačujúce len uvedenie počtu splátok ( číselným uvedením počtu - § 9 ods. 2 písm.

k) cit. zák. ), nevyžadoval by potom v § 9 ods. 2 písm. f ) uvedenie konečnej splatnosti úveru. Už aj
s poukazom na uvedené, tieto pojmy nemôžu byť totožné a nemôže údaj o počte splátok znamenať
automaticky konečnú splatnosť úveru. Preto v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru v
zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., čo by malo v konečnom dôsledku za následok, že sa
úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák..

Odkaz žalobcu na jeho oznámenie veriteľa, v ktorom sa nachádza údaj o splatnosti prvej a poslednej
splátke nemôže byť v tomto dostačujúce, aj keď podľa znenia ZD je súčasťou zmluvy, nakoľko uvedené
oznámenie zasiela veriteľ dlžníkovi po podpísaní zmluvy a jedná sa o jeho jednostranné oznámenie,
bez toho, aby bolo vopred prerokované a podpísané dlžníkom ( sú tam naviac uvedené rozdielne údaje
vo vzťahu k zmluve ). Uvedený postup žalobcu je súdu známy z jeho činnosti v obdobných veciach.

Preto nemôže mať z následok, že v zmluve je zmluvne medzi stranami dohodnutá konečná splatnosť
úveru. Aj tieto len príkladom uvedené dojednania súd považuje za odporujúce dobrým mravom a vyššie
citovanými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa a aj preto predložená zmluva nemôže byť
platná ako celok pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ s poukazom na § 37 ods. 1 OZ a § 3 ods.
1 OZ. Aj uvedené sú utvrdzuje v názore, že medzi účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia

v zmysle § 451 OZ v spojení s § 457 OZ a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté
plnenia v zmysle § 457 OZ bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s cit. ust. §
37 ods. 1 OZ, § 457 OZ.
12/ S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa

v sume 261,71 eur ( 1.545,96 eur - 1.284,25 eur = 261,71 eur ).
13/ Vo vzťahu k vyhláseniu neprijateľnosti zmluvných podmienok ( bod 8 Zmluvy ) súd dodáva, že
tieto boli uzavreté ako samostatne zmluvné dojednanie s odkazom na ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. a
o uvedený poplatok za službu bol ponížený poskytnutý úver ( na reálne poskytnutú sumu 1.284,25eur ), preto sa nimi súd zaoberal samostatne a rozhodol o nich samostatnými výrokmi ( I, II ).
Súd uvedené zmluvné dojednanie považuje za neprijateľné s poukazom na ust. § 53 OZ. Jedná sa
totiž o poplatok za službu, ktorú nemusí dlžník reálne využiť, pričom jeho cena, ktorá je neprimerane

vysoká, je splatná už dňom podpisu úverovej zmluvy, teda vopred pred jej poskytnutím. Naviac sa
jedná o vopred naformulované dojednanie veriteľom, na predtlačenej zmluve, ktorú spotrebiteľ ani
nemohol žiadnym spôsobom dojednať, či ovplyvniť jej znenie. Súd zároveň poukazuje na znenie § 53a
OZ a povinnosť veriteľa - žalovaného zdržania sa užívania súdom vyhlásenej neprijateľnej zmluvnej
podmienky ( rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 4.9.2014, sp. zn. 9C/140/2016 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.9.2015, sp. zn. 7Co/307/2014 ), pričom uvedené sa
vzťahuje aj na tento zmluvný vzťah, keďže znenia týchto dojednaní sú totožné ( líšia sa len vo výške
poplatku ).
14/ Preto súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a z vyššie uvedených dôvodov súd neakceptoval
námietky žalovaného a neprihliadal na jeho argumentáciu udávanú v jeho písomnom podaní.

11. Otázkou charakteru zmluvných vzťahov vzniknutých medzi právnym žalobcom a žalovaným sa
zaoberal Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/180/2014, pričom bolo uzavreté, že
sa jedná o vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. OZ, pričom uzavretá zmluva o úvere boli zároveň
zmluvami o spotrebiteľskom úvere, na ktorých sa vzťahujú ust. zák. č. 129/2010 Z.z.. Súd rovnako
uzavrel, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti podľa cit. zák., dokonca

súd uzavrel, že zmluva nemôže byť platným právnym úkonom pre rozpor so zákonom ( viď vyššie ).
Rovnako samostatné časti zmluvných podmienok boli vyhlásené za neprijateľné. Z uvedených dôvodov
bol žalovaný povinný vydať žalobcovi aj bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 OZ a § 457 OZ v sume
261,71 eur. Teda porušenie práv spotrebiteľa - žalobcu bolo deklarované rozhodnutím súdu prvého
stupňa, rovnako aj rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý naviac dodal, že takéto znenie zmluvných

podmienok v zmluvách uzavretých žalovaným bolo opakovane vyhlásené za neprijateľné a preto má
žalovaný povinnosť zdržať sa ich používania podľa § 53a OZ.

