Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226200
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117226200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Mesto Žilina, Námestí obetí

komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom
Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, proti žalovanému: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, Q., o vypratanie
bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať a odovzdať byt č. X vo vchode č. XXA na 1. poschodí, nachádzajúci
sa na Ul. R. v Q., v obytnom dome vedenom ako nájomné byty s nižším štandardom, blok B1 súp. č.
XXXX, ktorý je postavený na parc. L. č. XXXX/XX a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q.,
obec Q., okres Q. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.9.2017 sa žalobca domáhal vypratania bytu č. X vo vchode č. XXA
na 1. poschodí, nachádzajúci sa na Ul. R. v Q., v obytnom dome vedenom ako nájomné byty s nižším
štandardom, blok B1 súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. L. č. XXXX/XX a zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q., na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril so žalovaným nájomnú
zmluvu na dobu určitú do 30.6.2013.

2. Po ukončení doby nájmu žalovaný doposiaľ napriek písomným výzvam žalobcu predmetný byt
dobrovoľne nevypratal ani neodovzdal, pričom užíva byt bez právneho dôvodu.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom strán sporu, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
produkovanými stranou sporu (žalobcom) a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii v zmysle
vyššie uvedených písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že žalovaný byt užíva bez právneho
dôvodu dlhšiu dobu. Nájomná zmluva mu nebola obnovená z dôvodu neplnenia si povinností nájomcu,
nehradení dohodnutého nájomného. Od roku 2013 užíva byt bez právneho dôvodu, čo je teda viac
ako päť rokov, pričom považujeme túto dobu dostatočnú na to, aby bol schopný si nájsť iné náhradné
bývanie, aby tak riešil svoju sociálnu situáciu. Podľa informácií dokonca žalovaný v danom byte reálne

nebýva, zdržuje sa v Čechách. Poukázal aj na to, že ide o mestský nájomný byt, ktorý má slúžiť na
zabezpečenie verejných potrieb, je veľký zoznam záujemcov o predmetný byt, ktorí sú ochotní plniť si
svojezáväzky.Takmermesiacpopodanížalobyovypratanienehnuteľnostižalovanýuzavrelmanželstvo
dňa 30.9.2017.6. Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že nepracuje v Čechách, je na invalidnom dôchodku a v
Čechách v Ostrave býva v podnájme so svojou priateľkou asi rok a pol. Do predmetného sporného bytu

chodí každý týždeň. V byte žije jeho žena a decko a býva tam asi osem mesiacov a volá sa Hana R..
Manželstvo s ňou uzatvoril asi pred štyrmi alebo piatimi mesiacmi, bolo to v r. 2018. Jemu prepadla
nájomná zmluva, ale nedoplatky sa vyplatili a nechce, aby mu tento byt zobrali a chce v tomto byte bývať.

7. Svedok K. M. E. manželka žalovaného uviedla, že manželstvo uzatvorili v septembri resp. október

2017 a sú v rozvodovom konaní, ale návrh ešte nikto nepodal, lebo manžel si našiel priateľku. Vie, že
nájomná zmluva na byt č. X je uzavretá na manžela a je prepadnutá od roku 2012. V byte býva ona aj
so svojim synom (mal. Florián E.), chodí tam aj manžel, ale chodí aj ku sestrám. Žalovaný sa zdržiava
niekde v Čechách, lebo má tam priateľku.

8. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.1.2013 (č.l. 2) súd zistil, že prenajímateľ - žalobca prenechal

nájomcovi - žalovaný do užívania dvojizbový byt č. X v dome súp. č. XXXX, na ulici R. Q. na dobu určitú
do 30.6.2013 (čl. I, II). Nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave,
v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenia. (čl. V. bod 5 veta prvá cit. zmluvy).

9. V konaní je nepochybné z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Q., že k bytu č. X vo vchode

č. XXA na 1. poschodí, nachádzajúci sa na Ul. R. v Q., v obytnom dome vedenom ako nájomné byty s
nižším štandardom, blok B1 súp. č. XXXX je ako vlastník zapísané Mesto Q. (č.l. 5).

10. Listom zo dňa 12.9.2016 žalobca vyzval žalovaného o vypratanie danej nehnuteľnosti z dôvodu, že
nájomný vzťah skončil 30.6.2013 a žiadal byt uvoľniť a odovzdať do 15 dní. Výzvu žalovaný prevzal

20.9.2016.

11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

12. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

13. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím dojednaného času, ak bol nájom dojednaný na určitý čas dôjde
k zániku nájmu bytu a nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave,
v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

14. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako
ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje
vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a
scudziť ju.

15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

16. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení

vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho
práva je zaručená tak Ústavou SR čl. 20 (každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za

podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Z oboch dokumentov
vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.17. Žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti sa domáha svojho vlastníckeho práva na vypratanie
nehnuteľnosti. Hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj
nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje), pričom vo vzťahu k nehnuteľným veciam ide o

vypratanie. Pod pojmom „s plnením povinnosti vypratať nehnuteľnosť“ sa rozumie odstránenie všetkých
hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch nehnuteľnosti a zabezpečiť opustenie priestorov
osobami tam sa nachádzajúcimi (R 53/1973). Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným
z možných riešení ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti.

18. V konaní je nesporné, že byt, ktorý sa má vypratať, jeho vlastníkom je žalobca a žalovanému v
čase rozhodovania súdu nesvedčí žiaden právny titul, na základe čoho by vznikol medzi žalobcom a
žalovaným právny vzťah. V danom prípade žalovanému ako nájomcovi uplynula doba, na ktorú bolo toto
užívanie bytu dohodnuté, a teda po uplynutí dohodnutej doby nájmu bytu, a to na určitý čas do 30.6.2013
nájom bytu zanikol uplynutím tohto času. Od 1.7.2013 po zániku nájomného vzťahu (skončením doby
nájmu) žalovaný predmetný byt č. 4 bez právneho dôvodu užíva, čím zasahuje neoprávnene do

vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný i napriek výzve byt neodovzdal a vzniká mu teda povinnosť byt
vypratať a odovzdať žalobcovi. Možno tiež uviesť, že je nepochybné, že účastníkom nájomnej zmluvy
bol len žalovaný, nájom k bytu zanikol uplynutím doby 30.6.2013 a teda ani nemožno uvažovať o tom,
že ak žalovaný uzavrel manželstvo dňa 30.9.2017 k tomuto bytu vznikol spoločný nájom bytu manželmi.
Výpoveď samotného žalovaného bola rozporná (užíva predmetný byt č. 4 každý týždeň a býva v

Čechách v Ostrave v podnájme so svojou priateľkou asi rok a pol). Samotný svedok (dôkaz produkovaný
žalovaným) uviedol, že v predmetnom byte býva ona ako jeho manželka a pre ich nezhody sa žalovaný
zdržiava v Čechách.

19. Súd vec posúdil z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva vlastníka vlastniť majetok a tieto dôvody

sú významnou okolnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o žalobe. Žalobou o vydanie
veci (vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje a jej
predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo
faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch
predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha, a ak

preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom.

20. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle
ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovanému
uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať predmetnú nehnuteľnosť tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

21. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Súd s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

23. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262

ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisovs prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).