Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618203132
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4618203132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka O.. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.,
A. XXXX/X a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Y., C. XX, o návrhu otca na zníženie výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 10P/241/2018-106 zo dňa 11.februára
2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na

zníženie výživného, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. Rovnako
zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
právo na ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1,2, § 76
ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 52 CMP, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na
základe čoho dospel k záveru, že návrhy rodičov maloletého dieťaťa je potrebné zamietnuť.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah návrhu otca maloletého dieťaťa, ktorým sa domáhal
zníženia výživného na syna zo sumy 400,- eur na sumu 250,- eur mesačne. Dôvodil tým, že od poslednej
úpravy výživného rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10P/44/2017 zo dňa 21.08.2017 došlo uňho k takej
zmene pomerov, ktorá mu neumožňuje platiť výživné v doterajšej výške, keď sa mu dňa 10.10.2018
narodilo tretie dieťa. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia maloletého O. boli
rozvedení rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 9P/90/2016 zo dňa 28.04.2016, právoplatným dňa

09.05.2016. Maloletý O. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na
jeho výživu sumou 250,- eur mesačne. Rozsudkom sp. zn. 10P/44/2017 zo dňa 21.08.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.09.2017, súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého O. zo sumy 250,- eur na sumu 400,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017. V čase
tohto posledného rozhodnutia súdu otec pracoval v ZKW Slovakia s.r.o. s priemerným čistým mesačným
zárobkom 2.150,- eur, býval sám v rodinnom dome, sám si hradil náklady na bývanie. Matka v tom čase
pracovala na Obecnom úrade Krušovce s priemerným čistým mesačným zárobkom 868,- eur a popritom

pracovala na ďalší pracovný úväzok ako upratovačka v miestnej základnej škole. S maloletým O. bývala
v trojizbovom byte, ktorý si kúpila v roku 2017, pričom spláca dva úvery po 225,95 eura a 180,- eur
mesačne. Maloletý O. v tom čase ukončil posledný ročník základnej školy, bol prijatý na štúdium naStrednej odbornej škole letecko - technickej v Trenčíne, kde pokračuje v súčasnosti v štúdiu. Rodičia
mali v čase poslednej úpravy výživného vyživovaciu povinnosť len k maloletému O.
3. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že v súčasnosti je otec naďalej zamestnaný u toho

istého zamestnávateľa, za posledný rok bol jeho čistý priemerný mesačný zárobok 2.104 eur. Dňa
10.10.2018 sa mu narodila mal. Tamara Gálisová, s ktorej matkou Veronikou Pavelkovou uzavreli dňa
24.8.2018 manželstvo a žijú v spoločnej domácnosti v otcovom rodinnom dome. Otcova manželka je
aktuálne na materskej dovolenke, poberá na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne materské od
28.8.2018 vo výške 44,9754 eura mesačne, na ktoré má nárok po dobu 34 týždňov od vzniku nároku

na materské. Otec s rodinou býva v rodinnom dome, ktorý má dve samostatné bytové jednotky, v
druhej bývajú otcovi starí rodičia. Matka je v súčasnosti zamestnaná v Zariadení sociálnych služieb "Môj
Domov" v Topoľčanoch s priemerným čistým mesačným zárobkom 675 eur. Matka s mal. O. naďalej
býva v byte a naďalej spláca úvery, ktoré si vzala na kúpu bytu. Mal. O. je v súčasnosti študentom
druhého ročníka strednej školy, matka mu platí internát v sume 89 eur mesačne a dáva mu týždenné
vreckové 20 eur.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom súdu sp. zn.
10P/44/2017 zo dňa 21.08.2017, nedošlo k takej výraznej zmene pomerov u účastníkov konania, ktorá
by odôvodňovala iné rozhodnutie o výške výživného. Vychádzal zo skutočnosti, že príjem otca sa
výrazne nezmenil a príjem matky sa mierne znížil. Mal za preukázané, že otcovi pribudla v októbri 2018

