Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201697
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716201697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom v Piešťanoch, na ul. Teplickej č. 7434/147, právne zastúpeného Advokátska kancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Justičnej č. 9 proti žalovanej Š. E., Y..
XX.X.XXXX,E.G.I.Y.M..V..C.Č..XXXX/XX,opovolenieobnovykonaniavovecivedenejnaOkresnom
súde Poprad pod sp. zn. 13Ro 73/2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 26.4.2018 č.k. 18C 27/2016-95 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom povolil obnovu konania vedeného na Okresnom

súde Poprad pod sp. zn. 13Ro 73/2013. Zároveň nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu
Okresného súdu Poprad zo dňa 7.2.2013 č.k. 13Ro 73/2013-22 a stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že platobným rozkazom Okresného súdu Poprad
zo dňa 7.2.2013 č.k. 13Ro 73/2013-22 bolo žalovanej uložené zaplatiť žalobcovi sumu 1.585,27 eur,
trovy konania vo výške 95 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho
zastúpenia vo výške 190,03 eur do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Platobný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 3.4.2013. Obnovy konania sa žalovaná domáhala s odôvodnením, že úver jej bol
poskytnutý na základe zmluvy o úvere a mal byť bezúročný a bez poplatkov. Nárok uplatnený žalovanou
sa považoval za dôvodný a opodstatnený, keďže pre začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu podľa
ust. § 230 ods. 1 O.s.p. v čase podania návrhu je dôležité, kedy sa žalovaná dozvedela o dôvode
obnovy konania a nie je podstatné, kedy sa o dôvode obnovy dozvedieť mohla. Žalovaná sa o dôvode
obnovy konania dozvedela dňa 23.11.2015, keď oslovila Združenie na ochranu práv spotrebiteľa a
žalobabolapodanádňa22.2.2016.Trojmesačnálehotanapodanietakéhotonávrhubolatedadodržaná.

Podaním žaloby nedochádza k spochybneniu právnej istoty a zásady res iudicata, nakoľko takáto
žaloba v rámci opravných prostriedkov slúži na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených
záujmov strán, aby boli preskúmané, prípadne aj zrušené právoplatné rozhodnutia súdov. Samotná
skutočnosť objavenia sa pochybností o kvalite spotrebiteľskej zmluvy vyvoláva pochybnosť, či nejde
o neprijateľné zmluvné podmienky a priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že dochádza zo
strany dodávateľa k porušeniu spotrebiteľských práv cez neprijateľné zmluvné podmienky a nepodanie
odporu proti platobnému rozkazu je vzorovým príkladom konania spotrebiteľa, ktorý nedokáže posúdiť

nekalé praktiky v zmluvách a neprijateľné zmluvné podmienky a teda v čase podania návrhu na obnovu
konania existovali zákonné podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm.
a/ a e/ O.s.p. vzhľadom na početnú judikatúru odvolacieho súdu. Nečinnosť spotrebiteľa nemôže
byť považovaná za konkludentný súhlas, ale je len prejavom jeho rezignácie a neinformovanosti akospotrebiteľa, a teda dostatočným spôsobom bola preukázaná dôvodnosť a včasnosť podaného návrhu
na obnovu konania. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba na obnovu konania bola odmietnutá v zmysle ust. § 413 ods. 1 písm. a/
CSP, alebo aby žaloba na obnovu konania bola zamietnutá v súlade s ust. § 414 CSP. Ako dôvod
uviedol, že obnova konania je v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. prípustná vtedy, ak existujú
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré strana bez svojej viny nemohla uplatniť v pôvodnom

konaní za súčasného splnenia predpokladu, že jej môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia skutočnosť objavenia pochybnosti o kvalite spotrebiteľskej zmluvy
vyvoláva pochybnosť, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky. Takýto záver je neakceptovateľný
a odporuje základným princípom výrokovej logiky. Nie je predsa možné považovať pochybnosť za
skutočnosť. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosť o tom, či predmetná zmluva v spotrebiteľskom úvere
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, bol v prvom rade povinný skúmať ich existenciu. Pokiaľ ide o

