Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201630
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8218201630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Kohúta v spore EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. L., X.. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. XXX, o zaplatenie 286,89 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 1Csp/67/2018-82 z 28.12.2018
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 162,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne
zo sumy 121,44 eur od 28.07.2015 do zaplatenia,
zo sumy 13,79 eur od 26.08.2015 do zaplatenia,
zo sumy 13,79 eur od 26.9.2015 do zaplatenia,

zo sumy 13,33 eur od 27.10.2015 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 13,18 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd prvej inštancie k skutkovým záverom, že právny
predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 28.4.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na
základe ktorej poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému elektronické komunikačné služby
prostredníctvom zvoleného programu služieb. Žalovaný uzatvoril s pôvodným veriteľom aj Dodatok
k Zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „dodatok“), ktorého predmetom bola aktivácia
programu služieb Happy XS NAJ. V zmysle bodu 1 písm. b) predmetom dodatku bol „záväzok Účastníka

riadne a včas platiť cenu za poskytovanie Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a
dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre
poskytovanie verejných služieb (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenníkom pre poskytovanie služieb
Podniku (ďalej len „Cenník“)...“. Podľa bodu 2. dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služiebúčastník sa zaviazal, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s
Podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať Služby podniku podľa Zmluvy v znení tohto dodatku,
teda nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať

cenu za poskytované Služby. Porušením záväzku viazanosti preto je: a)výpoveď Zmluvy účastníkom,
ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti,
b) žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k inému podniku
poskytujúcemu služby elektronických komunikácii, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu
Zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby Účastníkom

do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy (ďalej
len ,,porušenie záväzku viazanosti“). Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti
vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Právny predchodca
žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby faktúrou č. 7505835275 na sumu 146,23 Eur
splatnou dňa 27.07.2015, faktúrou č. 7506816251 na sumu 18,78 eur splatnou dňa 25.08.2015, faktúrou
č. 7507834628 na sumu 18,78 Eur splatnou 25.9.2015, faktúrou č. 7508796197 na sumu 33,13 Eur

splatnou 26.10.2015 a faktúrou č. 7603967237 na sumu 124,54 eur splatnou 25.5.2016, ktorou bola
vyúčtovaná zmluvná pokuta. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu z pôvodného veriteľa R. V., C..R.. ako postupcu na
postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o., čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods.
1-4, § 53 ods. 1-3, § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995Z.z., § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12, § 44 ods. 1, §
43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011Z.z. a právne uzavrel, že žaloba v časti o zaplatenie
162,35 Eur je dôvodná, nakoľko z jednotlivých žalobcom predložených faktúr je zrejmý nárok žalobcu

na zaplatenie ceny služieb, keďže uvedené sumy neobsahujú poplatky za upomienky, resp. poplatky
za obmedzenie alebo prerušenie služby, a zároveň žalovaný nepreukázal, že uvedené sumy žalobcovi
uhradil. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s splnením svojho záväzku, keď neuhradil cenu za
poskytnuté služby v lehote splatnosti, vznikla mu okrem povinnosti zaplatiť dlžnú sumu aj povinnosť
zaplatiť zákonné úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3

ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/995 Z.z., pričom do omeškania sa žalovaný dostal
prvým dňom po lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie
sumy 124,54 Eur, ktorú si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 7603967237, splatnou dňa 25.5.2016, súd prvej
inštancie uvedený nárok nepovažoval za dôvodný a v uvedenej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a

jej dodatku, ktorá je ako typová zmluva uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute nemôže ovplyvniť, preto sa nejedná o individuálne
dojednanie zmluvných ustanovení. Súd prvej inštancie posúdil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute
za neprijateľnú zmluvnú pokutu, keďže už pri uzatváraní zmluvy je výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda už v tomto smere je táto podmienka výrazne v

neprospech jedného účastníka zmluvy, čo samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch
účastníkov zmluvného vzťahu. Zároveň súd konštatoval, že dojednaná zmluvná pokuta nerozlišuje
v závažnosti porušenia tej, ktorej zmluvnej povinnosti a z toho hľadiska nemožno konštatovať ani
primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej, ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením
zmluvnejpovinnostiavýškoupokutyznamenáneurčitosťdohodyozmluvnejpokuty.Čosatýkasamotnej

výšky zmluvnej pokuty, k uvedenému súd uviedol, že túto považuje za neprimerane vysokú sankciu
vzhľadom na nesplnenie povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Súd prvej inštancie právne
uzavrel, že dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné,
keďže výšku zmluvnej pokuty neovplyvňuje samotná výška pohľadávky vzniknutá porušením záväzku.
Vzhľadomnauvedenéexistujemožnosť,žespotrebiteľsisvojzáväzoknesplnílenvnepatrnomrozsahu,

napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 Euro, pričom výška zmluvnej pokuty bude rovnaká ako keby
neuhradil celú vyúčtovanú sumu. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia
povinnostivdôsledkunezaplateniacenyzaposkytnutéslužby.Samotnýmporušenímpovinnostikzániku
zmluvného vzťahu nedochádza, nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany
spotrebiteľa a poskytovanie služieb zo strany podniku. Na základe uvedeného súd konštatoval, že ani

okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty dodávateľom zohľadnená nebola. Zmluvná
pokuta, tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzkuzaplatiť sumu poskytnutých služieb, preto ju súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a pre
jej absolútnu neplatnosť uvedený nárok žalobcovi nepriznal.

4. V zákonnom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie čo do zamietavej časti, namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci. V odvolaní uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hroznou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým
čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná). Právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli
zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v

bode 3. Dodatku, a ktorý o.i. podľa písm. c) tohto odseku je: nezaplatenie ceny za poskytnuté služby
účastníka do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy.
Záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb je definovaný aj v odseku 1 písm. b)
Dodatku.Žalovanýsadostaldoomeškaniasúhradoufaktúrzaposkytovanéslužby.Žalobcanamietal,že
odôvodnenie napadnutého rozsudku nereflektuje požiadavku ust. §53 ods. 12 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo

služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Mal
za to, že súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine,
keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti. Následne žalobca
poukázal aj na ďalšie funkcie zmluvnej pokuty, keď okrem funkcie prevenčnej, plní aj funkciu reparačnú

(uhradzovaciu) a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu
plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil
svoju povinnosť. Rovnako sa žalobca nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že zmluvná
pokuta nezohľadňuje rozsah porušenia povinnosti. V tomto dal do pozornosti, že výška zmluvnej pokuty
je paušalizovaná náhrada škody, pričom právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty

vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta
bola teda v dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom. Podporne poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčín sp.zn. 19Co/142/2016,, Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 4Csp/24/2016 a
rozsudok Okresného súdu Malacky sp.zn. 7C/256/2016. Na základe uvedeného navrhol rozsudok v ním
napadnutej časti zmeniť a jeho žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne ho zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne uplatnil trovy konania.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Nakoľko žalobca napadol rozsudok len v
zamietnutej časti v rozsahu 124,54 Eur, odvolací súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu prvý výrok
rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 162,35 Eur s
príslušenstvom, ktorý tak nadobudol právoplatnosť.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky A..Ú. XX/XX).9. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku za vecne
správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku
dopĺňa nasledovne.

11. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 28.4.2015
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom v ten istý deň strany sporu uzavreli dodatok, ktorý

je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, rovnako ako Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných
služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti R. V., C..R.. (ďalej len „ Všeobecné podmienky“).

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom
je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 409 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného v
čase uzatvorenia zmluvy, (ďalej len ako „Zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na
úhradu za poskytnutú verejnú službu.

15. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný; a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

16. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú

zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

17. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická

osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto
obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik
je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb,
pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri

ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

18. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) a e) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak: b) účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po ich splatnosti, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

19. Podľa § 44 ods. 9 Zákona o elektronických komunikáciách účastník môže vypovedať zmluvu o
poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania
dôvodu.20. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

23. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o pripojení podľa zákona
o elektronických komunikáciách, z ktorej pre zúčastnené strany vznikli práva a povinnosti.

24. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou
prevzali, a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej
funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne
a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu

možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba
čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o
zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za
predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

25. Odvolateľ sa domáha zaplatenia sumy 124,54 Eur titulom zmluvnej pokuty, k uplatneniu ktorej
uviedol, že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami dojednaná zmluvná
pokuta, ktorá je vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby
viazanosti a to vrátané dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený. Žalobca poukazuje na pomer
medzi výškou zmluvnej pokuty (160,- EUR) a zabezpečovaného záväzku. Namieta, že takto dojednaná

zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň má za to, že bola dojednaná
individuálne.

