Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 21, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10Csp/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717201104
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1717201104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,

IČO: 31 340 890, sídlo Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: R. X.,
Q.. XX.XX.XXXX U. H., o zaplatenie 817,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 817,64 eur, úrok z nezaplatenej časti istiny do
13.02.2017 v sume 80,94 eur a 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 817,64 € od 14.02.2017 do
zaplatenia.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 20.02.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia 817,64 Eur s
úrokom a úrokom z omeškania do 13.02.2017 vo výške 80,94 Eur, s úrokom vo výške 6,00 % ročne
zo sumy 817,64 Eur od 14.02.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 817,64 Eur od 14.02.2017 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 10.04.2012 uzavrel
žalobca (ďalej len „banka“) ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,

obsahom ktorej bol záväzok banky poskytnúť žalovanému úver vo výške 2000,- Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky. V dôsledku omeškania žalovaného žalobca dňa 13.02.2014
vyhlásil úver za predčasne splatný, poslednú splátku žalovaný zaplatil 14.10.2016 a ku dňu 14.10.2016
evidoval žalobca voči žalovanému pohľadávku s príslušenstvom v nasledovnej výške: istina 817,64 Eur,
úrok a úrok z omeškania 80,94 Eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku vo
výške 6,00 % ročne z nezaplatenej istiny úveru až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25 %
rovnako z nezaplatenej istiny úveru od 14.02.2016 až do zaplatenia.

2.Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril, vo veci zostal nečinný.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o úvere zo dňa 10.04.2012, všeobecné
obchodné podmienky, obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička-šikovná rezerva, výzvou na
úhradu dlžnej sumy, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru aktuálnym stavom úveru ku dňu
13.02.2017, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 10.04.2010 zmluvu o úvere, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 2000,- Eur s úrokom 6,00 %. Poskytnutý úver mal žalovaný
splatiť v 36 mesačných splátkach po 61,00 Eur mesačne bez poistenia, so splatnosťou k 10. dňu vmesiaci od 10.05.2012 do 10.04.2015. V zmluve je uvedené, že žalovaný by mal zaplatiť celkovú výšku
nákladov 217,40 Eur s RPMN 7,05 % pri priemernej RPMN 21,06 %. Súčet všetkých 36 splátok po 61,00
Eur predstavuje celkovú výšku nákladov 196,- Eur, teda menej ako je uvedené v zmluve.

6.Žalovaný sa dostal do omeškania, preto žalobca výzvou zo dňa 26.06.2014, oznámil žalovanému, že
pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 26.06.2014, a vyzval ho na splatenie celej dlžnej sumy
pozostávajúcej z dlžnej istiny v sume 1.238,93 eur, úroku v sume 36,28 eur, poplatkov za upomienky v
sume 14,38 eur, celkom spolu v sume 1.289,59 eur.

7.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

9.Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

10.Podľa § 369 ods. 1 Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je

povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

11.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená

zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka,ktorásaakospotrebiteľskýprávnyvzťahspravujeajustanoveniami§52anasl.Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva bola uzatvorená v súlade s dotknutými
ustanoveniami príslušných právnych predpisov.

13.Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2000,- Eur, ktorý mal
žalovaný zaplatiť v 36 splátkach vo výške 61,00 Eur splatných od 10.05.2012 do 10.04.2015. Žalovaný
úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania, čím porušil zmluvné povinnosti, a preto žalobca ku
dňu 13.02.2017 v súlade so zmluvou vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Nezaplatená istina úveru
predstavuje sumu 817,64 Eur, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 817,64 Eur.

14.Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvného úroku v kapitalizovanej sume 80,94 Eur za dobu
do 13.02.2017 a vo výške 6,00 % ročne z istiny 817,64 Eur od 14.02.2017 až do zaplatenia.

15.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Toto dispozitívne (§ 263 ods. 1 Obchodného
zákonníka) ustanovenie však neupravuje dokedy je dlžník povinný úroky platiť, najmä či len do
predčasného zosplatnenia úveru, alebo do pôvodne dohodnutej doby splatnosti úveru, prípadne až do
doby skutočného (často neskoršieho) vyplatenia úveru veriteľovi.

16.Súd sa pri rozhodovaní o časti úrokov dohodnutých v úverovej zmluve po splatnosti úveru plne
stotožňuje s argumentáciou uvedenou napr. v rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014,
podľa ktorého veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru iba do doby predčasného zosplatnenia
úveru, pretože so stratou výhody splátok úveru pre dlžníka je spojená aj strata nároku veriteľa na úrokypo dobe predčasného zosplatnenia úveru, jednorazovým zosplatnením dlžník stráca oprávnenie užívať
prostriedkyzúveru,dlžníkovivznikápovinnosťjednorázovovrátiťsumuúverunavýšenúokapitalizované
úroky do zosplatnenia a po zosplatnení je dlžník povinný zaplatiť už len sankcie spojené s omeškaním.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené s odvolaním sa na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 6Co/190/2014
má žalobca nárok na zaplatenie tkz. riadneho úroku len do predčasného zosplatnení úveru teda len
za dobu do 13.02.2017. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok z omeškaných
splátok úveru vo výške 80,94 Eur a vo výške 6,00 % ročne zo sumy 817,64 Eur od 14.02.2017 do

zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva
v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie

úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrývaveriteľovipráveúroksplácanýspoluvrámcisplátkyúveruvrežimedojednanéhozáväzku.Tento

stav tzv. výhody splátok je obvyklý a odnepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky

tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov

spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Defacto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli

garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu

justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov.

19.Žalovaný sa dostal s plnením záväzku do omeškania, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 5,00 % ročne zo sumy 817,64 Eur od
14.02.2017 do zaplatenia. Žalobcovi patrí úrok z omeškania od omeškania žalovaného teda od
14.02.2017 zo zaplatenia. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu žiadal úrok z omeškania vo výške 5,25

% ročne od 14.02.2017, ktorý mu súd v zmysle žalobného petitu priznal v zákonom stanovenej časti.
Výšku úroku z omeškania súd určil podľa predpisov občianskeho práva a to cit. nariadenia vlády,
kedy k stanovenej výške základnej úrokovej sadzby ECB pre deň 14.02.2017 - 0,00 % pripočítal 5
percentuálnych bodov a vo zvyšku žiadanom žalovaným 0,25 % ročne žalobu zamietol.20.Predmetom konania na základe žaloby žalobcu bolo zaplatenie istiny 817,64 Eur, s úrokom 6,00
% do 13.02.2017 v kapitalizovanej výške 80,94 Eur a vo výške 6,00 % ročne zo sumy 817,64 Eur

od 14.02.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 817,64 Eur od
14.02.2017 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia súdu vo veci predstavuje spolu 899,39 Eur (817,64 Eur
+ 80,94 Eur + 0,81 Eur úrok 6,00 % zo sumy 817,64 Eur od 14.02.2017 do 20.02.2017 (podanie žaloby)).
Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 898,58 Eur a teda jeho úspech predstavuje 99,90 %.

21.Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 99,80 %, žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu
99,90%čopredstavuječistýprocesnýúspechžalovaného0,10%.Onárokužalovanéhonanáhradutrov
konaniatedasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy konania
nevnikli súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku

konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).