Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119205066
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119205066.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: C.. W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X., X. B.
č. XX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody K. nad E., so sídlom v K. nad E., K. E. XXX/XX,
proti: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby W., so sídlom v W., C. námestie
č.1, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sudcom I.. Erikom Kačmárom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.06.2019 domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon
väzby Ilava (ďalej len „ÚVTOS a ÚVV Ilava“ alebo „ústav“) povinnosť preposielať každú korešpondenciu,
t. j. listy, balíky, poukazy poštového platobného styku a časopisy adresované navrhovateľovi na adresu
ÚVTOS, K.tvrť XXX/XX, K. nad E. a v prípade premiestnenia navrhovateľa do každého iného zariadenia,

ústavu Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorom sa aktuálne tento bude nachádzať.

2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že od 04.12.2013 do 07.06.2019
vykonával trest odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo
dňa 05.06.2019, sp. zn. 1Nt/73/2019, bol navrhovateľ preradený z ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia. V súčasnosti navrhovateľ vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom. V dobe od 25.03.2019 do 11.04.2019 bol navrhovateľ
hospitalizovaný v Nemocnici pre odsúdených a obvinených v Trenčíne. Po návrate z väzenskej
nemocnice navrhovateľ zistil, že ÚVTOS a ÚVV Ilava počas jeho neprítomnosti v ústave nepreberal
navrhovateľovu korešpondenciu a ani nezabezpečil jej preposielanie do väzenskej nemocnice. Proti
tomuto postupu ÚVTOS a ÚVV Ilava podal navrhovateľ sťažnosť zo dňa 16.04.2019, v ktorej

namietal, že ústav porušuje jeho základné právo na korešpondenciu, ako aj právo na súkromie, keď
nezabezpečuje preberanie, či preposielanie korešpondencie v čase jeho neprítomnosti. ÚVTOS a
ÚVV Ilava dňa 30.05.2019 doručil navrhovateľovi Záznam o prešetrení sťažnosti č. ÚVTOS a ÚVV-
sť-OaO-38-4/13-2019, kde ústav uviedol, že žiadne právne predpisy ani vnútorné predpisy zboru
neukladajú ústavu povinnosť preposielať korešpondenciu na iné miesto, kde sa práve odsúdený
nachádza. Zároveň ústav nie je oprávnený podpísať potvrdenie o prevzatí takejto zásielky, napr.

na doručenke, v mene odsúdeného a uchovávať takto prevzatú zásielku u seba do doby, kým sa
odsúdený nevráti späť do ústavu. Naviac túto dobu nie je vždy možné vopred presne určiť. Zo záznamu
vyplýva, že v čase hospitalizácie navrhovateľa, boli navrhovateľovi adresované tieto zásielky: dňa
25.03.2019 bola vrátená zásielka, ktorej adresátom je navrhovateľ a odosielateľom Krajská prokuratúra
Žilina, dňa 26.03.2019 bola vrátená zásielka, ktorej adresátom je navrhovateľ a odosielateľom je
JUDr. Branislav Samec a dňa 27.03.2019 bola vrátená zásielka, ktorej adresátom je navrhovateľ

a odosielateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Podľa navrhovateľa
neexistuje žiadny legitímny dôvod vyplývajúci z rozumných potrieb väzenstva, ktorý by ospravedlňovalpostup ÚVTOS a ÚVV Ilava, ktorý odmieta preposielať, resp. doposielať korešpondenciu odsúdených.
Má za to, že nemožno spravodlivo požadovať, aby si navrhovateľ sám zabezpečil preposielanie
korešpondencie. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že od 07.06.2019 vykonáva trest odňatia slobody

v ÚVTOS Dubnica nad Váhom a s dôrazom na skutočnosť, že nemôže anticipovať všetkých do úvahy
prichádzajúcich odosielateľov korešpondencie, ktorých by mohol upozorniť o zmene jeho „pobytu“, a
to najmä súdy, sú podľa neho splnené predpoklady na úpravu pomerov nariadením neodkladného
opatrenia.Právonavrhovateľanarešpektovaniekorešpondenciemôžebyťvýraznezasiahnuté,akdôjde
k zmareniu doručovania a k vráteniu všetkých zásielok zaslaných do ÚVTOS a ÚVV Ilava. Navrhovateľ

