Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717010387
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7717010387.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

14.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
JR.u z n á v a sa v i n n o u

- z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

p r e t o, že

ako matka U. je v zmysle Zákona o rodine povinná prispievať na výživu svojich detí, pričom rozsah
vyživovacej povinnosti jej bol určený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn.
15P/116/2011 zo dňa 31.10.2012 tak, že na výživu syna Michala bola povinná prispievať sumou 30,- €
a na výživu dcéry X.ola povinná prispievať sumou vo výške 30% zo sumy životného minima a následne
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2P/213/0014 zo dňa 6.10.2015 jej bol
rozsah vyživovacej povinnosti upravený tak, že na výživu syna U. je povinná prispievať sumou 100,- € a

na výživu dcéry X. je povinná prispievať sumou 80,- € mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám otca U.. Túto svoju vyživovaciu povinnosť si v mieste trvalého bydliska a inde úmyselne
pravidelne neplní, čím tak za obdobie od 1.9.2013 doposiaľ na výživnom mala zaplatiť sumu 5.131,30
€ zaplatila sumu 4.905,36 €, teda na výživnom dlhuje sumu 225,94 €,
t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký
čin spáchala závažnejším spôsobom konania,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., k trestu odňatia
slobody v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť ) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.6.2017 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na L. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obžalovanej JR. ktorá uviedla, že rozsudkom
OkresnéhosúduMichalovcesp.zn.15P/116/2011zodňa31.10.2012bolojejmanželstvosU.rozvedené

a ich maloleté deti U. boli zverené do starostlivosti otca, kde obžalovaná bola povinná prispievať na
výživu mal. U. sumou 30,-€ mesačne a na mal. X.u sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené maloleté dieťa k rukám otca maloletých detí vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred. Následne rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2P/213/2014 zo dňa 6.10.2015 bolo
výživné na mal. U. zvýšené na sumu 100,-€ mesačne a na mal. X. na sumu 80,-€ a to od 11.7.2014.

Dodala, že za obdobie od septembra 2013 do 26.2.2015 na obe deti mala zaplatiť výživné vo výške
4091,30€, avšak uhradila iba sumu 2.262,78 €, teda dlhuje na výživnom sumu .1828,52 €. Momentálne
žije a pracuje vo Veľkej Británii, kde jej príjem je 580 libier plus príspevok od štátu 200 libier. Jej výdavky
sa pohybujú vo výške 550 libier. Od februára 2015 je v jej starostlivosti aj jej syn U.

Bol vypočutý svedok U. ktorý uviedol, že obžalovaná do skončenia vyšetrovania neplatila riadne výživné,

kde toto bolo vyčíslené vyšetrovateľkou na sumu 1.908,52 €, čo predstavuje dlh na zameškanom
výživnom. Následne obžalovaná začala platiť výživné, avšak nie v rozsahu, ako jej bolo určené zo strany
súdu. Od 6.10.2017 zaplatila alebo jej bolo prostredníctvom centra právnej pomoci zrazené na výživnom
celkovo 2.642,58 € a to ku dňu 12.6.2018. Po započítaní prijatých platieb táto na výživnom od 1.5.2017
do 30.12.2017 dlhovala sumu 640,- € a od 1.1.2018 do 30.6.2018 sumu 560,- € teda celkovo 1.200,- €.

kde je započítané aj júlové výživné, keďže výživné je splatné mesiac vopred a obžalovaná je povinná ho
zaplatiť už v mesiaci jún. Celkovo tak obžalovaná na výživnom dlhovala sumu 3.108,52 €, kde uhradila
sumu 2.642,58 €, teda stále dlhuje na výživnom sumu 465,94 €. Pri výpočte výživného bolo zohľadnené
iba dlžné výživné v roku 2017 a 2018 na dcéru X. v sume 80,- € mesačne, pričom nebolo počítané
výživné pre syna U. ktorý bol u obžalovanej a žil s ňou v Anglicku asi rok a pol, avšak medzičasom sa

vrátil a od apríla 2017 je evidovaný na úrade práce, keďže v štúdiu nepokračoval a toto zanechal.

Bola prečítaná výpoveď svedkyne X. ktorá uviedla, že navštevuje 5.E triedu na základnej škole v
Michalovciach. S mamou je v kontakte cez sociálne siete a o výživnom s ňou nekomunikuje. Mama jej
neposiela žiadne darčeky ani peniaze.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to rozsudkov Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 15P/116/2011 a 2P/213/2014, rodnými listami U., potvrdeniami o návšteve školy,
prehľadom úhrad výživného obžalovanou s potvrdeniami o prevode peňazí, potvrdeniami Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovne, živnostenského úradu, výpisom z katastra nehnuteľností

a správou Úradu geodézie, kartografie a katastra, výpisom z evidenčnej karty vodiča - obžalovanej,
správou centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže, odpis z registra trestov obžalovanej
a výpis z účtu X. a prehľad úhrad výživného predložený U.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru,

že obžalovaná L. svojím konaním naplnila všetky znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko najmenej tri
mesiace v období dvoch rokov neplní si úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a to dcéru X.4
a syna U.7 a takýto čin spáchala závažnejším spôsobom konania s poukazom na ust. § 138 písm. b/
Tr. zák., teda po dlhší čas.

