Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/263/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112206877
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2112206877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Mgr. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
F. XX/C, M., zastúpený JUDr. Petrom Sopkom, advokátom, Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému:
Georgij Rašev, podnikajúci pod obchodným menom Georgij Rašev - SUPRA, miesto podnikania
Korabinského 19, Ľubotice, IČO: 14 366 495, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Martin Palkovič,
advokát,s.r.o.,sosídlomKuzmányho1,Piešťany,ozaplatenie1.300,80eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. februára 2016, č.k. 12C/15/2012-308, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento
proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.300,80 eur s príslušenstvom a žalobcovi uložil zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.326,29 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia a
vo výške 860,17 eur ako náhradu iných trov konania do rúk jeho právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnostirozsudkuasúčasnežalobcoviuložilzaplatiťnáhradutrovkonaniaštátuvovýške1.189,55
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 1, § 583, § 612, § 619 ods. 2, § 620
ods. 1, § 621, § 622 ods. 1, 2 a 3, § 623 ods. 1 a 2, § 625 a § 626 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako kupujúci uzatvoril so žalovaným ako
predávajúcim dňa 01.04.2010 ústne kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kožená sedacia súprava
za kúpnu cenu 1.206 eur, ktorú žalobca zaplatil dňa 01.04.2010. Dňa 20.12.2011 žalobca reklamoval
u žalovaného vady sedacej súpravy spočívajúce v olupovaní kože a v presvitaní - vystupovaní fixy z

rubovej strany na prednú časť kože a o uplatnenej reklamácii účastníci spísali reklamačný list, v ktorom
sú vytknuté uvedené vady. Dňa 03.01.2012 vykonal žalovaný u žalobcu obhliadku reklamovaných vád,
pričom žalovaný reklamáciu neuznal a o vybavení reklamácie žalobcovi dňa 13.01.2012 zaslal poštou
oznámenie. Žalobca požiadal znalkyňu Ing. Máriu Balážovú o vypracovanie znaleckého posudku, ktorá
v znaleckom posudku č. 2/2012 konštatovala, že sa jedná o výrobnú vadu, ktorú nie je možné odstrániť.
Dňa 30.04.2012 žalobca telefonicky oznámil žalovanému, že si dal vyhotoviť znalecký posudok, z
ktorého vyplýva, že sedacia súprava nie je z pravej kože, poslal mu ho e-mailom a požiadal ho, aby sa k

nemu vyjadril. Žalovaný nemal pri sebe notebook a nemohol sa s ním oboznámiť ihneď, preto žalobcovi
prisľúbil, že si pôjde po notebook a pozrie si ho. O dve hodiny neskôr žalobca volal žalovanému, ktorý
mu povedal, že si znalecký posudok ešte nestihol pozrieť. V ten istý deň poobede žalobca opätovne
telefonicky žiadal žalovaného o vyjadrenie k znaleckému posudku, ale žalovaný sa k nemu nevyjadril zdôvodu, že sa s ním ešte neoboznámil. Zo znaleckého posudku č. 25/2014 vypracovaného znalkyňou
Ing. Evou Országovou mal súd preukázané, že stieranie povrchovej úpravy usne nebráni ďalšiemu
používaniu sedacej súpravy, nakoľko tento druh vady neznižuje úžitkové vlastnosti výrobku v takom

rozsahu, aby nebolo možné sedaciu súpravu používať tak, ako výrobok bez vady. Migrácia farby z
rubovej strany usne na lícnu stranu usne je vada rozsiahla a narušuje estetické vlastnosti sedacej
súpravy v takom rozsahu, až znižuje úžitkové vlastnosti do takej miery, že nie je možné sedaciu
súpravu používať tak, ako výrobok bez vady. Odstránenie tejto vady je technicky možné, ale spočíva v
prečalúnení všetkých komponentov sedacej súpravy. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného

domáha zaplatenia sumy 1.206 eur titulom vrátenia kúpnej ceny po odstúpení od kúpnej zmluvy alebo
alternatívne bezplatného odstránenia vád sedacej súpravy jej prečalúnením alebo iným zodpovedajúcim
spôsobom.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Medzi
stranami sporu bola dňa 01.04.2010 uzavretá zmluva o predaji tovaru v obchode, tzv. spotrebiteľská