vyjadril obavu, že v mnohých prípadoch zakladajú právne predpisy tzv. fikciu doručenia s vážnymi
hmotnoprávnymi, či procesnými dôsledkami vo sfére subjektívnych práv navrhovateľa. Nemožno od
navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby tento musel prípadne odstraňovať všetky dôsledky spojené
napríklad s právoplatnosťou súdnych, či správnych, rozhodnutí po uplatnení fikcie doručenia. To by
bol zásah nielen do zásady rovnosti účastníkov konania, ale aj do práva na pokojné užívanie majetku,
napríklad v podobe nákladov na ďalšie súdne konania, exekučné konania atď. V neposlednom rade

má navrhovateľ právo na súkromie, do ktorého by bolo tiež zasiahnuté vo forme obmedzenia styku
s blízkymi, či inými osobami. Takisto má navrhovateľ právo na včasné oboznámenie sa s obsahom
písomností t. j. v reálnom čase.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil uznesenie tunajšieho súdu sp.

zn. 1Nt/73/2019 zo dňa 05.06.2019, ktorým bol navrhovateľ preradený z ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia a Záznam o prešetrení sťažnosti č. ÚVTOS a Z.-sť-M.-XX-X/XX-XXXX,
v ktorom Z. a Z. W. konštatuje, že pri prešetrovaní sťažnosti navrhovateľa nebolo zistené porušenie
práv alebo právom chránených záujmov sťažovateľa a nakladanie s korešpondenciou je v súlade s

platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi zboru. D. navrhovateľa bola vyhodnotená ako
neopodstatnená.

4. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania
apojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladnéopatrenie.Nakonanieonávrhunanariadenie

neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4.1. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4.2. Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a
navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu,
na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej
telesnúintegritualeboduševnúintegritusvojímkonanímohrozuje,g)písomne,telefonicky,elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť
nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť jej konaním ohrozená.

4.3. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

4.4. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.4.5. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

4.6. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

4.7. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

4.8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“) počas výkonu trestu
je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v
rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený
je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu,

zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej
voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby.

4.9. Podľa § 4 ods. 3 zákona o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
výkon práva odosielať a prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy poštového platobného styku počas

výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje v jeho mene ústav.

4.10. Podľa § 25 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody odsúdený má právo prijímať a na vlastné
náklady odosielať písomné správy v listinnej podobe (ďalej len „korešpondencia“) bez obmedzenia, ak
sa ďalej neustanovuje inak. Povolenú hmotnosť a rozmery korešpondencie upravuje osobitný predpis.

4.11. Podľa § 37 ods. 2 a ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody došlá korešpondencia sa po nahliadnutí
bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému okrem korešpondencie, a) ktorá obsahuje nedovolenú
informáciu alebo vec, b) v inom ako štátnom jazyku. Korešpondencia odosielaná a doručená ako

doporučenázásielkaalebopoistenázásielkasaevidujevevidenčnejkartekorešpondencieodsúdeného.
V evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedená v § 25ods. 3
zákona.

4.12. Podľa § 38 ods. 1 vyhlášky povolenie na prijatie balíka podľa § 20 ods. 4, § 26, § 33 ods. 2 a §

50 ods.3 písm. d) zákona o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „balík“ ) zasiela odsúdený fyzickej
osobe alebo právnickej osobe, od ktorej ho žiada zaslať na riadne vyplnenom predpísanom tlačive,
opatrenom odtlačkom pečiatky ústavu a podpisom oprávneného príslušníka, ktorý tlačivo vyplnil.

5. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku ktorému sa má poskytnúť

ochrana, jeho dôvodnosť a trvanie. Na nariadenie neodkladného opatrenia je tiež potrebné, aby
navrhovateľ osvedčil potrebnosť neodkladnej dočasnej úpravy pomerov a osvedčil dôvodnosť vydania
neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k predmetu konania, ktorého sa domáha vo veci samej. Vo
všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené
zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Občianskeho
súdneho poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude
ohrozená.Jehonariadeniejeprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdí,žeexistujeprávnyvzťahmedzi
stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

6. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že ho
odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho
zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu).

Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a zároveň ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne) je možné iba po tom, čo
súd návrh neodmietol (§ 328 ods.1 Civilného sporového poriadku) a zároveň dospel k názoru, že jepotrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Inak súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Ako je uvedené vyššie, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomer (vzťah) strán. Jeho nariadenie je prípustné vtedy, ak právny vzťah medzi stranami
vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ (žalobca) opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia treba skúmať s ohľadom na konanie vo veci samej, teda na spornosť práv.

Medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobou musí existovať korelácia (vzájomná
závislosť,súvzťažnosť).Táexistuje,aksaneodkladnýmopatrenímbezodkladneupravujevzťah(pomer)
existujúci medzi sporovými stranami. Nie je vylúčená ani trvalá úprava vzťahu. Tak je tomu nakoniec aj
v prípade návrhu navrhovateľa.

8. Predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia, podaného pred začatím konania vo veci samej

je, aby súd uložil ÚVTOS a ÚVV Ilava povinnosť preposielať každú korešpondenciu, t. j. listy, balíky,
poukazy poštového platobného styku a časopisy adresované navrhovateľovi na adresu ÚVTOS,
Dukelská štvrť 941/10, Dubnica nad Váhom a v prípade premiestnenia navrhovateľa do každého iného
zariadenia, ústavu Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorom sa aktuálne tento bude nachádzať, a
to s poukazom na právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie,

do ktorých bolo podľa tvrdení navrhovateľa zasiahnuté. Podľa navrhovateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby si navrhovateľ sám zabezpečil preposielanie korešpondencie, nakoľko navrhovateľ
nemôže vopred očakávať, aká korešpondencia mu bude doručovaná. Poukazuje na možné následky
spojené s aplikáciou tzv. fikcie doručenia a v prípade, že mu nebudú písomnosti riadne doručované,
môžu mu vzniknúť dôsledky spojené s právoplatnosťou súdnych či iných rozhodnutí. Navrhovateľ

poukazuje na medzeru v legislatíve, ktorá neupravuje postup ústavu pri odovzdávaní korešpondencie
v prípade premiestnenia osoby vo výkone trestu odňatia slobody do iného ústavu a žiada, aby súd túto
medzeru v zákone zhojil vydaním neodkladného opatrenia, ktorým by ÚVTOS a ÚVV Ilava nariadil,
akým spôsobom má nakladať s korešpondenciou adresovanou navrhovateľovi, t. č. už umiestnenému
v ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

9.Sargumentminavrhovateľasasúdnesotožňuje.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenaprincípspočívajúci
v zásade „čo nie zakázané, je dovolené“. Tento princíp vychádza z priority slobody a znamená, že
pokiaľ zamýšľané správanie sa fyzických alebo právnických osôb nie je právne upravené, t. j. nie je ani
zakázané, ani dovolené, platí, že tieto subjekty môžu konať slobodne podľa uvedenej zásady. Smú sa

teda správať podľa vlastného uváženia, ak prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho
právneho štátu im neurčil povinnosť správať sa spôsobom za určených podmienok. Naproti tomu pre
správanie sa štátnych orgánov platí zásada „čo nie je dovolené, je zakázané“. Touto zásadou sa pre
fyzické a právnické osoby zabezpečuje právna istota ako základná hodnota právneho štátu, spočívajúca
v ich možnosti predvídať nielen následky svojich právne relevantných úkonov a možnosti a spôsoby

uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a jeho zmysel. Ide o
tzv. princíp legality štátnej moci, kedy orgány štátu realizujúc svoju právomoc sú pri výkone svojej moci
povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy. Charakteristickým znakom demokratického štátu
je skutočnosť, že dodržiavanie platného práva sa nevzťahuje len na občanov, ale platí pre všetkých.
Štátna moc môže vykonávať svoje právomoci len na základe práva a v jeho medziach. Nie je tu preto

priestor pre súd ukladať štátnym orgánom povinnosti ad hoc vo vzťahu ku konkrétnym navrhovateľom.
V tomto kontexte sa súd stotožnil s tvrdením ÚVTOS a ÚVV Ilava, že nakladanie s korešpondenciou
navrhovateľa je v súlade s platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi zboru. Napokon aj sám
navrhovateľ uvádza, že v právnom poriadku nie je explicitne uvedené, ako sa má postupovať v prípade
dočasnej alebo trvalej neprítomnosti odsúdeného, a akým spôsobom nakladať s korešpondenciou, ktorá

jedoručenádoústavuvčasetejtoneprítomnostiazasituácie,žesaodsúdenýstálenachádzavovýkone
trestu odňatia slobody.