26. Odvolací súd vo vzťahu k zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovanou zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že táto zmluva má charakter spotrebiteľskej

zmluvy podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu považuje odvolací
súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač dodatku k zmluve bez možnosti
voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v tabuľke č.1 a bode 3 dodatku k
zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - dodatku

zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto
individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich

nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj odvolateľom opakované tvrdenia, že žalovaná mala
možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto
domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Odvolateľ vôbec
nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda platí prezumpcia predpokladaná
zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

27. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľských zmlúv a to zmluvy o pripojení a dodatku
k zmluve, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy, teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

28. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(cit. § 53 ods. 2 ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, čidodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú
zmluvu, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv

Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej
únie je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne
prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy
spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií
máodbornúprevahunadspotrebiteľmi,ktorýmsvojeslužbyposkytuje,apretomožnoodnehoočakávať,

že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.

29. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ustanovenia § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo
na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k

porušeniu povinnosti.

30. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s
judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ESD). S ohľadom na
relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti

súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie

a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku
(uznesenie Súdneho dvora M.-XX/XX J./F., bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát
bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení

a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany
spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť,
je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, M. XXX/XX, bod
25,Océano Grupo Editorial SA M. XXX/XX-M. XXX/XX).

31. Nakoľko bolo viackrát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej, ale aj čiastočne degresívnej výške, bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, odvolací súd
sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

32. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane rozhodli súdy o
neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne čiastočne degresívnej
zmluvnej pokuty súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č. k. 25C/300/2014-40 u

iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/164/2015 zo
dňa 29.11.20116, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015,
21Co/99/2015, 7Co/36/2015. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k
dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii
databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie prizná.

Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne
(čl. 7 Smernice 93/13/EHS) uplatňuje plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok a
doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k.
IV.ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej

zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.33. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj vzhľadom na odvolateľom citované spisové značky rozhodnutí
iných súdov, súd považoval za nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej rozhodovacej činnosti
súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou došlo k

dohode o degresívnej zmluvnej pokute. Pokiaľ sa týka poukazu odvolateľa na rozhodnutia iných súdov,
resp. senátu rovnakej inštancie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dané rozhodnutie by bolo
zohľadniteľné, len ak by došlo k rozhodnutiu v dovolacom konaní pred súdom vyššej inštancie.

34. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté

35. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

36. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

37. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

38. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s) OZ, požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie

splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vplývajúca zo
spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

39. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

40. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o elektronických komunikáciách je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má
povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je

nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti)
a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi
účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho

poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.

41. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným

princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto
podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú

nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

42. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetomzabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnutéslužby,akoajpovinnosťzákazníkapourčitúdobuzostaťvprávnomvzťahusposkytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb.

43. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov tvoria bezpochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať

zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy
získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou
poskytnutých výhod využívaním služieb zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na
zabezpečenie návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických
prístrojov požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje

zmluvnou pokutou.

44. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že
znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až

36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj
ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo
nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,
že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká

sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 160,- eur, teda nesmie
znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či
odmietnuť poskytnutie tej, ktorej poskytnutej služby o to viac, ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

45. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu

porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti, a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten

ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

46. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s
tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie
donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri

mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby,
deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne.
Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane
poskytovateľaslužby,tenzjavneušetrívrozsahuzníženéhoobjemudát,hlasovejanehlasovejspotrebe,
teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH.

Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“
nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia
zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo
pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred
ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či

vymáhanie nárokov.

47. Odvolací súd poukazuje aj na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v prvopočiatkoch
si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy ztelekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia právneho úkonu takúto výšku výrazne
prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenia prípadných
benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky,

dokonca pri vyúčtovaní DPH z predajnej ceny mobilných telefónov by výrazne získal aj štát, pretože zo
zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná. Pri zmluvnej pokute predajcovi tak prináleží aj časť ceny, ktorú
by inak odviedol štátu na dani.

48. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa

alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ
ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

49. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov
žalobcu, najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov,
ktorí od počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú
povinnosť, pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných

ustanovení, nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám a preberal
by rolu určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti
s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

50. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, či dodatku
k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v §
52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na
charakter,rozsahazávažnosťporušenejpovinnostijesankcionovanáabsolútnouneplatnosťoutakéhoto

dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.

51. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom

a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci M.-XXX/XX Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín
CalderónCamino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej
v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd
konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd

záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

52. Hoci odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-
právnych vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov,
nezistil okolnosti, ktoré by ho prinútili zmeniť názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach s

obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích súdov, napríklad aj
ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokuty.

53. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozhodnutiu súdu prvej

inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí, potvrdil.

54. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

Odvolací súd mu preto tento nárok priznal.

55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).