splnenie druhej podmienky, za predpokladu, ak by zmluva o spotrebiteľskom úvere neprijateľné zmluvné
podmienky obsahovala, bolo povinnosťou prvoinštančného súdu posúdiť, či by zaoberanie sa nimi v
obnovenomkonanímohložalovanejprivodiťpriaznivejšierozhodnutievoveci.Zmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, obsahuje všetky obligatórne náležitosti v súlade
so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo judikoval súd prvej inštancie vydaním

platobného rozkazu. Súd je totiž povinný ex offo skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluvy. V
prípade, ak by predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky,
resp. ak by neobsahovala všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom, konajúci súd by platobný
rozkaz nevydal. Dôvody obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. teda nie sú dané.
4. V zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. obnova konania je prípustná vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev. Súd prvej inštancie neprijal záver o rozpore právoplatného rozhodnutia s
rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,
resp. takýto záver z rozhodnutia nevyplýva. Ak by sa aj preukázalo, že predmetné právoplatné
vnútroštátne rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie alebo iného orgánu

Európskych spoločenstiev, nie je to dôvodom na povolenie obnovy konania aj preto, lebo povolenie
obnovy konania je v rozpore so zásadou res iudicata.
5. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, podľa ktorého o dôvode obnovy konania sa dozvedela až po
tom, ako navštívila Združenie na ochranu práv spotrebiteľa, toto je účelové. Takéto tvrdenie nemôže
byť dostatočným dôkazom o skutočnosti, či bola dodržaná subjektívna lehota na podanie žaloby na

obnovu konania. Žalovaná nepreukázala dodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania, to znamená, že neuniesla dôkazné bremeno, ktoré je na jej strane. Navyše, súd prvej
inštancie nedostatočne skúmal skutočnosť, či bola dodržaná subjektívna lehota na podanie žaloby na
obnovu konania. Jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľné a arbitrárne. Rozhodnutie nezodpovedá
požiadavkám na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

6. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.
9. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalovaná obnovu konania odôvodnila ust. § 228 ods.
1 písm. a/ a e/ O.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť

návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je
v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.
10. Žalovaná v rámci prebiehajúceho konania poukázala na to, že pri vydávaní platobného rozkazu sa

postupovalo v rozpore s právnou úpravou Slovenskej republiky, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora.
Uviedla aj z akých dôvodov považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov
a uviedla aj príklady podmienok ňou považovaných za neprijateľné. Žalovaná teda jednoznačne
konkretizovala, ktoré podmienky obsiahnuté v zmluve považuje za neprijateľné.11. V prejednávanej veci platobný rozkaz zo dňa 7.2.2013 č.k. 13Ro 73/2013-22 nevydal sudca, ale
vyšší súdny úradník. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 3.4.2013. To, že žalovaná ako
spotrebiteľka nepodala odpor proti platobnému rozkazu, je typickým príkladom konania spotrebiteľa, keď

priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky
v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže využiť procesné inštitúty
na svoju obranu. Nečinnosť spotrebiteľa nemôže byť v takomto prípade považovaná za konkludentný
súhlas, ale je prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ktoré napriek ich absolútnej neplatnosti dodávateľ uplatňuje.