10. Tvorba práva prináleží v prvom rade demokraticky zvolenému zákonodarcovi. Iba zákonodarca je
oprávnený formulovať normatívne vety, ktoré majú podobu zákona. Nie je preto úlohou súdu, aby riešil

neexistenciu konkrétnych právnych noriem. Najmä, ak sám navrhovateľ má niekoľko možností, ako
ovplyvniť svoju situáciu. Zároveň súd uvádza, že obava navrhovateľa z toho, že mu dôležité súdne
alebo iné písomnosti nebudú doručované, nie je dôvodná. Tak súdy, ako aj orgány prokuratúry majú k
dispozícii lustráciu v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže o tom, či sa konkrétna osoba nachádzavo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, a v ktorom ústave. Napokon sám zákonodarca
pamätá na možnosť, že sa adresát súdnej písomnosti nenachádza na adrese, ktorú ma evidovanú
v registri obyvateľov napr. aj v ust. § 114 Civilného sporového poriadku, keď ustanovuje inštitút tzv.

„odpustenia zmeškania lehoty“, ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového
poriadku (fikcia doručenia) a § 112 (doručovanie inak ako do vlastných rúk) a jej doručením začala
plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel. Súd takéto zmeškanie
lehoty odpustí, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 Civilného sporového
poriadku nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť. Čo sa týka doručovania

balíkov, podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 odsúdený zasiela
osobe, od ktorej žiada zaslať balík povolenie na prijatie balíka, v ktorom uvádza aj svoje aktuálne
umiestnenie v ústave. Takisto je v dispozícii navrhovateľa, aby aj korešpondenciu s blízkymi osobami
usmerňoval na miesto, kde sa momentálne nachádza vo výkone trestu. Rovnako môže navrhovateľ
pri premiestnení do iného ústavu sám oznámiť súdu, či inej inštitúcii ktorá vedie konanie, o ktorom
navrhovateľvie,adresusvojhoaktuálnehoumiestnenia.Osoby,ktoréniesúpozbavenéosobnejslobody,

tak robia bežne. Nie je preto možné legitímne očakávať, že ktorýkoľvek ústav na výkon trestu odňatia
slobodymásuplovaťpovinnostialebomožnosticeléhoraduúčastníkov-súdovainýchštátnychorgánov,
ktoré si vedia lustráciou zabezpečiť informáciu o mieste výkonu trestu odňatia slobody, odsúdených,
ktorí môžu vlastnou aktivitou požiadať odosielateľov písomností a balíkov, ktorých doručenie vopred
očakávajú na aktuálnu adresu, a najmä nemožno ústav využívať ako poštového doručovateľa, ktorý

by niesol zodpovednosť za preposielanie korešpondencie medzi ďalšími ústavmi, nemocnicami pre
odsúdených, prípadne inými štátnymi orgánmi. Pri počte osôb vo väzbe a odsúdených by táto situácia
bola administratívne neudržateľná.

11. Na základe vyššie uvedeného a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k

záveru, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia navrhovateľa nemožno vyhovieť. ÚVTOS a ÚVV
Ilava svojím postupom neporušil svoje povinnosti, keďže postupoval v rozsahu svojich kompetencií
daných mu zákonom, nedopustil sa pri nakladaní s korešpondenciou navrhovateľa žiadneho excesu a
ani nepostupoval spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd. Jeho postup
bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať

iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto nie je možné
návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Už z podstaty ukladania trestov
podľa Trestného zákona vyplýva, že ide o ujmu na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach
odsúdeného. Táto koncepcia nie je nijako v rozpore ani s realizáciou základného práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života, garantovaného Dohovorom a Ústavou, nakoľko i tieto normy najvyššej

právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok obmedzenia výkonu tohto práva (čl. 8 bod 2 Dohovoru,
čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy SR). Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých
základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu
vzhľadom na výkon trestu uplatniť, medzi takéto patrí i obmedzenie nakladania s korešpondenciou a
balíkmi adresovanými odsúdenému.

12. Potreba dočasnej úpravy pomerov znamená, že strane konania bez vydania neodkladného
opatreniabezprostrednehrozínenapraviteľnáalebovbudúcnostiťažkonapraviteľnáškoda.Osvedčenie
splnenia uvedenej podmienky zaťažuje navrhovateľa, a to pod sankciou zamietnutia návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia. Predloženým dôkazmi navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť vydania

neodkladného opatrenia. V zmysle uvedeného nie je v prejednávanom prípade možné nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach

podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.