ďalšia vyživovacia povinnosť, túto skutočnosť však samu osebe nepovažoval za dôvod na zníženie
výživného pre maloletého O.. V tejto súvislosti uviedol, že otec má manželku, ktorá sa takisto podieľa na
výžive ich spoločného dieťaťa a mal preukázané, že otcova manželka má pravidelný mesačný príjem
- poberá materské v dennej sume XX,XX eura, čo predstavuje priemerne mesačne sumu 1.347,- eur.
Poukázal na to, že aj náklady na bývanie a domácnosť už otec nemusí znášať sám, ako tomu bolo v

čase predošlej úpravy výživného, ale podieľa sa na nich aj jeho manželka. Súd zároveň zistil, že pomery
na strane maloletého O. sa tiež výrazne nezmenili. Uviedol, že v čase, keď súd zvyšoval výživné, bol
maloletý už prijatý na štúdium na strednú školu, toho času v štúdiu pokračuje v druhom ročníku, pričom
súd pri rozhodovaní o výživnom už vzal do úvahy skutočnosť, že v súvislosti s nástupom na strednú
školu sa zvýšia náklady na výživu a ďalšie nevyhnutné potreby maloletého O.. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti súd zastal názor, že od poslednej úpravy výživného sa pomery účastníkov konania výrazne
nezmenili v tom zmysle, aby bol dôvod na zmenu rozhodnutia o výške výživného pre maloletého O., a
preto návrhy rodičov ako nedôvodné zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s vyjadrením súdu, že jeho
manželka poberá materskú, ktorá predstavuje priemerne mesačne sumu 1.347,- eur uviedol, že nárok
na materskú v danej výške patrí jeho manželke len do apríla 2019. Následne má nárok len na rodičovský
príspevok, a to v sume 220,70 eura mesačne. Vytýkal súdu prvej inštancie , že vo svojom rozhodnutí
pochybil, keď nevzal do úvahy dočasnosť nároku na materské dávky a následný rozdiel medzi touto

sumou a rodičovským príspevkom jeho manželky. Rovnako zdôraznil, že materské nesupluje výživné
zo strany otca. Žiadal zohľadniť, že narodením dieťaťa sa jeho pomery zmenili natoľko, že návrh na
zníženie výživného je dôvodný. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti
zamietnutia jeho návrhu na zníženie výživného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého O., ktorá žiadala odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvejinštanciepotvrdiť.Vtejtosúvislostiuviedla,žesúdprvejinštanciepovykonanomdokazovanívecne
a právne posúdil vykonané dôkazy, predmetom ktorých boli zárobkové a majetkové pomery otca a osôb,
ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve.

7 .Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219
ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

8. Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.9. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10.Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletého O. sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného
na syna zo sumy 400,- eur na sumu 250,- eur mesačne. Dôvodil tým, že od poslednej úpravy výživného
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10P/44/2017 zo dňa 21.08.2017 došlo uňho k zmene pomerov,

keď sa mu dňa 10.10.2018 narodilo tretie dieťa, teda pribudla mu vyživovacia povinnosť. Zároveň v
posledných 12 mesiacoch nedosiahol taký príjem, aký mal v čase poslednej úpravy výživného, čo bolo
vtedy 2.078,- eur a v súčasnosti je jeho priemerná mesačná mzda okolo 1.800,- eur. Poukázal na
jeho neodkladné mesačné výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, náklady spojené so zamestnaním,
ktoré výdavky vyčíslil sumou 1.400,- eur. Matka maloletého O. s návrhom otca nesúhlasila a uviedla,
že otec nešpecifikoval výdavky spočívajúce v zabezpečení základných potrieb. Zdôraznila, že otec v

návrhu opomenul uviesť, že sa dňa 24.08.2018 oženil a jeho manželka sa taktiež podieľa na nákladoch
domácnosti, ako aj otcovi starí rodičia, ktorí sú uňho prihlásení na trvalý pobyt. Zároveň sa domáhala
zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého O. na sumu 450,- eur mesačne s účinnosťou od
01.02.2019. Dôvodila tým, že otec sa okrem platenia výživného nijako inak nepodieľa na nákladoch
maloletého syna, napr. na sporení na stužkovú, na vodičský kurz, lyžiarsky výcvik. K návrhu otca

sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý odporučil návrh otca zamietnuť, pretože nie je na prospech
maloletého O.tina.

11. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať

tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie sa

dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a
zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke.

13. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. V danej veci sa súd prvej

inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca správne zaoberal
tým, či jednak na strane oprávneného maloletého dieťaťa, ale najmä na strane rodiča povinného
vyživovaciu povinnosť plniť na základe súdneho rozhodnutia, došlo k tak závažnej zmene pomerov,
ktorá sa nevyhnutne musí prejaviť aj v zmene vyživovacej povinnosti. Odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie dospel k záveru, že na strane účastníkov konania nedošlo k takej zmene pomerov,

aby to bol dôvod na zmenu rozhodnutia o výške výživného pre maloletého O., a preto návrh otca
ako nedôvodný správne zamietol. Pri poslednom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca
bolo výživné určené vo výške 400,- eur, ktoré bolo posúdené ako primerané nielen možnostiam a
schopnostiam otca, ale aj oprávneným potrebám maloletého dieťaťa. Je pravdou, že na strane otca
došlo k zmene pomerov spočívajúcej v narodení dieťaťa, ktorú zmenu však odvolací nepovažuje za

dôvod zníženia vyživovacej povinnosti na maloletého O.. Otec naďalej dosahuje porovnateľný príjem
ako v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že
vyživovaciu povinnosť voči narodenému dieťaťu otca má aj jeho manželka. Napriek tomu, že manželka
otca v súčasnosti už nepoberá materské vo výške 44,98 eura denne, má nárok na rodičovský príspevok
v sume 220,70 eura mesačne a prídavky na dieťa. Čo sa týka zárobkovej činnosti rodičov maloletého

O., odvolací súd dodáva, že k čiastočnému poklesu príjmu došlo u oboch rodičov. K vyjadreniu otca
maloletého O. ohľadne mesačných výdavkov odvolací súd poukazuje na to, že otec v čase poslednej
úpravyvýživnéhobývalvrodinnomdomesámasámsihradilnákladynabývanie.Vsúčasnostiotecbýva
s rodinou v rodinnom dome s dvoma samostatnými bytovými jednotkami, pričom v druhej samostatnej
jednotke bývajú jeho starí rodičia. Z uvedeného vyplýva, že náklady na bývanie a domácnosť už otec

nemusí znášať sám, ako tomu bolo v čase predošlej úpravy výživného. K tvrdeniu otca, že náklady
na bývanie starých rodičov v polovici znáša on, pretože starí rodičia prevažnú časť dôchodku minú na
lieky odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu je prvoradá a predchádza
prípadnú vyživovaciu povinnosť voči ďalším osobám a tiež pred inými výdavkami otca.14. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že v danom prípade ide o dieťa v období výrazného fyzického a
psychického dospievania, pričom náklady na výživu takého dieťaťa sú porovnateľné s nákladmi, ktoré na
svojuvýživupotrebujedospelýčlovek.MaloletýO.,ktorýmá17rokovjevovekufyzickéhoapsychického

dospievania dieťaťa a jeho náklady na výživu, rovnako na štúdium sa tiež zvyšujú. Táto skutočnosť by
skôr zakladala dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči synovi, pričom matka sama nemôže
znášať zvýšené náklady, ktoré maloleté dieťaťa v tomto veku nesporne má. Odvolací súd zohľadňujúc
zmenu pomerov na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť rovnako zohľadňujúc zvýšené
náklady maloletého O. dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru , že v danej veci nie sú splnené

zákonné podmienky na zníženie vyživovacej povinnosti otca.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v
podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo
zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a preto by rodičia pri svojom
životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za ich všestranný vývoj dokázali

uspokojovať všetky základné životné potreby svojich detí. Odvolací súd dodáva, že v tomto smere bolo
potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou
rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj maloletých detí.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 a 2 CS, potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).