12. Súdny dvor Európskej únie v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98 okrem iného konštatoval,
že existuje reálne riziko, že spotrebiteľ v súdnom konaní kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku
prednesenú proti nemu.
13. Ešte významnejší z hľadiska posúdenia dôvodnosti povolenia obnovy konania je rozsudok Súdneho
dvora z 20.9.2018, vydaný vo veci C-448/17. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 v nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v

tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá napriek tomu, že v štádiu vydania platobného
rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve
uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento
platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu a na druhej strane stanovuje 15-
dňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený za predpokladu, že

takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí
preveriť vnútroštátny súd.
14. V dôsledku toho okolnosť, že vnútroštátna právna úprava priznáva právomoc v oblasti vydávania
platobných rozkazov súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, nemôže ohroziť zachovanie
potrebného účinku smernice č. 93/13, pokiaľ je preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v

dotknutej zmluve sudcom stanovené v štádiu výkonu platobného rozkazu alebo v prípade odporu proti
platobnému rozkazu.
15. Ako bolo pritom pripomenuté v bode 46 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-448/17,
existencia takéhoto preskúmania jedine v štádiu odporu môže viesť k zachovaniu potrebného účinku
smernice č. 93/13 len vtedy, ak spotrebitelia nie sú odrádzaní od podania takéhoto odporu. V

prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava stanovuje iba 15-dňovú lehotu, počas ktorej môže
spotrebiteľ podať odpor proti platobnému rozkazu a okrem toho vyžaduje, aby spotrebiteľ svoj odpor
vecne odôvodnil. V dôsledku toho pri takejto právnej úprave existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý
spotrebiteľ nepodá odpor a že súd následne nebude môcť uskutočniť ex offo preskúmanie neprítomnosti
nekalých podmienok v dotknutej zmluve.

16. S prihliadnutím na vyššie uvedené návrh na obnovu konania je v predmetnom spore prípustným
a vhodným prostriedkom, ktorým možno napraviť stav, kedy pri rozhodovaní o návrhu na vydanie
platobného rozkazu nebol naplnený cieľ uvedený v čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS.
17. Pre posúdenie momentu začatia plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o
obnovu konania je rozhodujúci moment, kedy sa ten, kto navrhuje obnovu konania, dozvedel o dôvode

obnovy. Žalovaná logicky nemohla uplatniť dôvod obnovy skôr, ako sa o ňom dozvedela. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa o dôvode obnovy konania dozvedela od Združenia na ochranu
práv spotrebiteľa dňa 23.11.2015. Konanie vo veci obnovy konania sa začalo dňa 22.2.2016, teda v
rámci plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Ak by sa vychádzalo nie zo skutočnej, ale predpokladanej
vedomosti, išlo by bez akýchkoľvek pochybností o nespravodlivý proces.

18. Povinnosťou všetkých súdov pri aplikácii spotrebiteľských predpisov je vytvárať a vylúčiť z bežného
života ľudí všetky neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života. Je povinnosťou súdu postarať
sa o to, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali, najmä ak sa títo ťažko orientujú
nielen v zmluvách, v neprijateľných zmluvných podmienkach, ale aj v existujúcej judikatúre. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a teda aj zdravému rozumu

odporuje požiadavka priebežného sledovania činnosti Súdneho dvora Európskej únie a požiadavka
znalostí jeho rozhodnutí. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť
v tejto oblasti nemôže byť na ujmu. Okrem toho nie všetky rozsudky Súdneho dvora sú preložené do
slovenského jazyka.
19. Pokiaľ ide o ust. § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p., ktorému v súčasnosti zodpovedá ust. § 397 písm.

e/ CSP, toto je potrebné vykladať tak, že tento dôvod obnovy sa neuplatňuje len na takú právnu vec, s
ktorou rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vecne alebo personálne súvisí, resp. vydanom v konaní
o obnovu ktorého sa strana domáha. Už len samotný fakt, že prejudiciálna otázka sa Súdnemu dvoru
Európskej únie predkladá ešte pred právoplatným skončením vnútroštátneho súdneho konania vylučujevýklad,žebysamalojednaťorozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnievydanévkonkrétnejveci.Bolo
by to napokon v rozpore s politikou Európskej únie, ktorej cieľom je lojálnosť k princípom a inštitúciám
Európskej únie. Závery vyslovené Súdnym dvorom Európskej únie dopadajú nielen na konkrétnu vec,

ale na všetky obdobné prípady a všetky členské štáty.
20. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).