Obžalovaná je zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti usvedčovaná okrem vlastného doznania
sa najmä výpoveďou svedka U., ktorý sa v rámci svojej výpovede vyjadril k rozsahu výživného, ktorý
obžalovaná bola povinná plniť na základe súdneho rozhodnutia a rovnako uviedol aj sumu doposiaľ
zaplateného výživného. V súlade s jeho výpoveďou je aj prehľad došlých platieb výživného predložený

svedkom U. z ktorého je zrejmé, že obžalovaná od 6.10.2017 do 12.6.2018 zaplatila sumu 2.642,58€.
Rovnako obžalovanú usvedčuje aj vypracovaný prehľad dlžného výživného od septembra 2013 v rámci
ktorého sú uvedené preukázané platby obžalovanej, kde táto za rok 2013 (09-12/2013), 2014, 2015,
2016 a 2017 (01-04/2017) mala zaplatiť na maloletú X. výživné vo výške 2.991,30€ a na syna U. za
obdobie roku 2013 ( 09-12/2013), 2014 a 2015 ( 01-02/2015) sumu 1.100,-€, nakoľko syn U.l sa od

26.2.2015 zdržiaval u matky a bol v jej osobnej starostlivosti, pričom od 3.12.2015 tento dovŕšil 18. rok
svojho veku a v štúdiu ďalej nepokračoval. Obžalovaná za obdobie od marca 2017 do rozhodnutia
súdu (splatné výživné za máj 2018) bola povinná na maloletú X.platiť výživné vo výške 1.040,-€, pričom
jej vyživovacia povinnosť voči synovi U. skončila dovŕšením 18.roku jeho veku. Zároveň obžalovanáza uvedené obdobie zaplatila na výživnom sumu 2.642,58€. Obžalovaná tak celkovo na výživnom za
uvedené obdobie od septembra 2017 do rozhodnutia súdu na obe maloleté deti mala zaplatiť sumu
5.131,30€, pričom zaplatila 4.905,36€, teda v čase rozhodnutia súdu na výživnom dlhuje sumu 225,94€.

Obžalovanú usvedčujú aj ďalšie listinné dôkazy a to potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce o poberaní náhradného výživného ako aj potvrdenie o vykonaných prevodoch jednotlivých
splátokvýživnéhozostranyobžalovanejzVeľkejBritánie.Napokonobžalovanúusvedčujúajpredložené
rodnélistymaloletýchdetíU.jzktorýchjezrejmé,žeobžalovanájematkoutýchtomaloletýchdetí,pričom

obžalovanú usvedčujú aj potvrdenia o návšteve školy tak U.j z ktorých je zrejmé, že deti sú školopovinné,
resp. boli, teda vyživovacia povinnosť obžalovanej k nim trvala, kde u U. z dôvodu zanechania štúdia
a ďalšieho štúdia zanikla dovŕšením 18. roku veku dňa 3.12.2015.

Spoukazomnavyššieuvedenédôkazymásúdzapreukázané,žeobžalovanánamaloletúX.zaobdobie
od septembra 2013 do rozhodnutia súdu mala zaplatiť na výživnom sumu 4.031,30€ a na syna U.a

sumu 1.100,-€ z čoho za uvedené obdobie na oboch zaplatila sumu 4.905,36€ ( 2262,78€+2.642,58€),
teda na výživnom v čase rozhodnutia súdu dlhuje sumu 225,94€. Je teda zrejmé, že obžalovaná za
uvedené obdobie si úmyselne nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a to po dlhší čas, kde
na výživnom v čase rozhodnutia súdu dlhovala vyššie uvedenú sumu, preto o jej vine neboli žiadne
pochybnosti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovanej,naustanovenie§34ods.1,ods.4Tr.zák.,kdedospelkzáveru,žeúčeltrestuuobžalovanej
bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a

priťažujúcichokolností,kdeakopoľahčujúcuokolnosťsúdohodnotiljejdoterajšíbezúhonnýživot,pričom
žiadnu priťažujúcu okolnosť na strane obžalovanej súd nezistil. Z tohto dôvodu v súlade s ustanovením
§ 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda
o 16 mesiacov, kde trest ukladal na dolnej hranici takto zníženej trestnej sadzby. Uložený trest v trvaní
12 mesiacov podľa názoru súdu plne postačí na ochranu spoločnosti pred prípadným ďalším páchaním

trestnej činnosti zo strany obžalovanej a zabezpečí aj nápravu a prevýchovu obžalovanej, aby si táto
uvedomila následky svojho konania a v budúcnosti sa obdobného konania nedopúšťala. Takto uložený
trest, okrem individuálnej prevencie, plní aj úlohy generálnej prevencie a odradí prípadných ďalších
páchateľov obdobnej trestnej činnosti od jej spáchania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje

aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá

odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.
Zároveň Vás poučujem, že v zmysle ust. 86 písm. a/ Tr. zák. , ak obvinený podá odpor a súčasne zaplatí

dlžné výživné, súd ho spod obžaloby oslobodí.