kúpna zmluva. Žalovaný ako predávajúci zodpovedal za vady veci predanej žalobcovi vo všeobecnej
24 mesačnej záručnej dobe, v ktorej dobe musel žalobca uplatniť práva zo zodpovednosti za vady u
predávajúceho,t.j.žalobcamuselvadyvytknúťazároveňuviesť,ktorékonkrétneprávovočikupujúcemu
uplatňuje (samotné vytknutie vady nepostačuje). Záručná doba začala plynúť od prevzatia veci, ktoré
sa podľa tvrdenia žalobcu uskutočnilo 4 až 5 týždňov po uzavretí zmluvy a podľa tvrdenia žalovaného

dňa 01.04.2010. Súd preto z výpovedí strán ustálil, že záručná doba začala plynúť najneskôr dňa
06.05.2010 a uplynula najneskôr dňa 06.05.2012. Žalobca dňa 20.12.2011 v reklamačnom liste vytkol
žalovanému vady, ale neuplatnil si žiadne konkrétne právo zo zodpovednosti za vady. Toto právo si
mal uplatniť až dňa 30.03.2012, kedy podľa tvrdenia žalobcu od kúpnej zmluvy telefonicky odstúpil. Na
preukázanie svojho tvrdenia navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka JUDr. E. S., z ktorého výsluchu

však súd nemal preukázané, kedy - ktorý konkrétny deň žalobca odstúpil od zmluvy, nakoľko svedok
uviedol, že si nepamätá, že by dňa 30.03.2012 bol svedkom telefonického rozhovoru medzi stranami.
Vedel, že žalobca viac krát telefonicky hovoril so žalovaným, avšak nevedel, v akých dátumoch. Navyše
svedok nebol priamo prítomný pri telefonickom rozhovore, ale bol vo vedľajšej kancelárii, kde mu
žalobca obsah hovoru zreprodukoval. Žalovaný tvrdil, že obsahom hovoru dňa 30.03.2012 nebolo

odstúpenie od zmluvy, a žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že od kúpnej
zmluvy odstúpil dňa 30.03.2012 a nepreukázal ani uplatnenie konkrétneho nároku zo zodpovednosti
za vady u predávajúceho v záručnej dobe, teda do 06.05.2012. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že reklamovaním vád žalobcom v reklamačnom liste dňa 20.12.2011 ako jednostranný
právny úkon nemá náležitosti právneho úkonu uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, nakoľko

z neho nevyplýva, ktoré konkrétne právo si žalobca voči predávajúcemu uplatňuje. Preto súd posúdil
uplatnenieprávažalobcomzozodpovednostizavadyvykonanédňa20.12.2011vreklamačnomlisteako
absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť, pričom súd sa preto nezaoberal ďalej charakterom
vytýkaných vád, teda či sa jednalo o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Vzhľadom na to, že
záručná doba je dobou prekluzívnou, právo žalobcu zo zodpovednosti za vady zaniklo v dôsledku jeho

neuplatnenia žalobcom u žalovaného v tejto záručnej dobe, pričom súd na preklúziu práva prihliada ex
offo.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní v celom rozsahu úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj náhradu iných trov, ktoré podrobne

špecifikoval.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa jeho názoru v konaní preukázal, že od kúpnej zmluvy odstúpil
dňa 30.03.2012, pričom poukázal na výsluch svedka JUDr. E. S., ktorý uviedol, že má vedomosť o
tom, že žalobca so žalovaným viac krát telefonicky komunikoval a chcel so žalovaným predmetnú

kúpnu zmluvu zrušiť a vrátiť zaplatenú kúpnu cenu, pričom žalovaný zrušenie zmluvy neakceptoval a
prevziať sedaciu súpravu odmietol. Svedok uviedol, že až do svojej kancelárie počul vzrušený rozhovor
medzi žalobcom a inou osobou, pri ktorom žalobca použil výrazy ako „zrušenie zmluvy“ a „vrátenie
kúpnej ceny“. Hoci svedok priamo druhú osobu nepočul, žalovaný svedkovi bezprostredne po ukončenírozhovoru uviedol, že predajca zrušenie zmluvy žalobcu nechcel akceptovať. Svedok ďalej uviedol,
že to nemohol iný rozhovor, pretože jeho celý obsah mu žalobca prišiel referovať do jeho kancelárie,
výslovne však počul, že žalobca chcel zrušiť zmluvu a vrátiť peniaze. Skutočnosť, že svedok na súde