12.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa ) každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).

Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka.

13.Podľa ods. 5 cit. ust. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) cit. zák. predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.

15. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu uplatnený podľa ustanovenia § 3 ods.

5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v sume 261,71 eur.

16. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti
podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o

spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka). V tomto súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015
zo dňa 14.9.2016, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona
č.250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr.

nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Zákon nestanovuje
žiadne kritéria ohľadom výšky primeraného finančného zadosťučinenia a rozhodovanie v tomto smere
ponecháva na úvahu súdu. Súd v tomto prípade vychádza zo skutočností, že inštitút primeranéhofinančného zadosťučinenia plní satisfakčnú funkciu pre spotrebiteľa a má aj sankčnú funkciu, ktorou sa
postihuje nepoctivý dodávateľ. Žiadna z týchto funkcií by nemala byť favorizovaná, ale mali by byť obe
funkcie vyhodnotené rovnocenne. Súd za týmto účelom zohľadnil konkrétne okolnosti tohto prípadu.

17. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie základných formálnych zákonných
predpokladov v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Má totiž nepochybne postavenie spotrebiteľa
a bolo rozhodnuté o porušení jeho práv, ktoré mu priznávajú citované právne predpisy týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z., zák. č. 250/2007 Z.z. a to v pôvodnom konaní sp. zn.

5C/180/2014 ), na základe ktorého súd rozhodol o vyhovení žaloby žalobcu v celom rozsahu ( vyslovená
neplatnosť zmlúv, neprijateľnosť zmluvných dojednaní, vydanie bezdôvodného obohatenia ). Teda
žalobca sa s úspechom domohol ochrany svojich práv vyplývajúcich z vyššie cit. právnych predpisov
v pôvodnom súdnom konaní.

18. Z uvedeného vyplýva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi vznikol. Naviac

spomínaným porušením jeho práv došlo aj k majetkovej ujme ( a to vo výške priznaného bezdôvodného
obohatenia ) a to plnením na účet veriteľa nad rámec povinnosti plniť vyplývajúcej z vyššie cit. ust.
právnych predpisov a to v rozsahu o 261,71 eur viac ( o viac ako 20 % z istiny poskytnutého plnenia ).

19. Zároveň je nutné uviesť, že žalovaný vystupoval ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských

úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti, preto súd predpokladá
jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych
úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať náležitosti právneho úkonu. Jedná sa
o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalovaný v postavení dodávateľa je tým
silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Žalobca ako bežný spotrebiteľ nemusel mať pochybnosti o

zmluve a jej neprijateľných dojednaniach a mohol sa reálne spoľahnúť na veriteľa, že zmluva je platné
uzavretá a je nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti.

20. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný nepostupoval proti žalobcovi ako spotrebiteľovi s
odbornou starostlivosťou a chcel sa na jeho úkor nezákonné obohatiť. Takto žalobca skutočne znášal

stav právnej neistoty, zbytočne zaplatil sumu, na ktorý nebol zákonný nárok. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že bol vystavený porušeniu práva, ktoré bolo spôsobilé spôsobiť mu ujmu ( aj ju
spôsobilo v majetkovej sfére žalobcu ).

21. Preto súd dospel k záveru, že sumu, ktoré požaduje žalobca ( 261,71 eur ), je potrebné žalobcovi

priznať, ako formu primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko jeho právo ako spotrebiteľa bolo
protizákonne porušené. Uplatnená suma je primeraná zistenému skutkovému stavu, predstavuje sumu,
o ktorú sa žalovaný na žalobcovi bezdôvodne obohatil, a súd ju považoval aj za nástroj satisfakcie,
ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu, voči tomu, kto právo spotrebiteľa porušil. Kto ho porušil
je evidentné, tj. žalovaný. Žalobcovi skutočne vznikla finančná ujma, uhradil žalovanému niečo, čo je

v rozpore so zákonom, pritom finančná služba bola žalobcovi poskytnutá vadne ( absencia základných
zmluvných náležitosti Zmluvy). Naviac ako správne odvolací súd poukázal, zdržať sa používania
neprijateľných podmienok, bolo žalovanému opakovane uložené a teda žalovaný nerešpektoval ust. §
53a OZ. A teda je naplnený aj sankčný charakter pre tzv. nepoctivého dodávateľa.

22. Vzhľadom k uvedenému súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie finančného
zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v sume 261,71 eur.

23. Z vyššie uvedených dôvodov súd neakceptoval námietky žalovaného a neprihliadal na jeho
argumentáciu udávanú v jeho písomnom podaní, nakoľko vo vzťahu k posúdeniu veci súdom nemali

právnu relevanciu.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p.
tak, že žalobcovi priznal ich plnú náhradu.

25. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232
ods. 3 C.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.