vypovedal s takmer ročným časovým odstupom, a teda že si nepamätá presné dátumy, sama o sebe
nezakladá nepreukázanie odstúpenia od zmluvy. Odvolateľ totiž v priebehu súdneho konania predložil
listinný dôkaz (výpis z hovorov od mobilného operátora), z ktorého je jednoznačne preukázané, že
žalobca dňa 30.03.2012 so žalovaným tri krát telefonicky komunikoval, pričom dĺžka najdlhšieho hovoru
presiahla dve minúty a pričom obsah telefonického rozhovoru čo do telefonickej komunikácie žalobcu

(hoci nie s presným dátumom) bol potvrdený aj svedeckou výpoveďou. Vzhľadom na uvedené sa mu
javilo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako svojvoľné, arbitrárne a neobhájiteľné, pričom jeho závery sú
v nesúlade so skutkovými zisteniami. Svojvoľnosť konania súdu prvej inštancie je podporená aj tým,
že predchádzajúci zákonný sudca v konaní vyslovil predbežný právny názor, podľa ktorého považoval
odstúpenia od zmluvy za preukázané, následkom čoho vykonával rozsiahle znalecké dokazovanie.
Prvoinštančný súd žiadnym spôsobom neprihliadol na výsledky znaleckého dokazovania preukazujúce

dôvodnosť podanej žaloby, na spotrebiteľskú povahu súdneho sporu, na legitímne očakávania žalobcu
ako slabšej strany v konaní, čím mu odoprel právo na spravodlivú ochranu svojho porušeného práva.
V rozpore s priebehom súdneho konania a s vykonaným dokazovaním nový zákonný sudca pri
svojom prvom úkone vo veci samej celkom nepochopiteľne zmenil vývoj súdneho konania a de facto
ani neprihliadol na výsledky vykonaného znaleckého dokazovania, pričom len mechanicky aplikoval

ustanovenia Občianskeho zákonníka bez ohľadu na zistený skutkový stav. Súd teda za situácie, keď
bolo nepochybné, že sedacia súprava mala výrobné vady, ktorých náklady na odstránenie by zrejme
prevýšili kúpnu cenu sedacej súpravy, bez náležitého dôvodu nechránil právo žalobcu ako spotrebiteľa,
ale právo žalovaného ako podnikateľa.

6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie považoval vo výroku za vecne správny, vychádzajúci zo správnych
skutkových záverov a správnej aplikácii právnych noriem na zistený skutkový stav, a odvolanie žalobcu
považoval za nedôvodné. Poukázal i na ďalšie dôvody neuvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej

inštancie, ktoré odôvodňujú vecnú správnosť zamietajúceho výroku napadnutého rozsudku. Uviedol, že
žalobca nemal právo od zmluvy odstúpiť, pretože ním reklamované vady sú vadami odstrániteľnými,
žalobca neuplatnil právo od zmluvy odstúpiť v prekluzívnej lehote, pričom ak by žalobca platne odstúpil
od kúpnej zmluvy, nemôže požadovať náhradu nákladov vo výške 94,80 eur, pretože tieto náklady
neoznámil v zákonom stanovenej lehote podľa ust. § 589 ods. 2 OZ. Ak by žalobca platne odstúpil od

kúpnej zmluvy, nemá právo požadovať úrok z omeškania, pretože žalovaný sa nedostal do omeškania
s vrátením kúpnej ceny. Ak by aj žalobca platne odstúpil od kúpnej zmluvy, nemohol by súd vyhovieť
jeho žalobe, pretože petit žaloby nezodpovedá ust. § 457 OZ.

7. K vyjadreniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý opätovne navrhol napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Pokiaľ žalovaný
vo svojom vyjadrení uvádza, že vady, ktoré sedacia súprava mala, boli odstrániteľné, pretože náklady
na ich odstránenie by nepresiahli hodnotu sedacej súpravy, považoval takýto prístup žalovaného za
formalistický, nakoľko pre posúdenie odstrániteľnosti nie je rozhodné, či náklady na odstránenie vady

presahujú výšku kúpnej ceny, ale aký je vzájomný pomer týchto predpokladaných nákladov k výške
ceny. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že si neuplatnil svoje právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy
v prekluzívnej lehote, pretože je v rozpore s vykonaným dokazovaním, a to najmä s výsluchom svedka
JUDr. E. S. a s výpisom z telefonických hovorov od mobilného operátora. K tvrdeniu, že navrhovaný petit
bol v rozpore s § 457 OZ, uviedol, že jedinou povinnosťou žalobcu ako strany sporu je skutkovo vymedziť

okolnosti, z ktorých vyvodzuje svoj nárok a povinnosť svoj nárok zadefinovať, čo žalobca aj spravil.

8. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý opätovne navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a uložiť žalobcovi zaplatiť mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol,
že v konaní bolo preukázané, že kúpna cena sedacej súpravy bola 1.206 eur, pričom z dodatku č. 1

k znaleckému posudku č. 25/2014 zo dňa 25.01.2015 vyplýva, že náklady na prečalúnenie sedacej
súpravy by boli 581,70 eur s DPH, čo je 48,23% kúpnej ceny. Ďalej poukázal na to, že strany sporu
hodnotia výsledky dokazovania, pokiaľ ide o uplatnenie práva odstúpiť od zmluvy v prekluzívnej lehote,
rozdielne, pričom súd prvej inštancie dôkazy - najmä svedeckú výpoveď JUDr. E. S., o ktorú žalobcaopieral svoju argumentáciu, vyhodnotil ako nedostatočné na preukázanie odstúpenia od kúpnej zmluvy
žalobcom, pričom s takýmto hodnotením dôkazov žalovaný súhlasil. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcu,
že súd mohol rozhodnúť i bez jeho návrhu a upraviť petit v zmysle ust. § 457 OZ, nakoľko súd je viazaný

žalobným návrhom žalobcu, pričom zásada ne ultra petitum bola zakotvená v Občianskom súdnom
poriadku (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a je súčasťou i Civilného sporového poriadku (§ 216 CSP).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/15/2012 je zaplatenie sumy

1.300,80 eur s príslušenstvom.

11. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento
proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.300,80 eur s príslušenstvom a žalobcovi uložil zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.326,29 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia a

vo výške 860,17 eur ako náhradu iných trov konania do rúk jeho právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnostirozsudkuasúčasnežalobcoviuložilzaplatiťnáhradutrovkonaniaštátuvovýške1.189,55
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie.

13. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f/
CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/

O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§
365 ods. 1 písm. f/ CSP) je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191 CSP), pretože súd zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov (strán sporu) nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov - strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p.
(v súčasnosti § 195 až § 210 CSP). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP) je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený

skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

14. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné

vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, účastníci

boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazy,akonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.16. Účastníci konania mali procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Niekedy môže byť sporné, ktorý z účastníkov má dôkazné bremeno.

Zásadne však nemožno uložiť dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, ktoré urobila druhá strana.
Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že
ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
Rovnaké následky postihnú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy na preukázanie pravdivosti

svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo tak, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani
nazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonalbeznávrhu,jepreúčastníka
nepriaznivé rozhodnutie.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal

uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady veci, keď nepreukázal, že okrem vytknutia vady uplatnil
voči predávajúcemu i konkrétne právo, pričom správnym je záver prvoinštančného súdu, že samotné
vytknutie vady nepostačuje. Súd prvej inštancie podrobne uviedol, ako vyhodnotil výpoveď svedka JUDr.
E. S. a prečo týmto dôkazom nemal preukázané tvrdenia žalobcu, pričom svoj postup dostatočným
spôsobom odôvodnil a jeho závery možno považovať za logické.

18. Za oprávnenú bolo možné považovať i námietku žalovaného, že petit žaloby žalobcu nezodpovedal
ust. § 457 Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal právo pri preukázaní platného odstúpenia od
zmluvy domáhať sa vrátenia zaplatenej kúpnej ceny len proti vráteniu zakúpeného tovaru, pričom súd
je žalobným návrhom viazaný v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 216 CSP) a

nemôže žalobný návrh prekročiť.

19. Odvolací súd k veci dodáva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania -
strany sporu, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí (po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne,
za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúce súdu, ktorý by poprel zmysle a podstatu práva na spravodlivý proces.

20. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil, keď tento správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o trovách konania (§ 387

ods. 1 CSP).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný.

22. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).